Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/46/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: ČS-KA Mazorník, s.r.o., so sídlom Somolického 1874/62, Turčianske Teplice, IČO: 45 905 991, právne zast.: HRONČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Národná 10, Žilina, proti žalovanému: Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, so sídlom Jesenského 23, Martin, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 10.12.2018, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 14.12.2018, sa žalobca domáhal, aby súd vydal uznesenie, ktorým zaviaže Daňový úrad Žilina, pobočka Martin na povinnosť pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2016, ktorú začal vykonávať u žalobcu na základe oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo dňa 09.08.2016 č. 103690586/2016 a v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia predmetnú daňovú kontrolu ukončiť doručením protokolu žalobcovi. Rovnako žiadal, aby súd zaviazal žalovaného, Daňový úrad Žilina, pobočka Martin pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2016, ktorú začal vykonávať u žalobcu na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 06.09.2016 č. 103836383/2016 a v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia predmetnú daňovú kontrolu ukončiť doručením protokolu žalobcovi. Vo vzťahu k obom daňovým kontrolám uviedol, že žalovaný rozhodnutím č. 102072935/2017 zo dňa 02.10.2017 prerušil daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie máj 2016 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, ktorou je získanie informácií spôsobom podľa osobitného predpisu o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a Nariadenie Rady EÚ č. 904/2010. Z toho istého dôvodu žalovaný rozhodnutím č. 102110396/2017 zo dňa 05.10.2017 prerušil daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu aj za zdaňovacie obdobie jún 2016. V odôvodnení uviedol, že z dôvodu, že neobdržal odpoveď na uvedenú žiadosť po uplynutí štyroch mesiacov od jej zaslania dňa 12.01.2017, poslal e-mailovú urgenciu a nakoľko odpoveď na uvedenú žiadosť neobdržal ani po uplynutí ďalších troch mesiacov, dňa 10.04.2017 poslal ďalšiu e-mailovú urgenciu, pričom k podaniu žaloby, k 10.12.2018 žalovaný ani v jednom prípade požadovanými informáciami nedisponoval, a to napriek viacerým urgenciám, ktoré adresoval zahraničnému správcovi dane. Žalobca poukázal na ustanovenia Daňového poriadku o začatí a ukončení daňovej kontroly, a taktiež o jej prerušení, ako aj na a smernicu č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní. Postup žalovaného je v rozpore so základnými zásadami správneho konania, nakoľko žalovaný svojvoľne, nad rámec právnej úpravy, k ťarche žalobcu prolonguje zákonné lehoty na vykonanie daňových kontrol. Ak žalovaný nevedel daňové kontroly finalizovať v reálnom čase, mal daňovú kontrolu ukončiť a žalobcovi vrátiť

nadmerný odpočet alebo jeho časť za kontrolované zdaňovacie obdobia máj 2016 a jún 2016. Poukázal na ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku, v zmysle ktorého pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. Inštitút prerušenia daňovej kontroly nemôže slúžiť ako nástroj správcu dane na umelé, neúčelné predlžovanie zákonnej lehoty trvania daňovej kontroly a „získavanie času" nad rámec zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Je neprípustné, aby bol inštitút prerušenia daňovej kontroly zneužitý žalovaným tak ako v danom prípade. Daňová kontrola predstavuje značný zásah do súkromnoprávnej sféry kontrolovaného daňového subjektu, a preto je dôležité, aby pri nej bola dodržaná zásada proporcionality a účelnosti. V danom prípade konaním žalovaného vznikajú žalobcovi neprimerané obmedzenia, ktoré majú až likvidačný charakter. Skutočnosť, že žalovaný odo dňa prerušenia daňovej kontroly od 03.10.2017 v daňovej kontrole nepokračuje a od tejto doby až do podania žaloby uplynula doba 433 dní, pričom od 06.10.2017 nepokračuje v daňovej kontrole a od tejto doby do podania žaloby uplynula doba 430 dní, spôsobuje, že zo strany žalovaného došlo k výraznému porušeniu procesných zásad. Pokiaľ mal žalovaný určité pochybnosti o nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, ktoré však k dnešnému dňu nemá ako zdokladovať, resp. preukázať, je nevyhnutné postupovať v súlade so základnými zásadami daňového konania, a to so zásadou in dubio mitius a zásadou legitímneho očakávania, a teda ukončiť predmetné daňové kontroly a vyplatiť žalobcovi ním uplatnené vrátenie nadmerného odpočtu. Podľa žalobcu dokazovanie bolo vykonané v takom rozsahu, že bolo dostatočné na preukázanie jeho nároku. Otázky, na ktoré v rámci medzinárodného vyžiadania informácií žiada žalovaný odpoveď od zahraničných obchodných partnerov žalobcu, nemajú podľa názoru žalobcu žiadnu oporu v príslušných právnych predpisoch.

2. Uznesením č. k. -129 zo dňa 07.11.2019, právoplatným dňa 11.11.2019, súd vylúčil konanie o žalobe žalobcu zo dňa 10.12.2018 proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uznesením uložil žalovanému povinnosť do 10 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2016, ktorú začal vykonávať u žalobcu na základe Oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo dňa 06.09.2016 č. 103836383/2016 a v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia predmetnú daňovú kontrolu ukončiť doručením protokolu žalobcovi, na samostatné konanie.

3. Žalovaný sa k žalobe týkajúcej sa daňovej kontroly za mesiac máj 2016 vyjadril podaním zo dňa 30.04.2019. Okrem iného uviedol, že v danom prípade z predložených kontrolovaných dokladov bolo zistené, že daňový subjekt v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach máj 2016 a jún 2016 dodával tovar (repkový olej) do iného členského štátu (Nemecko) s oslobodením od DPH podľa ust. o DPH v znení neskorších predpisov, a preto za účelom preverenia splnenia zákonných podmienok oslobodenia od DPH podľa ust. je podstatnou skutočnosťou preveriť základné atribúty určujúce podmienky oslobodenia od dane v zmysle zákona o DPH. Žalovaný si teda iba plnil a plní svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t. j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Správca dane nemá konečnú odpoveď na žiadosť o MVI č. 130000008718/17, ktorá bola zo strany správcu dane v stanovených lehotách opakovane urgovaná, pričom zaslal opakovanú žiadosť o doplnenie odpovede doručenej z nemeckej daňovej správy a urgenciu vo veci jej vybavenia. Správca dane nevie daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie máj 2016 ukončiť bez požadovaných údajov doručených z nemeckej daňovej správy, preto dôvod prerušenia daňovej kontroly rozhodnutím č. 102072935/2017 zo dňa 02.10.2017, doručeného žalobcovi dňa 12.10.2017, v súčasnosti naďalej pretrváva. Žalobca nesprávne uvádza dátum prerušenia daňovej kontroly od 03.10.2017 (táto je prerušená dňom doručenia rozhodnutia kontrolovanému daňovému subjektu, t. j. odo dňa 12.10.2017). Poukázal tiež na ust. Daňového poriadku, podľa ktorého ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú, preto počas prerušenia sa daňová kontrola nevykonáva. Procesné práva, ako napríklad nazretie do spisu, daňový subjekt má. Keďže v zmysle ust. Daňového poriadku lehoty neplynú, neplynie ani lehota na vykonanie daňovej kontroly, ktorá je najviac rok od jej začatia ( Daňového poriadku). Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepovažuje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Nečinnosť je možné definovať ako stav, kedy orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávnej z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Z vyššie uvedených dôvodov, t. j. z dôvodu prerušenia daňovej kontroly za

zdaňovacie obdobie máj 2016, kedy kontrolór nesmie robiť priamo výkon daňovej kontroly, nemôže byť, ako tvrdí žalobca, v danom konaní nečinný. V kompetencii správcu dane nie je možnosť ovplyvniť rýchlosť vybavenia žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií u dožiadaného členského štátu. Správca dane v danom prípade postupoval v súlade so zákonom a zasielal z jeho pozície opakované urgencie vo veci vybavenia jeho žiadostí o výmenu informácií. Správca dane môže pokračovať v daňovej kontrole až po získaní potrebných a úplných informácií pre správne určenie dane z iného členského štátu únie (Nemecka). Pokračovanie v daňovej kontrole pri obidvoch zdaňovacích obdobiach správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 21.05.2019, v ktorej zotrval na podanej žalobe a doplnil, že ak žalovaný nevedel daňové kontroly finalizovať v reálnom čase, mal daňovú kontrolu ukončiť a žalobcovi vrátiť nadmerný odpočet alebo jeho časť za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2016. Nie je zrejmé, ako plánuje žalovaný ďalej postupovať, či bude tak ako doteraz opakovane urgovať nemeckú daňovú správu o zaslanie odpovede, a tak v podstate bez akéhokoľvek časového obmedzenia pokračovať v prerušení daňových kontrol. Žalovaný požaduje zaslať od nemeckej daňovej správy informácie, ktoré nesúvisia s konaním žalobcu. Žalobca nemá ako ovplyvniť, komu bol tovar nemeckým odberateľom ďalej predávaný, ani aké osoby si ďalej od nemeckého odberateľa tovar kúpili, teda nemôže ovplyvňovať konanie svojho odberateľa, ktorý je oprávnený s kúpeným tovarom nakladať podľa svojho uváženia. Ak nemecká daňová správa považuje svoje zistenia ohľadne nakladania tovaru s nemeckým odberateľom PS Bioenergie za dostačujúce, neexistuje dôvod na to, aby žalovaný spochybňoval tieto zistenia a nad rámec svojich povinností urgoval nemeckú daňovú správu o uvedenie ďalších, konkrétnych skutočností.

5. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v a contrario s tým, že žalobca nebol osobitne poučený o jeho procesnom práve žiadať nariadiť pojednávanie, pretože bol zastúpený advokátom a v zmysle správny súd poučuje účastníkov o ich procesných právach len vtedy, ak nie sú zastúpení advokátom. Žalovaný bol o jeho práve žiadať nariadiť pojednávanie poučený, pričom v stanovenej koncentračnej lehote toto právo neuplatnil.

6. Správny súd preskúmal procesný postup žalovaného v správnom konaní špecifikovanom v žalobe týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia máj 2016 (po vylúčení na samostatné konanie tvrdenej nečinnosti v zdaňovacom období november 2016). Vo vzťahu k tvrdenej nečinnosti pri preskúmavanom zdaňovacom období august 2016 žalobu podľa zamietol z nasledovných dôvodov:

7. Podľa nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

Podľa pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa až f) a až k).

Podľa žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

Podľa ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.

8. Nečinnosť orgánu verejnej správy ako nezákonný negatívny jav nastáva vtedy, keď tento orgán vo veci nekoná, aj keď podľa zákona má povinnosť konať. Predpokladom nečinnosti nie vždy je protiprávnosť. Protiprávnosť znamená, že pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou konať. Takáto povinnosť vyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia. Špecifický je vzťah nečinnosti a prerušenia administratívneho konania. Ak k prerušeniu došlo vydaním rozhodnutia a účastník sa domnieva, že orgán verejnej správy o tom rozhodol nezákonne, nie je namieste domáhať sa

z jeho strany ochrany svojich práv formou žaloby proti nečinnosti. V takom prípade totiž orgán verejnej správy nie je nečinný, pretože svoje nekonanie zdôvodnil v rozhodnutí o prerušení administratívneho konania. Žaloba proti nečinnosti prichádza do úvahy v tom prípade, ak účastník konania namieta, že dôvod prerušenia administratívneho konania odpadol. V takom prípade nie je sporná zákonnosť samotného prerušenia administratívneho konania, ale dôvodnosť jeho zotrvávania (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. . Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, 1198 s).

9. Z administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2016 vo výške 77 930,59 € začala dňa 18.08.2016. Správca dane podal dňa 08.09.2016 žiadost o medzinárodnú výmenu informácií č. 1499408/2016, ktorú urgoval dňa 12.01.2017, 10.04.2017 a 12.07.2017. Dňa 09.05.2017 bolo vydané rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 100805334/2017. Daňová kontrola bola v súlade s prerušená z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, ktorou bola medzinárodná výmena daňových informácií. Odpoveď na žiadosť o MVDI č. 149948/2016 bola správcovi dane doručená dňa 08.09.2017 pod č. 105855/16/For-Orn. Dňa 22.09.2017 bolo splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu zaslané Oznámenie č. 102009149/2017 zo dňa 21.09.2017 o tom, že dňa 08.09.2017 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila a že Daňový úrad Žilina v jej výkone pokračuje. Dňa 02.10.2017 bolo vydané Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 102072935/2017. Podľa odôvodnenia daňová kontrola bola v súlade s prerušená z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, ktorou je získanie informácií spôsobom podľa osobitného predpisu, a to podľa a Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010. Správca dane zaslal v dňoch 27.09.2017 a 29.09.2017 prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR, odbor bola proti podvodom, oddelenie CLO, Banská Bystrica žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Vzhľadom k tomu, že správca dane neobdržal odpovede na všetky zaslané žiadosti o MVDI, ktoré boli správcom dane urgované, naposledy dňa 23.04.2019, dôvod prerušenia podľa vyjadrenia Daňového úradu Žilina, pobočka Martin v súčasnosti pretrváva.

10. Správny súd z oznámenia Krajskej prokuratúry Žilina zo dňa 23.11.2018 zistil, že žalobca sa podnetom zo dňa 23.07.2018 domáhal odstránenia nečinnosti v postupe Daňového úradu Žilina, pobočka Martin v súvislosti s prerušením daňových kontrol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016, pričom sa domáhal ukončenia daňovej kontroly s následným vrátením nadmerného odpočtu DPH za predmetné zdaňovacie obdobie. Z oznámenia krajskej prokuratúry vyplynulo, že postup správneho orgánu prokuratúra neskúma izolovane, ale vždy v súvislosti s vydaním správnych aktov, a to že daňová kontrola nie je postupom pri vydávaní správnych aktov, je odzrkadlené aj v ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorého sa na prerušenie daňovej kontroly ust. § 61 použije len primerane. Keďže sa v prípade žalobcom namietaného postupu správcu dane pri vykonávaní daňových kontrol nejedná o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, nemôže byť tento postup s ohľadom na zákonné vymedzenie pôsobnosti prokuratúry preskúmaný, z ktorého dôvodu prokurátor krajskej prokuratúry podnet žalobcu zo dňa 23.07.2018 odložil.

11. Predtým ako sa správny súd zaoberal meritórnymi námietkami uvedenými v žalobe, skúmal, či sú splnené procesné podmienky na vedenie konania v zmysle . Zistil, že žalobca podal podnet na Okresnú prokuratúru Martin podaním zo dňa 23.07.2018, a to konkrétne podnet na upozornenie prokurátora podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorý bol odstúpený z dôvodu príslušnosti Krajskej prokuratúre v Žiline, ktorá ho vybavila oznámením zo dňa 23.11.2018 o jeho odložení. Z uvedeného vyplýva, že podmienka stanovená v bola splnená.

12. Podľa v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu

zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu,36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

Podľa Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.21a) 21a) Napríklad o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.

Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 163 Daňového poriadku na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.94)

Podľa článku 7 nariadenia Rady č. 904/2010/EÚ: 1. Na požiadanie žiadajúceho orgánu žiadaný orgán oznamuje informácie uvedené v článku 1 vrátane informácií týkajúcich sa jednotlivého prípadu alebo prípadov. 2. Na účely oznamovania informácií uvedeného v odseku 1 žiadaný orgán zabezpečí vykonávanie akýchkoľvek administratívnych vyšetrovaní potrebných na získanie takýchto informácií. 3. Do 31. decembra 2014 môže žiadosť uvedená v odseku 1 obsahovať odôvodnenú žiadosť o administratívne vyšetrovanie. Ak žiadaný orgán dospeje k záveru, že administratívne vyšetrovanie nie je potrebné, bezodkladne o svojich dôvodoch informuje žiadajúci orgán. 4. Od 1. januára 2015 môže byť súčasťou žiadosti uvedenej v odseku 1 odôvodnená žiadosť o konkrétne administratívne vyšetrovanie. Ak žiadaný orgán dospeje k záveru, že žiadne administratívne vyšetrovanie nie je potrebné, bezodkladne o svojich dôvodoch informuje žiadajúci orgán. Bez ohľadu na prvý pododsek je možné odmietnuť vyšetrovania týkajúce sa súm, ktoré zdaniteľná osoba priznala v súvislosti s dodaniami tovaru alebo poskytnutiami služieb uvedenými v prílohe I, ktoré uskutočnila zdaniteľná osoba usadená v členskom štáte žiadaného orgánu a ktoré sú zdaniteľné v členskom štáte žiadajúceho orgánu, iba: a) z dôvodov ustanovených v článku 54 ods. 1, ktoré žiadaný orgán vyhodnotil v súlade s usmerneniami na vykonávanie najlepších postupov týkajúcimi sa interakcie tohto odseku a článku 54 ods. 1, ktoré sa prijmú v súlade s postupom ustanoveným v článku 58 ods. 2, alebo b) z dôvodov ustanovených v článku 54 ods. 2, 3 a 4, alebo c) z toho dôvodu, že žiadaný orgán už poskytol žiadajúcemu orgánu informácie o tej istej zdaniteľnej osobe, získané v rámci administratívneho vyšetrovania, ktoré sa uskutočnilo menej ako dva roky predtým. Ak žiadaný orgán odmietne administratívne vyšetrovanie uvedené v druhom pododseku z dôvodov uvedených v písmene a) alebo b), napriek tomu poskytne žiadajúcemu orgánu dátumy a hodnoty všetkých príslušných dodaní tovaru a poskytnutí služieb, ktoré zdaniteľná osoba za posledné dva roky uskutočnila v členskom štáte žiadajúceho orgánu.

Podľa článku 10 citovaného nariadenia žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.

13. Vzhľadom na to, že predmetom prieskumu správneho súdu je tvrdená nečinnosť žalovaného pri výkone daňovej kontroly, správny súd skúmal, či pasivita Daňového úradu Žilina, pobočka Dolný Kubín je v rozpore s povinnosťou konať, normatívne stanovenou v Daňovom poriadku. Z administratívneho spisu bolo zistené, že daňová kontrola bola v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku v spojení s § 46 ods. 10 Daňového poriadku prerušená z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa nariadenia Rady č. 904/2010/EÚ prostredníctvom MVI. Ku dňu rozhodovania správneho súdu je doposiaľ daňová kontrola prerušená. Tiež bolo zistené, že doposiaľ neboli zo strany žiadaného orgánu doručené žalovanému (žiadajúcemu orgánu) všetky odpovede na nastolené otázky v žiadosti o MVI. Za týmto účelom žalovaný vykonal viaceré urgencie, naposledy zo dňa 23.04.2019. Koniec prerušenia pri prerušení podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku sa v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku spravuje len pominutím dôvodov, pre ktoré sa konanie prerušilo. Pokiaľ teda doposiaľ neboli žalovanému doručené informácie žiadané v žiadostiach o MVI, dôvod prerušenia administratívneho konania neodpadol. Preto je dôvodné zotrvávanie prerušenia daňovej kontroly. Nie je teda možné vytknúť nečinnosť žalovanému, že doposiaľ nerozhodol o pokračovaní administratívneho konania v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku a že ďalej vo veci nekoná. Počas prerušenia daňovej kontroly potom nie je možné konštatovať nečinnosť správcu dane, pretože vo vzťahu k daňovému subjektu nemôže vykonávať žiadne úkony vyplývajúce mu z Daňového poriadku. Nemôže pokračovať vo výkone daňovej kontroly, nemôže vydať protokol ani meritórne rozhodnutie, ako to požaduje žalobca. Nečinnosť žalovaného teda za týchto skutkových okolností nebola zistená.

14. Orgán verejnej správy je v zmysle zásady rýchlosti a hospodárnosti konania povinný vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Ak sa v konaní vyskytne prekážka, pre ktorú správny orgán nemôže objektívne v konaní pokračovať, je jeho povinnosťou využiť inštitút prerušenia konania, ktorý slúži na to, aby orgánu verejnej správy zbytočne neplynula lehota na vydanie rozhodnutia. Dôvody prerušenia konania môžu spočívať v obligatórnych skutočnostiach, kedy je správny orgán povinný konanie prerušiť ex officio a fakultatívnych, v prípade ktorých správny orgán konanie preruší na základe správnej úvahy. V posudzovanej veci správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že pre vecne správne určenie nadmerného odpočtu DPH je nevyhnutné získať potrebné informácie spôsobom podľa Nariadenia Rady č. 904/2010/EÚ prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že tento doručenie odpovede na požadované informácie od nemeckej daňovej správy opakovane urgoval. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov, ale má pritom použiť také najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Dokazovanie vo veci vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Niet pochýb o tom, že podať žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií v záujme preverenia zdaniteľných obchodov podľa Nariadenia č. 904/2010/EÚ je legitímnym právom a zároveň i povinnosťou správcu dane tak, aby došlo k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podanie žiadosti je preto dôvodom na prerušenie daňového konania podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku. Nakoľko žalovaný nedisponoval konečnou odpoveďou na jeho žiadosť napriek viacerým urgenciám, sú bez významu tvrdenia žalobcu o neúmernej dĺžke daňovej kontroly a jej prerušenia. Je na správcovi dane, či vyhodnotí odpoveď na dožiadanie ako dostačujúcu pre naplnenie účelu správy daní alebo rozhodne o potrebe doplnenia odpovede.

15. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný predlžuje zákonné lehoty na vykonanie daňových kontrol svojvoľne a nad rámec právnej úpravy tým, že prerušil daňovú kontrolu z dôvodu potreby MVI, súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. V zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Bolo vecou správcu dane, aby v rámci správnej úvahy posúdil, či v danej veci bolo potrebné vykonať dokazovanie medzinárodnou výmenou informácií a v akom rozsahu. Má za to, že uvedené dokazovanie je na riadne zistenie dane potrebné, nič mu nebránilo požiadať o MVI a za týmto účelom prerušiť daňovú kontrolu. Tento procesný postup je legálny postup v súlade s Daňovým poriadkom.

16. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. Zrejme mal na mysli Smernicu Rady č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v

oblasti daní, ktorú ako jedinú smernicu v žalobe citoval. Správny súd poukazuje na to, že predmetná MVI bola správcom dane žiadaná nie podľa tejto smernice, ale podľa nariadenia č. 904/2010/EÚ. Samotná dĺžka prerušenia daňovej kontroly v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku nie je zákonne ohraničená. Z uvedeného dôvodu preto nie je možné prijať taký výklad tohto zákonného ustanovenia, ktorý by toto ohraničenie stanovoval. Išlo by totiž o výklad, ktorý nemá oporu v slovnom vyjadrení právnej normy. Lehoty uvedené v nariadení č. 904/2010 na vybavenie medzinárodnej výmeny informácií zaväzujú orgán, ktorý žiadosť o MVI vybavuje, teda žiadaný orgán - zahraničný orgán finančnej správy, nie žiadajúci orgán. V kompetencii žalovaného nie je možnosť ovplyvniť rýchlosť vybavenia žiadosti o MVI u žiadaného členského štátu. Preto nie je možné ani v rozhodnutí o prerušení konania určiť konkrétnu lehotu na vybavenie žiadosti o MVI.

17. Pokiaľ žalobca ďalej tvrdil, že právny inštitút prerušenia daňovej kontroly nemôže slúžiť ako nástroj správcu na umelé neúčelné predlžovanie zákonnej dĺžky daňovej kontroly a že daňová kontrola predstavuje značný zásah do súkromnoprávnej sféry kontrolovaného daňového subjektu. Aj túto námietku vyhodnotil správny súd ako v celom rozsahu nedôvodnú. Pokiaľ bolo právoplatne rozhodnuté o prerušení daňovej kontroly, lehota na výkon daňovej kontroly podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku počas prerušenia neplynie, a preto nie je možné ani teoreticky uvažovať o predlžovaní lehoty daňovej kontroly o tento čas. Čo sa týka námietky zásahu do súkromnej sféry žalobcu počas daňovej kontroly, táto námietka nesúvisí s tvrdenou nečinnosťou žalovaného počas prerušenia daňovej kontroly. V danom prípade bolo preukázané, že v súčasnosti je daňová kontrola prerušená, teda sa nevykonáva. Pokiaľ teda bola daňová kontrola právoplatne prerušená a doposiaľ nebolo rozhodnuté o jej pokračovaní v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku, potom v období prerušenia daňovej kontroly správca dane nemá oprávnenie vykonávať jednotlivé úkony daňovej kontroly. Prerušením daňovej kontroly správcu dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly (rovnako rozsudok NS SR č.k. zo dňa 27. júla 2016, uverejnený pod č. 60/2016). Pretože teda u žalobcu k faktickému výkonu daňovej kontroly v súčasnosti nedochádza (keďže je prerušená), k žiadnemu zásahu do jeho súkromnej sféry principiálne nemôže dôjsť (ak by k nemu napriek tomu došlo, nešlo by už o nečinnosť). Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu konaním žalovaného vznikajú neprimerané obmedzenia, ktoré majú až likvidačný charakter, toto konanie žalovaného a jeho obmedzenia nijako nešpecifikoval.

18. V súvislosti s námietkou, že v danom prípade bolo daňové dokazovanie vykonané v takom rozsahu, že je dostatočne preukázaný záver, že žalobca ako kupujúci repkový olej kúpil od spoločnosti Biopalm, a.s., ktorý následne predal spoločnosti PS Bioenergie GmbH & Co KG, Hallenberg, a teda že boli preukázané všetky zákonom stanovené podmienky na vrátenie nadmerného odpočtu. Správny súd poukazuje na to, že v konaní o preskúmanie nečinnosti správcu dane nemôže byť predmetom súdneho prieskumu meritórne posúdenie samotného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, vrátane posúdenia, či bol dostatočne zistený skutkový stav. Všetky námietky vecného charakteru môžu byť žalobcom uplatnené len pri preskúmavaní meritórneho rozhodnutia o žalobcovom nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Preto sa správny súd nemôže zaoberať námietkami žalobcu, že nadmerný odpočet bol uplatnený správne, že dôkazy predložené žalobcom do daňového konania a už doposiaľ vykonané dokazovanie preukazujú nárok žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu a že medzinárodnú výmenu informácií z týchto dôvodov nebolo potrebné vykonať. Ako bolo vyššie uvedené, v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku rozsah dokazovania určuje správca dane. Pokiaľ v tomto štádiu konania mal za to, že je potrebné doplniť dokazovanie medzinárodnou výmenou informácií a z tohto dôvodu prerušil daňovú kontrolu, tento jeho postup je plne v súlade so zákonom. Samotná účelnosť využitia MVI môže byť preskúmavaná až pri preskúmavaní meritórneho rozhodnutia o nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu.

19. Okrem toho vo vzťahu k realizácii MVI bolo preukázané, že hoci žalovaný nemôže ovplyvniť samotnú dĺžku lehoty stanovenej v nar. Rady č. 904/2010, v ktorej žiadaný orgán má zaslať požadované informácie, viac krát urgoval vybavenie jeho žiadosti prostredníctvom kontaktnej osoby zodpovednej za MVI. Preto nie je možné konštatovať, že by správca dane po prerušení daňovej kontroly len pasívne vyčkával na poskytnutie informácií zo strany žiadaného orgánu, ale naopak vyvinul primerané úsilie, aby boli jeho žiadosti v primeranej lehote vybavené.

20. Relevantné pre konštatovanie nečinnosti žalovaného by bolo zistenie, že žalovaný v čase vydania rozhodnutia správneho súdu ( ) protiprávne nepokračuje v začatej daňovej kontrole, čo v danom prípade nebolo preukázané. Žalovaný v danom prípade nie je nečinný, pretože svoje nekonanie zdôvodnil v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly, ktoré prerušenie trvá ku dňu vydania rozhodnutia správneho súdu, pričom dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila, nepominuli. Žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií totiž neboli do dňa rozhodnutia správneho súdu v zmysle nariadenia č. 904/2010 vybavené.

21. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa a contrario tak, že mu súd náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému podľa a contrario, pretože hoci bol v konaní úspešný, nebola splnená podmienka na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu a podáva sa na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.