Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/4/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka, a.s., so sídlom Bratislava, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpený Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Bratislava, Bárdošova 2/A, proti žalovanému: P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., A. XXX/XXX, o zaplatenie 379,72 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. -87 zo dňa 14. mája 2018 , takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 322,05 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne od 30.09.2011 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,62 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , , Zo skutkového stavu súd zistil, že dňa 29.01.2009 právny predchodca žalobcu (Dexia banka Slovensko, a.s.) a žalovaný uzatvorili zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanému zriadený rastový osobný účet. Z dodatku k zmluve o účte - bonus pre klientov zo dňa 29.01.2009 súd zistil, že predchodca žalobcu poskytol žalovanému bonus k balíku služieb „výhoda“ vo výške 20 eur. Následne dňa 05.05.2009 bola uzatvorená na základe návrhu žalovaného ako majiteľa účtu zmluva, podľa ktorej bol zriadený na účte žalovaného služba - povolené prečerpanie na osobnom účte formou povolenia čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na osobnom účte s tým, že banka stanovila výšku debetného limitu na sumu 300 eur. Z výpisu z účtu žalovaného vyplynulo, že žalovaný prečerpal sumu 322,05 eura. Z listu zo dňa 20.09.2011 súd zistil, že predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že odo dňa 01.06.2010 eviduje na účte žalovaného nepovolený debetný zostatok vo výške 317,12 eura a zároveň mu oznámil že týmto odstupuje od zmluvy o uvedenom účte.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o bežnom účte, ktorá je formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanovením a nasl. . Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie a nasl. . Uviedol, že napriek tomu, že zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle , vzhľadom na charakter strán sporu v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na ust. ) ods. 2 o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa použijú primerane ustanovenia (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. , rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. ).

3. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe, podľa ktorých dňa 30.09.2011 predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy uzatvorenej so žalovaným a zároveň bolo žalovanému oznámené, že dňom odstúpenia od zmluvy zanikajú všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb, ktoré sa viažu výlučne k zrušenému účtu (napr. povolené prečerpania na účte) a ukončí sa poskytovanie týchto produktov/služieb podľa príslušných zmlúv, dospel súd prvej inštancie k záveru, že odstúpením od zmluvy sa táto zrušila v zmysle od samotného začiatku (ex tunc). Vzhľadom na uvedené potom žalobcovi nepatrí nárok na sankčný úrok za obdobie po zániku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Uviedol, že za daných okolností došlo k zániku zmluvy a nároky zo zmluvy si žalobca môže uplatňovať len v zmysle . Súd preto vyhovel žalobe v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny 322,05 eura a v časti čo do zaplatenia žalobcom vyčísleného sankčného úroku ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi zároveň priznal aj úroky z omeškania vo výške 9,50% ročne (o osem percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase omeškania, nakoľko zmluvný vzťah vznikol pred 1.2.2013) z dlžnej istiny 322,05 eura od 30.09.2011 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 69,62 % (84,81 - 15,19 %), pretože v takomto rozsahu bol v konaní úspešný. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 379,72 eura (100%), súd mu priznal 322,05 eura (84,81 % zo žalovanej sumy), vo zvyšku 56,76 eura (15,19 % zo žalovanej sumy) žalobu zamietol. V zmysle ust. , rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku do zamietajúceho výroku a výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a vyhovieť žalobe v plnom rozsahu. K účinkom odstúpenia od zmluvy a možnosti modifikácie v rámci Zmluvy o bežnom účte poukázal na ust. a čl. III. písm. A bod 39 VOP, čl. III. písm. T bod 18 VOP. V nadväznosti na uvedené ustanovenia a VOP uviedol, že ani odstúpenie od zmluvy o bežnom účte v prípade, že sa tento dostane do nepovoleného prečerpania, nie je dôvodom na to, aby banke súdy odmietali priznať akékoľvek ďalšie plnenie nad rámec istiny. umožňuje zmluvne dohodnúť, že zmluva sa odstúpením nezrušuje od počiatku. Uvedené reflektujú VOP vo vyššie uvedenom ustanovení, keďže stanovujú, že zmluva sa v prípade odstúpenia zrušuje odo dňa doručenia odstúpenia a zároveň nevysporiadaný debetný zostatok na účte po zániku zmluvy je banka oprávnená sankcionovať sankčným poplatkom, ako pri nepovolenom čerpaní debetu na účte podľa sadzobníka. Ďalej poukázal na to, že ak by pri odstúpení od zmluvy pripustili zánik zmluvy od počiatku, došlo by k absurdnej situácii, kedy by nebolo možné vysporiadať platobné operácie vykonané na danom účte, banka by nemala nárok na zaplatené poplatky spojené s vedením platobného účtu a poskytovaním služieb viazaných na tento účet. Záverom žalobca poukázal na rozsudok súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES -C-42/15 z 9.11.2016, z ktorého okrem iného vyplynulo, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne. Z uvedeného teda vyplýva, že VOP/OP/Sadzobník sú súčasťou zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich klient nepodpísal. Výška sankčného úroku pri nepovolenom debete na účte bola upravená v Sadzobníku poplatkov. Z uvedeného je potom zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti podľa , zrušiť, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6.1 Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 14.08.2012, domáhal zaplatenia sumy 379,12 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili dňa 29.1.2009 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému povolené prečerpanie na osobnom účte. Na tento účel poskytol žalobca žalovanému na účet peňažné prostriedky, ktoré mohol žalovaný čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu. Žalovaný počas trvania platnosti zmluvy prečerpal sumu vo výške 322,05 eura. V zmysle zmluvy za poskytovanie produktov/služieb bola banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov a tieto poplatky účtovať na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky stanovené v zmluve a v Sadzobníku poplatkov, žalobca dňa 29.09.2011 odstúpil od Zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. Žalobca na výzvu uviedol, že príslušný sankčný úrok vyčíslený vo výške 57,67 eura si uplatňuje z vyčíslenej istiny 322,05 eura a to vo výške 20% ročne za obdobie odo dňa nasledujúceho po odstúpení od zmluvy, t.j. odo dňa 30.09.2011 do dňa podania návrhu , t.j. do 22.08.2012.

6.2 Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 11.10.2013 č.k. -49, ktorý sa nepodaril doručiť žalovanému, a preto bol uznesením zo dňa 15.08.2017 č.k. -76 zrušený.

7.1. Podľa , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

7.2 Podľa , odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

8. Odvolací súd považoval za správny záver súdu prvej inštancie o tom, že medzi účastníkmi zmluvy, o ktorú žalobca opieral uplatnené právo, išlo o spotrebiteľský právny vzťah. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu predmetnej zmluvy nesporne vyplýva, že ide o spotrebiteľský vzťah, ktorý je síce v základe ako zmluva o bežnom účte upravený , ale s ohľadom na spotrebiteľský právny vzťah sa aplikujú aj ustanovenia . Žalobca vymedzil rozsah odvolania len na zamietajúcu časť rozhodnutia, ktorá sa týkala nepriznania nároku na sankčný úrok za obdobie po odstúpení od zmluvy.

9. Právna úprava odstúpenia od zmluvy je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v a v . Podľa ustanovenia odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ustanovení umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po ukončení zmluvy. Na rozdiel od uvedeného s odstúpením od zmluvy v ustanovení spája jej zrušenie a to s účinkami od začiatku s výnimkou inej dohody strán. Žalobca však v odvolaní argumentoval zákonnou úpravou, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa pri odstúpení od zmluvy, a to úpravy vyplývajúcej z .

10. Odvolací súd posudzujúc dôvodnosť zamietajúcej časti žaloby prijal záver, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Súd prvej inštancie vyvodil nesprávny záver o dôsledkoch odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu a jeho následných nárokoch vyplývajúcich z uvedeného zmluvného vzťahu.

11. Ak si strany dojednali v zmluve možnosť odstúpenia od nej, spravidla si dojednajú aj právne následky, ktoré odstúpenie vyvolá. Takáto dohoda má prednosť pred zákonom (ustanovenie má dispozitívnu povahu), pokiaľ tak neurobili, nastávajú právne následky, ktoré vyplývajú zo zákona. Vo všeobecnosti platí, že ak právny predpis alebo dohoda účastníkov neustanovuje inak, odstúpením sa zmluva zrušuje. Právnym následkom platného odstúpenia od zmluvy je zánik všetkých práv a povinností, ktoré účastníkom záväzkového právneho vzťahu vyplývajú z uzavretej zmluvy. Pokiaľ ide o časový moment zániku práva a povinností účastníkov zmluvy, z ustanovenia vyplýva, že zmluva sa zrušuje od začiatku (ex tunc), ak sa zmluvné strany nedohodli pri uzavretí zmluvy o inom čase zrušenia zmluvy. Z hľadiska právnych účinkov odstúpenia je teda rozhodujúca dohoda účastníkov, ktorí môžu v konkrétnom prípade určiť, že k zrušeniu zmluvy dochádza ku dňu doručenia oznámenia o odstúpení druhej zmluvnej strane (ex nunc) alebo k inému termínu. Ak má odstúpenie od zmluvy účinky ex tunc, odstúpením od zmluvy vzniká právny stav, ako keby záväzok zo zmluvy nebol nikdy vznikol. Ak podľa zmluvy ešte neposkytlo žiadne plnenie, plniť zo zaniknutej zmluvy sa už nemusí, pretože tu nie je právne relevantný dôvod na plnenie. V prípade, ak odstúpenie od zmluvy má podľa dohody zmluvných strán účinky ex nunc, nemusí sa tiež do budúcna nič plniť, pokiaľ sa však do momentu zrušenia plnilo, považuje sa plnenie za plnenie súladné so zmluvou so všetkými právnymi dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú.

12. Odvolací súd uvádza, že v danom prípade sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal tým, aké podmienky si strany dohodli v prípade odstúpenia od zmluvy. Je potrebné potom súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu, ktorý poukazoval jednak na citované znenie ust. , , ale aj na ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Podľa čl. III. písm. a bod 39 VOP je banka oprávnená od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy s okamžitou možnosťou zrušenia účtu/vkladnej knižky, ak klient nevysporiadal na účte nepovolené prečerpanie do 20 dní od jeho vzniku. V čl. III. písm. T bod 16 je uvedené, že zmluvný vzťah zaniká doručením odstúpenia od zmluvy bankou alebo klientom druhej zmluvnej strane za splnenia ďalších podmienok uvedených v bode 17. A 18. tejto časti článku III.VOP. Nakoniec v zmysle čl. III. písm. T bod 18, banka má právo okamžite písomne odstúpiť od zmluvy a zároveň zrušiť povolený debetný limit a žiadať okamžité splatenie čerpaných peňažných prostriedkov vrátane úrokov v prípade, ak klient porušuje podmienky uvedené v tejto časti článku III. VOP.

13. Z uvedených zmluvných podmienok vyplýva, že zmluvné strany mali pre prípad odstúpenia od zmluvy dohodnuté, že toto odstúpenie bude mať účinky ex nunc, t.j. zmluva zaniká odo dňa doručenia písomného odstúpenia. S poukazom na vyššie uvedené potom nie je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že odstúpením od zmluvy sa táto zrušila od samotného začiatku (ex tunc). V danej veci išlo o odstúpenie od zmluvy, ktoré má podľa dohody zmluvných strán účinky ex nunc, avšak pokiaľ sa do momentu zrušenia plnilo, považuje sa plnenie za plnenie súladné so zmluvou so všetkými právnymi dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Pri plnení zo zmluvy, ktorá bola až následne zrušená z dôvodu porušenia zmluvných povinností dlžníkom, nemožno potom hovoriť o vydaní bezdôvodného obohatenia. Odstúpenie od zmluvy o bežnom účte neznamená zánik záväzku klienta splatiť pohľadávku veriteľovi vrátane jej príslušenstva.

14. Podľa , súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

15. Odvolací súd ďalej zistil, že súd prvej inštancie doručil žalobu na vyjadrenie žalovanému. V stanovenej lehote sa nevyjadril, preto oznámil verejné vyhlásenie rozhodnutia a toto vyhlásil dňa 14. mája 2018. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. . Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie v konaní pochybil, keď neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie a k záveru o neprislúchajúcom nároku na sankčný úrok vyčíslený vo výške 57,67 eura, ktorý predstavuje 20% ročne z vyčíslenej istiny 322,05 eura za obdobie odo dňa nasledujúceho po odstúpení od zmluvy. Ak súd mienil zamietnuť žalobu v uvedenej časti, bolo jeho povinnosťou umožniť stranám sporu reagovať na skutkové a právne závery súdu, aby bolo jeho rozhodnutie predvídateľným. Princíp kontradiktórnosti totiž zabezpečuje stranám rovnaké právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a ku skutkovým a právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania. Túto možnosť by mal mať jednak žalobca, v ktorého záujme je preložiť dôkazy a tvrdenia o dôvodnosti ním žalovaného nároku, súčasne súd musí prihliadnuť aj na prípadné vyjadrenie žalovanej k tejto spornej veci.

16. Súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle vyššie uvedených princípov, vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, ktorým postupom žalobcovi odňal právo na spravodlivý súdny proces. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejedanať, prípadne vykonať dôkazy, ktoré strany sporu navrhnú, pričom je viazaný názorom odvolacieho súdu v otázke posúdenia odstúpenia od zmluvy. Následne v rámci vykonaného dokazovania opätovne vyhodnotí dôvodnosť žalovaného nároku. Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie aj riadne odôvodní tak, aby spĺňalo požiadavky kladené na rozsudok súdu ust. . Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne aj o nároku na náhradu trov celého konania vrátane tohto odvolacieho konania ( ).

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).