Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40P-92-2023.pdf
PDF · 96.99 KB
Case nature
Area
Subarea
40P/92/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X.a, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: S. o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje dohodu rodičov nasledovného znenia:
Maloletá X. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia budú oprávnení a povinní zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Otec je povinný s účinnosťou od 05.10.2023 prispievať na výživu maloletej X. sumou 130 eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 05.10.2023 do 20.02.2024 v sume 633,23 eur sa otcovi povoľuje splácať v 24 pravidelných mesačných splátkach po 27 eur popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky.
III. Styk otca a maloletého dieťaťa sa neupravuje.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 05.10.2023 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Návrh matka odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa otehotnela po krátkej známosti. V tehotenstve boli viac rozídení, nebývali spolu, párkrát ju navštívil. Finančne jej nepomáhal, doteraz sa nijak nezapája. Ubližoval jej, musela na neho podať trestné oznámenie. Býva v podnájme. Otec býva u svojich rodičov, od ktorých si požičiava peniaze, nenávratne, neprispieva ani im. Dieťa žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Otec je agresívny. Matka žije z materskej, platí všetko sama, Preto žiadala výživné vo výške 300 eur a daňový bonus, ktorý poberá otec dieťaťa.
2. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.
3. Na pokyn súdu sa rodičia dostavili na informatívne stretnutie ku koordinátorke tunajšieho súdu za účelom uzavretia dohody o právam a povinnostiam rodičov k maloletému dieťaťu. Matka uviedla, že maloletá je plne kojená. Otec poberá daňový bonus, ktorý jej ale nikdy nedal Dcérka má s otcom
dobrý vzťah. Otec dcére za päť mesiacov od jej narodenia kúpil dvakrát plienky, navštevuje ju jeden až dvakrát do mesiaca. Otec uviedol, že súhlasí so osobnou starostlivosťou matky, styk nežiada upraviť, aby prebiehal na základe dohody rodičov. Vždy, keď mu matka zavolala, aby jej priniesol peniaze, tak peniaze priniesol. Kupuje aj plienky. Obaja rodiča sa dohodli na výživnom v sume 170 eur. Rodičia ukončili informatívne stretnutie u koordinátorky s dohodou o úprave práv a povinností v celom rozsahu.
4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie za účelom schválenia dohody rodičov. Po otvorení pojednávania otec uviedol, že od dohody v časti dohodnutého výživného v sume 170 eur mesačne odstupuje, žiada súd určiť výživné. Súd oboznámený s obsahom spisového materiálu, najmä listinami predloženými rodičmi u koordinátorky súdu k zárobkovým pomerom otca a záznamom o podaní oznámenia podľa zákona o priestupkoch, o priestupku spáchaného otcom voči matke dňa 19.01.2024, vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov, aktuálnym výsledkom lustrácie otca v Sociálnej poisťovni a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
5. Rodičia na pojednávaní zotrvali na uzavretej dohode v časti osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa, v časti oprávnenia oboch rodičov zastupovať maloleté dieťa v bežných veciach a spravovať jeho majetok v bežných veciach ako aj v časti neupravovania stretávania sa otca s maloletým dieťaťom. Dohodu rodičov navrhol procesný opatrovník schváliť, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa.
6. Matka na pojednávaní vypovedala, že dohoda znela na výživné vo výške 170 eur mesačne. Za január otec výživné neposlal, povedal, že kým nebude rozhodnutie súdu, tak jej nebude posielať žiadne peniaze. Vo februári jej prišlo 140 eur na účet, čo je vlastne daňový bonus. Za október, november, december 2023 jej otec dobrovoľne žiadnou sumou neprispel. S otcom si volajú, na sociálnej sieti si ju otec zablokoval. Ona sa s otcom vie dohodnúť. S otcom má problém komunikovať vždy, keď mu zavolá starý otec maloletej, otec povie, že musí ísť, nemôže sa s ňou baviť. Čo sa týka styku, dcéra ho má rada. Chce, aby sa stretávali. Zatiaľ je na materskej dovolenke, vo výške 800 eur, ale od 18.03.2024 bude poberať rodičovský príspevok 480 eur + 60 eur prídavky na deti. Predtým pracovala ako barmanka v kasíne, s príjmom 1100 eur netto.
7. Otec na pojednávaní vypovedal, že matka maloletej sa mu vyhráža, spolu so starou matkou zo strany matky, majú kontakt na štátnu políciu v Piešťanoch, vyhrážajú sa mu, že skončí v putách. Je zamestnaný s príjmom 870 eur netto, nesúhlasí s výživným vo výške 170 eur mesačne, spláca spoločný úver, ktorý brali v apríli 2023, spotrebiteľský úver na sumu 5.000 eur, so splátkou 100 eur mesačne na 8 rokov. Úver bral na zariadenie bytu, ktorý si prenajali v O. V tomto byte žije matka s dcérou, aj s tým zariadením. Navrhol výživné vo výške 100 eur mesačne. Myslí si, že výdavky na maloletú dosahujú sumu cca 150 eur mesačne: plienky do 30 eur, rybí olej cca 2 eurá, podbradníky cca 5 eur, oblečenie štandardné do cca 70 eur, strava - vie, že maloletej sú nasadené ovocné výživy. O mimoriadnych výdavkoch nevie. Mal za to, že sa s matkou dohodli, že on bude splácať spoločný úver, preto nemusí platiť výživné na dieťa. Ona mu tak povedala. Predložil súdu svoje výdavky: poistné pre prípad smrti 45 eur, doplnkový dôchodkový fond 5 eur mesačne, strava 150 eur, cigarety 50 eur mesačne, ošatenie mesačne asi 200 eur. Potrpí si na značky - na teplákové súpravy, drogéria 50 eur, telefón 40 eur paušál.
8. Procesný opatrovník uviedol, že rodičia sa dohodli na ISR, otec svojím podpisom potvrdil dohodu, nič nesporoval. Navrhli preto určiť výživné v sume 170 eur mesačne..
9. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701>, § 25 a 26 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701> sa použijú primerane.
10. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
11. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
12. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode..
13. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Z vykonaného dokazovania zisteného skutočného stavu mal súd preukázané, že rodičia sa dohodli na osobnej starostlivosti matky o dieťa, tiež v zastupovaní dieťaťa a spravovaní jeho majetku v bežných veciach a v časti úpravy styku otca a maloletého dieťaťa, ktorú dohodu súd schválil. Rodičia boli poučení o vykonateľnosti dohody poňatej do rozsudku, ako aj o nemožnosti právneho napadnutia nimi dobrovoľne uzavretej dohody.
19. Predmetom konania tak zostalo výlučne autoritatívne určenie výšky výživného otca k maloletému dieťaťu od podania návrhu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča, ktoré rodič vynakladá a uhrádza tretím osobám. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa.
20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec dosahuje príjem zo závislej činnosti u zamestnávateľa HYKOZINK spol. s r. o., kde je zamestnaný od 01.03.2023 do súčasnosti na pracovnej pozícii operátor pokovovania. Predtým pracoval ako pomocný stavebný robotník v RALAS s. r. o. Otec inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej X. nemá. Otec dokladoval svoj príjem potvrdením od
zamestnávateľa, pričom za obdobie od marca 2023 do júla 2023 sumu cca 879 eur mesačne. Od augusta 2023 si otec začal uplatňoval daňový bonus na maloleté dieťa, v dôsledku čoho sa jeho čistý mesačný príjem zvýšil na 1.072 eur v priemere. Rodičia boli súdom poučení, že pri výlučnej osobnej starostlivosti matky otec nie je oprávneným na uplatňovanie si daňového bonusu u svojho zamestnávateľa. Otec nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti, aktívne sa nepodieľa na výchove dieťaťa, preto mu táto daňová výhoda nepatrí. Jediným oprávneným subjektom na uplatňovanie si daňového bonusu za maloleté dieťa je tak matka. Na nezákonné príjmy povinného rodiča síce súd nemôže prihliadnuť, avšak pri určovaní výšky výživného súd zohľadňuje aktuálnu životnú úroveň otca, ktorú ovplyvňujú všetky, statočné i nestatočné, príjmy otca. Súd tak vychádzal z príjmu otca bez zohľadnenia daňového bonusu a mal za to, že otec dosahuje mesačný príjem 879 eur v čistom.
21. Ku dňu rozhodovania súdu o podanom návrhu: otec tvrdil svoje pravidelné mesačné výdavky v sume 540 eur - poistenie 45 eur, doplnkový dôchodkový fond 5 eur, strava 150 eur, drogéria 50 eur, telefón 40 eur, cigarety 50 eur a ošatenie značkové 200 eur. Okrem toho spláca bezúčelový úver po 100 eur mesačne. Matka je toho času na materskej dovolenke s príjmom 800 eur mesačne, v mesiaci marec nastúpi na rodičovskú dovolenku, jej príjem bude predstavovať len rodičovský príspevok vo výške 480 eur a prídavky na dieťa 60 eur mesačne.
22. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec má jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej X.e, pričom jeho príjem zo zamestnania je vo výške 879 eur. Otec spláca úver na zariadenie bytu po 100 eur mesačne, ktorý obýva matka. Maloletá X.a má v čase rozhodovania súdu šesť mesiacov. Súd tak dospel k záveru, že suma výživného u povinného otca sa má s ohľadom na vek oprávneného dieťaťa pohybovať v rozpätí 12 až 15 % z čistého príjmu otca, čo zodpovedá ustálenej rozhodovacej praxi súdnych autorít. Pre spravodlivé usporiadanie pomerov pri zohľadnení objektívnej nemožnosti matky dosahovať príjem zo zárobkovej činnosti, keďže zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, tak súd považoval za správne určenie výživného vo výške 130 eur mesačne od podania návrhu. Maloletá X.a je dieťa bez zdravotných komplikácií, má teda bežné výdavky zodpovedajúce jej veku. Takto určené výživné zohľadňuje aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré špecifikoval v konaní priamo otec v sume do 107 eur mesačne plus strava maloletého dieťaťa, keďže X.e sú už pridávané prvé príkrmy (ovocné výživy), čo otec sám ustálil na sumu 150 eur mesačne.
24. Pri takto určenom výživnom vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 05.10.2023 do rozhodnutia súdu 20.02.2024 v celkovej výške (113,23 + 520) 633,23 eur so zohľadnením nedoplatku na pomernej časti za október 2023 v sume 113,23 eur, a nedoplatku za obdobie od novembra 2023 do februára 2024 - 4 mesiace x 130 eur = 520 eur, ktorý nedoplatok súd povolil otcovi splácať v 24 pravidelných mesačných splátkach po 27 eur tak, aby k jeho úhrade došlo do dvoch rokov od doručenia tohto rozsudku. Pri priemernej opatrnosti povinného rodiča bolo totiž predvídateľným, že pokiaľ sa nepodieľa na uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa v sume zodpovedajúcej odôvodneným potrebám dieťaťa, následkom jeho pasivity bude dlh na peňažnom plnení. Povinnosťou otca tak bude po dvoch rokov od doručenia rozsudky platiť (130 + 27) 157 eur mesačne k rukám matky. Rozsudky týkajúce sa výživného sú vykonateľné doručením.
25. Súd záverom uvádza, že nebolo možné prehliadnuť opakovane tvrdené násilie otca páchané na matke maloletého dieťaťa. Matka na túto skutočnosť upozorňovala už v čase podania návrhu na súd. Dňa 16.01.2024 bolo otcovi doručené predvolanie na pojednávanie v tomto konaní do vlastných rúk. Tri dni na to, 19.01.2024, otec podľa oznámenia matky na polícii, o 11tej hodine matku dvakrát udrel káblom od nabíjačky na telefón do oblasti stehien. Následne o päť minút napadol matku, keď bola s dcérou na posteli, teda v prítomnosti vlastného dieťaťa matku udrel päsťou do stehien asi 5-krát, potom jej vykrúcal ľavú nohu, čím jej spôsobil modriny po tele, bez nutnosti lekárskeho ošetrenia. Otec matke v prítomnosti
dieťaťa údajne nadával „kurva špinavá, ...nechutná... že smrdí...“. Záverom jej poškodil mobilný telefón, displej obrazovky. Napriek tak závažnému správaniu sa otca k matke, matka na pojednávaní opakovane uviedla, že by bola rada, keby sa otec o dcéru viac zaujímal, podieľal na výchove dieťaťa, matka chce, aby sa otec a maloletá stretávali, dokonca sa vyjadrila, že má otca rada, keby otec chcel, ona by s ním aj rada žila v jednej domácnosti. Takéto ambivalentné správanie sa matky k otcovi súd nemôže úplne prehliadať z obavy o prípadné zvýšenie intenzity útoku otca na matku príp. neskôr na svoje maloleté dieťa. Rodina by tak mala byť zo strany procesného opatrovníka v záujme ochrany maloletého dieťaťa do budúcna monitorovaná, keďže nepochybne ide o správanie sa otca zodpovedajúce sociálne slabšej skupine, ktoré môže viesť k protiprávnemu konaniu s už trestnoprávnym dosahom.
26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, od ktorej generálnej zásady mimosporového konania súd nevidel dôvod odkloniť sa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do výroku II. a IV. do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Proti tomuto rozsudku do výroku I. a III. rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.