Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-290-2019.pdf
PDF · 89.87 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/290/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. M. X. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov U. X. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na W. ul. č. XX v O. a F.. P. M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na M. ul. č. X v W. v konaní o zníženie výživného o odvolaniach otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 25.6.2019 č.k. 21P/32/2018 - 61 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom znížil výživné od povinného otca pre mal. T. M. X. nar. XX.X.XXXX z 260 Eur mesačne na 130 Eur mesačne od 27.2.2018 do budúcna, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie matka aj otec maloletého.
3. Matka v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zamietol návrh otca na zníženie výživného. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) Civilného sporového poriadku a ust. § 62 Civilného mimosporového poriadku. Tvrdila, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Vytkla konajúcemu súdu, že nezistil všetky podstatné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie a nevyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, nesprávne posúdil skutkový stav, preto rozhodnutie nezodpovedá objektívnej realite. Zdôraznila, že otec sa ocitol bez riadneho príjmu vlastným pričinením a na základe vlastného rozhodnutia, pretože odišiel z Rakúska, kde mal zabezpečenú prácu s pravidelným mesačným príjmom. Z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že otec sa stal dobrovoľne nezamestnaným a nejavil záujem zabezpečiť si finančný zdroj príjmu, aby mohol prispievať na výživu maloletého, ktorá skutočnosť nemôže byť na ťarchu maloletého dieťaťa. Úvahy konajúce súdu o znížení výživného označila za absurdné, právne neprípustné a nezlučiteľné s dobrými mravmi, nakoľko opatrovnícky súd má dbať na najlepší záujem mal. dieťaťa a vo svetle tejto kautely prijímať rozhodnutia. Súd prvej inštancie vo svojej podstate robil advokáta otcovi, ktorý je ľahostajný k svojim rodičovským povinnostiam, predovšetkým povinnosti podieľať sa na výžive maloletého. Konštatovala, že znížením výživného sa výraznou mierou obmedzí zabezpečovanie potrieb maloletého, ktorý je vo veku adolescenta a v školskom roku 2019/2020 nastupuje na strednú školu, s čím je prirodzene spojené zvýšenie nákladov na starostlivosť o dieťa. Ďalej namietala, že v konaní nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného, preto je napadnuté rozhodnutie nezákonné. Poukázala na rozporné vyjadrenia otca ohľadom platenia výživného, miesta jeho bydliska na Slovensku a dôvodoch odchodu z Rakúska, ktoré označila
za nepravdivé. V závere namietala, že v bode 26. odôvodnenia rozhodnutia, kde súd prvej inštancie konštatoval, že otec sa má s dieťaťom ,,deliť o mzdu“ je rozsudok absolútne nepreskúmateľný.
4. Otec v podanom odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok nepovažuje za správny a nesúhlasí s nim. Konštatoval, že pracuje ako plavčík v Aquaparku X. s mesačným príjmom 260 Eur, do práce dochádza autobusom alebo vlakom a v prípade, že pracuje vo večerných hodinách, tak musí prespávať na ubytovni. Poukázal na svoje mesačné výdavky, ktoré vyčíslil na 247 Eur, preto nesúhlasil so znížením výživného na 130 Eur mesačne. Tvrdil, že matka v minulosti pracovala na Okresnom súde Košice u JUDr. Holecyho, kde neskôr spoznala sudcov a pracovníkov košického súdu, a keďže jej otec je príslušníkom policajného zboru v Košiciach, tak je osobne spätá so všetkými ľuďmi, ktorí pracujú na košickom súde. Táto zaujatosť je citeľná pri každom kontakte na súdnych pojednávaniach, kde konajúca sudkyňa pracovala neprofesionálne, nevedela vysloviť ani jeho meno a prehliadala dôležité fakty a dokumenty, ktoré predložil. V závere uviedol, že vyslovuje sťažnosť na Ministerstvo práce a sociálnych vecí v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky, kde konajúca sudkyňa môže vysvetliť svoje súdnické kvality a sťažovať sa bude aj na šikanu voči jeho osobe na Európskom najvyššom súde.
5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zdôraznila, že otec nikdy neplatil súdom stanovené výživné riadne a včas, preto bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní vedenom pod sp.zn. 5T/67/2017. Poukázala na to, že otec žil a pracoval výlučne v Rakúsku cca 30 rokov, a to ešte pred narodením maloletého, čo konajúci súd vôbec nezohľadnil. V tejto súvislosti vyslovila názor, že otec sa rozhodol prísť na Slovensko s cieľom neplatiť súdom stanovené výživné alebo platiť ho v čo najnižšej výške. Týmto konaním sa otec dobrovoľne vzdal dobre platenej práce v zahraničí v neprospech mal. syna, o ktorého sa vôbec nezaujíma a celá starostlivosť je len na nej. V ostatnom zotrvala na svojich odvolacích dôvodoch, ktoré zopakovala.
6. Ďalšie vyjadrenia neboli podané. 7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“). 8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 11. Podľa § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o znížení výživného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nie je možné potvrdiť ani zmeniť a je potrebné ho zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
14. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 15. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
16. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. 17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 18. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CSP, dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine teda umožňuje prelomenie prekážky res iudicata pri rozsudkoch odsudzujúcich na plnenie v budúcnosti splatných dávok, ktoré sú prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia). Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu je predovšetkým podrobne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa (detí) vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa (detí) v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľno-časovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase ostatného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípade k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to v súvislosti s príjmami rodičov, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu, a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok. 19. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne ustanovením § 36 CMP, pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie, neporovnal pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania, dôsledne nevyhodnotil vykonané dokazovanie a obmedzil sa len na všeobecnú konštatáciu zákonných podmienok určenia vyživovacej povinnosti rodičov k deťom a zhrnutie zisteného skutočného stavu bez toho, aby dôsledne vyhodnotil vykonané dôkazy, resp. zdôvodnil, ktoré a z akého dôvodu pokladal za vierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, teda o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprel a akými úvahami sa pri rozhodovaní o zmene výživného riadil. Nedostatkom odôvodnenia zakladajúcim vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia je, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie z hľadiska zásady potencionality príjmov povinného a uspokojil sa s faktickým stavom, ktorý posúdil ako odôvodňujúci zníženie výživného. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa dôsledne nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a svoj myšlienkový postup dostatočne nevysvetlil s poukazom na všetky skutkové zistenia, predovšetkým vo vzťahu ku skončeniu pracovného pomeru otca v spoločnosti G., resp. možnosti trvania pracovného pomeru, preto odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto podstatnej časti je založené na domnienkach, v dôsledku čoho absentuje účel odôvodnenia rozhodnutia, ktorým je preukázanie jeho správnosti a odôvodnenosti. Odvolací súd je toho názoru, že z takto vykonaného dokazovania ani zo zisteného skutkového stavu nie je možné vyhodnotiť a posúdiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami maloletého T. M., v dôsledku čoho nie je zachované ani právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, nakoľko životná úroveň povinného rodiča nie je zrejmá, teda závery súdu prvej inštancie o rozhodujúcich skutočnostiach sú nezrozumiteľné a nedostatky odôvodnenia zakladajú vady nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
20. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni táto zjavne vyplýva z nespokojnosti otca s rozhodnutím súdu vo veci, pričom takúto okolnosť spolu s procesným postupom sudcu zákon výslovne vylučuje ako dôvod vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci (§49 ods. 3 CSP) a na takúto námietku zaujatosti súd nemôže prihliadať a teda o nej ani rozhodovať (§ 53 ods. 3 CSP). Odvolací súd dodáva, že podanie sťažnosti otcom na Európskom najvyššom súde (otec zrejme myslel Európsky súd pre ľudské práva, pozn. odvolacieho súdu) je pre posúdenie odvolania v danej veci irelevantné.
21. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie vydal nepreskúmateľné rozhodnutie, ktorým postupom znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva, teda relevantne argumentovať v odvolacom konaní, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces a táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dostatočne zistiť skutočný stav veci v naznačenom smere, vysporiadať sa s odvolacími dôvodmi matky, najmä vo vzťahu k reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca maloletého, teda možnosti umiestniť sa na trhu práce a vyhodnotiť postoj otca vo vzťahu prijať zamestnanie aj mimo miesta trvalého bydliska. Bude povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť, či sú tu dôvody pre posúdenie schopností a možností otca z hľadiska princípu pontencionality príjmu alebo nie a za týmto účelom vykonať dôsledné dokazovanie o možnosti ďalšieho trvania pracovného pomeru a predpokladaného príjmu otca v spol. G.. Za predpokladu posúdenia zisteného skutkového stavu v zmysle princípu potencionality, bude potrebné potencionálny príjem povinného rodiča vyčísliť, pretože potencionálny príjem nie je abstraktnou veličinou, ale má reálnu hodnotu, ktorú môže povinný rodič získať na základe svojich skutočných schopností, možností a majetkových pomerov. Na tomto mieste poznamenáva, že bez ohľadu na to, či súd pri rozhodovaní o výživnom a jeho zmenách vychádza z reálne zisteného príjmu alebo zistený skutkový stav posudzuje v zmysle princípu potencionality, je vždy nevyhnutné príjem povinného rodiča vyčísliť, prípadne určiť rozpätie, v ktorom sa nachádza tak, aby jeho vyživovaciu povinnosť bolo možné posúdiť na základe jeho reálnych a objektívnych schopností, možností a majetkových pomerov. Následne bude povinnosťou súdu prvej inštancie dôsledne porovnať pomery účastníkov rodičov a maloletého dieťaťa v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a svoju úvahu, ktorou sa bude riadiť pri posúdení, riadne odôvodniť tak, aby bola presvedčivá a preskúmateľná. Rovnako bude povinnosťou súdu prvej inštancie dôsledne zistiť, z akých finančných prostriedkov si zabezpečuje otec svoje životné náklady a následne zistené skutkové okolnosti dôsledne vyhodnotiť. Na tomto mieste poznamenáva, že konajúci súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil životnú úroveň, resp. jej zmenu so zreteľom na právo maloletého podieľať sa na nej, ani žiadnym spôsobom nevyhodnotil mesačné výdavky otca, nota bene neposúdil, ktoré z nich považoval za nevyhnutné a rovnako absentuje aj rozsah odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a s tým spojených nákladov, ktoré nedostatky bude povinnosťou súdu prvej inštancie v priebehu ďalšieho konania odstrániť a dokazovanie doplniť. Súd prvej inštancie opätovne rozhodne o návrhu otca na zníženie výživného, ako aj o trovách konaniach, ak to niektorý z účastníkov navrhne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP, teda, aby jeho závery boli logicky správne, presvedčivé a spätne preskúmateľné.
23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.