Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Sas-4-2023.pdf
PDF · 113.09 KB
Case nature
Area
Subarea
13Sas/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudkynˇou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Adelaide Emilia Kuhn, advokátka, so sídlom Gaštanová 6, 060 01 Kežmarok, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.6.2023, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.6.2023.
II. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.3.2023 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
III. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.9.2023 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.6.2023, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie voči rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku.
Priebeh administratívneho konania
2. Žalobkyňa požiadala dňa 27.2.2023 o priznanie invalidného dôchodku.
3. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.3.2023 ako orgánu verejnej správny nižšieho stupňa bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku. Voči rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.
4. Napadnutým rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.6.2023 bolo odvolanie žalobkyne zamietnuté v celom rozsahu.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
5. Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočka Levice, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení. Následne bol kompletný posudkový spis predložený posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý zistil, že žalobkyňa bola od detstva sledovaná pre vrodené vykĺbenie ľavého bedrového kĺbu s progresiou bolesti pri degeneratívnych zmenách,
s popisovaním ťažkého funkčného obmedzenia, kvôli čomu podstúpila v roku 2015 úplnú náhradu ľavého bedrového kĺbu. Aktuálne bola v roku 2022 dvakrát vyšetrená ortopédom pre bolesti chrbtice vyžarujúce do ľavého bedrového kĺbu, pričom je pohyb v bedrovom kĺbe primeraný (zodpovedajúci náhrade), bez známok uvoľnenia komponentov, bez obmedzenia rozsahov, čo podmieňuje 35% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dolnej hranici percentuálneho rozpätia pre jednostrannú totálnu endoprotézu s dobrým funkčným výsledkom. Pri komplexnom vyšetrení driekovej chrbtice, vrátane vyšetrenia magnetickou rezonanciou, ortopéd vyhodnotil pôvod ťažkostí ako vertebrogénny pri difúznych degeneratívnych zmenách driekovej chrbtice primeraných veku, sprevádzaných obmedzenou pohyblivosťou v danom úseku, bez prejavov dráždenia nervov a svalov (bez radikulárnej symptomatológie), bez ťažkej poruchy statiky chrbtice, ako možného dôsledku zmeneného stereotypu chôdze po výmene bedrového kĺbu, ktoré nedosahujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a teda ani dôvod na zvyšovanie základnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
6. Po zohľadnení lekárskych správ a odborných nálezov bola za rozhodujúce zdravotné postihnutie potvrdená implantácia ortopedických kĺbových implantátov so zaradením do kapitoly XV – Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G – Postihnutie končatín, položka 44 – Stavy po vykonanej endoprotéze bedrového, kolenného kĺbu, 44. 1 – Jednostranná (totálna) endoprotéza, podľa Prílohy č.4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% z percentuálneho rozpätia 35% - 45%.
Zhrnutie argumentov žalobkyne
7. Žalobkyňa v dôvodoch podanej žaloby uviedla, že postup posudkového lekára nebol správny, nakoľko sa neoboznámil s posudkom zdravotného stavu prof. MUDr. Jozefa Vojtaššáka, CSc. zo dňa 16.3.2023, ktorý žalobkyňa predložila spolu s odvolaním. Jedná sa o nový a podstatný nález.
8. Stanovenie totožnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35% zhodne posudkovými lekármi považuje žalobkyňa za svojvoľný a nedostačujúci, ale na druhej strane dokazujúci skutočnosť, že posudok zdravotného stavu MUDr. Vojtaššáka nebol vzatý do úvahy. Navyše posudkoví lekári v posudkoch nijako neodôvodňujú, prečo sa rozhodli určiť mieru poklesu práve na 35%, a nie na úrovni hornej hranici rozpätia vo výške 45%.
9. Prof. MUDr. Jozef Vojtaššák, CSc. v posudku zdravotného stavu konštatuje, že funkcia pohybového aparátu žalobkyne je trvalo znížená a vec odporúča prejednať na komisii posudkového zabezpečenia, z čoho jednoznačne vyplýva záver, že žalobkyňa má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pre zdravotné postihnutie s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie svojho zdravotného stavu považuje žalobkyňa za nesprávne a neobjektívne. V rozhodnutí o odvolaní absentuje zhodnotenie predloženého posudku zdravotného stavu prof. MUDr. Jozefa Vojtaššáka, CSc., ktorým sa odvolací orgán opomenul zaoberať. Žalobkyňa je presvedčená, že určenie miery poklesu na úrovni hornej hranici lepšie zodpovedá jej zdravotnému stavu a posudku jej operatéra, ktorý je kapacitou v oblasti ortopédie. Žalobkyňa navyše trpí aj pridruženými ochoreniami, ktoré majú zásadný vplyv na jej zdravotný stav. Z uvedeného plynie, že pre neúplnosť dokazovania vykonaného správnym orgánom je potrebné rozhodnutia zrušiť a vrátiť vec na nové konanie.
Vyjadrenie žalovaného
10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 27.10.2023 uviedol, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný lekársky posudok zo dňa 14.6.2023, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom stanovená na 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
11. V lekárskom posudku MUDr. Vojtaššáka sa uvádza, že funkcia pohybového aparátu je trvalo znížená, ale nie je uvedený stupeň a závažnosť zníženia. Ďalej sa v posudku uvádza, že stav po implantácii totálnej endoprotézy na stav po dysplázii bedrového kĺbu je primeraný, čo znamená s dobrým funkčným
výsledkom. Posudok spomína aj koincidenciu patológie so skoliózou (vychýlením) driekovej chrbtice, ale bez uvedenia Cobbovho uhla a v dôsledku listézy – posunu štvrtého driekového stavca (opäť bez uvedenia štádia), ale podľa MRI vyšetrenia z júla 2022 ide o 1. štádium (nezávažné). V závere je uvedené, že funkcia pohybového aparátu je trvale znížená s odporúčaním prejednať v komisii posudkového zabezpečenia, ale bez bližšej špecifikácie.
12. Pokiaľ ide o odôvodnenie percentuálnej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, posudkový lekár uviedol, že pohyb v bedrovom kĺbe je primeraný, zodpovedajúci náhrade, bez známok uvoľnenia komponentov, bez obmedzenia rozsahu pohybu, čo podmieňuje 35% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dolnej hranici percentuálneho rozpätia pre jednostrannú totálnu endoprotézu s dobrým funkčným výsledkom.
13. Posudkový lekár vyhodnotil aj driekovú chrbticu žalobkyne, vrátane vyšetrenia magnetickou rezonanciou, s vyhodnotením vertebrogénnych ťažkostí pri difúznych degeneratívnych zmenách driekovej chrbtice (primeraných veku a primárnemu ochoreniu), sprevádzaných obmedzenou pohyblivosťou v danom úseku, bez prejavov dráždenia nervov a svalov, bez ťažkej poruchy statiky chrbtice, ako možného dôsledku zmeneného stereotypu chôdze po výmene bedrového kĺbu, ktoré nedosahujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho ochorenia, uvedené postihnutie dosahuje maximálne 20% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a teda nie sú ani dôvodom na zvyšovanie základnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. U žalobkyne je dokumentované zlepšenie rozsahov pohybu a ústup bolesti po výmene bedrového kĺbu, ktorý je v správnom postavení, bez funkčného obmedzenia.
14. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Replika žalobkyne
15. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného v podaní zo dňa 5.12.2023 uviedla, že práve v posudku zdravotného stavu od prof. MUDr. Jozefa Vojtaššáka, Csc. - odborníka z oblasti ortopédie je uvedené, že funkcia pohybového aparátu je trvalo znížená, žalobkyňa pociťuje intermitentnú bolesť v oblasti bedra, je pozitívna na meteorosensitivitu. V závere stav žalobkyne odporučil prejednať na komisii posudkového zabezpečenia. Vychádzajúc z kvalifikácie ošetrujúceho lekára, ktorý písal predmetný posudok, sa musí predpokladať, že si lekár bol vedomý tej skutočnosti, že žalobkyňa ako jeho pacientka, ktorú sám operoval, má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ak by o tejto skutočnosti nebol presvedčený, tak by taký posudok nebol vystavil. Zároveň však v tejto súvislosti poukazujúc na vyššie uvedený obsah posudku zdravotného stavu žalobkyňa namieta, že tento nebol vzatý do úvahy v odbornom lekárskom posudku sociálneho poistenia a pri následnom rozhodovaní, a to aj napriek tomu, že ho posudkový lekár mal k dispozícii. V odbornom lekárskom posudku o tomto posudku zdravotného stavu od prof. MUDr. Jozefa Vojtaššáka, Csc. nie je žiadna zmienka a posudkový lekár nevysvetlil, prečo stanovil mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne práve na 35 % rovnako ako to bolo určené v prvostupňovom rozhodnutí, keď prof. MUDr. Jozef Vojtaššák, Csc. si v čase vystavenia posudku, teda dňa 16.3.2023 bol istý, že miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne musí byť viac ako 40 %. Tvrdenie žalovanej, že uvedené vyšetrenie nemá vplyv na výsledok posúdenia zdravotného stavu považuje žalobkyňa za irelevantné a nevysvetľuje skutočnosť, prečo ho posudkoví lekári nevzali do úvahy.
16. Tvrdenie posudkového lekára, že jej bolesti ustúpili a bedrový kĺb je bez funkčného obmedzenia sa nezakladá na pravde. Pred rokmi, teda pred operáciou a bezprostredne po operácii, si žalobkyňa nárok na invalidný dôchodok neuplatňovala, pretože žila s rodinou v zahraničí, kde bola ženou v domácnosti. Po návrate na Slovensko sa jej stav žiadnym spôsobom nezlepšil a nemala a stále nemá možnosť sa zamestnať, pretože trpí bolesťami, ktoré prevažne pociťuje ako neznesiteľné a musí si pomáhať pri chôdzi palicou.
17. Podľa žalobkyne v jej prípade nebolo prihliadnuté na pridružené ochorenia a je presvedčená o tom, že jej zdravotný stav nebol posudkovými lekármi sociálneho poistenia náležite objektívne zistený a posúdený.
Aplikovaná právna úprava
18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Pod3a § 70 ods. 1 zákona e. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal poeet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dou vzniku invalidity nespaoa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predeasný starobný dôchodok.
20. Pod3a § 71 ods. 1 zákona e. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos? o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
21. Pod3a § 71 ods. 2 zákona e. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos? a ktorý má pod3a poznatkov lekárskej vedy trva? dlhšie ako jeden rok.
22. Pod3a § 71 ods. 3 zákona e. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos? sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos? sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zoh3adnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok pod3a osobitného predpisu.
23. Pod3a § 71 odsek 4 zákona e. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos? sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia lieeby s ureením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ialšieho vývoja, ialšej lieeby a b) komplexných funkených vyšetrení a ich záverov, prieom sa prihliada na zostávajúcu schopnos? vykonáva? zárobkovú einnos?, zostávajúcu schopnos? prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
24. Pod3a § 71 odsek 8 zákona e. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos? ureenú pod3a odseku 6 možno zvýši? najviac o 10 %, ak závažnos? ostatných zdravotných postihnutí ovplyvouje pokles schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos?. Na ureenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej einnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos? je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieoujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
25. Pod3a § 153 odsek 3 zákona e. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lekárska posudková einnos? dôchodkového poistenia zahaoa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos?, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného die?a?a, choroby a stavu nezaopatreného die?a?a, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivos?.
26. Pod3a § 153 odsek 5 zákona e. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú einnos? vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej poboeky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ialej len „posudkový lekár“) za osobnej úeasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neureí inak; podmienka osobnej úeasti musí by? splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
27. Pod3a § 209 ods. 4 zákona e. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizaená zložka Sociálnej pois?ovne uvedie, ktoré skutoenosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
28. Pod3a § 293eu ods. 1 zákona e. 66/2020 Z.z. poeas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 eas? vety za bodkoeiarkou neuplatoujú.
29. Pod3a Prílohy e. 4, Kapitola XV – Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel G – Postihnutie koneatín, položka 44.1 písmeno b) zákona e. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, jednostranná (totálna endoprotéza) má mieru poklesu schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos? v rozsahu 35% - 45%.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
30. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného na pojednávaní konanom dňa 21.2.2024 za účasti právnej zástupkyne žalobkyne, žalobkyne a zástupkyne žalovaného. Účastníci konania zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach a právnych argumentáciách.
31. Súd sa oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia, ako aj s obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.
32. V danom prípade žalobkyoa svojou žalobou namietala nezákonnos? rozhodnutia žalovaného o neuznaní jej invalidity dôvodiac, že žalovaný a orgán verejnej správy nižšieho stupoa pri svojom rozhodovaní nezoh3adnili, resp. nevyhodnotili všetky žalobkyoou k odvolaniu predložené dôkazy, t.j. lekársku správu MUDr. Vojtaššáka, ktorá pod3a žalobkyne odôvodouje záver o jej zlom zdravotnom stave, v ktorého dôsledku tak má žalobkyoa za to, že v jej prípade mala by? ureená vyššia percentuálna miera poklesu jej schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos?, než žalovaným ustálených iba 35%. Z uvedeného dôvodu podstata argumentácie žalobkyne tkvie v jej presvedeení, že pre vydanie rozhodnutia o jej žiadosti na priznanie invalidného dôchodku, žalovaný ani orgán verejnej správy nižšieho stupoa nemali dostatoene a úplne zistený skutkový stav.
33. V súvislosti s uvedeným je nutné upriami? pozornos? na skutoenos?, že v zmysle zákona o sociálnom poistení (e. 461/2003 Z.z.), posúdenie otázky vzniku invalidity, nie je otázkou právnou, ale otázkou výsostne odbornou medicínskou, na kvalifikované zodpovedanie ktorej sú logicky nevyhnutné odborné medicínske znalosti a skúsenosti, ktorými zaiste nedisponuje ani Sociálna pois?ovoa, do kompetencie ktorej bolo zákonom zverené oprávnenie rozhodova? (nie posudzova?) priznanie tohto „statusu“ invalidity a takýmito odbornými medicínskymi znalos?ami nedisponuje ani správny súd. Z uvedených dôvodov zákon o sociálnom poistení zveril oprávnenie posúdi? s odbornou starostlivos?ou zdravotný stav žiadate3a o priznanie mu invalidného dôchodku, akreditovaným posudkovým lekárom Sociálnej pois?ovne (§ 153 ods. 5 zákona e. 461/2003 Z.z.), o závery odborného lekárskeho posudku ktorých sa potom opiera a dovoláva sa ho rozhodnutie Sociálnej pois?ovne.
34. Vzh3adom k uvedenému, správny súd argumentaene podporne poukazuje aj na vyjadrenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ialej len „NSS SR“) v tomto smere, napr. v rozhodnutí sp. zn. 6 Ssk/36/2022 z 24.08.2022, pod3a ktorého cit. „V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výluene odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnos? obeanov posudzuje Sociálna pois?ovoa vo forme lekárskej posudkovej einnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 písm. a/ zákona e. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto einnos? vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej poboeky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej einnosti je záver posudkového lekára o tom, ei konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s ureenou mierou poklesu schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos? s tým, že táto miera poklesu sa ureuje v percentách pod3a druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príeinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zrete3om na závažnos? ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súeas?ou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasouje a odôvodouje všetky skutoenosti na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom k3úeovým dôkazom, na ktorý je súd (vzh3adom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné
klás? dôraz na jeho jednoznaenos?, úplnos?, ureitos? a presvedeivos?. Tieto kritéria však spaoa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutoenos?ami, prihliadne pritom k úeastníkom konania udávaným ?ažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.“
35. Z toho vyplýva, že posudkový lekár Sociálnej pois?ovne posudzuje na podklade lekárskych správ zdravotný stav žiadate3a o invalidný dôchodok nie na základe subjektívnych pocitov žiadate3a (t.j. jeho subjektívneho prežívania ochorenia), ale objektívne, t.j. tak, ako sa to ktoré ochorenie vzh3adom na jeho stav, objektívne symptómy (príznaky) a lieebu vzh3adom na medicínske poznatky, objektívne javí by? závažným s jeho prípadným vplyvom na pokles schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos? u žiadate3a v porovnaní so zdravím jedincom, ktorá miera schopnosti tohto poklesu je vo vz?ahu k tomu ktorému konkrétnemu ochoreniu taktiež objektívne zákonom ureená v Prílohe e. 4 k zákonu o sociálnom poistení a to príslušným percentuálnym rozpätím. Inými slovami, posudkový lekár posudzuje možný vplyv konkrétneho ochorenia na pokles schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos? objektívne a nie vzh3adom na to, ako konkrétny žiadate3, ktorý týmto ochorením trpí, toto ochorenie subjektívne prežíva ei vníma na úrovni symptómov (napr. danos? rôzneho prahu vnímania a znášania bolesti pri tej istej príeine), eo môže by? ovplyvnené aj tým, aký je osobný postoj pacienta k ochoreniu, jeho spolupráca a akceptovanie nastavenej lieeby a pod. (napr. ak pacient nespolupracuje pri nastavenej lieebe, subjektívne môže ochorenie vníma? ?ažšie v porovnaní s pacientom, ktorý pri tej istej diagnóze lieebu plne akceptuje a pod.), samozrejme ak toto subjektívne vnímanie ochorenia neprerastie do ialšej objektívne existujúcej medicínskej diagnózy.
36. Posudkový lekár by mal po preskúmaní všetkých žiadate3om predložených lekárskych správ a iných podkladov o zdravotnom stave zisti?, ei u žiadate3a možno konštatova? dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav v dôsledku, na podklade týchto lekárskych správ u neho indikovaného ochorenia, ktoré pod3a poznatkov lekárskej vedy trvá u žiadate3a dlhšie ako jeden rok a ktoré súeasne u žiadate3a spôsobuje pokles schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos? (§ 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení), ktoré ochorenia sa nachádzajú v zozname ochorení uvedených „tematicky“ (t.j. pod3a príbuznosti postihnutých orgánov alebo easti tela) v jednotlivých položkách kapitol prílohy e. 4 k zákonu e. 461/2003 Z.z.. Posudkový lekár oznaeí takéto ochorenie, ei ochorenia za, pre posúdenie poklesu schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos?, tzv. „rozhodujúce zdravotné postihnutie“ u žiadate3a, následne toto „rozhodujúce zdravotné postihnutie“ priradí pod3a jeho charakteru k príslušnému písmenu, príslušnej položky v kapitole Prílohy e. 4 k zákonu e. 461/2003 Z.z., pri písmene príslušnej položky a kapitoly ktorej, je už zákonom ureené percentuálne rozpätie miery poklesu schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos? pri tom ktorom konkrétnom „rozhodujúcom zdravotnom postihnutí“, prieom iba v rámci tohto rozpätia posudkový lekár môže urei? pri konkrétnom žiadate3ovi, konkrétny percentuálny pokles jeho schopnosti pri tomto ochorení vykonáva? zárobkovú einnos?. Z uvedeného je zrejmým, že k tomu, aby bolo transparentným, akými úvahami sa posudkový lekár pri ureení konkrétnej percentuálnej miery poklesu vykonáva? zárobkovú einnos? u konkrétneho žiadate3a z uvedeného percentuálneho spektra (od – do) riadil, musí posudkový lekár svoje úvahy aj zrozumite3ne a presvedeivo odôvodni?.
37. V danom konkrétnom prípade, po oboznámení sa s odbornými lekárskymi posudkami tak posudkového lekára Sociálnej pois?ovne, poboeka Poprad z 17.2.2023, ako aj posudkového lekára žalovaného zo doa 14.6.2023, správny súd dospel k záveru, že jednako tieto odborné lekárske posudky nevychádzajú zo spo3ahlivo zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu posudkového spisu a jednako, že nie sú ani dostatoene odôvodnené.
38. Z obsahu odborného lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného zo doa 14.6.2023 vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými poeas krízovej situácie na základe lekárskych správ MUDr. 1uboša Murcka zo doa 10.6.2022 a 19.7.2022, lekárskej správy MUDr. Nikoly Kurišeákovej zo doa 24.8.2022 a lekárskej správy MUDr. Kataríny Ménovej zo doa 5.7.2022, no nebol zoh3adnený posudok prof. MUDr. Jozefa Vojtaššáka, CSc., ktorý žalobkyoa predložila spolu s odvolaním.
39. Z posudku prof. MUDr. Jozefa Vojtaššáka, CSc., ortopéda pritom vyplýva, že funkcia pohybového aparátu žalobkyne je trvalo znížená, žalobkyoa poci?uje intermitentnú boles? v oblasti bedra, je pozitívna na meteorosenzitivitu, stav žalobkyne bol odporueený na prejednanie na komisii posudkového zabezpeeenia.
40. Posudkový lekár žalovaného však pod3a názoru správneho súdu zrozumite3ne nevysvetlil, preeo stanovil mieru poklesu schopnosti zárobkovej einnosti žalobkyne práve na 35 % rovnako ako to bolo ureené v prvostupoovom rozhodnutí. Správny súd zároveo poznamenáva, že posudky posudkových lekárov by nemali by? heslovitého charakteru na úrovni iba technického vymenovania nimi posudzovaných lekárskych správ a z nich plynúcich záverov. Je nutné odôvodni?, z akého dôvodu sa ten ktorý z posudkových lekárov priklonil práve k takejto percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos? zo zákonom uvádzaného percentuálneho spektra od 35% do 45%. Inými slovami, odborné lekárske posudky posudkových lekárov tak žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy nižšieho stupoa, by mali obsahova? medicínsku a posudkovú úvahu vo vz?ahu k pracovným schopnostiam žalobkyne, k jej schopnostiam vykonáva? ureitú prácu a dodržiava? pracovné tempo v interakcii na u žalobkyne indikované rozhodujúce zdravotné postihnutie.
41. Potreba odôvodnenia tak vyvstáva plne dôvodnou a teda nevyhnutnou nie len vo vz?ahu k posudkovým lekárom ureenej konkrétnej percentuálnej miere poklesu vykonáva? zárobkovú einnos? pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, ale aj vo vz?ahu k dôvodnosti ei nedôvodnosti navýšenia tejto ureenej percentuálnej miery o ialšie percentá aj pre iné zdravotné ?ažkosti žiadate3a o invalidný dôchodok a to napr. ei už z dôvodu, že aj tieto ialšie zdravotné ?ažkosti majú charakter samostatnej diagnózy, ako aj z h3adiska závažnosti jej dopadu na schopnos? vykonáva? zárobkovú einnos? alebo ei žiadate3om uvádzané ?ažkosti majú iba charakter symptómov rozhodujúceho zdravotného postihnutia, prípadne ei napr. nie sú iba sprievodným znakom ordinovanej lieeby a pod.
42. Vzh3adom k uvedeným východiskám, pod3a ktorých má správny súd za to, že posudkoví lekári tak žalovaného, ak aj orgánu verejnej správy nižšieho stupoa, logicky a presvedeivo neodôvodnili, ani svoje, ani všetky žalobkyoou uvádzané relevantné skutoenosti oh3adne jej zdravotného stavu, správny súd postupom pod3a cit. § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie, keiže zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostatoené na riadne posúdenie veci, v spojení s cit. § 191 ods. 3 písm. a) SSP. K uvedenému pochybeniu došlo už aj na úrovni orgánu verejnej správy nižšieho stupoa, správny súd preto zrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupoa a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
43. Orgány verejnej správy sú viazané právnym názorom správneho súdu, s dôrazom na citovanú judikatúru je povinnos?ou správnych orgánov opätovne preskúma? žiados? žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku v kontexte všetkých skutoeností vyplývajúcich z administratívneho konania. Následným postupom by mal orgán verejnej správy nižšieho stupoa pri rozhodovaní o priznaní invalidného dôchodku zoh3adni? aj lekársku správu MUDr. Vojtaššáka a všetky zdravotné postihnutia žalobkyne.
44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pod3a § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnej žalobkyni právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voei žalovanému. Pod3a § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie koneí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.