Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/68/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobkyne: AUTOKODUS s.r.o., Lieskovská cesta 3414/9 Zvolen, IČO: 36 530 751, zastúpenej: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o., Hlavná 979/23, Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: MUDr. S. G., narodený XX. K. XXXX, D. X, E., zastúpeného: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 14, Šaľa, IČO: 46 255 010, o 1.618,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 12. novembra 2018 č. k. -112, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ruší a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 1.618,12 eur s 8,75 % ročným úrokom od 11. januára 2013 do zaplatenia. Žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , , O. z. (0/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že mal za preukázané objednanie si opravy motorového vozidla žalovaného u žalobkyne. Na základe objednávky strany konania uzavreli zmluvu o dielo, konkrétne zmluvu o oprave vozidla. K námietke vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“, R 29/1966 v zmysle ktorého v právnom vzťahu s organizáciou je občan, ktorý vec na opravu odovzdal a uzavrel zmluvu o vykonaní opravy, aj keď nebol vlastníkom veci. Na základe zmluvy o oprave veci objednávateľovi vznikne právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu a zhotoviteľovi právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu. Podstatnými náležitosťami zmluvy sú dohoda o predmete opravy, ako aj o odplatnosti opravy. Cena opravy nemusí byť dohodnutá, stačí ak došlo k dohode o tom, že oprava bude odplatná. Ak výška ceny nebola dohodnutá a nie je určená osobitným predpisom, objednávateľ je povinný poskytnúť primeranú cenu ( O. z.). Primeranou cenou je cena, ktorá sa v mieste a čase uzavretia zmluvy obvykle poskytuje za obdobných podmienok za porovnateľné dielo. Zo zákazkového listu jednoznačne vyplývalo, že žalovaný si objednal u žalobkyne opravu vozidla pod položkami č. 1-4, ktorú podpísali obidve strany. Cena nebola uvedená. Žalovaný však popieral objednanie opravy vozidla pod položkami 1-7 pod podpisom v zákazkovom liste. Žalobca v konaní preukazoval svedeckými výpoveďami svojich pracovníkov, že žalovaný si objednal aj tieto ďalšie práce. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný si objednal aj tieto práce nad rámec pôvodného objednania opravy, keďže pracovníci žalobkyne nemali dôvod vykonať opravu vozidla bez súhlasu žalovaného a obrana žalovaného bola nedôveryhodná. Hoci v odpore tvrdil, že motorové vozidlo nepatrí do jeho vlastníctva, opravu si neobjednal, pod vplyvom dôkazov žalovaný uznal, že opravu vozidla si objednal, ale namietal, že tvrdený rozsah prác nebol zo strany žalobkyne vykonaný. Navrhol preto nariadiť znalecké dokazovanie (za účelom zistenia rozsahu opravy vozidla), na ktorom návrhu však nakoniec netrval a súd prvej inštancie znalecké dokazovanie v dôsledku toho nenariadil. Súd prvej

inštancie mal tiež za preukázané, že cena opravy nebola pri vzniku záväzkového vzťahu dojednaná, ale dojednaná bola odplatnosť. Žalobkyňa za účelom preukázania primeranej ceny opravy predložila súdu prvej inštancie potvrdenia dvoch servisov. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa jednalo len o vyčíslenie cien položiek žalobkyňou, ktoré nepreukazovali, že uvedená cena je primeraná (z listín nebolo zrejmé, z akých cien žalobkyňa pri vyčíslení vychádzala). Potvrdenia vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôveryhodný dôkaz, pretože je zrejmé, že ich vypracovala rovnaká osoba, ktorá potvrdenie dala podpísať majiteľom servisov (išlo o autentické potvrdenia). Súd prvej inštancie v dôsledku uvedeného žalobu zamietol, z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobkyne, preukázať primeranú cenu dohodnutej opravy. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením ( č. v znení neskorších predpisov). O výške náhrady trov konania malo byť rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy celú výpoveď svedka J. N., vybral si z nej len časť, a to že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o cene opravy. Uvedený svedok jednoznačne vypovedal, že pri každej oprave žalovanému oznámil cenu, s ktorou žalovaný súhlasil. Súd prvej inštancie si preto nemohol bez akýchkoľvek pochybností osvojiť názor, že nedošlo k dohode o cene opravy. Naopak vo vzťahu k ostatným vykonaným dôkazom mal sa prikloniť k názoru, že k dohode došlo. Žalobkyňa ďalej namietala zmätočnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý k predloženým potvrdeniam dvoch servisov uviedol, že nepreukazujú cenu primeranú, lebo sa jedná len o vyčíslenie cien položiek žalobkyňou, ktoré nepreukazujú, že uvedená cena je primeraná, pretože z listín nie je zrejmé, z akých cien žalobkyňa pri vyčíslení vychádzala. Nebolo tak zrejmé, či súd prvej inštancie mal na mysli to, že nepreukázanie primeranej ceny žalobkyňou spočíva v tom, že predložila súdu prvej inštancie potvrdenia dvoch servisov, ktoré sa týkali výlučne iba položiek opravy uvedenými pod číslami 1-4 nad podpisom žalovaného a 1-7 pod podpisom žalovaného (lebo sa jedná o vyčíslenie cien položiek žalobkyňou) alebo že nepreukázanie primeranej ceny spočívalo v tom, že nie je zrejmé z uvedených potvrdení, z akých cien žalobkyňa pri vyčíslení vychádzala. Ďalšie zmätočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa týka hodnotenia potvrdení servisov ako nedôveryhodných dôkazov, pretože podľa úvahy súdu prvej inštancie je zrejmé, že ich vypracovala jedna a tá istá osoba, ktorá potvrdenia dala podpísať majiteľom servisov, a že sa jedná o autentické potvrdenia. Nie je preto zrejmé, či mal súd prvej inštancie na mysli to, že pri vyhodnotení daného dôkazu považoval potvrdenia dvoch servisov za autentické, teda pôvodné a pravé (boli predložené v originálnom vyhotovení s podpisom a pečiatkou príslušného servisu) alebo že boli obsahovo zhodné, avšak v takomto prípade by šlo o potvrdenia identické. Záver súdu prvej inštancie, že potvrdenia vypracovala jedna a tá istá osoba, ktorá dala potvrdenia podpísať majiteľom servisu, je nepodložený a ničím nepreukázaný. Súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých potom aj nesprávne rozhodol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil všetky dôkazy produkované na preukázanie primeranosti ceny opravy. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, je nesprávne. Dôkaznými prostriedkami, a to listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami konateľa žalobkyne Ing. M. G., vedúceho autoservisu J. N., ako aj pracovníka autoservisu P. Y., preukázala žalobkyňa v celom rozsahu a zákonným spôsobom dôvodnosť uplatňovaného nároku. Žalobkyňa vyprodukovala jediný možný a vecne správny dôkaz o preukázaní primeranosti ceny opravy, aký bolo možné od nej spravodlivo požadovať.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. V posudzovanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na konštatovaní neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou, nepreukázaním primeranej ceny opravy, na základe zmluvy o oprave motorového vozidla, uzavretej stranami konania. Preukázaný skutkový stav je v sporovom konaní vždy výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, ktoré boli povinné na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné), teda zisťuje skutkový stav veci, ktorý je výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, t. j. do akej miery si splnia svoju povinnosť označiť alebo predložiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, pričom miera splnenia tejto povinnosti zásadne predurčuje skutkový záver súdu, ako základ právneho posúdenia uplatneného nároku.

7. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a rozumie sa ním procesná zodpovednosť strany konania za preukázanie svojich tvrdení. Úlohou súdu je potom označené a navrhnuté dôkazy stranami konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli strany konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. ).

8. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, z akého dôvodu vyhodnotil potvrdenia dvoch servisov ako listiny, ktoré nepreukazujú primeranosť ceny opravy vozidla. Súd prvej inštancie uviedol, že sa jedná o vyčíslenie cien položiek žalobkyňou, pričom nebolo mu známe z akých cien žalobkyňa pri vyčíslení vychádzala. Takto uvádzané hodnotenie je nedostatočné a zmätočné, keďže na predmetných potvrdeniach dvoch servisov (listinách) sa nachádzajú podpisy (aj vyjadrenie) týchto subjektov a z uvedeného hodnotenia nevyplýva ani súvislosť s potrebou ozrejmenia cien žalobkyňou (z ktorých cien vychádzala).

9. Obdobne neurčito vyznieva aj vyhodnotenie hodnovernosti týchto listinných dôkazov (potvrdení dvoch servisov). Súd prvej inštancie uviedol, že ide o autentické potvrdenia, čo znamená hodnoverné, pravé, pričom z odôvodnenia nevyplýva, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru o vypracovaní týchto listín treťou osobou (neoznačenou) a aký vplyv má uvedená skutočnosť na správnosť a pravosť týchto listín (vo vzťahu k preukázaniu primeranej ceny opravy).

10. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ( ) taktiež neuviedol, ako sa vyjadril žalovaný vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne o primeranosti ceny opravy veci, či uvedená skutočnosť bola konštatovaná ako sporná a aké prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany vo vzťahu k tejto skutočnosti strany použili.

11. Zákon ( ) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

12. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov), článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný ), článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. ) je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a stranám umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov.

13. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strán sporu. Porušením uvedeného práva, strane sporu sa odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu.

Znemožnením strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v kvalifikovanej miere, dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces (porov. uznesenie NS SR sp. zn. ).

14. S poukazom na vyššie uvedené, rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedalo požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

15. Podľa odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, z dôvodu, že v dôsledku nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces, keďže nesprávnym procesným postupom jej bolo znemožnené uskutočňovať procesné práva, ktorý nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

16. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách pokynov odvolacieho súdu, postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ohľadom ktorých nesú dôkazné bremeno, a so zachovaním všetkých procesných práv, ktoré stranám prináležia. Dôkazy súd vyhodnotí každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo počas konania najavo ( ). Súd prvej inštancie takto pristúpi aj k vyhodnoteniu dokazovania skutočnosti týkajúcej sa primeranosti ceny opravy motorového vozidla na základe predmetnej zmluvy o oprave veci.

17. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

18. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. , ).

19. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo bez protirečivých záverov, presvedčivé, s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán vo vzťahu k primeranosti ceny opravy, vykonanej na základe predmetnej zmluvy o oprave veci.

20. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

21. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.