Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-2S/348/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Barbory Vrbovej a JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M, v právnej veci žalobcu: Quatro print, spol. s r.o., so sídlom Družstevná 17, 900 81 Šenkvice, IČO: 36 365 645, zastúpeného: KPMG Legal s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO: 47 238 623, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101916850/2021 zo dňa 12.10.2021, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101916850/2021 zo dňa 12.10.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za vybrané mesiace roku 2015, o výsledku ktorej vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 100135984/2021 zo dňa 27.01.2021 (ďalej aj „protokol“). Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 08.02.2021, ktorý sa k zisteniam vyjadril v podaní zo dňa 18.03.2021.

2. Správca dane rozhodnutím č. 101061012/2021 zo dňa 17.06.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 000,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015. Správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúry od spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. za zabezpečenie reklamných činností v súvislosti s podujatím DRACULA MUZIKAL, keďže sa pri daňovej kontrole zistilo, že k dodaniu služby reálne nedošlo, dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle ust. o dani z pridanej hodnoty v relevantnom znení (ďalej len „“) a odberateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa v nadväznosti na ust. a . V danom prípade sa jednalo o propagáciu podujatia a daňový subjekt vystupoval ako reklamný partner – podporovateľ uvedeného podujatia. Nebol potvrdený účinok deklarovaných reklamných služieb na predmet podnikania daňového subjektu, ani že tieto služby boli použité na dodávky tovarov a služieb v súvislosti s predmetom činnosti daňového subjektu ako platiteľa. Kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok pre

uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa v nadväznosti na , a/ “), pretože žalobca nepoužil prijaté služby na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

3. Svoje rozhodnutie správca dane ďalej odôvodnil tak, že v zmysle zmluvy o zabezpečení reklamných služieb (bez uvedenia dátumu) uzatvorenej medzi objednávateľom - žalobcom a vykonávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o., mal vykonávateľ komplexne zabezpečiť reklamnú službu pre objednávateľa v súvislosti s podujatím muzikálu DRACULA a to: reklamné spoty odvysielané v TV Markíza/ Doma/ Dajto, prezentáciu loga partnera na bigboardoch, na citylightoch, na LED obrazovke v Bratislave a prostredníctvom inzercie v tlači. Z vykonaného dokazovania a predložených dokladov vyplynulo, že v danom prípade bol daňový subjekt medializovaný len ako reklamný partner, a to tak, že bolo uvádzané jeho logo, pričom predmetom reklamy nebolo informovanie verejnosti o daňovom subjekte, jeho činnosti a ponúkaných službách, teda nedošlo k propagovaniu jeho činnosti, výrobkov, služieb a tovarov za účelom ich uplatnenia na trhu. Uvedené služby nereprezentovali samotný daňový subjekt ani jeho činnosť, a preto neboli použité na dodávky tovarov a služieb v súvislosti s predmetom činnosti daňového subjektu ako platiteľa. Správca dane sa odvolával na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“) sp. zn. , podľa ktorého reklamným partnerom je ten, kto zabezpečuje reklamu okolo podujatia - reklamné predmety, ceny do súťaže, inzercia, letáky, plagáty. Aj na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 24.02.2015, ktorý definuje pojem „reklama“. Správca dane dospel k názoru, že v danom prípade nešlo o reklamu, ale o poskytnutie sponzorského príspevku platiteľom, pričom sponzorský príspevok nie je predmetom dane z pridanej hodnoty.

4. Na podklade žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodoval v odvolacom konaní a vydal rozhodnutie č. 101916850/2021 zo dňa 12.10.2021(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, s ktorého závermi sa stotožnil.

5. Žalovaný nespochybnil, že služba bola zo strany vykonávateľa reálne dodaná v zmysle a rozsahu Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb, riadne vyfakturovaná a daňovým subjektom zaplatená. Žalovaný rovnako ako správca dane nespochybnil, že predmetom obchodného vzťahu NOBOX MEDIA, s.r.o. s daňovým subjektom bolo zviditeľnenie daňového subjektu, resp. jeho loga. K efektu dodaných služieb na podnikanie daňového subjektu uviedol, že podobne ako reklama i sponzoring sleduje marketingové ciele ako podporu odbytu, udržanie/zväčšenie trhového podielu, zlepšenie známosti, zlepšenie imidžu, goodwill a udržanie kontaktov. K námietke k neobjasneniu, prečo by zverejnenie loga a obchodného mena žalobcu nemalo postačovať pre účely jeho propagácie, uviedol, že správca dane dostatočne objasnil, že služby poskytnuté dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o. neboli reklamnými službami, ale sponzorským príspevkom. Sponzorovaním si sponzor vytvára „goodwill“, povedomie u diváka, možno v budúcnosti jeho zákazníka, prezentuje existenciu svojej firmy, predmet činnosti a v podstate výsledkom, cieľom sponzora je vo väčšine prípadov zámer, aby mohol následnou adekvátnou reklamou presvedčiť verejnosť o kúpe konkrétneho výrobku, resp. služby. Reklama v porovnaní so sponzorským odkazom vplýva na verejnosť agresívnejšími výrazovými prostriedkami, intenzívnejšími a spravidla priamo sa snaží presvedčiť ku kúpe produktu (tovaru, služby), a to tak, že vychvaľuje konkrétne vlastnosti výrobku, služby, taktiež ich môže v medziach zákona porovnávať s konkurenciou a pod. Čiže reklama nepropaguje len dobré meno sponzora, ale prezentuje jeho produkt k predaju (poukaz aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. ). Žalovaný bol toho názoru, že v danej veci nešlo o poskytnutie reklamných služieb, ale o sponzorstvo, ktoré taktiež plnilo určité marketingové ciele, avšak nešlo o reklamu, ktorá by daňovému subjektu zakladala nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vo vzťahu k námietke o tom, že reklamou sa považuje aj propagácia ochrannej známky podnikateľa, žalovaný uviedol, že činnosť daňového subjektu nie je tak všeobecne známa, že by samotné logo daňového subjektu v divákoch kultúrneho podujatia evokovalo jeho obchodnú a výrobnú činnosť, a teda by samo osebe podávalo dostatočnú informáciu o jeho produktoch. Preto pojem „všeobecne známe označenie“ nepovažoval v tomto prípade za adekvátny.

6. Žalovaný ďalej uviedol, že uvedenie obchodného mena prípadne loga daňového subjektu ako reklamného partnera kultúrno-spoločenského podujatia, muzikálu DRACULA nevyhodnotil ako dôkaz prezentácie daňového subjektu ako predajcu repasovaných tonerov, týmto spôsobom rozhodne nemohla byť a nebola široká verejnosť informovaná o službách realizovaných daňovým subjektom. Stotožnil sa so stanoviskom správcu dane, že takáto forma prezentácie mala len informatívny charakter, žalobca bol sponzorom predmetného podujatia, pretože sa jednalo o propagáciu podujatia (názov podujatia, dátum, čas, miesto uskutočnenia atď.), nie o propagáciu činnosti ani výrobkov žalobcu. Podľa

žalovaného sponzorský príspevok nie je predmetom dane, a preto nebolo preukázané uskutočnenie fakturovaných obchodov tak, ako je uvedené na faktúre. K dodaniu služby (zabezpečenie reklamných činností v súvislosti s podujatím DRACULA MUZIKAL) od daňového subjektu NOBOX MEDIA, s. r. o. reálne nedošlo, dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia a odberateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa v nadväznosti na ustanovenie a .

II.

Argumenty žalobcu

7. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101916850/2021 zo dňa 12.10.2021, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu Daňového úradu Bratislava č. 101061012/2021, ktorým bol podľa ust. § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 3 000,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015.

8. Žalobca v prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie veci, spočívajúce v neuznaní práva žalobcu na odpočet DPH v rozpore so . Dal do pozornosti, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda dodanie tovaru (služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie, čo žalobca v rámci daňového konania bez akýchkoľvek pochybností preukázal. Na základe zmluvy o zabezpečení reklamných služieb uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. (ďalej len „zmluva o reklamných službách“) boli žalobcovi reálne dodané reklamné služby, ktoré boli riadne vyfakturované a ktoré žalobca zaplatil.

9. Skutočnosť, že daňové orgány označili plnenie podľa zmluvy o reklamných službách ako „sponzorskú aktivitu“ žalobcu, nemá akúkoľvek relevanciu a neodôvodňuje záver daňových orgánov, že žalobca nesplnil podmienky na odpočítanie DPH podľa . Podľa žalobcu je potrebné zdôrazniť, že nie je relevantné, ako sa „nazve“ dotknuté recipročné plnenie - na účely posúdenia, či došlo k poskytnutiu zdaniteľnej služby je podstatné, či jestvuje priama väzba medzi platbou alebo iným plnením, ktoré hradil žalobca, a službou poskytnutou dodávateľom. Ak zmluvná strana prijala platbu alebo inú formu podpory, za ktorú poskytla druhej zmluvnej strane (ktorá uhradila platbu alebo poskytla inú formu podpory) určitý benefit, ako napr. zverejnenie loga na podujatí, v TV, propagácia obchodného mena v rozhlase, existuje priama väzba medzi poskytnutou službou a prijatou platbou/inou formou podpory, a teda ide zo strany príjemcu platby o poskytnutie zdaniteľnej služby. Je zrejmé, že získaním reklamného priestoru na zverejnenie svojho loga, resp. obchodného názvu v rámci široko sledovaného zábavného podujatia, resp. v súvislosti s ním, poskytovateľ finančnej odplaty (žalobca) sleduje zvýšenie povedomia v spoločnosti a tým aj zvýšenie predpokladov jej úspešného pôsobenia na trhu. Daňové orgány nesprávne právne posúdili právny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o., keď tento vyhodnotili ako sponzoring len na základe skutočnosti, že žalobca bol v hodnotiacej správe DRACULA OPEN AIR – 2015 uvedený ako reklamný partner. Ako vyplýva z napadnutých rozhodnutí, daňové orgány priznávajú predmetnej forme prezentácie žalobcu informatívny charakter, ako aj zameranie na marketingové ciele. Žalovaný a správca dane teda nerozporujú splnenie definičných znakov reklamy v zmysle o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „“).

10. Žalobca dal do pozornosti, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí potvrdil, že služby boli zo strany vykonávateľa reálne dodané v zmysle a rozsahu zmluvy o reklamných službách, boli riadne vyfakturované, žalobcom zaplatené a tiež, že predmetom obchodného vzťahu medzi spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. a žalobcom bolo zviditeľnenie žalobcu, resp. jeho loga. V tejto súvislosti namietal nesprávne právne posúdenie povahy dodaných služieb. Podľa žalobcu je záver daňových orgánov, že zverejnenie loga a obchodného mena daňového subjektu nie je reklamou, v zjavnom rozpore so zákonom ( a , o ochranných známkach v relevantnom znení, ďalej len „“) a fakticky nesprávny. Rovnako nesprávny a nezákonný je aj záver, že činnosť žalobcu nie je tak všeobecne známa, aby samotné logo evokovalo jeho obchodnú činnosť, ktorý je navyše ničím nepodložený a popierajúci účel reklamných služieb.

11. Ďalej žalobca namietal nesprávnu a svojvoľnú aplikáciu rozhodnutí všeobecných súdov daňovými orgánmi, účelové vytrhávanie viet z kontextu rozsudkov, a to najmä rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. . Skutkový stav v uvedených rozsudkoch sa líšil a závery buď neboli aplikovateľné na tento prípad alebo boli aplikované nesprávne. Daňové orgány neprípustne zamieňajú inštitúty mediálneho práva (t. j. rozlíšenie reklamy od sponzoringu pre účely o vysielaní a retransmisii v relevantnom znení, ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) s daňovými právnymi predpismi - , ktorý viaže vznik práva platiteľa dane na odpočet DPH na existenciu súvislosti medzi reklamnými službami a dodávkami jeho tovarov a služieb ako platiteľom. Inými slovami, aj propagácia vo forme „sponzorského odkazu“ (tak ako ho upravuje zákon o vysielaní a retransmisii), zakladá právo platiteľa dane na odpočet DPH z tohto dodania, pokiaľ budú splnené podmienky podľa .

12. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktorú videl v nedostatočnom vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu, neuvedení úvah, akými sa žalovaný riadil pri hodnotení dôkazov. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku. Za neodôvodnené a nezrozumiteľné považoval aj závery žalovaného o neobjednaní si reklamných služieb žalobcom s tým, že išlo o sponzorské aktivity.

13. Napokon žalobca namietal nesprávne skutkové zistenia ohľadom záveru žalovaného, že predmetom zmluvy o reklamných službách bolo podujatie, nie zabezpečenie reklamnej služby pre žalobcu. Tiež ohľadom požiadavky daňových orgánov, aby boli reklamné služby poskytnuté samostatne, čo nemá žiadnu oporu v spomínaných zákonoch. Podľa žalobcu si odporujú závery daňových orgánov, že poskytnuté reklamné služby vyhodnotili ako sponzoring, so závermi, že išlo o určitú formu prezentácie (explicitne v vyjadrený definičný znak reklamy), ktorá mala informatívny charakter, sledovala marketingové ciele a dosiahnutým účinkom bolo udržanie sa na trhu a postupný nárast tržieb vďaka propagácii mena žalobcu. Žalobca zároveň namietal, že existenciou materiálneho plnenia a faktúrou s prílohami obsahujúcimi podrobný položkovitý opis druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku znášal dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu správca dane, teda došlo k presunu dôkazného bremena na správcu dane; preto neobstojí argument žalovaného, že nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie z dôvodu posúdenia dodaných služieb ako sponzoringu. Žalobca poukázal tiež na zmätočné závery žalovaného a rozpor v tom, že žalovaný na jednom mieste (na str. 11) napadnutého rozhodnutia nespochybňuje, že služba bola reálne dodaná, riadne vyfakturovaná, zaplatená a že predmetom obchodného vzťahu bolo zviditeľnenie daňového subjektu, resp. jeho loga, a na inom mieste napadnutého rozhodnutia (na str. 17) uvádza, že žalobca nepreukázal uskutočnenie deklarovaných služieb, k ich dodaniu reálne nedošlo, a to bez akéhokoľvek vyhodnotenia svojich úvah.

14. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutia podľa , a v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“, v nadväznosti na v platnom znení) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

III.

Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu

15. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.02.2022 uviedol, že trvá na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí, žalobu navrhuje ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Skonštatoval, že žalobcom nebolo preukázané uskutočnenie fakturovaného obchodu tak, ako je uvedené na faktúre. K dodaniu služby (zabezpečenie reklamných činností v súvislosti s podujatím DRACULA MUZIKÁL“) od daňového subjektu NOBOX MEDIA s.r.o., reálne nedošlo, dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle a odberateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa v nadväznosti na a . Pripustil, že nespochybnil, že služba bola zo strany vykonávateľa reálne dodaná v zmysle a rozsahu zmluvy o reklamných službách, riadne vyfakturovaná a žalobcom zaplatená. Žalovaný takisto nespochybnil, že predmetom obchodného vzťahu NOBOX MEDIA, s.r.o. so žalobcom bolo zviditeľnenie daňového subjektu, resp. jeho loga. Žalovaný v tejto súvislosti ale uviedol, že vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako

aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia.

16. Žalovaný uviedol, že činnosť žalobcu nie je tak všeobecne známa, že by samotné logo žalobcu v divákoch kultúrneho podujatia evokovalo jeho obchodnú a výrobnú činnosť, a teda by samo osebe podávalo dostatočnú informáciu o jeho produktoch. Preto pojem „všeobecne známe označenie“ v zmysle rozhodne nie je v tomto prípade adekvátny. Podľa žalovaného žalobca pri popisovaní názoru žalovaného fabuluje, nakoľko mu pripísal tvrdenie: „žalovaný tvrdí, že logo žalobcu je spôsobilé prilákať publikum na podujatie“, ktoré žalovaný nikdy a nikde nevyslovil. Žalovaný práve naopak v predmetnom rozhodnutí uviedol, že prihliadnuc na charakter a na účel spoločensko-kultúrneho podujatia muzikál DRACULA, a teda i cieľ jeho návštevy širokou verejnosťou, nemožno uvedené podujatie charakterizovať ako platformu typickú pre obchodné stretnutie na reklamné účely, slúžiace na prezentáciu výrobných produktov a podnikateľských služieb, s cieľom ich uplatnenia na trhu, s následnou možnosťou nadväzovania a uzatvárania obchodných vzťahov medzi zúčastnenými podnikateľskými subjektmi, prípadne spotrebiteľkou verejnosťou.

17. Žalovaný nesúhlasil s tým, že by rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. neboli aplikovateľné na daný prípad a na svojich záveroch zotrval. Rovnako nesúhlasil s tým, že by boli závery v napadnutom rozhodnutí nedôvodné alebo nezrozumiteľné a uviedol, že postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Takisto zotrval na správnosti skutkových zistení, v danom prípade uvedenie obchodného mena prípadne i loga žalobcu ako reklamného partnera kultúrno-spoločenského podujatia, muzikálu DRACULA, žalovaný správne nevyhodnotil ako dôkaz prezentácie žalobcu ako predajcu repasovaných tonerov. Týmto spôsobom rozhodne nemohla byť a ani nebola široká verejnosť informovaná o službách realizovaných žalobcom. Skutočnosť, že žalobca bol uvedený ako reklamný partner podujatia ešte neznamená reklamu jeho produktov a služieb, ale nasvedčuje tomu, že žalobca bol sponzorom tohto podujatia a z toho dôvodu bol uvedený aj ako reklamný partner. Reklama nepropaguje len dobré meno sponzora, ale prezentuje jeho produkt k predaju. K prenosu dôkazného bremena uviedol, že dôkazné bremeno je v tomto prípade na strane žalobcu, ktorý má preukázať, že splnil podmienky na odpočítanie dane.

18. Žalovaný zotrval na závere, že sponzorský príspevok nie je predmetom dane a že v prípade žalobcu jeho zdaniteľné plnenia neprezentovali samotného žalobcu ani jeho činnosť a neboli tak použité na dodávky tovarov a služieb. Žalobca tak nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane upravených v . Žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí správne posúdil, že v danej veci nešlo o poskytnutie reklamných služieb žalobcom, ale o sponzorstvo žalobcu, ktoré taktiež plnilo určité marketingové ciele, avšak nešlo o reklamu, ktorá by daňovému subjektu zakladala nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

19. Žalobca vo svojej replike zo dňa 25.03.2022 vo veľkej miere zopakoval svoju žalobnú argumentáciu. Nad rámec uvedeného poznamenal, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe až ex post uviedol nové skutočnosti, argumentáciu a dôvody, ktoré neboli súčasťou napadnutých rozhodnutí, čo v žiadnom prípade nemôže mať vplyv na právnu a skutkovú správnosť jeho záverov v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný nemôže takto dodatočne zhojiť žalobcom opakovane namietanú vadu spočívajúcu v neodôvodnení záverov daňových orgánov v napadnutých rozhodnutiach o tom, že žalobca nesplnil zákonné podmienky na odpočet DPH.

20. Žalovaný, možnosť vyjadriť sa k replike žalobcu, nevyužil.

IV.

Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

21. Správny súd v Bratislave bol zriadený o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a svoju činnosť začal od 01. júna 2023.

22. V zmysle ust. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc

správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.

23. Podľa ust. , konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

24. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( , ) napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( v spojení s ), vec prejednal na pojednávaní ( ) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

25. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom žalobnom návrhu, odôvodňuje ho najmä nesprávnym právnym posúdením a samotnou skutočnosťou, že žalovaný ako i správca dane preskúmal a potvrdil, že táto služba bola dodaná, vyfakturovaná a zaplatená a dokonca nespochybnil, že to malo pozitívny vplyv na ekonomickú činnosť žalobcu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej v texte aj „NSS SR“) sp. zn. z 31.01.2022, v ktorom bola riešená podobná situácia a v podstate NSS SR uviedol, že pre účely nie je potrebné rozlišovať reklamu a sponzoring, ale dodanie služby, jej súvis s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo celkovou hospodárskou činnosťou a vznik daňovej povinnosti.

26. Správny súd sa vo svojej rozhodovacej činnosti v konaní vedenom pod sp. zn. predmetnou vecou medzi rovnakými účastníkmi konania a totožným predmetom konania (týkalo sa iného zdaňovacieho obdobia 02/2015), už zaoberal a rozhodnutie žalovaného podľa ust. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

27. Podľa vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

28. Podľa ust. (ďalej len „“) platného v rozhodnom čase, tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

29. Podľa ust. , pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

30. Podľa § 24 ods. 1daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

31. Podľa , správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

32. Podľa , daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

33. Podľa , rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

34. Podľa , predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

35. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

36. Podľa a „(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

37. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

38. Podľa (účinného v čase uskutočnenia reklamných služieb od 01.01.2015 do 29.02.2016), podľa tohto zákona reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou1b) s cieľom uplatniť produkty na trhu.

39. Podľa , podľa tohto zákona produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno,2) ochranná známka,3) označenie pôvodu výrobkov4) a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním.“

40. Podľa (účinného v čase uskutočnenia reklamných služieb od 01.01.2010 do 30.06.2016), označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby.

41. Podľa § 38 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii (účinného v čase uskutočnenia reklamných služieb od 01.01.2014 do 30.06.2015), sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Sponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento program vyrobila.

42. Podľa § 32 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii, reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom.

V.

Právne posúdenie správnym súdom

43. Správny súd stotožniac sa s vysloveným právnym názorom vo veci tých istých účastníkov a obdobného predmetu konania (len iné zdaňovacie obdobie) v skoršom rozsudku Správneho súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 15.02.2024, v súlade s ustanovením poukazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a ktoré nižšie uvádza:

44. „Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj postup žalovaného predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, v rámci ktorých žalobca primárne napádal nesprávne právne posúdenie spočívajúce v posúdení predmetnej veci v rozpore so , keď žalovaný, ako aj správca dane, dospel k záveru, že sponzorský

príspevok nie je predmetom dane, pričom v danej veci podľa žalovaného nešlo o reklamu, ktorá by daňovému subjektu zakladala nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Ďalej žalobca v tejto súvislosti namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nedostatočné zistenie skutkového stavu.

45. Súd z administratívneho spisu a najmä z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia zistil, že správca dane dospel k záverom, že žalobca bol sponzorom - reklamným partnerom podujatia muzikálu DRACULA, keďže vo vysielaniach reklamných spotov aj v inzercii v tlači a pod. bol uvedený len názov, resp. logo, žalobcu ako reklamného partnera. Z uvedeného vyplýva, že verejnosť sa len zo samotného názvu, resp. loga, nemohla dozvedieť, čím sa spoločnosť žalobcu zaoberá, a teda propagované bolo len samotné podujatie (dátum, miesto, čas jeho konania), nie služby ani produkty žalobcu, a ani nebola verejnosti poskytnutá žiadna informácia o predmete činnosti žalobcu (kancelárska technika, výroba a náplň tonerov). Uvedené reklamné služby nereprezentovali samotného žalobcu ani jeho činnosť, a preto neboli použité na dodávky tovarov a služieb platiteľa. Správca dane dospel k záveru, že v danom prípade nešlo o reklamu, ale o poskytnutie sponzorského príspevku platiteľom, ktorý však nie je predmetom dane z pridanej hodnoty. Podľa správcu dane nebolo preukázané uskutočnenie fakturovaných obchodov tak, ako je uvedené na predmetnej faktúre; teda k dodaniu služby – zabezpečenia reklamných činností v súvislosti s podujatím muzikál Dracula od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. reálne nedošlo. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa v spojení s a . K námietkam žalobcu správca dane poznamenal, že účelom sponzorovania je v zmysle zákona o vysielaní a retransmisii vytvoriť a udržiavať dobré meno sponzora a jeho produktov, pričom práve tento účel slúži ako základné odlišujúce kritérium medzi reklamou a sponzorovaním, a v prípade ak by sponzorský odkaz podporoval predaj tovaru žalobcu tak, ako je uvedené v zákona o vysielaní a retransmisii, išlo by už o reklamu a nie o sponzorský odkaz. Správca dane konštatoval, že skutočnosť, že sa daňový subjekt po roku 2015 udržal na trhu a jeho tržby začali postupne rásť, je znakom efektívne investovaných finančných prostriedkov do propagácie svojho mena aj prostredníctvom sponzoringu (t. j. nie reklamy). Správca dane na podporu svojich tvrdení uviedol závery z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , .

46. Správny súd ďalej z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný sa v plnej miere stotožnil so závermi správcu dane. Žalovaný dokonca uviedol, že nespochybňuje, že služba bola zo strany vykonávateľa reálne dodaná v zmysle a rozsahu zmluvy o reklamných službách, riadne vyfakturovaná a žalobcom zaplatená. Takisto uviedol, že nespochybňuje, že predmetom obchodného vzťahu so spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. bolo zviditeľnenie žalobcu, resp. jeho loga. Podľa žalovaného správca dane dostatočne objasnil, že služby poskytnuté dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o. neboli reklamnými službami, ale sponzorským príspevkom. Reklama nepropaguje len dobré meno sponzora, ale prezentuje jeho produkt k predaju. Žalovaný bol toho názoru, že v danej veci nešlo o poskytnutie reklamných služieb, ale o sponzorstvo, ktoré taktiež plnilo určité marketingové ciele, avšak nešlo o reklamu, ktorá by daňovému subjektu zakladala nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (pozri aj bod 3. tohto rozsudku). Podľa žalovaného nie je pochybením, ak správny orgán pri vysvetľovaní pojmu reklama a sponzorský odkaz poukazoval na znenie zákona o vysielaní a retransmisii, či rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keďže táto definícia reklamy, a v podstate aj sponzorský odkaz, je použiteľná na prípad žalobcu.

47. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti rozsudok NSS SR sp. zn. z 31.01.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 17/2022 (ďalej len „zbierkové rozhodnutie NSS SR“), ktorý zmienil aj žalobca, v zmysle ktorého bola vyriešená predmetná otázka ohľadom reklamy vs. sponzoringu a režimu dane z pridanej hodnoty, a to nasledovne (právna veta): „Odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru dodávateľom pre sťažovateľa ako reklamného partnera koncertného podujatia a prezentácia sťažovateľovho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch, je na účely o dani z pridanej hodnoty ekonomickou činnosťou (podnikaním) dodávateľa, z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu dane z pridanej hodnoty môže ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku dodávateľom, ktorý konal v postavení zdaniteľnej osoby. Pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí

s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku.“ V uvedenom rozsudku NSS SR išlo o obdobnú situáciu, keď sa žalovaný (aj krajský súd) stotožnil so závermi správcu dane, ktorý dospel k tomu, že daňovému subjektu nebola dodaná služba, ktorá je predmetom DPH (zdaniteľný obchod), pretože dodávateľ nezabezpečil reklamu sťažovateľa a jeho ekonomickej činnosti (výrobkov a služieb), ale jeho prezentáciu ako reklamného partnera podujatia. Správca dane rovnako zdôraznil, že sporné plnenie považuje za sponzoring, pretože jeho cieľom nebolo sprostredkovania odkazu verejnosti (spotrebiteľom) o existencii a vlastnostiach určitého výrobku, ale aktivita tretej osoby, ktorú sťažovateľ finančne podporil (sponzoroval), a preto mal byť uvedený na reklamných materiáloch ako reklamný partner. Sponzoring nebol podľa správcu dane službou podľa . Podľa najvyššieho správneho súdu išlo v tomto prípade o nesprávne právne posúdenie veci, čo sa týka nemožnosti odpočítania dane sťažovateľom preto, lebo jeho dodávateľovi v zmysle nevznikla daňová povinnosť z dodania služby, nakoľko nešlo o dodávku reklamy pre sťažovateľa. Ďalej dodal, že na účely odpočítania dane z prijatých služieb posudzovaného druhu nerobí rozdiel medzi reklamou, sponzoringom či inou mediálnou prezentáciou. K rozlišovaniu medzi reklamou a sponzoringom uviedol, že z ich definícií v a zákone o vysielaní a retransmisii je zrejmé, že sponzoring je taktiež spojený s mediálnou prezentáciou sponzora napĺňajúcou znaky reklamy, hoci primárnym cieľom sponzorovania je podpora sponzorovanej aktivity, zatiaľ čo ekonomickým cieľom reklamy je umiestňovanie produktov na trhu. Najvyšší správny súd jednoznačne uzavrel, že služba, ktorú poskytol dodávateľ sťažovateľovi, zodpovedá legálnej definícii reklamy, pretože išlo o prezentáciu obchodného mena a hlavného predmetu činnosti sťažovateľa a ich spojením s propagovanými podujatiami bezpochyby mohol byť vo verejnosti vytvorený pozitívny vnem o existencii sťažovateľa a jeho podnikaní, čo bol zjavne ekonomický dôvod (prípadne jeden z viacerých), ktorý stál za vznikom transakcie. Podľa NSS SR bol v danej situácii nesprávny a nelogický aj záver, že sťažovateľovi nebola poskytnutá reklamná služba, dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť a sťažovateľovi právo na odpočítanie dane; a celkovo ku kľúčovej otázke - posúdeniu použiteľnosti prijatej služby na vlastné dodávky tovarov alebo služieb - krajský súd v danej veci neuviedol zmysluplnú a vnútorne konzistentnú argumentáciu. Napokon najvyšší správny súd poukázal na rozhodnutie Súdneho dvoru Európskej únie C-334/20 zo dňa 25.11.2021 Amper Metal Kft., v súlade s ktorým je jeho výklad.

48. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v kontexte zbierkového rozhodnutia NSS SR, ktoré nemá pre prejednávajúci súd síce priamu záväznosť, má však záväznosť precedenčnú, a to pre všetky obdobné právne veci (vychádzajúc z ustálenej judikatúry, napr. z uznesenia NS SR sp. zn. , ), nemôže napadnuté rozhodnutie obstáť. Zbierkové rozhodnutie NSS SR prekonalo aj skoršie rozhodnutia NS SR, na ktoré odkazoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Závery žalovaného ohľadom rozlišovania reklamy a sponzoringu na účely a faktického vylúčenia služieb sponzoringu z možnosti odpočítania dane podľa sú neudržateľné, predstavujú nesprávne právne posúdenie veci, a z tohto dôvodu bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Zo záverov zbierkového rozhodnutia NSS SR jasne vyplýva, že bez ohľadu na nuansy o definíciách reklamy a sponzoringu podľa , o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov, z pohľadu príslušných ustanovení o vzniku daňovej povinnosti a nároku na odpočet za prijaté zdaniteľné plnenia na vstupe nemožno z hľadiska ekonomickej činnosti a napĺňania účelu podnikania medzi týmito dvoma kategóriami a prezentovaním činnosti žalobcu/ podnikateľského subjektu robiť rozdiel.

49. Žalovaný v ďalšom konaní bude mať za úlohu posúdiť predmetnú vec v kontexte vyššie uvedeného, a to bez toho, že by a priori vylúčil služby sponzoringu z možnosti odpočtu dane podľa s tým, že bude mať znova posúdiť všetky aspekty hmotnoprávnych aj formálnych podmienok na odpočet dane žalobcu (a to napr. aj prezentáciu žalobcu logom, či došlo k poskytnutiu reklamných služieb, použitiu prijatej služby na vlastné dodávky tovarov a služieb, resp. či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou a pod.).

50. Čo sa týka ďalších žalobcom namietaných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd tieto nevyhodnotil ako opodstatnené. Obsahovo boli všeobecnejšieho, menej konkrétneho charakteru. Žalobné body boli fakticky totožné/ podobné vo vzťahu ku všetkým trom namietaným dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a keďže súd vyhodnotil ako primárny nedostatok v právnom

posúdení, toto tzv. konzumuje nedostatočnú odôvodnenosť rozhodnutia; žalovaný bude povinný dospieť k novým právnym záverom a tieto prirodzene adekvátne zdôvodniť. Nemožno prisvedčiť ani žalobcovej námietke o nesprávnom zistení skutkového stavu, ktorá taktiež vo veľkej miere kopíruje námietky ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci a žalobca v podstate nepopisuje nejaký konkrétny vážny nedostatok v skutkových zisteniach, skôr prezentuje ich nesprávne premietnutie do právneho posúdenia daňových orgánov, čo opäť bude reflektované pri novom právnom posúdení žalovaným.“

51. Nedostatky napadnutého rozhodnutia odôvodňujú jeho zrušenie podľa pre nesprávne právne posúdenie veci a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie podľa , v ktorom sa žalovaný opätovne vysporiada s právnym posúdením veci v intenciách právneho názoru správneho súdu i zbierkového rozhodnutia NSS SR v súvislosti s interpretáciou a aplikáciou , na prejednávaný prípad, resp. preskúma závery prvostupňového rozhodnutia v potrebnom rozsahu a zváži ďalší vhodný postup. Súd vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania ( až 4 ) nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť prvostupňové rozhodnutie.

52. O náhrade trov konania úspešného žalobcu rozhodol správny súd podľa tak, že mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

53. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).