Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/55/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v exekučnej veci oprávneného: Z.. P. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., A. N. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Ľubicou Balkovou, advokátkou so sídlom Sučany, Železničná 11, proti povinnej: Z.. Z. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., T. XX, o výkon rozhodnutia - styku otca s maloletými deťmi: Z. U., nar. XX. XX. XXXX a L. U., nar. XX. XX. XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 23. októbra 2018, č. k. -54, v spojení s opravným uznesením zo dňa 6. decembra 2018, č. k. -69, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením (ďalej len „napadnuté uznesenie“, „uznesenie“) súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného zo dňa 06. 08. 2018, doručeného súdu prvej inštancie dňa 07. 08. 2018, na nariadenie výkonu rozhodnutia Okresného súdu Komárno č. k. -30, zo dňa 02. 05. 2018 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi: Z. U., nar. XX. XX. XXXX a L. U., nar. XX. XX. XXXX. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

2. V úvode odôvodnenia uviedol, že oprávnený (ďalej aj „otec“) podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. -30 zo dňa 02. 05. 2018 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi. Vo svojom návrhu uviedol, že deti má veľmi rád a chce sa podieľať na ich výchove. Tvrdil, že povinná - matka maloletých detí, ho vylúčila zo svojho života a aj zo života detí. Matka sa odsťahovala z domu v S. do E. a neplnila si svoju informačnú povinnosť o deťoch formou sms alebo e-mailom. Navrhol zistenie názoru maloletých detí znaleckým dokazovaním.

3. Rozhodnutie právne oprel o ust. , , (ďalej len „“), a č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „“). Po preskúmaní skutkového stavu dospel k záveru, že návrh otca na výkon rozhodnutia o úprave styku s jeho maloletými deťmi je potrebné zamietnuť. Poukázal na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E., z ktorej vyplývalo, že problém nefungovania terajšej formy styku otca s jeho maloletými deťmi celkom určite nespočíva v zavinení povinnej. Zastal názor, že matka nebráni v styku maloletých dcér s otcom, čomu svedčí aj skutočnosť, že otec sa styku s maloletými nedožaduje. Mal preukázané, že napriek tomu, že matka maloleté deti na styk pripravila, otec si pre deti neprišiel a túto skutočnosť neoznámil matke. Poukázal i na vyjadrenie otca, ktorý uviedol, že deti ho odmietajú, a preto ich k styku nenútil. Nevzhliadol dôvod, prečo by sa otec nemohol stretávať s maloletými deťmi spolu s ich matkou. Dodal, že ak by takéto stretnutia prebiehali bez konfliktov medzi rodičmi, maloleté

deti by si k otcovi mohli časom vybudovať pozitívnejší vzťah. V danej veci predovšetkým vzal do úvahy pohovor s maloletými deťmi, ktoré podľa jeho názoru boli schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. zistil, že maloleté deti sa odmietajú stretávať so svojím otcom, nakoľko sa s ním necítia dobre a nevenuje im dostatočnú pozornosť. Po zhodnotení vyššie uvedených skutočností konštatoval, že nútenie maloletých k stretávaniu sa s oprávneným by mohlo mať negatívne dôsledky na vývoj vzťahu detí k otcovi a takéto nútené stretávanie by bolo v rozpore so záujmom maloletých detí. Uzavrel, že nemal preukázané nedodržiavanie rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. -30 zo dňa 02. 05. 2018 povinnou, t. j. neplnenie si povinnosti matky maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať, preto návrh otca na výkon rozhodnutia zamietol.

4. Rozhodnutie o trovách konania právne oprel o ust. a a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa , a , domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nevykonanie ním navrhovaného znaleckého dokazovania a nezdôvodnenie jeho nevykonania, ktorým dokazovaním by bola ozrejmená objektivita nezávislosti negatívneho postoja detí k nemu, či tento postoj nie je účelovo a systematicky formovaný matkou. Poukázal na judikatúru, v zmysle ktorej nestačí, keď matka styk umožní, pripraví deťom batožinu, prípadne im povie, že by sa mali s otcom stýkať. Povinnosťou matky je, s ohľadom na negatívny postoj k otcovi, pôsobiť na deti intenzívne a pokiaľ to sama nedokáže, zariadiť deťom napr. psychoterapiu. Matka vzťah detí k otcovi nekonsoliduje, deti traumatizuje počas prípravy na styk s otcom. Mal za to, že je v záujme detí zistiť dôvody odmietania styku s ním. Tiež vyzdvihol, že právo styku rodiča s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe v stanovenom čase právo na prístup k dieťaťu, určiť miesto a spôsob trávenia času a právo na výlučné výchovné pôsobenie na dieťa. Tvrdil, že matka detí ho úplne vylúčila z ich života, s deťmi sa odsťahovala z domu v S. do E., z domu odsťahovala všetko zariadenie a vybavenie, preto ani nemohol napĺňať styk s maloletými deťmi podľa rozsudku, deti nemali v čom spať, nemal v čom uvariť, nemali z čoho jesť. Matka si po odsťahovaní neplní ani svoju informačnú povinnosť. na deti nemá žiadny, ani telefonický, dosah, nemá o deťoch žiadne informácie, mimo tohto konania nemá ako dosiahnuť stretnutie s deťmi. V závere zvýraznil potrebu vykonania znaleckého dokazovania, ktorý by zistil dôvod odmietania otca deťmi a ako objektívne nezávislý je takýto ich postoj. Navrhol tiež začatie disciplinárneho konania voči konajúcemu sudcovi z dôvodu nezákonného a zjavne svojvoľného postupu a rozhodnutia, ktoré napĺňa znaky disciplinárneho previnenia podľa , , a Podal tiež v intenciách ust. podnet na vstup prokurátora do predmetného konania.

6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka písomným podaním, v ktorom zotrvala na svojom názore, že otec nemá skutočný záujem o deti. Uviedla, že v jej domácnosti sú pre otca detí dvere vždy otvorené, deti môže kedykoľvek navštíviť a aj zobrať, i mimo termínov určených v rozhodnutí. Uviedla, že otec s ňou komunikáciu odmieta, deti na styk vždy pripraví a veľakrát sa stalo, že pre deti neprišiel a ani nedal vedieť, z čoho boli deti sklamané. Vyzdvihla, že otec nemôže mať vedomosť o tom, či deti na styk pripravuje, keďže s ňou absolútne nekomunikuje. Poukázala na vyjadrenie detí, že otec o nej škaredo rozpráva, a že sa im nevenoval, keď boli u neho. Zvýraznila, že ani pred rozvodom otec nemal s deťmi žiaden vzťah a nevenoval im dostatočnú pozornosť. Uviedla, že dvakrát navštívila s deťmi psychológa, ale otec nemal záujem nič riešiť. Zastala názor, že otec by mal miesto riešenia súdov deti reálne navštevovať. K vyjadreniu doložila dôkaz o tom, že otca detí elektronicky informuje o ich zdravotnom stave a prospechu. V doplnení svojho vyjadrenia uviedla, že sa považuje za starostlivú matku, opätovne zdôraznila, že otec sa o deti nezaujíma, len vyhrocuje situáciu súdnou cestou. Tvrdila, že otec si pobral pôžičky, ktoré musí splácať.

7. Otec vo svojej replike k vyjadreniu matky uviedol, že zotrváva na obsahu svojho odvolania. Uviedol, že matka detí nepláca žiadne pôžičky za neho. Opätovne žiadal vykonať znalecké dokazovanie ohľadom objektivity negatívneho postoja detí k jeho osobe. V texte tohto podania neuviedol žiadne nové skutočnosti.

8. Matka vo svojej duplike zaslala potvrdenia o úhradách pôžičiek otca. V doplnení dupliky zvýraznila, že otec nemá o deti záujem, že si svoje povinnosti plní, otca informuje o zdravotnom stave detí a ich prospechu, o čom predložila dôkaz vo forme odoslaných e-mailov otcovi. 9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote ( ), a že spĺňa náležitosti a nasl. , preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné konanie o výkon rozhodnutia začalo dňa 07. 08. 2016 na základe návrhu oprávneného, ktorým žiadal nariadenie výkonu rozhodnutia styku otca s maloletými deťmi vymedzeného v rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. -30 zo dňa 02. 05. 2018, ktorým bolo jeho manželstvo s matkou detí rozvedené, maloleté deti Z. U., nar. XX. XX. XXXX a L. U., nar. XX. XX. XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletými deťmi bol upravený tak, že otec je oprávnený sa s deťmi stretávať každý párny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.; v čase jarných prázdnin je oprávnený sa s deťmi stretávať od pondelka týchto prázdnin od 10.00 hod., do stredy jarných prázdnin do 12.00 hod.; v čase veľkonočných prázdnin je oprávnený sa s deťmi stretávať od 1. dňa prázdnin od 10.00 hod. do 3. dňa prázdnin do 20.00 hod.; v čase letných prázdnin je oprávnený sa s deťmi stretávať od 01. 07. Od 10.00 hod do 31. 07. do 20.00 hod nepretržite; v čase vianočných prázdnin je oprávnený sa s deťmi stretávať od 30. 12. každého roka od 10.00 hod do 06. 01. nasledujúceho roka do 2000. hod. Týmto rozsudkom bola ďalej matke uložená povinnosť deti riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi v meste bydliska detí a otcovi bola uložená povinnosť deti riadne a včas vrátiť matke na tom istom mieste. Matke bola tiež uložená povinnosť otca pravidelne informovať k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave detí, ich školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a priebežne mu podávať správy o aktuálnych, mimoriadnych, podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí formou e-mailu alebo sms. Oprávnený vo svojom návrhu uviedol, že deti má veľmi rád a chce sa podieľať na ich výchove, ale tvrdil, že povinná - matka maloletých detí, ho úplne vylúčila zo svojho života a aj zo života detí. V závere svojho návrhu navrhol zistenie názoru maloletých detí znaleckým dokazovaním, znalcom z odboru klinickej psychológie detí, ktorého určí súd, s otázkami na znalca, ktoré by objasnili dôvody odmietania otca deťmi. Matka v konaní tvrdila, že otec sa k nej správa arogantne, že o deti sa nikdy nezaujímal, deti na styk vždy prichystala, no otec sa nedostavil. Vyjadrila ochotu podieľať sa budovaní vzťahu otca s deťmi. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh otca zamietol.

13. Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

14. Podľa č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „“), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia ( zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu ( zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia

zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.

15. Podľa , pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.

16. Podľa , ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

17. Podľa , názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

18. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

19. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

20. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

21. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, a preto odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa .

23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že úprava štvrtej časti obsahuje osobitný typ konania - výkon rozhodnutia vo veciach maloletých. Zaradenie výkonu rozhodnutia v týchto veciach do zachováva komplexnú systematiku vecí mimosporového charakteru. V tomto prípade ide o oblasť personálnej exekúcie. Postup pri výkone rozhodnutia vo veciach maloletých prichádza do úvahy ako následný a možný, ak dôjde k neplneniu či porušeniu judikovaných povinností inej ako peňažnej povahy. Novokoncipované ustanovenia štvrtej časti dôsledne sledujú klasické dve fázy exekučného konania, ktoré sa uplatňujú aj v otázkach tzv. personálnej exekúcie, a to nariadenie výkonu rozhodnutia uznesením ako prvú fázu a uskutočnenie výkonu rozhodnutia ako druhú fázu. Medzi týmito dvoma fázami prebieha fáza mediačná (zmierovacia), ktorá doteraz prebiehala ešte pred nariadením výkonu rozhodnutia. Podľa ustanovení štvrtej časti sa bude postupovať pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo akákoľvek iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, - ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Z okruhu vykonávacieho konania ohľadom maloletého podľa právnej úpravy je vyňatý výkon rozhodnutia o vymoženie výživného, ktoré je peňažným plnením, a tak spadá pod právnu úpravu Exekučného poriadku. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, týkajúce sa maloletého dieťaťa v uvedených veciach. Exekučným titulom

bude aj rozhodnutie súdu, ktoré obsahuje uzavretú rodičovskú dohodu podľa Zákona o rodine. Hoci explicitne nie je formulované uloženie povinnosti, implicitne je zrejmé, že ten rodič, ktorý nemá u seba dieťa, je oprávneným, a ten, ktorý má dieťa u seba, je povinným. Pri výkone rozhodnutia vo veciach maloletých poskytujú súdu súčinnosť aj ďalšie osoby, a to orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, orgán obce, prípadne aj orgán Policajného zboru. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine môže súd na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti o dieťa, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom.

24. Odvolací súd len pre úplnosť zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že styk otca s jeho maloletými deťmi neprebieha v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Komárno č. k. -30 zo dňa 02. 05. 2018, ale jeho nerealizovanie nezapríčinila povinná. Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že matka nebráni v styku detí s ich otcom, ba práve naopak matka maloleté deti na styk pripravila, ale otec si pre deti neprišiel. Sám otec si je vedomý toho, že ho deti odmietajú. Uvedené vyplývalo i z pohovoru vykonaného na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny E., kde sa maloleté deti vyjadrili, že sa odmietajú stretávať so svojím otcom, nakoľko sa s ním necítia dobre a nevenuje im dostatočnú pozornosť. K uvedenému odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne zisťoval stanovisko a názor maloletých detí, čo v plnom rozsahu korešponduje Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého dňa 20. 11. 1989, ktorý vo svojom článku 3 ods. 1 stanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň článok 8 ods. 1 Dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Rovnako tak Listina základných práv a slobôd vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 určuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a neplnoleté deti môžu byť od rodičov odlúčené proti ich vôli len rozhodnutím súdu na základe zákona.

25. Ako už bolo uvedené vykonaným dokazovaním nebolo preukázané porušovanie povinností vyplývajúcich z exekučného titulu povinnou. Odvolací súd potvrdzuje, že exekučným titulom je povinnosť uložená matke detí - povinnej a nie samotným maloletým deťom a za situácie, že deti sa nechcú s oprávneným stretnúť, nie je možné túto okolnosť dávať za vinu povinnej. Maloleté deti sú vo veku, keď vedia prejaviť svoju vôľu a jednoznačne oprávneného informujú, prečo nemajú záujem o styk s ním, tak ako je to upravené exekučným titulom. Preto pokiaľ otec chce docieliť realizáciu styku, mal by byť ústretový k požiadavkám detí, resp. citlivo zvážiť výhrady samotných detí. ÚPSVaR E. vykonal pohovor s deťmi a zistil, že ich negatívny postoj k otcovi je založený najmä na tom, že sa o ne nezaujíma. Maloletá Z. vyjadrila, že otec jej stále niečo vyčíta, cíti, že jej volá len z donútenia, keď bola u neho bol k nej nepríjemný, veľa vecí nasľubuje a nedodrží a nevenuje sa jej. Uviedla, že mama ju na styk vždy nachystá. Maloletá L. uviedla, že u otca sa necíti dobre, pretože sa jej nevenuje. Tieto skutočnosti nie je možné vyčítať matke a je nutné dodať, že pokiaľ by si otec dokázal vytvoriť s deťmi vzťah, zaujať ich tak, aby chceli byť s ním, vysoko pravdepodobne by sa styk realizoval. Tiež je nutné dodať, že ak je predmetom konania vo veci starostlivosti o maloletých úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom, dochádza k stretu dvoch základných práv - právo rodiča na stretávanie sa s dieťaťom a právo dieťaťa, aby pri výkone rodičovských práv boli rešpektované jeho najlepšie záujmy. Keďže vo vykonávacom konaní je dieťa subjektom konania a nie jeho objektom, dieťa musí byť prvoradým hľadiskom, pretože každé dieťa má právo na sebaurčenie a právnu autonómiu, preto pri súdnom vynucovaní styku nemožno postupovať tak, aby samotný výkon rozhodnutia o styku bol proti záujmom maloletého. I európska judikatúra prízvukuje, že používanie donucovacích opatrení pre účely výkonu práva styku je odôvodnené iba v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije. Ide o prípady, kedy rodič, s ktorým dieťa žije, bráni styku druhého rodiča s dieťaťom. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by matka svoje povinnosti neplnila, že by bola príčinou negatívneho postoja detí voči otcovi, naopak s ohľadom na rozumovú vyspelosť detí s ich vyjadrení jednoznačne vyplýva, že cítia otcov nezáujem o ne. V danom prípade nedochádza k styku otca s maloletými deťmi práve z dôvodu negatívneho postoja samotných maloletých detí.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. -30 zo dňa 02.05.2018 je v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi z objektívnych príčin materiálne nevykonateľný a nebolo preukázané jeho nedodržiavanie povinnou. Odvolaciemu súdu nedá na tomto mieste neapelovať na oboch rodičov, že detstvo detí je nezvratne poznačené ich rozchodom a obe deti ku svojmu zdravému psychickému a fyzickému vývoju potrebujú oboch rodičov, ktorí musia svoje vzájomné averzie potlačiť a umožniť tak deťom mať pocit, že vyrastajú v milujúcom a zdravom prostredí. Vychádzajúc z vyjadrení maloletých detí práve otec by mal prehodnotiť svoj prístup k dcéram, viac sa angažovať a dávať deťom pocit jedinečnosti a nezastupiteľnosti v jeho živote. Samozrejme v uvedenom smere matka musí byť nápomocná a vysvetľovať deťom dôležitosť oboch rodičov v ich životoch a podporovať deti v odbúravaní negatívnych emócií. Odvolací súd vyjadruje presvedčenie, že rodičia nájdu spoločnú reč s cieľom neprenášať vlastné konflikty a nezhody na maloleté deti, ktorých psychická a fyzická pohoda by mala byť ich priorita a nájdu tak spoločne cestu k obnoveniu zdravých rodinných vzťahov.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).