Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-67-2018.pdf
PDF · 89.71 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/67/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého E. D., narodeného X. XX. XXXX, toho času bytom u navrhovateľov, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov, matky Q. D., trvale bytom W. XX, J., a otca neuvedeného, o návrhu navrhovateľov: I. D. D., narodený X. X. XXXX a II. F. D. I., narodená XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom J. X, XXX XX, Bratislava, štátna občianka Talianska, za účasti prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I, so sídlom Kvetná 13, 820 05 Bratislava, na zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa E. D., narodeného X. XX. XXXX (ďalej len "maloletý"), do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželov, navrhovateľov D. D., uja maloletého, narodeného X. X. XXXX, trvale bytom W. XX, J. a F. D. I., tety maloletého, narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom J. X, Bratislava (ďalej len "navrhovatelia").
II. Navrhovatelia s ú p o v i n n í vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu ako rodičia, sú oprávnení a povinní mať maloletého pri sebe, vykonávať nad ním dohľad, sú povinní sa sústavne a dôsledne starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého a sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
III. Matka maloletého j e p o v i n n á platiť výživné na maloletého vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vypočítaného podľa zákona o životnom minime, platného a účinného ku dňu splatnosti výživného, ktoré je povinná platiť mesačne, počnúc mesiacom február 2020, a to vždy najneskôr do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Komárno dňa 23. 3. 2018, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 22. 5. 2018, sa navrhovatelia domáhali zverenia maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, tety a strýka maloletého E. D. - D. D. O. F. D. I.. Navrhovatelia v návrhu uviedli, že matka maloletého je dlhodobo vážne chorá, po narodení maloletého bola opakovane hospitalizovaná so psychiatrickou diagnózou vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline a vzhľadom na jej zdravotný stav nie je schopná sa spoľahlivo starať o maloletého. 2. Matka maloletého sa k veci samej nevyjadrila.
3. Súd vec prejednal a rozhodol v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku, v neprítomnosti matky maloletého, ktorá sa pojednávanie dňa 3. 2. 2020 napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnila. Neprítomnosť na pojednávaní do začatia pojednávania neospravedlnila.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie rodným listom maloletého, výsluchom navrhovateľov, prednesom kolízneho opatrovníka, správou zo šetrenia pomerov v domácnosti navrhovateľov z 21. 1. 2019, ako i celým obsahom spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutočný stav:
5. Maloletý E. D. má 2 roky, narodil sa matke Q. D., otec je neznámy. Zdravotný stav dieťaťa je dobrý. Osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečujú od decembra 2017 navrhovatelia.
6. Z výsluchu navrhovateľa v I. rade D. D. na pojednávaní dňa 3. 2. 2020 vyplynulo, že pracuje v spoločnosti Alpha Medical s. r. o. ako projektový manažér, na 1/3 úväzok, s čistým mesačným príjmom 1 100,- eur, zo živnosti ako finančný poradca zarobí cca 30 000,- eur ročne. Spoločne s manželkou vlastnia byt na J. ulici v D., v ktorom bývajú a tiež ornú pôdu, o výmere približne 100 ha v katastri obce J., na tomto pozemku čiastočne hospodária, príjem je zahrnutý v príjme zo živnosti. Príjem navrhovateľa v I. rade z prenájmu je cca 2 500,- eur ročne. Zdravotný stav navrhovateľa v I. rade je stále dobrý, netrpí žiadnou chorobou, a je bezúhonný. 7. Z výsluchu navrhovateľky v II. rade F. D. I. na pojednávaní 3. 2. 2020 vyplynulo, že sa pridržiava písomne podaného návrhu. Navrhovateľka v II. rade uviedla, že hoci je talianskej príslušnosti, slovenský jazyk ovláda na dostatočnej úrovni, aby porozumela súdu. Vo výpovedi sa pripojila k vyjadreniu manžela. Uviedla tiež, že od 15. 8. 2019 do 7. 4. 2020 je na materskej dovolenke s dcérou E., ktorá sa narodila XX. X. XXXX. Navrhovateľka v II. rade poberá materské vo výške 1 439,- eur, teda v maximálnej výške, ako už bolo uvedené manželom, vlastnia spoločný byt. Navrhovateľka v II. rade vlastní tiež byt v T. C. W., v blízkosti D., ktorý zakúpila vlani na rekreačné účely. Zdravotný stav navrhovateľky v II. rade je veľmi dobrý, je bezúhonná. 8. Z prednesu kolíznej opatrovníčky maloletého ako jeho zástupkyne v konaní na pojednávaní dňa 3. 2. 2020 súd zistil, že rodinu poznajú už dlhý čas, zhruba od roku 2015, nakoľko sa v rodine sleduje výkon náhradnej osobnej starostlivosti o E., sestru maloletého E.. Kolízna opatrovníčka tiež uviedla, že oddeleniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ÚPSVaR Bratislava je známa dlhodobá situácia matky maloletého. Matka je dlhodobo bez príjmu a jej zdravotný stav nie je dobrý, preto navrhla uložiť matke povinnosť platiť na maloletého výživné v minimálnej výške. Vo veci samej navrhla vyhovieť návrhu a zveriť maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov.
9. Prokurátorka prítomná na pojednávaní dňa 3. 2. 2020 navrhla, odvolávajúc sa na výsledky vykonaného dokazovania zveriť maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov. Poukázala na to, že navrhovatelia spĺňajú zákonné predpoklady pre výkon náhradnej osobnej starostlivosti, dokonca sú v príbuzenskom pomere k maloletému a zverením do ich starostlivosti budú zachované aj súrodenecké vzťahy, keďže staršia sestra maloletého je vo výchove navrhovateľov. Pokiaľ ide o výživné navrhla stanoviť matke výživné v minimálnej miere. 10. Z písomnej správy Úradu o prešetrení pomerov u navrhovateľov zo dňa 21. 1. 2019 vyplynulo, že navrhovatelia majú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a zdravý psychický a fyzický vývin maloletého a sú schopní maloletému poskytnúť láskyplné rodinné prostredie a pocit bezpečia.
11. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
12. Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na
území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
13. Podľa ustanovenia § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
14. Podľa ustanovenia § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
15. Podľa ustanovenia § 45 ods. 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
16. Podľa ustanovenia § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. 17. Podľa ustanovenia § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
18. Podľa ustanovenia § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. 19. Podľa ustanovenia § 45 ods. 9 Zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
20. Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
21. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
24. Podľa ustanovenia § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
25. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že v danom prípade je jednoznačne v záujme maloletého jeho zverenie do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov z dôvodu, že matka maloletého v súčasnosti nevie zabezpečiť výkon osobnej starostlivosti o maloletého, nakoľko dlhodobá situácia matky je nevyhovujúca a jej zdravotný stav nie je dobrý. Navrhovatelia prevzali v decembri 2017 osobnú starostlivosť o maloletého, ktoré zabezpečujú nepretržite až doposiaľ, pričom túto na základe výsledkov šetrení kolízneho opatrovníka zabezpečujú na požadovanej úrovni. Navrhovatelia sú plne spôsobilí zabezpečovať náhradnú osobnú starostlivosť o maloletého, k maloletému majú vytvorený silný citový vzťah, pričom maloletý má u navrhovateľov zabezpečené tiež vhodné bytové a sociálne podmienky. Súd v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 Zákona o rodine uprednostnil pri zverení do náhradnej starostlivosti príbuzných maloletého - strýka a tetu, pred inou formou náhradnej výchovy maloletého, ktorí ako vyplynulo z vykonaného dokazovania spĺňajú zákonom stanovené predpoklady.
26. Pokiaľ ide o výživné, u matky maloletého nebolo preukázané, že by jej pomery odôvodňovali určiť výživné vo väčšom rozsahu ako vo výške 30% zo životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a zaviazal ju prispievať na výživu maloletého v zákonom stanovenej vyššie uvedenej minimálnej sume.
27. Poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania a takto zistený skutočný stav veci, mal súd za to, že je v záujme maloletého, aby vyrastal v prostredí, kde bude mať stabilné rodinné zázemie a dostatok podnetov, ktoré budú prispievať k všestrannému rozvoju jeho osobnosti.
28. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového konania (ďalej len "CMP"), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).