Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/204/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky F. F. - A. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Košiciach na A. L.. Č.. XXXX/X zastúpenej JUDr. Tatianou Jánošikovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Rooseveltovej 6 v Košiciach a manžela navrhovateľky Q. A. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v Košiciach na JL. L.. Č.. XXXX/X zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou PhD. advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu F. A.vi nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -252 z 12.2.2019 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku otca s mal. dieťaťom.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 12.2.2019 č.k. -252 rozviedol manželstvo účastníkov konania F. F. - A. rod. F. a Q. A. uzatvorené dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu MV SR osobitná matrika Bratislava, vo zväzku Y., ročník XXXX, strana XXX, pod por. č. XXX. Maloletého DY. A. nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia budú dieťa zastupovať spravovať jeho majetok. Otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu mal. F. A. nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 180 Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy k 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletého dieťaťa počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že je oprávnený sa s ním stretávať počas párneho týždňa každý pondelok od 16,15 hod. do 19,00 hod., v stredu od 16,15 hod. do 19,00 hod., v sobotu od 15,00 hod. do 19,00 hod., v nedeľu od 15,00 hod. do 19,00 hod., počas nepárneho týždňa každý utorok od 16,15 hod. do 19,00 hod., v stredu od 16,15 hod. do 19,00 hod., vo štvrtok od 16,15 hod. do 19,00 hod. za prítomnosti matky s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne a včas pripraviť. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Súčasne rozhodol o povinnosti nahradiť trovy štátu tak, že každý z rodičov je povinný zaplatiť 180,92 Eur na účet Okresného súdu Košice I do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti výroku rozsudku, ktorým bol upravený styk otca s maloletým synom F. podal otec v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a styk s maloletým dieťaťom upravil bez prítomnosti matky tak, že bude oprávnený sa s maloletým stýkať každý párny týždeň v mesiaci v pondelok, stredu a piatok od 15.00 hod. do 18.30 hod. a každý nepárny týždeň v mesiaci v utorok, sobotu a nedeľu od 15.00 hod do 18.30 hod. s tým, že maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky, kde jeho po skončení styku aj vráti. V tejto súvislosti zdôraznil, že sa s maloletým F. sa stýkal od augusta 2016 až do podania odvolania len za prítomnosti matky a to v priemere tri krát do

týždňa. Tento model styku sa realizuje už takmer dva a pol roka. Poukázal na rozporné odôvodnenie súdu prvej inštancie, že na jednej strane mu je vytýkané, že nemá skúsenosti so samostatným pobytom maloletého u neho bez prítomnosti matky a na druhej strane mu to nie je umožnené, aby s ním mohol byť osobitne, pričom zdôraznil, že svojho maloletého syna miluje, chce a vie sa naučiť všetko potrebné súvisiace so starostlivosťou o neho. Uviedol, že aj súdny znalec Mgr. K. v znaleckom posudku uviedol, že matka mu má raz za týždeň umožniť na 30 minút byť s maloletým bez jej prítomnosti, to znamená, že sa má na túto dobu vzdialiť, avšak matka doporučenie znalca doteraz neakceptovala. Vyslovil presvedčenie, že o maloletého syna by sa vedel postarať aj bez prítomnosti matky. Uviedol, že maloletý sa na neho teší, je rád v prítomnosti otca. Dokáže sa sním hrať, ale aj ho učiť novým veciam, bicyklovaniu, snowbording, hra na hudobný nástroj a ďalšie zručnosti, učí ho hovoriť po anglicky.

3. Ostatné výroky odvolaním napadnuté neboli, preto neboli predmetom odvolacieho konania a po splnení zákonných podmienok nadobudli právoplatnosť.

4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Vyslovil názor, že konajúci súd správne posúdil a rozhodol v súlade so zákonom, dostatočne zistil skutkový stav, a vyhodnotil dôkazy. Na základe uvedeného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. K odvolacej námietke týkajúcej sa úpravy styku po iné dni ako určil súd prvej inštancie uviedla, že navrhované zmeny v odvolaní otec maloletého nezdôvodnil, preto navrhla, aby ponechané dni tak ako to rozhodol prvej inštancie zostali v platnosti a vyjadrila zásadný nesúhlas s tým, aby styk s otcom bol upravený bez jej prítomnosti. Prítomnosť matky bola dôsledne odôvodnená a doporučená aj znalcom Mgr. M. K. v znaleckom posudku č. 11/2018. Uviedla, že otcovi umožňuje stretnutie s maloletým dieťaťom presne tak, ako to rozhodol súd prvej inštancie. V styku mu nebráni, otec je so synom trikrát týždenne a dĺžka stretnutia závisí od časovej možnosti otca, matka mu umožňuje stretnutia v rozsahu minimálne troch hodín, pričom sa otcovi prispôsobuje. Uviedla, že tvrdenie otca o nemožnosti byť s maloletým bez jej prítomnosti je zavádzajúce a nepravdivé, pretože často prebieha styk otca s maloletým osamote, niekedy prebieha stretnutie s maloletým u otca v práci, kde je viac miestností, otec je so synom v jednej miestnosti a matka sa zdržuje v druhej, pričom do aktivít otca s maloletým nezasahuje s tým, že keď sa maloletý F. dožaduje matkinej prítomnosti tak k nej ide a pre maloletého je podstatné, že je matka nablízku. V domácnosti prebieha styk tak, že sú všetci v obývačke u otca v byte, pričom matka napriek svojej prítomnosti nezasahuje otcovi do jeho aktivít so synom, otec má možnosť tráviť čas pri rôznych činnostiach ako napr. pri príprave večere tak, ako to uviedol v odvolaní. K vyjadreniu otca týkajúcej sa žiadosti maloletého prespať u otca uviedla, že maloletý v tomto prípade počítal s tým, že aj matka s ním u otca zostane cez noc. Pre úplnosť uviedla, že maloletý sa pravidelne dožaduje aj toho, aby prespal cez noc aj u svojich blízkych kamarátov, pričom samozrejme vždy počíta s tým, že s ním prespí aj jeho matka. Ide o vyjadrenie 3,5 polročného dieťaťa a preto nie je možné prikladať tomuto jeho vyjadreniu relevantný význam. K športovým aktivitám, na ktoré poukazuje otec vo svojom odvolaní, ktoré by mohol s maloletým vykonávať v prípade, že by s ním mohol byť sám, matka uviedla, že ani v tejto činnosti otcovi žiadnym spôsobom nebráni, čoho príkladom je, že dňa 7.4. boli všetci v lyžiarskom stredisku v Jasnej, kde otec maloletého učil jazdiť na snowboarde, matka otcovi do tejto aktivity vôbec nezasahovala len bola na blízku. V súvislosti so znaleckým posudkom Mgr. K., ale aj vyjadrením znalkyne MUDr. T., na ktorých závery znaleckých posudkov otec poukazuje, matka uviedla, že tvrdenia otca je vytrhnuté z kontextu záverov znaleckých posudkov. Obidvaja znalci poukázali aj na to, že otec v sociálnom kontakte niekedy nemusí vedieť posúdiť primeranosť svojho správania a preto sa môže niekedy správať nevhodne, pretrváva u neho absencia funkčnej komunikácie, porucha v štruktúre myslenia, obsedantné črty, ovládavé myšlienky, vysoká úzkosť, uisťovanie sa, repetície v reči i v správaní a výkyvy oscilácii pozornosti. Pretrváva osobnosť schyzoidná, nadmerná úzkosť až senzitívna vzťahovačnosť, pocity hnevu, úzkosť a depresívne stavy narušujú jeho sociálne fungovanie. Súčasne poukázala aj na závery znaleckého posudku Mgr. K., ktorý uviedol, že je prítomná výrazná emocionálna naviazanosť dieťaťa na osobu matky, čo je vzhľadom na vek prirodzené. Vzťah maloletého k matke je blízky a pozitívny. Vyhľadáva jej fyzickú blízkosť, pre neho je zdrojom základnej emocionálnej istoty a bezpečia. Vzhľadom na vykonané dokazovanie matka považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a predovšetkým za rozhodnutie v prospech maloletého dieťaťa, preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti vo výroku o úprave styku potvrdil v plnom rozsahu.

6. Otec v odvolacej replike uviedol, že navrhované dni a časy styku vyplývajú zo zmien v jeho práci. Zásadne sa však od rozhodnutia súdu prvej inštancie neodlišujú. Súčasne uviedol, že tvrdenia matky

o trojhodinových stretnutiach s maloletým nezodpovedajú pravde, pretože styk s maloletým trvá reálne dve a pol hodiny. Uviedol, že nie je pravdou ani tvrdenie matky o tom, že jeho ponecháva s maloletým samotného, pretože je neustále v ich blízkosti. Poukázal aj na skutočnosť, že maloleté dieťa matku neposlúcha, nerešpektuje, je presvedčený, že práve jeho intenzívnejší kontakt s maloletým a možnosť byť s maloletým sám by prispel aj k zlepšeniu chovania dieťaťa a k zvýšeniu jeho rešpektu.

7. Matka v odvolacej duplike uviedla, že otcom požadovaná doba stretnutí v pracovných dňoch v trvaní 3 a pol hodiny je nevhodná, narušila by prirodzený denný režim maloletého a tým jeho najlepší záujem. Opätovne zdôraznila, že ponecháva maloletého pokiaľ to okolnosti dovolia samotného s otcom a ona sa zdržiava v inej miestnosti. Vyslovila presvedčenie, že aj správanie maloletého je úplne v poriadku, je primerané veku dieťaťa, maloletý F. je šikovný a bystrý, rád skúša a objavuje nové veci. Jeho správanie je absolútne primerané veku.

8. Po predložení spisu odvolaciemu súdu súdom prvej inštancie otec opätovne zaslal písomné vyjadrenie, v ktorom podrobne vlastnými slovami bez zásahov právnej zástupkyne podrobne opisuje priebeh vzťahov medzi ním a matkou, ukončenie manželstva, ako aj jeho vzťah s maloletým dieťaťom.

9. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania vo veci podané neboli.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa ods. 2 cit. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom v v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dôsledne zistil skutočný stav , posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine v súlade s a vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci konania v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčený a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by mali mať a následok iné rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. S výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, pretože vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu veci zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o úprave styku v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Úvahy súdu prvej inštancie vychádzajú zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery zjavne nie sú svojvoľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z toho aspektu je pne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku obsahuje náležitosti rozsudku podľa a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

13. Právo styku rodiča s dieťaťom je právo, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu verené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z SR, keď podľa článku 41 ods.

4 „starostlivosť o deti a jej výchova je právom rodičov. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Právo rodičov možno obmedziť, ak maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, článok 28 bod 1, podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa ako aj článok 9 bod 3, podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba, že by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“ a súvisiacim článkom 18 bod 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

14. Súd prvej inštancie sa uvedenými princípmi právnej úpravy rodičovských práv a povinností zaoberal dôsledne a jeho rozhodnutie je správne a zákonné. V posudzovanej veci dôvody, ktoré súd prvej inštancie použil pri rozhodnutí o úprave styku sú úplné v tom zmysle, že vo všeobecnej argumentačnej rovine, ale i v konkrétnostiach posudzovaného prípadu sú zodpovedné zo všetkých relevantných hľadísk a presvedčivé v tom, že úprava styku otca s maloletým dieťaťom tak ako bol upravený nie je v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie dal odpoveď na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky zákonné požiadavky rozhodnutia a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že otec sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

15. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý upravil styk otca s maloletým dieťaťom v dostatočnom časovom rozsahu, zohľadnil vek maloletého dieťaťa, jeho silnú citovú naviazanosť na matku a predovšetkým zohľadnil aj skutočnosti, ktoré boli príčinou rozchodu rodičov maloletého dieťaťa a mali vplyv aj na maloleté dieťa. V neposlednom rade dôsledne prihliadol aj na závery znaleckého posudku súdneho znalca a súdnej znalkyne, ktorí za daných okolností doporučili úpravu styku tak, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že úprava styku s maloletým dieťaťom eliminuje ďalšie potencionálne dohadovanie medzi rodičmi, ale na druhej strane najideálnejším riešením otázky styku rodiča s dieťaťom stále zostáva úprava stretávania uzavretím konkrétnej dohody rodičov, pretože relatívna voľnosť pri formulovaní dohody poskytuje dostatočný priestor na to, aby sa mohli zúčastnené strany slobodne dohodnúť podľa špecifických podmienok a záujmov dieťaťa. Ani v tomto konkrétnom prípade nič nebráni rodičom, aby následne v praktickom živote súdom upravený rámec styku dohodou modifikovali podľa potrieb maloletého dieťaťa, resp. ich samotných. Odvolací súd apeluje na oboch rodičov, aby vzájomnou toleranciou, úctou a bez presadzovania vlastných záujmov hľadali vždy cestu smerujúcu k dohode, pretože striktná úprava styku súdom reálne nemôže reagovať na všetky rôzne situácie, ktoré môžu vzniknúť a budú vyžadovať flexibilný prístup rodičov ad hoc nota bene styk upravený autoritatívnym spôsobom v takýchto prípadoch ustúpi dohode rodičov s dôrazom na najlepšie záujmy maloletého dieťaťa. Odvolací súd tiež dodáva, že právoplatný rozsudok o úprave styku otca s maloletým dieťaťom je iba právnym základom a jeho úspešnosť, t.j. realizácia styku prinášajúca dieťaťu radosť je práve na rodičoch a bude pozitívne, ak rodičia v budúcnosti prejavia snahu o zmierlivé riešenie v záujme psychickej pohody predovšetkým maloletého dieťaťa.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku potvrdil ako vecne správny a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti a len doplnil ďalšie dôvody podľa na zdôraznenie jeho správnosti.

17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).