Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Csp-83-2017.pdf
PDF · 97.1 KB
No categories available
1Csp/83/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v sporovej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24785199, právne zastúpený: JUDr. Jiří Šmíd, usadený euroadvokát, ŠMÍDA advokátni kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47255773, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, proti žalovanej: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX K. R., v konaní o zaplatenie 367,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia 103,- eur.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 195,- eur, úrok z omeškania vo výše 5,05 % ročne zo sumy 195,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žiadna zo sporových strán n e m á právo na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 367,- eur, úroku z omeškania a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o., Mlynské Nivy 49, 621 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej aj „spoločnosť“) uzavrela so žalovanou dňa 21.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytla žalovanej úver vo výške 200,- eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok. Prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t.j. 28.11.2013, a posledná splátka bola splatná dňa 15.01.2015. Ďalej spoločnosť uzavrela so žalovanou dňa 21.11.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanej službu špecifikovanú v čl. 1.1 zmluvy, za ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť odmenu vo výške 103,- eur, a to v celkovom počte 60 splátok, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru. Žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradila celkovo 5,- eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 uzavretou medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. a žalobcom bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu. Žalovanej bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16.12.2016. Žalovaná súčasnému veriteľovi doposiaľ neuhradila na svoj záväzok nič. Posledná výzva žalobcu na zaplatenie pred podaním žaloby odoslaná žalovanej je zo dňa 05.10.2017. Žalobca si podanou žalobou uplatňuje istinu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere 195,- eur, neuhradenú sumu zo zmluvy o zabezpečení splátok vo výške 103,- eur, náklady spojené s úverom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 69,- eur
a úrok z omeškania z istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 195,- eur od 17.12.2016. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca pripojil k žalobe zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.11.2013, zmluvu o zabezpečení splátok úveru o poskytnutí služby komfort zo dňa 21.11.2013, platobnú históriu, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, časť podacieho hárku zo dňa 28.12.2016, predžalobnú výzvu zo dňa 5.10.2017, podací hárok zo dňa 9.10.2017.
3. Podaním doručeným súdu dňa 28.3.2018 vzal žalobca žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 103,- eur. Po čiastočnom späťvzatí požadoval zaplatenie sumy 264,- eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % z nárokovanej istiny vo výške 195,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia a trovy konania.
4. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v časti o zaplatenie 103,- eur v súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil.
5. Súd poučil žalovanú o jej procesných právach a povinnostiach, ktoré žalovanej poslal spolu so žalobou a jej prílohami a uznesením, ktorým ju vyzval, aby sa k žalobe vyjadrila, uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie jej tvrdení.
6. Keďže súdu sa tieto listiny nepodarilo doručiť žalovanej na adresu jej trvalého bydliska, zisťoval súd cestou Mestskej polície Stará R., kde sa menovaná v súčasnosti zdržiava. Mestská polícia Stará R. listom zo dňa 12.3.2018 oznámila súdu, že žalovaná sa zdržiava na neznámom mieste.
7. Následne súd v zmysle § 116 ods. 2 CSP zverejnil na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktorá sa v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia považuje za doručenú dňom 3.5.2018. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám nevyjadrila.
8. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor v hodnote do 1 000,- eur, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, súd nenariadil vo veci pojednávanie, ale dňa 8.1.2020 vyvesil na úradnej tabuli súdu a zverejnil na webovej stránke súdu oznámenie, že dňa 3.2.2020 bude vo veci vyhlásený rozsudok v zmysle § 297 písm. b/ CSP a následne v tento deň vyhlásil rozsudok vo veci samej.
9. Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom k žalobe zistil tento skutkový stav:
10. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o., uzatvoril so žalovanou dňa 21.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 200,- eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 60 týždenných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy t.j. 28.11.2013 a posledná splátka bola splatná 15.1.2015. Úroková sadzba bola určená vo výške 22,38 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 28,80 eur, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola uvedená vo výške 70,38 %, priemerná RPMN vo výške 45,94 % a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou vo výške 40,20 eur. Celkové náklady podľa zmluvy sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu. Dňa 21.11.2013 uzavreli rovnaké strany aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru a žalovaná sa zaviazala zaplatiť za túto službu celkovú odmenu vo výške 103,- eur v 60 týždenných splátkach po 1,71 eur. Žalovaná neuhrádzala splátky úveru riadne a včas, vykonala iba 1 úhradu vo výške 5,- eur. Oznámením zo dňa 16.12.2016 bolo právnym predchodcom žalobcu oznámené žalovanej postúpenie pohľadávky žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016. Tieto skutkové zistenia ani neboli sporné.
11. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
15. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a j) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Súd po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy, jej náležitostí a povahy zmluvných strán (právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaná vystupovala ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ) dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa v tom čase platného zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené skutočnosti ani nikto nenamietal a tieto boli nesporné.
25. Po preskúmaní úverovej zmluvy súd dospel k záveru, že zmluva formálne obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktoré umožňovali žalovanej posúdiť výhodnosť úveru. Súd však ďalej skúmal správnosť, resp. určitosť náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom dospel k záveru, že niektoré náležitosti nie sú dostatočne určito a presne definované, resp. sú nesprávne uvedené. Termíny splátok a konečnej splatnosti by mali byť určené tak, aby spotrebiteľ mohol bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (porovnaj rozsudok SD EÚ sp. zn. C 42-15 Home Credit - Bíróová). Vychádzajúc z uvedeného záveru by konkrétne termíny splátok mali byť určené tak, aby aj nezávislá a nestranná osoba mohla zo zmluvy jednoducho zistiť, kedy sú splátky úveru splatné (napr. aspoň presným termínom prvej a poslednej splátky a dňom v mesiaci, v ktorom sú splatné ostatné splátky). V danom prípade prvá splátka bola splatná 7. deň po uzavretí zmluvy, ďalšie splátky v 7. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky a posledná splátka, a teda aj termín konečnej splatnosti, mal nastať 7. dňom 60. týždňa po uzavretí zmluvy. Takáto úprava bola názoru súdu je nedostatočná a neumožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí zistiť, kedy je splatná tá ktorá splátka úveru. Aj keď splatnosť tej ktorej splátky je zistiteľná, zistenie splatnosti splátok takto vymedzených vyžaduje pracné počítanie v kalendári, kedy presne je tá ktorá splátka splatná, a to najmä pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru. Navyše zákon používa pojem „termín“ splátky a konečnej splatnosti úveru, ktorý znamená uvedenie konkrétneho dátumu, najmä pokiaľ ide o určenie prvej a poslednej splátky a termínu konečnej splatnosti úveru. Údaje, ktorých neuvedenie v zmluve o spotrebiteľskom úvere spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, musia v zmluve nielen byť, ale musia byť aj uvedené správne a dostatočne určito. Ak takto uvedené nie sú, má to za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru rovnako, ako pri ich absencii, keďže v prípade nepresného alebo neurčitého uvedenia nemajú výpovednú hodnotu, ktorú majú mať. Navyše je potrebné uviesť, že odmena podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru je nákladom na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá mala byť započítaná do celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom. Súd pritom vychádzal z ustanovení tejto zmluvy, z ktorej nevyplýva, že by išlo o zmluvu nezávislú od zmluvy o úvere, že táto nie je podmienkou pre uzavretie zmluvy o úvere a pod. Naopak sa z jej ustanovení skôr javí, že žalovaná nemala na výber a ak chcela dostať úver, musela uzavrieť aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru. V dôsledku nezapočítania tejto odmeny do celkových nákladov spotrebiteľa súvisiacich s úverom došlo aj k nesprávnemu výpočtu RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo takisto spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru.
26.Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola žalovaná povinná zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu a po postúpení pohľadávky žalobcovi iba rozdiel medzi sumou, ktorá jej bola poskytnutá (200,- eur) a jej úhradami (5,- eur), teda sumu 195,- eur. V tejto časti súd žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
27. Odmenu na základe zmluvy o zabezpečení splátok žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby napokon nežiadal priznať, preto sa ňou súd bližšie nezaoberal. Napriek tomu však súd považuje za potrebné uviesť, že takúto odplatu vzhľadom na jej výšku dosahujúcu viac ako 50 % poskytnutého úveru by bolo potrebné považovať za neplatnú minimálne pre rozpor s dobrými mravmi, pričom sa s vysokou mierou pravdepodobnosti javí, že takýmto spôsobom právny predchodca žalobcu zároveň obchádzal zákon, keď náklady, ktoré nemohol uviesť v zmluve o úvere (z dôvodu, že by prekročil celkovú odplatu za úver upravenú právnymi predpismi), presunul do ďalšej zmluvy, ktorá má vyvolať zdanie samostatnej zmluvy nezávislej od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navyše (ako je súdu známe z úradnej činnosti) za rovnakú službu požadoval právny predchodca žalobcu od každého dlžníka inú odmenu (rozdiel bol aj 300%-tný), teda je zrejmé, že odmena za službu právneho predchodcu žalobcu sa odvíjala percentuálne alebo nejakým iným obdobným spôsobom od sumy poskytnutého úveru, čo je absolútne neprijateľné a preukazuje úzku spojitosť úverovej zmluvy a zmluvy o zabezpečení splátok úveru.
28. Žalobca si v žalobe uplatnil aj úrok z omeškania vo výške od 5,05 % ročne z celej žalovanej sumy od 17.12.2016 do zaplatenia. Keďže ide o peňažný dlh, žalobcovi vznikol nárok požadovať aj
úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na vyššie uvedený názor súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru má žalobca nárok na úroky z omeškania iba zo sumy predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutou sumou a úhradami žalovanej (200 - 5), teda zo sumy, ktorá bola súdom priznaná. Keďže si žalobca uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške, súd mu ho priznal, ale iba z priznanej sumy. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
29. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 367,- eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 195,- eur, čo vo vzťahu k celkovo žalovanej sume predstavuje úspech v 53,13 %. Žalovaná bola úspešná v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v časti, v ktorej bola žalobu vzatá späť, žalobca procesne zavinil zastavenie konania, čo účely rozhodovania o trovách konania súd pripočítal žalovanej ako úspech v konaní. Úspech žalovanej teda predstavuje 46,87%. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu strán sporu bol úspešnejším v konaní žalobca, avšak len v nepatrnom rozsahu a preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.