Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-162-2024.pdf
PDF · 128.54 KB
Case nature
Subarea
14CoP/162/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., narodené XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, dieťa matky C. B. D., narodenej XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. XXXX/XX, D. E. B., v konaní zastúpenej PP & Co, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, a otca F. B., narodeného XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom A. XX/X, D., v konaní zastúpeného Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou, advokátkou so sídlom SNP 10, Hlohovec, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaniach oboch rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 109P/25/2024-24 zo dňa 20.05.2024, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom m e n í tak, upravuje styk otca s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod., každý nepárny týždeň v stredu v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod., v sobotu v čase od 12:00 hod. do 16:00 hod. a v nedeľu v čase od 12:00 hod. do 16:00 hod..
V ostatných častiach zostáva výrok I. nezmenený.
II. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 52P/117/2024 (pôvodne vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 109P/37/2024).
odôvodnenie:
1. Uznesením zo dňa 20.05.2024 súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým A. za prítomnosti matky každý párny utorok v čase od 18:00 hod. do 19:00 hod., každú párnu sobotu od 14:00 hod. do 16:00 hod., každú nepárnu stredu od 18:00 hod. do 19:00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 14:00 hod. do 16:00 hod.. Matke uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a umožniť otcovi styk s maloletým dieťaťom v určenom čase s tým, že odovzdanie a prebratie maloletého dieťaťa bude prebiehať v mieste trvalého pobytu maloletého dieťaťa. Otcovi uložil povinnosť maloleté dieťa v určený čas a hodinu vrátiť matke v mieste trvalého pobytu maloletého dieťaťa. Vo zvyšnej časti súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Výrokom II. súd prvej inštancie určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 109P/37/2024.
2. Rozhodol tak o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd do času rozvodu a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu upravil jeho styk s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky každý párny týždeň v mesiaci v utorok a vo štvrtok v čase od 18:00 hod. do 19:00 hod., každý párny týždeň v mesiaci v sobotu v čase od 14:00 hod. do 17:00 hod., každý nepárny týždeň v mesiaci v stredu a v piatok v čase od 18:00 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny týždeň
v mesiaci v nedeľu v čase od 14:00 hod. do 17:00 hod, s tým, že matka bude povinná dieťa na styk riadne pripraviť a otcovi umožniť styk s maloletým dieťaťom v stanovenom termíne v mieste trvalého bydliska maloletého dieťaťa.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2, § 333 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a ust. § 25 ods. 1, 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“)
4. Súd prvej inštancie zo svojej činnosti zistil, že na tunajšom súde (Okresnom súde Trnava) pod sp. zn. 109P/37/2024 začalo na základe návrhu manžela dňa 02.05.2024 konanie o rozvod a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému A.. V konaní nebolo rozhodnuté, manžel bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku. V návrhu manžel navrhol, aby bolo maloleté dieťa na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otec bude oprávnený sa stýkať s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v pondelok a vo štvrtok od 18:00 hod. do 19:30 hod., každú párnu sobotu od 8:00 hod. do 18:00 hod., každý nepárny týždeň v utorok a v piatok od 18:00 hod. do 19:30 hod., každú nepárnu nedeľu v čase od 8:00 hod. do 18:00 hod., počas letných prázdnin každý párny týždeň v stredu od 18:00 hod do 19:30 hod., každý párny týždeň od piatku 18:00 hod. do nedele 18:00 hod., každý nepárny týždeň v utorok, stredu a štvrtok 18:00 hod. do 19:30 hod..
5. Na odôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že po oboznámení sa s obsahom návrhu otca, obsahom správy procesného opatrovníka, ako aj s obsahom celého spisového materiálu dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je za daných okolností dôvodné, i keď nie v rozsahu navrhovanom otcom. Súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa sú manželia, ktorí žili v spoločnej domácnosti do 02.04.2024, kedy sa matka bez vedomia a súhlasu otca odsťahovala s maloletým dieťaťom na neznáme miesto. Výkon rodičovských práv a povinností nebol k maloletému dieťaťu upravený súdnym rozhodnutím. Súd mal osvedčené, že od odsťahovania sa, styk otca s maloletým A. sa pravidelne nerealizuje, otec s maloletým dieťaťom sa stretol trikrát. Prvýkrát dňa 10.04.2024 v súvislosti s testom DNA, potom 27.04.2024 a 28.04.2024. Otec nevie, kde aktuálne matka s maloletým dieťaťom býva, čo sťažuje možnosť otca stretávať sa s maloletým dieťaťom, pretože je odkázaný na vôľu matky, kedy a kde mu umožní styk s maloletým dieťaťom. Matka procesnému opatrovníkovi uviedla, že svoj pobyt tají zo strachu z otca, avšak konkrétne neuviedla, prečo, na základe čoho sa otca bojí. Matka s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasila argumentujúc vekom maloletého dieťaťa, pochybnosťami o otcovstve, tiež že si maloleté dieťa návštevy otca ešte nebude uvedomovať, že je to príliš často, a že starí rodičia nemusia súhlasiť, aby to bolo u nich. Keď bude maloleté dieťa väčšie, matka deklarovala záujem otcovi umožňovať styk aj na víkendy.
6. Konštatoval, že účelom neodkladného opatrenia je predovšetkým zabezpečiť účinnú a rýchlu ochranu v prípade možného ohrozenia záujmov, zdravia, života maloletého dieťaťa, t.j. zastabilizovať pomery účastníkov konania, tak aby sa predišlo bezprostredne hroziacej ujme na ich právach a oprávnených záujmoch. Aktuálna situácia zužuje reálne možnosti výkonu rodičovských práv otca, nakoľko t.č. je maloleté dieťa v starostlivosti matky, keď hlavným účelom styku je, aby zostal zachovaný vzťah maloletého dieťaťa a rodiča, ktorý nezabezpečuje starostlivosť o dieťa. Pri rozhodovaní súdu vo veci starostlivosti o maloleté dieťa je prioritným hľadiskom záujem maloletého dieťaťa, pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, pričom pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu. Preto súd aj napriek stanovisku procesného opatrovníka (ktorý neodporučil nariadiť neodkladné opatrenie, keďže matka spochybňuje otcovstvo otca k maloletému dieťaťu) v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami upravil styk otca s maloletým dieťaťom v nevyhnutnom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd pritom bral zreteľ na objektívne právo maloletého dieťaťa na udržiavanie pravidelného osobného styku s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Úprava styku otca s maloletým dieťaťom je v záujme zachovania vzťahu otca s maloletým dieťaťom a zachovania určitého stabilného spôsobu stýkania sa otca s maloletým dieťaťom do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Práve vzhľadom na nízky vek maloletého dieťaťa, ktoré má 9 týždňov, je potrebné, aby ostal zachovaný kontakt s otcom, aby maloleté dieťa na otca nezabudlo a nestalo sa preňho cudzím človekom. Zároveň zohľadnil
skutočnosť, že otec sa s maloletým dieťaťom od odsťahovania stretol iba sporadicky, pričom možnosť jeho stretávania s maloletým dieťaťom je obmedzená v dôsledku toho, že nevie, kde matka s maloletým dieťaťom býva.
7. Otec žiadal upraviť styk s maloletým dieťaťom len za prítomnosti matky trikrát v týždni na niekoľko hodín (2 x v pracovnom týždni po hodine, 1 x cez víkendové dni na 3 hodiny). Nakoľko otec nevie, kde aktuálne matka s maloletým býva (v návrhu na rozvod uviedol domnienky, že asi v okolí D.), navrhol, aby styk prebiehal v mieste trvalého pobytu maloletého dieťaťa, čo je tiež trvalým pobytom matky a zároveň domácnosťou starých rodičov zo strany matky. Styk v priebehu pracovného týždňa bude prebiehať až v podvečerných hodinách (od 18:00 hod.), vzhľadom na skutočnosť, že otec je zamestnaný a bude potrebné cestovať do miesta prebratia maloletého dieťaťa. K matkou tvrdeným pochybnostiam o otcovstve manžela súd uviedol, že v rodnom liste dieťaťa je uvedený ako otec matkin manžel, ktorému svedčí zákonná domnienka otcovstva manželstva v zmysle ust. § 85 ods. 1 Zákona o rodine. Jeho otcovstvo bolo potvrdené DNA testom vykonaným Medgene s.r.o. zo vzoriek prijatých 11.04.2024. Pokiaľ otcovstvo manžela matky nebude zapreté právoplatným rozhodnutím súdu, je potrebné za otca považovať manžela matky. Nakoľko matka s maloletým dieťaťom býva na neznámom mieste, súd nemal inú možnosť, ako upraviť miesto odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa ako v mieste trvalého pobytu maloletého dieťaťa. To ale neznamená, že čas upravený na stretnutie otca s maloletým musia stráviť v domácnosti starých rodičov. Môžu ho stráviť aj pobytom vonku alebo na inom mieste.
8. Súd prvej inštancie doplnil, že nevyhovel návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom v plnom rozsahu, keďže k úprave styku bude potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie v konaní vo veci samej. Mal za to, že rozsah styku v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia je nevyhnutný pre zachovanie väzieb medzi otcom a maloletým dieťaťom. Prihliadal na nízky vek maloletého dieťaťa, tvrdenie otca v návrhu na rozvod manželstva, že matka nemá vodičské oprávnenie a možnú potrebu cestovať s maloletým dieťaťom na určené miesto pre odovzdanie a prebratie maloletého dieťaťa, keďže pobyt matky nie je súdu známy. Tiež bolo potrebné brať na zreteľ prebiehajúci konflikt medzi rodičmi, pričom matka bude prítomná pri styku otca s maloletým dieťaťom, čo môže mať negatívny vplyv na pohodu maloletého dieťaťa.
9. Záverom uviedol, že v ďalšom konaní vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu súd prvej inštancie vykoná dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci samej a následne po vykonaní všetkých relevantných dôkazov rozhodne v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.
10. Uznesenie napadol riadnym a včasným odvolaním otec z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), e) f) CSP. Uviedol, že odvtedy, čo matka s maloletým dieťaťom opustila spoločnú domácnosť, nevie, kde sa matka s maloletým dieťaťom nachádza, nakoľko matka pred ním svoju aktuálnu adresu tají. Nevie to ani po nariadení neodkladného opatrenia a matka ho vedome zavádza, že sa s maloletým dieťaťom nachádza na adrese trvalého pobytu, avšak tam sa nachádza iba vtedy, ak sa má uskutočniť stretnutie otca s maloletým dieťaťom, inak sa matka pravdepodobne zdržiava u svojho milenca, kde má otec dôvodné podozrenie, že nie sú splnené vhodné podmienky na výchovu maloletého dieťaťa. Namietal, že rozsah jeho styku s maloletým dieťaťom nariadený neodkladným opatrením je nedostatočný, pretože zahŕňa iba hodinu počas týždňa a dve hodiny počas víkendu a je potrebné tento rozsah predĺžiť. Poukázal na to, že počas posledného stretnutia v nedeľu dňa 26.05.2024 v čase od 14:00 hod. do 16:00 hod. maloleté dieťa spalo, a to počas celej doby stretnutia, zobudené bolo cca 15 minút a tiež počas stretnutia v utorok bolo dieťa zobudené len na určitú časť stretnutia. Dodal, že v minulosti, keď mu matka styk s dieťaťom na jeho opakované urgencie umožnila počas víkendu, a to pred nariadením neodkladného opatrenia, stretnutie trvalo aj päť-šesť hodín, a to z dôvodu, že dieťa veľkú časť stretnutia prespalo. Ďalej uviedol, že hodina počas týždňa a dve hodiny počas víkendu, počas ktorých dieťa spí, sú nedostatočným časom na to, aby ho dieťa začalo vnímať ako silnú súčasť svojho života a vytváralo si k nemu bezpečnú vzťahovú väzbu. Vyjadril obavy z toho, že konanie vo veci samej bude trvať dlhší čas, keďže spis bol postúpený na Okresný súd Pezinok, matka mu neustále uvádza, že nie je otcom dieťaťa, jeho otcovstvo popiera, je možné predpokladať, že bude podávať návrh na zapretie otcovstva, napriek tomu, že jemu ako otcovi svedčí zápis v rodnom liste dieťaťa, ako aj vykonaný test otcovstva, ktorý priložil. Priložil tiež test otcovstva priateľa matky – jej milenca, ktorý vyšiel negatívne. Doložil listinu – upozornenie z práce, kde matka pred materskou pracovala, ktoré sa týkalo porušenia pracovnej disciplíny, z dôvodu, že matka na pracovisko priniesla inej osobe omamnú látku – drogu. Mal
preto dôvodnú obavu, že matka sa takéhoto konania môže aj naďalej dopúšťať, a preto tají svoje miesto pobytu, keďže mu mala uviesť, že ak by mu povedala, kde s maloletým dieťaťom býva, žiadal by cestou kolízneho opatrovníka prešetriť pomery a matka si je vedomá, že toto miesto nespĺňa predpoklady na riadnu výchovu dieťaťa, ktoré môže byť v takomto prostredí ohrozené na zdraví a priaznivom vývoji. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že upraví jeho styk s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky každý párny utorok a štvrtok od 17:00 hod. do 19:00 hod., každú párnu sobotu od 13:00 hod. do 18:00 hod. a každú nepárnu stredu a piatok od 17:00 hod. do 19:00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 13:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že matka bude povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a umožniť mu styk s dieťaťom v určenom čase. Odovzdanie a preberanie dieťaťa bude prebiehať v mieste trvalého pobytu dieťaťa. Otec bude povinný maloleté dieťa v určený čas a hodinu vrátiť matke v mieste trvalého pobytu maloletého dieťaťa.
11. Uznesenie napadla riadnym a včasným odvolaním matka z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Popierala skutočnosti, ktoré otec uvádzal vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tvrdila, že ich vzťah ochladol na základe toho, že otec vyvolával konflikty, čo napokon viedlo k ich rozdeleniu, a tiež otcova nevera. Dodala, že o maloleté dieťa sa príkladne stará. Bola a v súčasnosti stále je ochotná a otvorená dohode s otcom ohľadne styku s maloletým dieťaťom ako aj ohľadom iných rodičovských práv a povinností. S otcom komunikuje a dostatočne ho o dieťati informuje. Jej úmyslom nie je v žiadnom prípade brániť v styku otca s maloletým dieťaťom, čoho dôkazom je aj návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a súčasne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 109P/49/2024, kde navrhla širší styk otca s maloletým dieťaťom. Uviedla, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí z toho dôvodu, že dieťa má dva mesiace, je matkou čiastočne kojené, pričom otcovi bol stanovený styk s dieťaťom v rozsahu každého víkendu, čo vzhľadom na vek dieťaťa, potreby a režim matky je nemysliteľné, keďže potrebuje s maloletým dieťaťom v rámci mesiaca stráviť aj víkendy v pokojnom režime bez otca. Namietala, že styk otca s maloletým dieťaťom bol upravený aj vo večerných hodinách od 18:00 hod. do 19:00 hod., čo je vzhľadom na režim a vek dieťaťa nemožné, keďže dieťa v tom čase už spí. Mala za to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia absentovali zákonné predpoklady. Opätovne zdôraznila, že v styku dieťaťa s otcom nikdy nebránila a ani brániť nebude, pretože si napriek nevhodnému a nezodpovednému správaniu otca uvedomuje aj jeho rodičovské práva voči dieťaťu a potrebu ich vzájomného kontaktu. Nesúhlasila s odôvodnením napadnutého uznesenia, keďže jej nie je zrejmé, čo súd viedlo k vydaniu neodkladného opatrenia, ktoré jasne uprednostňuje záujem otca pred záujmom dieťaťa. Dodala, že súd v danom prípade vôbec neprihliadol na nízky vek dieťaťa. Namietala nedostatočné odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie, keď celú podstatnú časť odôvodnenia v podstate vybavil pár odsekmi uznesenia, pričom je právom strany sporu, aby bolo rozhodnutie presvedčivo odôvodnené, čo sa podľa jej názoru nestalo. Porušením zákona (CSP) ako aj práva na spravodlivý proces je, ak odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje úvahy, ktorými sa súd pri aplikácii právneho predpisu riadil. Napadnuté rozhodnutie, ktoré tieto úvahy súdu neobsahuje je podľa jej názoru nezrozumiteľné, nedostatočne odôvodnené, a teda nezákonné. Bola toho názoru, že súd prvej inštancie v tomto prípade nesprávne posúdil okolnosti tohto prípadu a pri rozhodovaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa neprihliadol na všetky okolnosti prípadu, takisto ani na základný predpoklad zákonného rozhodnutia vo veciach maloletých, a to na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Z tohto dôvodu sa vydané uznesenie javí ako nesprávne a nezákonné. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky každú stredu od 15:00 hod. do 17:00 hod. a každý párny víkend v kalendárnom mesiaci v sobotu od 12:00 hod. do 16:00 hod. a v nedeľu od 12:00 hod. do 16:00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a umožniť mu styk s dieťaťom v určenom čase. Odovzdanie a prebratie maloletého dieťaťa bude prebiehať v mieste trvalého pobytu maloletého dieťaťa. Navrhla, aby neodkladné opatrenie trvalo do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
12. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka tak, že otec nie je v žiadnom ohľade spôsobilý sa postarať o maloleté dieťa, keďže s ním nikdy nebol sám, a preto ani nemôže vedieť, čo reálne starostlivosť o maloleté dieťa obnáša. Otec v rámci jednej z návštev nebol schopný ani len maloletému dieťaťu vymeniť plienku, či ho nakŕmiť, vždy, ako dieťa začne plakať, otec je z toho veľmi nervózny. Tvrdila, že otec k dieťaťu od jeho útleho detstva nemal blízky vzťah. Dodala, že otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a odvolanie nedostatočne odôvodnil. Zotrvala na petite svojho odvolania.
13. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý navrhol odvolanie matky ako nedôvodné zamietnuť. Uviedol, že aktuálne prebieha jeho styk s maloletým dieťaťom tak, že si dieťa podľa nariadeného neodkladného opatrenia prevezme na adrese trvalého bydliska matky a trávi s dieťaťom čas osamote, bez matkinej prítomnosti, ktorá je prítomná iba krátko na začiatku styku, následne je otec s dieťaťom sám a po skončení styku dieťa vráti do starostlivosti matky. Poprel tvrdenia matky týkajúce sa toho, že by sa nevedel postarať sám o maloleté dieťa, ktoré tvrdenia sú vyslovene tendenčné a účelové s cieľom očierniť ho v očiach súdu. Dodal, že dieťa počas stretnutí prebalí, nakŕmi, kompletne sa oň postará, dieťa je počas stretnutí s ním (bez prítomnosti matky) spokojné a je o neho v plnom rozsahu postarané. Stretávanie sa s dieťaťom počas týždňa v rozsahu jednej hodiny považoval za nedostatočné, nakoľko dieťa väčšinu tohto času prespí, preto, ak by sa mohol s dieťaťom počas týždňa stretávať aspoň v rozsahu dvoch hodín, mohol by s dieťaťom tráviť aspoň časť stretnutia v jeho bdelom stave. Zotrval na petite svojho odvolania.
14. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol odvolaniu matky v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že maloleté dieťa má tri mesiace, je matkou čiastočne dojčené, pričom otcovi bol styk stanovený každý druhý víkend, čo vzhľadom na vek, potreby a režim dieťaťa nie je v jeho najlepšom záujme. Uznesením určený styk vo večerných hodinách nie je vhodný vzhľadom na vek a režim maloletého dieťaťa, keďže dieťa v tom čase spí.
15. K odvolaniu matky i otca sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že sa pridržal svojho vyššie uvedeného vyjadrenia.
16. K vyjadreniu otca k jej odvolaniu sa vyjadrila matka tak, že je aj v jej záujme, aby bol styk dieťaťa s otcom súčasne s ohľadom na aktuálne možnosti a vek dieťaťa čo najširší. Trvala na realizácii styku otca s maloletým dieťaťom za jej prítomnosti, keďže dieťa má pár mesiacov, je matkou čiastočne kojené a zároveň otec sám nedokáže zabezpečiť potrebnú starostlivosť o maloleté dieťa v takej miere, aká je vzhľadom na jeho vek potrebná. Otec vo svojom vyjadrení uvádzal, že je schopný sa postarať o maloleté dieťa, avšak ich styk doposiaľ trvá len jednu hodinu.
17. K vyjadreniu matky a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka k jeho odvolaniu sa vyjadril otec tak, že za obdobie od 29.06.2024 prebiehal jeho styk s maloletým dieťaťom bez prítomnosti matky nasledovne:
- dňa 29.06.2024 v čase od 13:00 hod. do 17:00 hod.,
- dňa 30.06.2024 v čase od 13:00 hod. do 17:00 hod.,
- dňa 02.07.2024 v čase od 18:00 hod. do 19:30 hod.,
- dňa 03.07.2024 v čase od 16:45 hod. do 19:00 hod.,
- dňa 07.07.2024 v čase od 14:00 hod. do 16:30 hod.,
- dňa 09.07.2024 v čase od 16:15 hod. do 19:30 hod. (so súhlasom matky mimo jej bydliska – detský kútik Trnava),
- dňa 13.07.2024 v čase od 12:00 hod. do 18:00 hod. (so súhlasom matky sa stretnutie otca s dieťaťom uskutočnilo bez prítomnosti matky, tak, že si otec dieťa o 12:00 hod. vyzdvihol a strávil s ním čas v mieste svojho aktuálneho bydliska v G. a dieťa matke o 18:00 hod. odovzdal). Uviedol, že z vyššie uvedeného je zrejmé, že matka mu umožňuje stretávanie sa s maloletým dieťaťom aj nad rámec súdom určeného styku vo forme neodkladného opatrenia, pri styku nie je prítomná, keďže má za to, že otec sa o dieťa dokáže sám postarať. Poznamenal, že matka si svojimi písomnými vyjadreniami protirečí, keď uvádza, že otec nie je schopný sa o dieťa postarať, pričom sama mu na jeho žiadosť s dieťaťom umožní stretávanie aj nad rámec súdom nariadeného neodkladného opatrenia a nie je na stretnutiach prítomná. Ak by teda bola skutočne presvedčená o tom, že sa otec nevie o dieťa postarať, tieto stretnutia by mu neumožňovala, resp. bola by na nich prítomná. Nesúhlasil s vyjadrením kolízneho opatrovníka, že by stretávanie otca s maloletým dieťaťom, tak ako ho nariadil súd, nebolo v záujme dieťaťa, lebo narúša jeho režim, keďže sa s dieťaťom stretáva aj nad rámec tohto času, resp. v čase podľa nariadeného neodkladného opatrenia a o dieťa sa riadne stará, pričom práve tieto stretnutia s maloletým dieťaťom sú v jeho najlepšom záujme.
18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolania podali včas oprávnené osoby – otec i matka (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie
mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolaní (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolania rodičov sú čiastočne dôvodné, a preto sú splnené podmienky pre zmenu uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom podľa § 388 CSP.
19. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak .
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
20. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
21. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
22. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
23. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine. Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad rozvodu manželov s maloletými deťmi. Právna úprava v § 25 ods. 1 Zákona o rodine pripúšťa, že rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom, zákon tak preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom vyplýva z článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ale z ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, kde v článku 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval:“ je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/ 01) dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č. 36141/97).
24. Vychádzajúc z osvedčeného stavu veci sa odvolací súd zhoduje so súdom prvej inštancie v jeho záveroch o potrebe neodkladnej a dočasnej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, za prítomnosti matky s čiastočne rozšíreným stykom otca s maloletým dieťaťom oproti rozsahu upravenému súdom prvej inštancie napadnutým uznesením, a to napriek odvolacím námietkam matky. Z obsahu spisu má odvolací súd osvedčené, že maloleté dieťa pochádza z manželského vzťahu rodičov, ktorí sú v rozvodom konaní a ktorí nežijú v spoločnej domácnosti od 03.04.2024. Od nariadenia neodkladného opatrenia sa otec s maloletým dieťaťom stretáva, hoci matka tvrdí, že otec sa nevie náležite postarať o maloleté dieťa, otec tieto tvrdenia rozporuje, avšak aj napriek tomu matka opakovane zdôrazňovala, že nikdy otcovi v styku s maloletým dieťaťom nebránila a brániť nebude. Keďže medzi rodičmi sú prítomné rozporné tvrdenia a nie práve ideálny bezkonfliktný vzťah, ktorý by dával záruku k tomu, že sa rodičia budú vedieť na styku otca s maloletým dieťaťom dohodnúť aj bez úpravy stanovenej neodkladným opatrením, odvolací súd mal za to, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa aj vzhľadom na jeho útly vek, režim, ako aj skutočnosť, že je matkou čiastočne dojčené, aby bol styk otca s maloletým dieťaťom upravený tak, ako rozhodol odvolací súd vo výroku svojho rozhodnutia. Takto upravený rozsah styku otca s maloletým dieťaťom umožní otcovi podieľať sa svojím dielom starostlivosti o maloleté dieťa, zabezpečovať jeho potreby a rozvíjať a prehlbovať puto medzi nimi. Pokiaľ matka vyjadrovala obavy
z nedostatočnej starostlivosti otca o maloleté dieťa, ktoré zostali v rovine nepreukázaných tvrdení, má možnosť byť pri styku otca s maloletým dieťaťom prítomná, napokon tak, ako to navrhovali obaja rodičia.
25. Žiada sa zdôrazniť, že dieťa by v žiadnom prípade nemalo byť nástrojom na riešenie doposiaľ nevysporiadaného vzťahu medzi svojimi rodičmi. Konfliktné a narušené vzťahy medzi rodičmi negatívne vplývajú na maloleté dieťa a na jeho intrapsychické prežívanie, a to už od útleho veku. Rodičia by mali mať na zreteli vždy najlepší záujem svojho maloletého dieťaťa, ktoré má právo na oboch svojich rodičov, na ich lásku, starostlivosť a podporu. V záujme maloletého dieťaťa je, aby malo vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. V záujme zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu s maloletým dieťaťom, ale aj vzťahu druhého rodiča s maloletým dieťaťom. Dieťa má právo na bezstarostné detstvo, ktoré by mu mali zabezpečiť obaja rodičia, a to bez ohľadu na to, či žijú spolu v partnerskom, či manželskom vzťahu, alebo došlo k jeho ukončeniu.
26. Odvolací súd vedený vyššie uvedenými závermi, pristúpil ku korekcii rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo do rozsahu predbežne upraveného styku otca s maloletým dieťaťom, keďže stanovený rozsah súdom prvej inštancie považoval (zhodne s otcom) za nedostatočný tak, že upravil styk otca s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod., každý nepárny týždeň v stredu v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod., každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 12:00 hod. do 16:00 hod. a každý nepárny týždeň nedeľu v čase od 12:00 hod. do 16:00 hod.. Takáto úprava styku otca s maloletým dieťaťom zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je zásah do pomerov účastníkov iba v rozsahu nevyhnutnom pre odstránenie ohrozenia oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale aj nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletým dieťaťom nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom, preto pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, sa tento s maloletým dieťaťom nestretával. Treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa sa neskôr v dôsledku odcudzenia len ťažko napráva. Odvolací súd má za to, že v záujme zdravého vývinu maloletého dieťaťa je, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, a to matka v čase starostlivosti o maloleté dieťa a otec počas času, kedy bude mať upravené stretávanie sa s maloletým dieťaťom.
27. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).