Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Ek-2199-2019.pdf
PDF · 72.74 KB
Case nature
Subarea
48Ek/2199/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: R. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XX/ X, XXX XX O., právne zastúpenej: R.. J. P., advokátka so sídlom L. 6, XXX XX P.-Y., proti povinnému: I. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K., o vymoženie výživného vo výške 3.242 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/2199/2019 zo dňa 9. decembra 2019, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/2199/2019 zo dňa 9. decembra 2019 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.11.2019 domáhala od povinného vymoženia výživného vo výške 3.242 eur s príslušenstvom na podklade vykonateľného exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 8P/348/2015-27 zo dňa 02.02.2016.
2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 48Ek/2199/2019 zo dňa 9.12.2019 návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol a oprávnenej náhradu trov exekučného konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 53 ods. 1, § 53 ods. 3 písm. a), § 53 ods. 4 prvá veta, § 48 ods. 2 prvá veta, § 195, § 199a ods. 1, § 199b, § 199d ods. 1, § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku a vecne tým, že oprávnená nie je aktívne vecne legitimovaná k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 8P/348/2015-27 zo dňa 02.02.2016, keďže výživné bolo uvedeným rozhodnutím súdu priznané v prospech maloletého dieťaťa Sebastiana Šípa, nar. 19.9.2005, v čom vzhliadol rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s ustanovením § 48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku.
3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podala oprávnená v zákonom stanovenej lehote dňa 11.12.2019 sťažnosť, ktorou žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a pokračovať v exekučnom konaní vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Sťažnosť odôvodnila tým, že podľa nej súd nesprávne vyhodnotil, že oprávnená nie je totožná s osobou uvedenou v exekučnom titule a priložila doklady preukazujúce zmenu jej priezviska, t.j. potvrdenie o prijatí predošlého priezviska a sobášny list, v zmysle ktorého nadobudla nové priezvisko.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie a po preskúmaní veci sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany oprávnenej uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu oprávnenej prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) rozhodol doplniť odôvodnenie napádaného rozhodnutia.
12. Podľa § 36 ods. 1, 2 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
13. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
14. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
15. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Oprávnená (matka maloletého dieťaťa) zamerala svoju sťažnosť na preukázanie správnosti/platnosti svojho priezviska, avšak súd nezamietol jej návrh pre neidentifikovateľnosť priezviska, ale z dôvodu, že oprávneným z exekučného titulu, ktorému svedčí hmotné právo, je mal. Sebastian Šíp, nar. 19.9.2005. V danej veci nebolo sporné, že ako oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie je označená matka maloletého Sebastiana Šípa, nar. 19.9.2005 pričom zo súdneho spisu mal súd preukázané, že v exekučnom konaní sa má vymáhať výživné na mal. Sebastiana Šípa, nar. 19.9.2005, voči jeho otcovi
- povinnému, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 8P/348/2015-27 zo dňa 02.02.2016. Výživné nie je výsledkom realizácie právneho vzťahu, ktorého by matka detí bola subjektom v postavení oprávneného. Oprávneným z výživného podľa zákona o rodine
(§ 62 - § 65) sú výlučne deti a teda aktívne vecne legitimovanými v exekučnom konaní, v ktorom sa vymáha zameškané výživné, sú len deti. Iba z dôvodu nedostatku spôsobilosti maloletého dieťaťa na procesno-právne úkony (teda nedostatku procesnej legitimácie) je potrebné, aby bolo zastúpené rodičom, ktorý ho je oprávnený zastupovať. Keďže Sebastian Šíp, nar. 19.9.2005 je maloletý, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči povinnému rodičovi bola v mene dieťaťa oprávnená podať a v konaní ho zastupovať ako zákonný zástupca (a aj sa tak v návrhu označiť) - matka maloletého. Výživné je v každom prípade nárokom dieťaťa (nie rodiča). Aj keď bolo rozhodnutím súdu určené, že povinný rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého rodiča (ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti), došlo iba k vymedzeniu subjektu (tzv. platobného miesta), ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na právne úkony (maloleté dieťa). Takýmto vymedzením rodiča prijímajúceho výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne úkony, nedošlo k prechodu výživného na tohto rodiča. Matka maloletého dieťaťa má síce procesnú subjektivitu podľa § 61 CSP, ale nemá vecnú spôsobilosť vystupovať ako účastník, pretože nie je spôsobilá brať na seba práva alebo povinnosti v konkrétnom právnom vzťahu, ktorý je predmetom konania. Ide o prípad na strane oprávnenej, keď nemôže byť nositeľom oprávnenia podľa exekučného titulu, a to pre neexistenciu právneho vzťahu k predmetu konania. V dôsledku chýbajúceho právneho vzťahu oprávnenej k predmetu konania, nie je splnená základná podmienka pre to, aby mohla byť oprávnená nositeľom práv, núteného výkonu ktorých sa domáha. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím. Vyšší súdny úradník preto vzhľadom na skutočnosť, že oprávnená - matka, nie je oprávnená požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, správne pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho správne v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, a preto sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/2199/2019 zo dňa 9.12.2019 ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.