Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-111-2015.pdf
PDF · 100.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6T/111/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.02.2020 v Kežmarku, takto
rozhodol:
rozhodol:
obžalovanému N.. T. Y. nar. XX.X.XXXX v Spišskej Sobote, trvale bytom D. Č.. XXXX/X, X. - J. B. P. pri nezmenenom výroku o vine z rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 09.04.2018 sp. zn. 6T 111/2015 v spojení s uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9To 28/2018 zo dňa 01.08.2018
m u s ú d u k l a d á
Podľa § 237 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. 1/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 56 ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 1 500,- (tisícpäťsto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 ( troch ) mesiacov.
Súd podľa § 56 ods. 3 Trestného zákona p o v o ľ u j e obžalovanému zaplatiť peňažný trest vo výške 1 500,- € v mesačných splátkach po 125,- € tak, aby suma peňažného trestu vo výške 1 500,- € bola zaplatená najneskôr do 1 roka od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Poľnonákup TATRY, a.s., so sídlom Slavkovská 36, Kežmarok, IČO: 36 447 927 škodu vo výške 8 839,- € tak, že záväzok má splnený v 12 mesačných splátkach po 736,58 € splatných vždy k 20-temu dňu toho - ktorého mesiaca na účet poškodeného Poľnonákup TATRY, a.s., so sídlom Slavkovská 36, Kežmarok, IČO: 36 447 927 počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Kežmarku podal na Okresný súd Kežmarok dňa 19.11.2015 obžalobu pod sp. zn. Pv 240/13/7703 na obžalovaného Ing. T. Y. pre skutok, ktorého mal obžalovaný dopustiť tak, že ako vtedajší predseda predstavenstva spoločnosti Poľnonákup TATRY, a.s., ul. Slavkovská č. 36, Kežmarok, uzatvoril dňa 27.7.2010 v Kežmarku so spoločnosťou TATRAOSIVO s.r.o., ul. Popradská č. 504, Veľká Lomnica, okr. Kežmarok, kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol odpredaj dlhodobého
hmotného majetku v obci Vyšné Ružbachy, okr. Stará Ľubovňa, a to rekreačnej chaty súpisné číslo XX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území obce Vyšné Ružbachy, na parcele KN XXXX/X, rekreačnej chaty súpisné číslo XX, nachádzajúcej sa na parcele KN XXXX/X, kanalizačnej prípojky a pohľadávky za nedokončenú združenú investíciu, ďalej nákladný automobil zn. Liaz 1829 SB ev. č. W. XXX H. a nakladač zn. UNC 600, vrátane vŕtacieho zariadenia a presuvného poklopu, pričom kúpna cena v tejto zmluve za celý predmet kúpy bola zmluvnými stranami stanovená na sumu 3.645,- eur a táto suma bola dňa 10.8.2010 uhradená formou platobného príkazu konateľom spoločnosti TATRAOSIVO s.r.o., Veľká Lomnica Ing. H. X., avšak podľa znaleckých posudkov bolo preukázané, že hodnota celého predmetu uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 27.7.2010 bola celkovo 12.484,- eur a k uzatvoreniu tejto kúpnej zmluvy a predaju nehnuteľností a hnuteľných vecí došlo bez predchádzajúceho vyhlásenia ponukového konania pre uskutočnenie predaja a bez súhlasu na odpredaj, a to zo strany Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, ktoré sú 100 % akcionárom spoločnosti Poľnonákup TATRY a.s. Kežmarok, tým obž. Ing. T. Y. konal v rozpore s článkom XXII. písm. c/, písm. d/ Stanov akciovej spoločnosti Poľnonákup TATRY a.s. Kežmarok a v rozpore s ustanovením § 8 ods. 1, § 8b ods. 1, § 8c ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, čím takto spôsobil pre spoločnosť Poľnonákup TATRY a.s., ul. Slavkovská 36, Kežmarok, škodu v sume najmenej 8.839,- eur, a ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako prečin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.04.2018 v zmysle § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, pričom toto svojej vyhlásenie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že pri odpredaji majetku konal v záujme zamestnancov spoločnosti a peňažné prostriedky získané predajom majetku v dezolátnom stave použil na výplatu miezd zamestnancov. Teda z jeho strany išlo iba o formálne nedodržanie predpisov a konal v dobrej viere. Preto súd v zmysle § 257 ods. 4 Trestného poriadku povolil obžalovanému vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Pretože obžalovaný splnil všetky zákonné podmienky uvedené v § 257 Trestného poriadku, súd vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko toto vyhlásenie bolo v súlade s dôkazmi obsiahnutými vo vyšetrovacom spise. Následne na tomto hlavnom pojednávaní po vykonaní dokazovania ohľadom trestu a náhrady škody vyhlásil rozsudok, ktorým uznal obžalovaného Ing. T. Y. za vinného zo spáchania skutku v zmysle podanej obžaloby, pri zachovaní jeho právnej kvalifikácie a uložil mu peňažný trest vo výmere 1.000,- Eur a pre prípad, že by tento trest mohol byť úmyselne zmarený, uložil mu náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov. Zároveň v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti výroku rozsudku v časti uloženého trestu podal odvolanie prokurátor. Proti výroku o náhrade škody podal odvolanie poškodený. Na podklade ich odvolaní Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 9To 28/2018 - 380 zo dňa 01.08.2018 napadnutý rozsudok v zmysle § 321 ods. 1 písm. b), c) a d) Trestného poriadku zrušil vo výroku o treste a vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku na náhradu spôsobenej škody a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. Podľa právne záväzného názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa nezaoberal osobnými a majetkovými pomermi na strane obžalovaného, neskúmal, či je vlastníkom hnuteľných vecí alebo nehnuteľností, prípadne akými finančnými prostriedkami disponuje na účte. V ďalšom konaní je preto potrebné, aby súd dôsledne skúmal osobné a majetkové pomery obžalovaného nielen z pohľadu aktív ale aj pasív. V neposlednom rade by mal súd mať na zreteli aj primeranosť trestu tak, ako to v odvolaní naznačil prokurátor. Vo vzťahu k výroku tunajšieho súdu o náhrade škody, odvolací súd zdôraznil, že predmetom je ekonomická trestná činnosť a výška škody je jej kvalifikačným momentom. Pri výroku o vine súd nevyjadril ani jednu z pochybností, ktoré vyjadril pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na náhradu škody. Výrok o náhrade škody spochybňuje výrok o vine. Súd prvého stupňa mal v prvom rade skúmať, či bol nárok na náhradu škody uplatnený riadne a včas a či mal výšku škody za preukázanú. O tejto škode mal potom rozhodnúť v súlade s výrokom o vine.
V súlade s týmto právne záväzným názorom Krajského súdu v Prešove vysloveným v odôvodnení vyššie uvedeného uznesenia, súd predmetnú trestnú vec opätovne na hlavnom pojednávaní prejednal a doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi preukazujúcimi majetkové pomery obžalovaného, odborným vyjadrením a výsluchom obžalovaného.
Z aktuálnej lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný bol od 01.01.2011 zamestnancom Baliarne obchodu, a.s. Poprad s nepravidelným príjmom a v súčasnej dobe je poberateľom starobného dôchodku vo výške 929,50 Eur mesačne. Z lustrácie všetkých bánk pôsobiacich na území SR vyplýva, že obžalovaný má zriadený účet vo VÚB banke, a.s., kde bola v čase tohto výpisu (15.01.2019) disponovaná suma vo výške 4.925,46 Eur. V iných bankách obžalovaný účty vedené nemá. Zo správy Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. spolu s predloženými výpismi z účtu majiteľa vyplýva, že obžalovaný je majiteľom 420 ks cenných papierov spoločnosti Pražiarne, baliarne obchodu, a.s. Poprad, ktorých hodnota je 50,- Eur za kus. Okrem toho je majiteľom 16 kusov cenných papierov, ktorých emitentom je POĽNONÁKUP LIPTOV a.s. Zo správy tejto spoločnosti vyplýva, že trhová hodnota jednej akcie sa pohybuje od 30,- Eur až do 40, - Eur za jednu akciu. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava vyplýva, že obžalovaného úrad nevedie vo svojich systémoch. Obžalovaný nie je vlastníkom a ani držiteľom motorového vozidla. Z lustrácie Úradu geodézie, kartografie a katastra a z jednotlivých listov vlastníctva, ktorých obsah súd oboznámil na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný je vlastníkom celkovo jedenástich nehnuteľností v rôznych katastrálnych územiach, pričom z hľadiska druhu nehnuteľností sa jedná o dva byty v Bratislave vo výlučnom vlastníctve obžalovaného a k nim prináležiaci podiel na zariadeniach a spoločných priestoroch obytných domov, zastavanú plochu a nádvorie v podiele 1/2- ice, o garáž vo výlučnom vlastníctve v Novej Lesnej, o záhradu a o zastavanú plochu a nádvorie, oba vo výlučnom vlastníctve obžalovaného v Borskom Svätom Jure a byt v Starej Lesnej vo výlučnom vlastníctve obžalovaného a podiel na pozemku pod obytným domom v Starej Lesnej a na spoločných zariadeniach a priestoroch tohto obytného domu. Okrem toho je jedným z dvoch spoločníkov spoločnosti CEREA, spol. s r.o. s vkladom zodpovedajúcim 50 % základného imania spoločnosti.
Z odborného vyjadrenia realitnej kancelárie Riešime bývanie podaného na základe žiadosti súdu vyplýva, že hodnota nehnuteľností je najmenej 1.348.568,- Eur, pričom k hodnote niektorých nehnuteľností sa realitná kancelária nevedela vyjadriť. Z pripojeného spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 8Cb 8/2011 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 30.04.2014 bola žalovanému Poľnonákup TATRY, a.s. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi - spoločnosti CEREA, s r.o. sumu 42.740,89 Eur s príslušenstvom tvoriacim úroky z omeškania. Po potvrdení tohto rozsudku odvolacím súdom, nadobudol tento rozsudok právoplatnosť dňa 25.07.2016.
Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.10.2019 uviedol, že je starobný dôchodca a je poberateľom starobného dôchodku vo výške 950,- Eur mesačne. Nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Okrem dôchodku jeho príjem predstavuje príjem z prenájmu bytu vo výške 400,- Eur mesačne, z ktorého platí daň. Má bežné výdavky a nemá žiadne zdravotné problémy. Okrem bytu, v ktorom býva sám, vlastní ešte jeden, ktorý kúpil v blízkosti svojho bytu pre svojich rodičov. Jednu nehnuteľnosť prenajíma. Je vlastníkom akcií. Z podielu v spoločnosti CEREA, s r.o. mu neplynie žiaden príjem, túto spoločnosť prenechal synovi.
Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný T. Y. nebol doposiaľ súdne trestaný. Z aktuálneho registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát priestupkovo postihnutý, a to v oboch prípadoch v roku 2015 za priestupky na úseku cestnej premávky.
Obhajca obžalovaného na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.02.2020 uviedol, že so štatutárnym zástupcom poškodeného sa dohodli, že škodu uhradia do 12 mesiacov v primeraných splátkach. Obsah tejto, doposiaľ ústnej dohody na hlavnom pojednávaní potvrdil aj zástupca poškodeného.
Nakoľko výrok o vine je výrokom právoplatným, súd pri nezmenenom výroku o vine rozhodoval iba o uložení trestu a o náhrade škody.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
U obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to, že pred spáchaním trestného činu viedol obžalovaný riadny život /§ 36 písm. j) Trestného zákona/ a tiež to, že sa k spáchaniu trestného činu
priznal a svoje konanie úprimne oľutoval /§ 36 písm. l) Trestného zákona/. Oboch priestupkov na úseku cestnej premávky drobného charakteru sa obžalovaný dopustil až po spáchaní trestného činu. Za situácie, že súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v pomere 2:0, v zmysle § 38 ods. 2 a ods. 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby stanovenej v § 237 ods. 2 Trestného zákona v rozmedzí od jedného roka až do piatich rokov, o jednu tretinu a pri ukladaní trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody od jedného roka až do troch rokov a ôsmich mesiacov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu. Aj podľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude. Primeraná lehota na konanie v trestných veciach sa v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci. (nález ÚS SR z 22. 06. 2010 , sp. zn. III. ÚS 102/10-31).
Od spáchania trestného činu uplynulo takmer 10 rokov a od vznesenia obvinenia viac ako päť rokov, pričom súdne konania sa vedie viac ako 4 roky, a to všetko bez toho, aby mal na tom obžalovaný akúkoľvek vinu. Ako vyplýva z vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, dĺžka konania je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces, ktorý je zase súčasťou právneho štátu, za ktorý sa Slovenská republika v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyhlásila. Uvedené konanie svojou dĺžkou neprimeraným spôsobom odporuje článku 48 ods. 2 Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru a zasiahlo do práva obžalovaného na spravodlivý proces. Túto skutočnosť musí súd zohľadňovať nielen pri výške ale aj pri druhu a výmere trestu.
Súd prihliadol na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ viedol bezúhonný život, pričom nebol nielen súdne trestaný ale ani nijakým spôsobom priestupkovo postihnutý. Súd zároveň zohľadnil aj tú skutočnosť, že obžalovaný nekonal zo zištného dôvodu ale konanie, hoci napĺňajúce znaky skutkovej podstaty trestného činu, bolo motivované snahou riešiť ťaživú ekonomickú situáciu spoločnosti a peniaze získané predajom majetku boli použité na výplatu miezd zamestnancov. Preto súd vzhľadom na povahu spáchaného prečinu v kontexte osoby obžalovaného nepovažuje za potrebné na nápravu obžalovaného a na naplnenie celkového účelu trestu uloženie trestu odňatia slobody ale podľa názoru súdu postačuje aj uloženie alternatívneho trestu, a to peňažného trestu, ktorý aj vzhľadom na ekonomickú povahu prečinu a už vyššie deklarované okolnosti spáchaného prečinu je možné považovať za najprimeranejší druh trestu v kontexte naplnenia účelu trestu uvedeného v § 34 ods. 1 Trestného zákona.
Pokiaľ sa jedná o výšku trestu, súd zohľadnil majetkové pomery obžalovaného, ktorý je vlastníkom viacerých nehnuteľností väčšej hodnoty, bankového účtu a akcií. Všetky tieto jeho majetkové pomery spolu s príjmom pozostávajúcim zo starobného dôchodku a z prenájmu nehnuteľnosti umožňujú zaplatenie peňažného trestu vo výške 1.500,- Eur bez toho, aby bolo ohrozené uspokojovanie základných životných potrieb obžalovaného, prípade upokojenie nároku poškodeného na náhradu škody. Výška súdom uloženého peňažného trestu je postačujúca vzhľadom k okolnostiam, za ktorých bol trestný čin spáchaný a ktoré sú determinované snahou obžalovaného pomôcť vyriešiť finančnú situáciu poškodeného bez snahy o vlastné obohatenie. Obžalovaný tiež deklaroval snahu o náhradu škody, čo je z pohľadu ukladania trestu okolnosťou hodnotenou v prospech obžalovaného. Obžalovaný bol doposiaľ bezúhonným občanom, u ktorého nebolo zistené žiadne protispoločenské konanie. Preto súd považuje výšku uloženého peňažného trestu za primeranú a zohľadňujúcu všetky aspekty účelu
trestu ako aj osobu obžalovaného, najmä jeho priznanie a postoj k trestnej činnosti a tiež to, že sa jedná o doposiaľ o bezúhonného človeka. Z týchto dôvodov považuje súd náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov uložený v prípade, ak by výkon peňažného trestu mal byť úmyselne zmarený, za primeranú hrozbu trestu.
Zo znaleckého posudku č. 1/2014 vypracovaného znalcom z odboru Cestná doprava, odvetvie Odhad hodnoty cestných vozidiel Ing. L. W. vyplýva, že všeobecná hodnota vozidla Škoda Liaz 18.29 SB, evidenčného čísla KK 826 AC bola ku dňu 27.7.2010 5.096,- Eur vrátane DPH. Zo znaleckého posudku č. 2/2014 vypracovaného tým istým znalcom vyplýva, že všeobecná hodnota vozidla UNC 060 predstavovala ku dňu 27.07.2010 sumu 1.688,- Eur vrátane DPH. Zo znaleckého posudku č. 178/2014 vypracovaného znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Y. O. vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti rekreačnej chaty s.č. XX s príslušenstvom postavenej na parcele W. XXXX/X, rekreačnej chaty s.č. XX s príslušenstvom postavenej na parcele W. XXXX/ X v obci Vyšné Ružbachy, nezapísané na LV pre obec Vyšné Ružbachy, k.ú. Vyšné Ružbachy ku dňu 27.0.2010 predstavoval sumu 5.700,- Eur. Okrem toho znalec uviedol, že ním uvádzaná hodnota je najpravdepodobnejšia, keďže chaty sú bez údržby, dlhšie obdobie chátrajú a nemal ich možnosť preskúmať. V čase ohliadky boli chaty uzamknuté, ohliadka bola realizovaná iba cez poškodené okenné otvory a výplne stien vstupných veránd. Z faktúry č. 2003970 vyplýva, že dodávateľom Poľnonákup TATRY, a.s. bola odberateľovi TATRAOSIVO, s.r.o. vyúčtovaná suma 3.645,- Eur s DPH so splatnosťou dňa 02.09.2017. Z výpisu z účtu na čl. 242 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že dňa 10.08.2010 bola suma 3.645,- Eur uhradená na účet spoločnosti Poľnonákup TATRY, a.s.
Pretože obžalovaný sa dopustil majetkovej trestnej činnosti, za spáchanie ktorej bol uznaný za vinného a vzhľadom na skutočnosť, že výška škody je kvalifikačným momentom trestného činu, súd v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeného škodu vo výške 8.839,- Eur, ktorá bola poškodeným uplatnená riadne a včas, teda do skončenia vyšetrovania a ktorej výška bola preukázaná znaleckými posudkami. Uvedené skutočnosti sú postačujúce na to, aby súd mohol priznať poškodenému nárok na náhradu škody v plnom rozsahu.
Obžalovaný je síce vlastníkom viacerých nehnuteľností, ktorých majetková hodnota umožňuje zaplatenie peňažného trestu ako aj náhrady škody v celosti. Na strane druhej súd zdôrazňuje, že osoba obžalovaného a ani okolnosti spáchanej trestnej činnosti nie sú tak závažné, aby súd mohol od obžalovaného požadovať predaj alebo inú formu speňaženia niektorej z nehnuteľností za účelom uhradenia peňažného trestu a náhrady škody v celosti. Tu súd zdôrazňuje, že obžalovaný má v súčasnej dobe iba príjem pozostávajúci zo starobného dôchodku a z prenájmu nehnuteľnosti po zdanení. Tieto mu neumožňujú uhradenie peňažného trestu a náhrady škody v celosti bez toho, aby bolo ohrozené sociálne postavenie obžalovaného, ako doposiaľ netrestanej osoby nad mieru primeranú účelu trestu v kontexte osoby obžalovaného (veku, pohnútky, bezúhonnosti) a okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný. Úspory obžalovaného v banke uvedenú úhradu taktiež neumožňujú. Takýto postup by bol vzhľadom na okolnosti prejednávanej trestnej veci a osobu obžalovaného z hľadiska jeho veku neprijateľnou formou trestného postihu. Preto súd v zmysle § 56 ods. 3 Trestného zákona ako aj v zmysle § 287 ods. 2 Trestného poriadku umožnil obžalovaného uhradenie peňažného trestu ako aj náhrady škody v 12. - tich mesačných splátkach, ktorých výšku a podmienky splatnosti v prípade náhrady škody určil vo výroku rozsudku. Súd pritom zohľadnil aj záujem obžalovaného na náhrade škody a súhlas poškodeného s týmto postupom.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.