Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Er-2619-2016.pdf
PDF · 73.24 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-49Er/2619/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka proti povinnému: S. pre vymoženie 1932,60 Eur s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Máriou Popikovou, Exekútorský úrad so sídlom Šrobárova 3842/9, 075 01 Trebišov, pod č. EX 518/2016 takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný uhradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Popikovej, Exekútorský úrad so sídlom Šrobárova 3842/9, 075 01 Trebišov, a to vo výške 45,23 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa podaným návrhom doručeným dňa 22.04.2016 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Mária Popikovej vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 1932,60 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočky v Košiciach č. k. 1443495413 zo dňa 28.7.2014, č. 1365472513 zo dňa 26.11.2013 a č. 1643145013 zo dňa 22.01.2016.
2. Podľa § 234h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017
3. Dňa 29.04.2016 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803219261 zo dňa 29.06.2016.
4. Dňa 31.03.2017 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1, písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 43,65 Eur.
5. Podľa § 36 ods. 2 EP, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
6. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
7. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia súd nahliadol na podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že povinný je na základe vykonaných lustrácií nemajetný, nevlastní nehnuteľnosti a ani hnuteľné veci, ktorých náklady predaja by neprevýšili výťažok z dražby, nemá príjmy podliehajúce exekúcii, nemá na účtoch finančné prostriedky a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené súdny exekútor oznámil, že povinný je nemajetný.
8. Existencia nedostatku majetku povinného musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Skúmanie majetkových pomerov povinného v exekučnom konaní je vecou súdneho exekútora, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. To znamená, že od majetkových šetrení zistených súdnym exekútorom závisí, či súdny exekútor bude v exekúcii pokračovať.
9. K tomu súd uvádza, že súd má možnosť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastaviť, ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu pritom vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale najmä uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Existencia nedostatku majetku povinného pritom musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, že povinný je nemajetný.
10. Z uvedeného vyplýva, že do kompetencie exekučného súdu nespadá šetrenie majetkových pomerov povinného. To je úlohou súdneho exekútora, ktorý v priebehu exekučného konania pri výbere toho najvhodnejšieho spôsobu vykonania exekúcie preveruje aj majetkové pomery povinného. Pokiaľ dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, podá na súd podnet na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu a súd sa ním bude zaoberať. Preskúmaním osobných a majetkových pomerov na strane povinného, súčinnosťou s orgánmi SR a vyhľadávaním v príslušných registroch súdny exekútor zistil, že povinný je nemajetný, a že jeho majetok nepostačuje na úhradu pohľadávky ani trov exekúcie.
11. Po preskúmaní podnetu súdneho exekútora, najmä však listinných dôkazov preukazujúcich šetrenie majetkových pomerov povinného súdnym exekútorom súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd preto vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
12. V zmysle § 58 ods. 1 EP, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
13. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena za daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 200 ods. 1 prvá veta citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
15. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a. získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b. doručenie príkazu na začatie exekúcie, c. doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d. doručenie exekučného príkazu, e. doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f. doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g. každé zisťovanie bydliska povinného, h. každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i. každé zisťovanie účtu povinného, j. každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
16. V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky, patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
17. V zmysle § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
18. Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa § 14, § 15 a § 22 Vyhlášky MS SR číslo 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008 ( ďalej len „Vyhláška“). Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil sumou 43,65 EUR s tým, že odmena podľa § 14 vyhlášky predstavovala sumu 33,19 EUR, suma 3,18 predstavovala náhradu hotových výdavkov podľa ust. § 22 Vyhlášky a suma 7,27 EUR predstavovala DPH.
19. Preskúmaním návrhu súdneho exekútora na priznanie trov exekúcie súd zistil, že uplatňované vyššie uvedené položky boli vyúčtované podľa vyhlášky a vynaložené účelne.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spolu vo výške 43,65 Eur.
21. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. V danej veci boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h, Exekučného poriadku, teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a tak súd na úhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného vo výške 43,65 Eur zaviazal oprávneného.
22. Súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.