Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13P-108-2019.pdf
PDF · 89.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-13P/108/2019
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľky - matka: K. C., L..: XX.XX.XXXX, P. G. J. XX, štátna občianka SR, právne zast.: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, advokátka, so sídlom SNP 10, Hlohovec, a manžela, ktorý návrh nepodal - otec: S. C., L..: XX.XX.XXXX, J. V. XXa, E., L., Š. M.Č. J. S. Y., v konaní o návrhu na rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode: R. C., L.. XX.XX.XXXX S. R. C., L.. XX.XX.XXXX, obe mal. deti zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc konať vo veci rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom: R. C., L.. XX.XX.XXXX S. R. C., L.. XX.XX.XXXX.
W.. Konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom, na čas po rozvode: R. C., L.. XX.XX.XXXX S. R. C., L.. XX.XX.XXXX, sa z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 17.07.2019 navrhovateľka navrhla, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 11.01.2014 vo Veselom a na čas po rozvode manželstva upravil pomery manželov k ich maloletým deťom tak, že tieto zverí do jej osobnej starostlivosti s tým, že ona bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Ďalej nevrhla, aby súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej R. C. sumou vo výške 350,- eur a na výživu mal. R. C. sumou vo výške 250,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Stretávanie otca s deťmi navrhla neupraviť. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že manželstvo manželia uzavreli v roku 2014 po krátkej, cca 4 mesačnej známosti z lásky. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, dcéra R., L.. XX. XX. XXXX S. D. R., L.. XX.XX.XXXX. Viac detí nemajú. Po uzatvorení manželstva žiadali o zlúčenie rodiny, aby mohli žiť spoločne na území SR. Avšak z dôvodu, že manžel bol trestne stíhaný/ čo pred ňou tajil a oklamal ju v tejto otázke/ povolenie nedostal a preto žili striedavo v SR a v Bosne a Hercegovine. Od roku 2016 žijú na území Slovenskej republiky, dňa 25.04. 2016 bolo manželovi udelené povolenie na pobyt na 5 rokov. Manžel do mája 2017 pracoval v spoločnosti Stakotra manufakturing, s. r. o., Piešťany, od roku od 06/2017 pracuje manžel v Spolkovej republike Nemecko, v spoločnosti Gebr.Michely GmbH, SanktIngbert ako zvárač/ zámočník. Jeho priemerný mesačný zárobok je cca 2.300,- Eur, manžel na obe deti poberá aj rodinné prídavky v Nemecku vo výške 194,- Eur na každé dieťa. Navrhovateľka uviedla, že ona nepracuje, stará sa o domácnosť a maloleté deti, je aktuálne bez príjmu. Dôvodom pre ktorý sa manželské spolužitie stalo pre ňu neznesiteľným a už v ňom nechce pokračovať je agresivita zo strany manžela, neustále výbuchy zlosti, hnevy, ktoré sú nekontrolovateľné, manžel sa neštíti ju aj pred deťmi verbálne ale aj fyzicky napádať. Napadol ju už aj počas tehotenstva a aj s dieťaťom v náručí tak, že udrel omylom aj dcéru. Posledný incident, kedy ju manžel napadol, bol dňa 3.7.2019 po tom, ako spolu s deťmi prišla zo Slovenska za manželom do Nemecka, následne privolala aj políciu, kontaktovala aj Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí ako i Slovenský zastupiteľský úrad. Tlmočníka z dôvodu,
že nehovorí po nemecky, jej robil cez telefón bratranec, p. G. O.. Svedectvo o incidente potvrdzuje aj p R. O., jej teta, ktorá ju prišla aj spolu s deťmi z Nemecka zobrať a odviezť na Slovensko. Agresivita a návaly zlosti bez vážneho dôvodu spôsobujú, že žije v neustálom strese a obave o zdravie svoje ako i svojich detí. Chce deti vychovávať v kľudnom a harmonickom prostredí tak, aby bol zabezpečený ich najlepší záujem. Navrhovateľka uviedla, že vzhľadom k uvedenému došlo k úplnému odcudzeniu medzi manželmi a manželstvo už neplní žiadnu z funkcií danú Zákonom o rodine. Vzťahy medzi manželmi, z dôvodov vyššie uvedených sú tak vážne narušené a hlboko rozvrátené, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel a nie je nádej na jeho obnovenie. Preto sa chce s manželom rozviesť.
2. Zo Sobášneho listu zo dňa 11.01.2014, Rodných listov maloletých detí, ako aj z ďalšieho obsahu spisového materiálu súd zistil, že navrhovateľka je štátna občianska Slovenskej republiky a manžel, ktorý návrh nepodal, je občanom Bosny a Hercegoviny. Účastníci konania uzavreli manželstvo 11.01.2014 vo Veselom. Dňa XX.XX.XXXX sa im narodila dcéra R. C. S. K. XX.XX.XXXX D. R. C..
3. Z oznámenia CPP Trnava zo dňa 22.01.2020 vyplynulo, že manžel, ktorý návrh nepodal, podal v Nemecku návrh o návrat maloletých detí do Nemecka, podal tiež v Nemecku návrh na rozvod manželstva.
4. Súd zo svojej činnosti zistil, že navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 18.07.2019 navrhla, aby súd vo veci samej upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti zverí do jej osobnej starostlivosti a súčasne otca zaviaže povinnosťou prispievať na výživu mal. R. C. sumou vo výške 350,- eur a na výživu mal. R. C. sumou vo výške 250, - eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Súčasne navrhla, aby súd do času než bude rozhodnuté vo veci samej nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté deti zverí do jej starostlivosti. Konanie je vedené pod sp. zn. 13P/110/2019. Súd vo veci rozhodol uznesením č.k. 13P/110/2019-58 zo dňa 14.08.2019 tak, že vyhlásil, že nemá právomoc konať o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zverenia mal. detí : R. C., L.. XX.XX.XXXX S. R. C., L.. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a o návrhu matky vo veci zverenia mal. detí : R. C., L.. XX.XX.XXXX S. R. C., L.. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva do jej osobnej starostlivosti, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a určenia výživného zo strany otca k mal. deťom R. S. R., súčasne konanie zastavil. Uznesenie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.
5. Z pripojeného spisu, sp.zn.: 13P/110/2019, zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 26.07.2019 vyplynulo, že navrhovateľku vyšetrovala kriminálna polícia pre oznámenie manžela, ktorý návrh nepodal, o únose maloletých detí z Nemecka.
6. Z pripojeného spisu, sp.zn.: 13P/110/2019, z doplnenia správy kolízneho opatrovníka zo dňa 01.08.2019 vyplynulo, že dňa 30.07.2019 ich telefonicky kontaktoval otec, ktorý uviedol, že matka odišla na Slovensko s mal. R. S. C.. R. bez jeho súhlasu, nesúhlasí, aby matka s deťmi zotrvávala na Slovensku.
7. Z pripojeného spisu, sp. zn.: 13P/110/2019, z úradného záznamu zo dňa 06.08.2019 vyplynulo, že rodičia žili najskôr prvé dva roky na Slovensku a potom sa presťahovali do Nemecka, kde následne žili a kde sa aj narodil mal. R..
8. Z pripojeného spisu, sp. zn.: 13P/110/2019, z písomného vyjadrenia matky doručeného súdu dňa 08.08.2019 vyplynulo, že matka sa s deťmi aktuálne nachádza od 07/2019 na Slovensku, predtým žili v Spolkovej republike Nemecko, ale čas trávili aj na Slovensku. Maloletá R. navštevovala necelý rok v Nemecku materskú škôlku.
9. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým s zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Brusel IIa), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, a/ na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam niektorý z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“ b/ na ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam majú obaja manželia „domicil“.
10. V medzinárodných vzťahoch je pojem "obvyklý pobyt" štandardne používaným pojmom. Keďže jeho definícia nie je nikde presne zadefinovaná, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Treba však v tejto súvislosti zdôrazniť, že medzinárodné právo súkromné sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo toho - ktorého štátu, ale používa ho ako autonómny koncept medzinárodného práva súkromného. V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie, preto pojem obvyklý pobyt nie je možné stotožňovať s technickoprávnym pojmom trvalý pobyt a ani s pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, ako aj úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie a pod. Zároveň nemožno pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť ani ceľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc súdov sledovalo. Týmto cieľom bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré voči dotknutej osobe najspravodlivejšie a ktoré zabezpečuje, aby vo veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe „najbližší“. To znamená súd miesta, kde sa dotknutá osoba nachádza, aby sa táto mohla bez problémov v konaní vyjadriť a tohto sa zúčastniť.
11. Podľa Článku 17 Brusel II , ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
12. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 161 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
15. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
16. Podľa ust. § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Zákonné ustanovenie § 161 ods.1 CSP upravuje povinnosť súdu kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Dané ustanovenie má povahu generálneho procesného ustanovenia týkajúceho sa skúmania podmienok konania.
18. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd skôr než začal vo veci konať, zisťoval, či sú splnené procesné podmienky konania, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť, pričom jednou z podmienok je aj právomoc súdu. Právomoc sa určí v čase začatia konania na súde.
19. Z uvedených skutočností súd potom vychádzal pri posudzovaní, či je v danej veci daná právomoc súdu konať a rozhodnúť, aplikujúc vyššie citované nariadenie, ktoré za základ pre určenie medzinárodnej
právomoci považuje viaceré alternatívne kritériá uvedené v článku 3 písm. a) a b), v zmysle ktorých vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území: - majú manželia obvyklý pobyt, alebo manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam niektorý z manželov stále býva, alebo má odporca obvyklý pobyt, alebo v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“ a ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam majú obaja manželia „domicil“.
20. Obsahom spisového materiálu mal súd za preukázané, že navrhovateľka podala návrh na tunajší súd dňa 17.07.2019. Navrhovateľka je občanom Slovenskej republiky a manžel, ktorý návrh nepodal, je občanom Bosny a Hercegoviny. Manželia mali posledné spoločné bydlisko na území Spolkovej republiky Nemecko, kde žili od roku 2017, spolu so svojimi maloletými deťmi R. S. R.. Maloletý R. sa narodil v Spolkovej republike Nemecko a maloletá R. v Spolkovej republike Nemecko navštevovala necelý rok materskú škôlku. Navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti v Nemecku v júli v roku 2019 spolu s maloletými deťmi, po tom ako ju mal manžel napadnúť. Manžel, ktorý návrh nepodal, zostal žiť na území Spolkovej republiky Nemecko a v priebehu konania uviedol, že nesúhlasí s tým, aby sa navrhovateľka spolu s deťmi zdržiavala na území Slovenskej republiky, pričom súdom bolo zistené, že manžel, ktorý návrh nepodal, na matku podal oznámenie o únose detí z Nemecka a taktiež podal v Spolkovej republike Nemecko návrh o návrat maloletých detí do Nemecka. Na základe uvedeného preto súd v súlade s vyššie citovaným nariadením Rady a zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že v danej veci rozvodu manželstva účastníkov konania právomoc súdov Slovenskej republiky daná nie je, nakoľko účastníci konania nespĺňajú ani jedno zo stanovených kritérií v článku 3 ako to vyplýva z nasledovného:
1/ Manželia nemajú obvyklý pobyt v Slovenskej republike, 2/ manželia mali naposledy obvyklý pobyt v Spolkovej republike Nemecko, teda nie v Slovenskej republike, 3/ manžel, ktorý návrh nepodal, nemá obvyklý pobyt v Slovenskej republike, ale v Spolkovej republike Nemecko, 4/ manželia nepodali spoločnú žiadosť na rozvod manželstva, 5/ navrhovateľka pred podaním návrhu na súd nemala na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt po dobu aspoň šesť mesiacov.
Keďže v zmysle vyššie uvedeného vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania nie je daná právomoc súdu Slovenskej republiky, nie je daná ani jeho právomoc na závislé konanie vo veci úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, s ktorým je uvedené konanie obligatórne spojené. Súd na základe vyššie uvedeného vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom: R. C., L.. XX.XX.XXXX S. R. C., L.. XX.XX.XXXX.
21. Podľa článku 8 Nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. V danom prípade obvyklým pobytom maloletých detí v čase začatia konania nebola Slovenská republika, ale územie Spolkovej republiky Nemecko.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konanie podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení § 9 CSP zastavil.
23. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 52 C.m.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.