Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/56/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: F. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, N. I. W., právne zastúpený F. kancelária V.. N., s.r.o., X. val XX, E., R.: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1/ F. O., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX, právne zastúpená V.. Z. M., advokát, so sídlom I. XX, E., 2/ X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. J. XXX, V., J. republika, právne zastúpený F. kancelária V.. W. H. s.r.o., O. G. XX, E., R.: XX XXX XXX, 3/ G. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, o zaplatenie XX.XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. M. žalobu žalobcu voči žalovanej 1/ o uloženie povinnosti zaplatiť istinu vo výške XX.XXX,XX eur spolu s X % ročným úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia z a m i e t a .

II. E. 1/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške XX.XXX eur spolu s úrokom z omeškania X % ročne zo sumy XX.XXX eur od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

R.. E. a žalovanej 1/ n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

IV. M. žalobu žalobcu voči žalovanému 2/ o zaplatenie istiny vo výške XX.XXX eur spolu s X % úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia z a m i e t a .

V. E. 2/ proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX %.

VI. M. žalobu žalobcu voči žalovanému 3/ zaplatiť sumu vo výške X.XXX eur spolu s X % úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia z a m i e t a .

O.. E. 3/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. E. doručenou súdu XX.X.XXXX žalobca sa domáhal proti žalovanej 1/ uhradiť istinu vo výške XX.XXX,XX eur spolu s X % úrokom z omeškania z dlžnej sumy od podania žaloby do zaplatenia, ďalej uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť istinu vo výške XX tisíc eur spolu s X % ročným úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia, uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 3/ spoločne a nerozdielne istinu vo výške X.XXX eur spolu s X % ročným úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. E. žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaná 1/ je vlastníčkou nehnuteľnosti rodinný dom súp. č. XXX nachádzajúci sa v kat. úz. Y., zapísanej na LV č. XXX, ktorý nadobudla titulom dedenia a darovacou

zmluvou č. V XXX/XXXX a darovacou zmluvou č. V XXX/XXXX. Po tom, ako žalovaná nadobudla vlastníctvo k predmetnému rodinnému domu, začala spolu so žalobcom predmetný rodinný dom rekonštruovať a investovať do neho svoje vlastné finančné prostriedky, keďže žil v spoločnej domácnosti so žalovanou a s prísľubom, že táto prevedie podiel nehnuteľnosti na žalobcu, čo bolo aj dôvodom na investovanie finančných prostriedkov žalobcu. B. rekonštrukcie žalobca investoval do rodinného domu, ktorý zostal vo vlastníctve žalovanej spolu finančné prostriedky XX.XXX,XX eur, ktoré predstavujú zakúpenie hnuteľných vecí zabudovaných do rodinného domu žalovanej 1/ a žalovaná odmietla uhradiť istinu, ktorá je predmetom žaloby napriek tomu, že nadobudla na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie. E. dňa XX.XX.XXXX poukázal žalovanému 2/ istinu vo výške XX tisíc eur, ktorá bola pripísaná na jeho účet a žalovanému 3/ poukázal dňa X.X.XXXX sumu X.XXX eur, ktorá bola pripísaná na jeho účet a tieto finančné prostriedky zo strany žalobcu mala uhradiť žalovaná 1/ a žalobca pristúpil k úhrade týchto finančných prostriedkov z toho dôvodu, že v tom čase žil so žalovanou 1/ v spoločnej domácnosti a po uhradení týchto súm malo dôjsť k prepisu podielu rodinného domu na žalobcu. Na výzvy na vrátenie istín zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX žalovaní 2/ a 3/ oznámili, že sú si vedomí svojho dlhu a sú ochotní uhradiť, avšak doposiaľ túto sumu neuhradili, teda vo vzťahu k istine, ktorú plnil žalobca žalovanému 2/ a 3/ sa s poukazom na ust. § 454 T. zákonníka obohatili žalovaní 1/ až X/.

3. E. 2/ vo svojom vyjadrení doručenom súdu XX.XX.XXXX (č.l. XX) namietal v konaní pasívne vecnú legitimáciu, sám žalobca uvádza, že plnil za žalovanú 1/ a tieto tvrdenia činí nespornými. V súlade s ustálenou súdnou praxou bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám a o takýto prípad bezdôvodného obohatenia ide len vtedy, keď ten, za ktorého bolo plnené, bol povinný podľa práva plniť sám, avšak neplnil, zatiaľ čo ten, kto zaňho plnil, sám túto povinnosť nemal. X., za ktorého bolo plnené, sa tak stáva obohateným na úkor toho, kto zaňho poskytol plnenie jeho veriteľovi. G., kto plnil za iného (za dlžníka) má právo požadovať vydanie bezdôvodného obohatenie od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil. O. na uvedené je žaloba voči žalovanému 2/ zjavne nedôvodná. B., že žalobca a žalovaná 1/ žili v spoločnej domácnosti, a to nielen v r. XXXX, ale aj v r. XXXX a predtým a neskôr sa obaja presťahovali do rodinného domu v Y., ku ktorému žalovaný 2/ pôvodne vlastnil spoluvlastnícky podiel vo výške X/X, ktorý previedol kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX na žalovanú 1/ za dohodnutú kúpnu cenu vo výške XX tisíc eur so splatnosťou do XX.XX.XXXX. E. 1/ následne navrhla uzavrieť darovaciu zmluvu, ktorá bola podpísaná a uzavretá neskôr toho istého dňa a ktorá bola aj zavkladovaná v katastri. S právnou zástupkyňou žalovanej nikdy nekomunikoval, prejav uznania dlhu vyžaduje písomnú formu, uvedenie dôvodu dlhu a výšky dlhu a vyjadrenie prísľubu zaplatiť, a preto nemožno uznať neexistujúci dlh. E. 2/ namieta už samotnú existenciu dlhu bezdôvodného obohatenia voči jeho osobe, ktorá je preukázaná už aj samotnými tvrdeniami žalobcu. O. k vyššie uvedenému žiadal žalobu zamietnuť.

4. E. 1/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) uviedla, že po nadobudnutí vlastníctva k rodinnému domu č. súp. XXX začal žalobca so žalovanou 1/ rekonštruovať predmetný rodinný dom a investovať doň vlastné finančné prostriedky a odmieta, že by žalobca nakupoval veci do jej rodinného domu bez právneho dôvodu. M. žili dlhé roky v partnerskom vzťahu, z ktorého sa im narodili dve deti a počas tohto spolužitia dochádzalo medzi nimi k rôznym transakciám tak, ako bolo i v prípade nákupu veci do nehnuteľnosti žalovanej X/. Zo správania žalobcu pri nákupe veci a odovzdaní žalovanej 1/ možno vyvodiť úmysel žalobcu tieto veci jej darovať a počas spolužitia so žalovanou 1/ nikdy žalobca nepožadoval finančnú kompenzáciu a situácia sa zmenila až po rozpade ich vzťahu. Má zato, že žalobca nemôže úspešne žalovať zaplatenie vynaložených investícií na zakúpenie hnuteľných vecí zabudovaných do rodinného domu žalovanej X/, ale v tomto prípade by sa mala suma bezdôvodného obohatenia ustáliť znaleckým dokazovaním, ktoré by určilo prípadné zhodnotenie nehnuteľností prevedenými investíciami oproti predchádzajúcemu stavu.

5. E. vo svojom vyjadrení doručenom súdu X.X.XXXX k vyjadreniu žalovanej 1/ uviedol, že zotrváva na svojich skutkových a právnych tvrdeniach má zato, že súd dostatočným spôsobom skutkové okolnosti opísané a predložené listinnými dôkazmi, ktoré boli v žalobe priložené a z vyjadrení žalovanej 1/ vyplýva, že si je vedomá investícií vykonaných žalobcom, pretože sama uvádza, že s ním žila v rozhodnom období, t.j. dobe investovania žalobcu do jej nehnuteľnosti a že vložil finančné prostriedky.

6. M. vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

7. B. zástupca žalobcu zotrval na skutkovej a právnej argumentácii v zmysle jeho písomných podaní. Na doplnenie uviedol, že hnuteľné veci zakúpené žalobcom boli investované do rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/ a ide o zakúpenie plávajúcej podlahy, interiérových dverí so zárubňami, nábytok zabudovaný v kúpeľni, toaleta s príslušenstvom, zasúvacie a posuvné dvere do sprchovacieho kútu, skrinka s umývadlom, podlahy a lišty, kuchynská linka spolu s montážou a spotrebičmi, ktoré sú zabudované. Má zato, že vo vzťahu k týmto investíciám ide jednoznačne o bezdôvodné obohatenie, plnenie bez právneho titulu a to v sume ich zakúpenia a vynaložených finančných prostriedkov vo výške XX.XXX,XX eur. B. ide o úhradu žalobcu žalovanému 2/ vo výške XX tisíc eur a žalovanému 3/ vo výške X.XXX eur, uviedol, že je pravdou, že žalovaná 1/ žila v spoločnej domácnosti so žalobcom, avšak nie je pravdivé, že by žalobca mal pristúpiť k nejakej dohode o dare. R. o finančné prostriedky z účtu žalobcu ako kúpna cenu za polovicu predmetného rodinného domu žalovaným 2/ a 3/ a to na základe požiadavky žalovanej X/. B. sa týka vložených investícií do rodinného domu, tieto neboli žalovanou popreté a uznala, že tieto veci boli kúpené žalobcom a zabudované do rodinného domu, ktorého je výlučnou vlastníčkou bez právneho titulu.

8. E. vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že od r. XXXX až do XX.X.XXXX žil v spoločnej domácnosti so žalovanou 1/ a po nadobudnutí rodinného domu tento opravoval, investoval, a to z finančných prostriedkov, ktoré získal predajom jeho nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve. K prevodu spoluvlastníckeho podielu v dome súp. č. XXX na neho nedošlo i napriek dohode. G. dohodu uzatvárali všetci traja, teda žalovaní 1/ až 3/ a on že vyplatí po XX tisíc eur podiely v dome a následne po jeho rekonštrukcii, teda po X žalovaní 2/ a 3/ prevedú na neho ako podielového spoluvlastníka. O. žalovaných a to žalovanému 2/ sumu XX tisíc eur XX.XX.XXXX a žalovanému 3/ sumu X.XXX eur na základe ústnej dohody a prísľubu, že nehnuteľnosť polovička bude jeho. O. investície, ktoré vkladal do rodinného domu a kupoval hnuteľné veci, tieto kupoval pre rodinu. G. veci mali byť spoločné v spoločnej chalupe. Z predaja bytu boli použité finančné prostriedky na prerábku rodinného domu a bolo vyplatené po XX tisíc eur bratom žalovanej X/, taká bola dohoda, žiaden dar jej nesľúbil a po prerobení rodinného domu sa mala polovica prepísať na neho, čo sa neudialo. O. finančné prostriedky z predaja bytu, boli to len jeho finančné prostriedky, keďže bol výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti.

9. B. zástupca žalovanej 1/ zotrval na svojich doterajších písomných vyjadreniach. B., že by žalobca nakupoval veci do rodinného domu bez právneho dôvodu a ani počas spolužitia so žalovanou 1/ nepožadoval finančnú kompenzáciu. E. na argumentácii, že pri investíciách do cudzej nehnuteľnosti, ak neexistoval právny dôvod, vznik a prospech je potrebné určiť v rozsahu, v akom sa nehnuteľnosť prevedenou investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila, čiže nie v rozsahu vynaložených investícií. K. veci zakúpené boli zabudované a tvoria súčasť nehnuteľnosti žalovanej. G. zistili, že kontrolou jednotlivých faktúr ide o duplicitne uplatnený nárok, a to ešte z obdobia r. XXXX a XXXX a ide o premlčanie. E. a žalovaná 1/ žili v spoločnej domácnosti od r. XXXX, spoločne hospodárili a je teda nevieryhodné tvrdenie žalobcu, že nakupoval veci do jej rodinného domu bez právneho dôvodu. M. žalobca uvádzal, že veci nakúpil do domácnosti a tieto kupoval pre rodinu, resp. že tieto veci mali byť spoločné, a teda nie v jeho výlučnom vlastníctve. Ak by aj žalobcov nárok bol v tejto časti dôvodný, tak pri investíciách do cudzích nehnuteľností, ak existoval právny dôvod, vzniká prospech v rozsahu, v ktorom sa nehnuteľnosť prevedenou investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila. V čase spolužitia účastníkov musela finančnej participovať na výdavkoch a nadobudnutí aj žalovaná X/, a to nielen svojimi príjmami, ale aj finančnou pomocou od svojich rodičov. G. finančné prostriedky z tohto predaja bytu, ktorý bol formálne písaný na žalobcu, boli síce na účte žalobcu, ale boli aj žalovanej X/, keď všetky finančné prostriedky boli sústredené na spoločnom účte písanom formálne na žalobcu. U. žalobca nepoprel. R. XX tisíc eur poukázaná žalovanému 2/ a suma X.XXX eur poukázaná žalovanému 3/ z účtu žalobcu teda nebola vyplatená z finančných prostriedkov žalobcu, ale aj žalovanej. I. žiadna písomná dohoda, žiadna zmluva o budúcej scudzovacej zmluve, podľa ktorej by sa mal previesť podiel na rodinnom dome žalovanej 1/ na žalobcu a táto žaloba bola podaná až po rozchode žalobcu a žalovanej X/, nikdy predtým sa žalobca nedomáhal ani získania podielu na nehnuteľnosti, ani vrátenia finančných prostriedkov, ktoré mal investovať do domu žalovanej X/.

XX. E. 1/ v priebehu konania na pojednávaní uviedla, že ona dávala tiež finančné prostriedky na byt, ktorý bol písaný len na žalobcu. H. rodinný dom po úmrtí rodičov rekonštruovať a dohodla sa s bratmi, že jej prepíšu ich podiel a že ich vyplatí po XX tisíc eur, avšak z tých finančných prostriedkov, ktoré nadobudli z predaja bytu, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalobcu ale finančné prostriedky boli aj jej. X. sa, že vyplatí ona bratom po XX tisíc eur, bol pritom aj žalobca a túto sumu zaplatil žalobca, keď jej sľúbil, že jej

polovičku z predaja bytu dá. R. o spoločné finančné prostriedky a tento účet považovala za spoločný, aj keď bol na meno žalobcu. So žalobcom sa dohodla, že za ňu zaplatí bratom po XX tisíc eur vtedy, keď sa byt predá. Z. žalobca predal za XX tisíc eur a má zato, že polovička XX tisíc patrí jej, nakoľko jej to žalobca sľúbil. Z. vyplácala z toho dôvodu, aby po rodičoch neboli ukrátení a aspoň takouto sumou im chcela pomôcť a dať im peniaze. W. s bratmi spísanú darovaciu zmluvu a kúpnu zmluvu mali urobenú len medzi sebou a túto nemali potvrdenú ani overenú podpismi. X. sa so žalobcom, XX rokov žili spolu, že ako sa byt predal a sľúbil jej polovičku, boli jej finančné prostriedky na jeho účte a z toho ich vyplatil.

XX. B. zástupca žalovaného 2/ uviedol, že žaloba voči žalovanému 2/ je nedôvodná. V samotnej žalobe žalobca tvrdí, že zaplatil XX tisíc eur za žalovanú X/, a to z dôvodu, že žili v spoločnej domácnosti. G. žalovaná 1/ mala záväzok voči žalovanému 2/ podľa dohody a v prípade, ak niekto platil za iného dlžníka, má právo domáhať sa bezdôvodného obohatenia, ale nie voči tomu, komu bolo platené, ale voči tomu, za koho bolo platené.

XX. E. 2/ uviedol, že sa dohodli ako súrodenci, že ich vyplatí sestra za ich podiel po XX tisíc eur. Z. to nejako v r. XXXX, bol prítomný aj žalobca a tieto finančné prostriedky mali byť z predaja bytu, v ktorom žili a ktorí vlastnili, a to z predaja dvojizbového bytu. J. prostriedky obdržal za jeho podiel na majetku po rodičoch. O. zmluvy robila sestra.

XX. E. 3/ uviedol, že sestre podpísal svoj diel a dohodli sa, že bude vyplatený, mali dohodu o vyplatení najskôr v r. XXXX, potom, že v r. XXXX a že za sestru ich vyplatí žalobca. W. to byť zo sestriných peňazí, ktoré mala uložené na účte žalobcu.

XX. Z dokladov o platbách por. č. X až XX (dôkaz predložený žalobcom čl. XX-XX) súd zistil, že jednotlivými dokladmi a faktúrami boli účtované zakúpenie a dodanie tovaru Y. W. dňa XX.X.XXXX suma XX,XX eur, L. dňa XX.X.XXXX suma X.XXX,XX eur (dvere interiérové Xks, zárubňa interiérová X ks), S. dňa XX.X.XXXX suma XXX,XX eur (odsávač pár), F. dňa XX.XX.XXXX suma XXX,XX eur ( mraznička H.), R. dňa XX.X.XXXX suma XXX,XX eur, (sady indukčné nádoby, príborník, kuchynský riad), R. nákup dňa XX.X.P. suma 98,XX eur, Y. W. dňa XX.X.XXXX suma XXX,XX eur (plávajúca podlaha, lišty, rohovníky, podlahová pena), Y. W. dňa XX.X.XXXX suma XXX,XX eur (nábytok kúpeľňa, WC + doska, háčiky), Y. W. XX.X.XXXX suma XXX,XX eur (plávajúca podlaha), Y. W. dňa XX.X.XXXX suma XX,XX eur (WC + úchytky), Y. W. dňa XX.X.XXXX suma XXX,XX eur, Y. W. dňa XX.X.XXXX suma XXX,XX eur, Y. W. dňa XX.X.XXXX suma XXX,XX eur (WC, sprchové vrátka presklenené, skrinka s umývadlom), Y. W. XX.XX.XXXX suma XXX,XX eur, G. X/XXXX kuchyňa dopl. X.XXX eur, B. elektro dňa XX.X.XXXX suma X.XXX,XX eur (indukčná varná doska, vstavaná, umývačka riadu vstavaná, kom. vstavaná chladnička, mikrovlnná rúra vstavaná); žalobcom investované finančné prostriedky do rodinného domu vyčíslené spolu sumou XX.XXX,XX eur.

XX. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. Y. (dôkaz predložený žalobcom čl. XX) súd zistil, že stavby rodinný dom súp. č. XXX na parc. N. XXX je vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/ v podiele X/X, titul nadobudnutia osvedčenie o dedičstve č. XXD/XX/XXXX, osvedčenie o dedičstve č. XD/XXX/XXXX, darovacia zmluva č. V XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX a darovacia zmluva č. V XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX.

XX. Z výpisu účtu G. banka žalobcu ako platiteľa (dôkaz predložený žalobcom) súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX bola prevedená úhrada sumy XX.XXX eur na účet príjemcu - žalovaný 2/ (č.l. XX) a dňa X.X.XXXX úhrada sumy X.XXX eur na účet príjemcu - žalovaný 3/ (č.l. XX) a túto skutočnosť (príjem úhrady) žalovaný 2/ a 3/ v priebehu konania nepopierali.

XX. Z obsahu kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim (žalovaným X/) a kupujúcou (žalovaná X/) dňa XX.X.XXXX (dôkaz predložený žalovaným 2/ č.l. XX) súd zistil, že predmetom prevodu spoluvlastnícky podiel X/X predávajúceho na nehnuteľnostiach v kat. území Y. zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXX za dohodnutú kúpnu cenu vo výške XX.XXX eur a bude zaplatená predávajúcemu do XX.XX.XXXX.

XX. V konaní bolo nesporné, že vlastnícke právo žalovanej 1/ do katastra nehnuteľnosti bolo zapísané na základe zmluvy o prevode nehnuteľností a to X. zmluvy uzavretej dňa XX.X.XXXX medzi darcom (žalovaný X/) a obdarovanou (žalovaná X/) a predmetom daru spoluvlastnícky podiel X/X na rodinnom dome súp. č. XXX a pozemkoch zapísaných na LV č. XXX a č. XXX v kat. území Y.. O. tejto zmluvy bol

povolený na M. katastra dňa XX.X.XXXX. Z. tiež nesporné, že žalovaná 1/ uzavrela identické zmluvy o prevode ostatného spoluvlastníckeho podielu X/X na nehnuteľnostiach v kat. území Y. zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXX aj s ďalším podielovým spoluvlastníkom žalovaným X/.

XX. E. vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§ 489 T. zákonníka).

XX. B. § 45X ods. 1 a X T. zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Z. obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. XX. V odseku X citovaného ustanovenia je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. X. vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. U. odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodného obohatenia. E. uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia a okrem iných majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. R. o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. G. prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napr. domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. XX. Z. sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 T. zákonníka).

XX. R. o ďalší prípad bezdôvodného obohatenia doplňujúci prípady uvedené v § 451 ods. 2. B. vzniku tohto bezdôvodného obohatenia sú dve skutočnosti, predovšetkým musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám; okrem toho je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť. G., kto poskytol plnenie za iného, má právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil. M. podstata podľa § 454 T. zákonníka je teda naplnená za predpokladu, že ten, kto plnil inému (poskytol mu plnenie, ktoré má majetkovú hodnotu), túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto bol na toto plnenie povinný (t.j. namiesto dlžníka), pričom medzi subjektmi, medzi ktorými došlo k plneniu, bolo zrejmé, že sa plní za iného. X., za ktorého bolo plnené, sa stáva obohateným na úkor toho, kto za neho poskytol plnenie jeho veriteľovi (uspokojil veriteľovu pohľadávku). G. splnením dlžníkovho dlhu sa jeho majetkový stav neznížil, ako by tomu bolo vtedy, keby plnil svojmu veriteľovi zo svojho. T. tak získava majetkový prospech v okamihu, keď zanikol jeho dlh.

XX. E. vydať bezdôvodné obohatenie vo všeobecnosti nevzniká v dôsledku protiprávnosti, ale vzniká mimozmluvne za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok. B. vydať bezdôvodné obohatenie nie je viazaný na splnenie subjektívnych predpokladov a má ju každý, kto sa na úkor iného obohatí; stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu, alebo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva (pravda, v niektorých prípadoch bude tvoriť právnu skutočnosť zakladajúcu bezdôvodné obohatenie protiprávne, prípadne aj zavinené protiprávne správanie obohateného). E. „bezdôvodnosti“ obohatenia nie je výlučne otázkou výkladu; ustanovenia § 451 a § 454 T. zákonníka vymedzujú prípady bezdôvodného obohatenia taxatívne spôsobom, ktorý výkladu neponecháva veľký priestor. V. právna úprava neplní sankčnú (a tým ani preventívnu) funkciu a jeho pôsobenie je čisto reparačné a sledujúce morálnu zásadu spravodlivosti, aby sa nikto neobohatil na úkor iného (porovnanie s § 456 T. zákonníka, ktoré neumožňuje ponechať si neprislúchajúci prospech dokonca ani v prípade, že ten, komu prináleží nie je známy).

XX. V časti o zaplatenie sumy XX.XXX,XX eur žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej 1/ zaplatiť mu investície (počas rekonštrukcie špecifikovaných zakúpených hnuteľných vecí zabudovaných do rodinného domu) do jej majetku vynaložené a hradené žalobcom a na úkor žalobcu sa žalovaná 1/ bezdôvodne obohatila.

XX. M. skúmal základné predpoklady pre priznanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a posudzoval, či existoval právny dôvod (zmluvné dojednanie s vlastníkom), aby niekto iný než vlastník do veci investoval svoje prostriedky. M. týchto predpokladov na vydanie bezdôvodného obohatenia musí

preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. B. vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie majetkových hodnôt jedným subjektom (buď sa jeho majetkový stav zväčšil alebo sa neznížil, keď sa znížiť mal), a to na úkor iného, v ktorého majetkových pomeroch sa táto zmena prejavila negatívne. G. bezdôvodné obohatenie je ujma jedného v dôsledku obohatenia druhého. B. z plnenia bez právneho dôvodu vzniká prijatím plnenia, ku ktorému právny dôvod plnenia od začiatku chýbal.

XX. M. má za preukázané, čo v konečnom dôsledku vyplynulo aj z dokazovania a nebolo medzi stranami sporné, že v období spolužitia žalobcu a žalovanej 1/ kedy domácnosť viedli v rodinnom dome zapísanom na LV č. XXX v kat. území Y., ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej X/, čo bolo žalobcovi známe, došlo k čiastkovej rekonštrukcii rodinného domu (výmena podlahovej krytiny, zabudovanie interiérových zárubni a dverí, rekonštrukcia kúpeľne, rekonštrukcia kuchyne spolu so vstavanými elektrospotrebičmi a ďalšie), čím dochádzalo k postupnému zhodnocovaniu nehnuteľnosti. V priebehu celého konania žalobca zotrval na tvrdení, že investoval do rekonštrukcie vlastné finančné prostriedky s prísľubom, že žalovaná 1/ prevedie podiel v nehnuteľnosti na neho, pričom na preukázanie svojich tvrdení, ktoré boli medzi účastníkmi sporné neponúkol žiadne presvedčivé dôkazy, pričom sám vo svojom vyjadrení udával, že tieto hnuteľné veci zabudované do rodinného domu zakupoval pre potreby rodiny a že tieto veci budú mať spoločné. Z takto vymedzeného nim tvrdeného skutkového deja na pojednávaní možno ustáliť, že k nadobudnutým hnuteľným veciam sa správal ako ich spoluvlastník, ktoré veci užíval tak žalobca ako i žalovaná 1/ spoločne s ich deťmi, čo odôvodnene viedlo žalovanú 1/ k presvedčeniu, že aj ona prispela určitými čiastkami na úpravy domu. M. pri posudzovaní uplatňovaného práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, vzal tiež zreteľ na obstarávanie spoločnej domácnosti, kedy predovšetkým ich dlhodobý partnerský vzťah a zabezpečenie základných životných potrieb rodiny (okrem iných i potrieb bývania) obvykle realizovali po dohode a tieto hnuteľné veci slúžili potrebám rodiny, tak ako vo svojom vyjadrení deklaroval samotný žalobca. O. hnuteľné veci po ich zabudovaní v dome žalovanej 1/ podľa názoru súdu predstavujú súčasť veci (v danom prípade izieb - miestností rodinného domu) t.j. všetko čo k nej podľa povahy patrí a nemôžu byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila, pričom nemusí ním byť len strata peňažnej hodnoty ale môže ísť aj o funkčné, estetické znehodnotenie s poukazom na mieru ich oddeliteľnosti vo fyzickom zmysle. O. tieto veci pred zabudovaním do domu vlastníka mohli byť samostatným predmetom vlastníctva resp. spoluvlastníctva, avšak okamžikom ich pevného spojenia a zabudovania stávajú sa tieto veci súčasťou bytu a znášajú právny režim hlavnej veci.

XX. X., ktoré na svoje tvrdenia žalobca poskytol nebolo nesporne a nad všetky pochybnosti preukázané, že v rozhodnom období bez právneho dôvodu (obvykle dohoda so žalovanou X/) investoval do predmetnej nehnuteľnosti žalovanú sumu. M., že sa malo jednať o bezdôvodné obohatenie napokon medzi stranami bola sporná, spornou zostala i výška investícii, v ktorých sám žalobca nemal jasno, keď udával duplicitu realizovaných úhrad. M. dospel k záveru, že predložené listinné dôkazy ako výpisy z účtu žalobcu o realizovaných úhradách, potvrdenky o zakúpení špecifikovaných vecí nasvedčovali skôr tomu, že kedy malo k ich zakúpeniu a úhrade kúpnej ceny dôjsť a nemohli nijakým spôsobom v konaní preukázať právny dôvod tohto plnenia zo strany žalobcu a tým ani vznik právneho vzťahu obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. X. bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech.

XX. M. konštatuje, že plnením bez právneho dôvodu môže byť i investovanie prostriedkov niekoho iného, než vlastníka veci. Ak neexistoval právny dôvod (zmluvné dojednanie so žalovanou X/), aby niekto iný, než vlastník do veci investoval svoje prostriedky, vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká prospech v rozsahu, v ktorom sa nehnuteľnosť prevedenou investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila (nie v rozsahu vynaložených investícií ako žiadal žalobca), a to k okamihu, kedy k tomuto zhodnoteniu (zlepšeniu kvality, či charakteru veci) došlo, teda, kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci. Ak teda žalobcovi bolo známe, že výlučným vlastníkom je žalovaná 1/ a ak do nehnuteľnosti investoval, robil tak s vedomím, že peniaze dáva do cudzieho a vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká prospech nie v rozsahu vynaložených investícií, ale o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu oproti predchádzajúcemu stavu. Z tohto hľadiska posúdenia predmetných investícii do nehnuteľnosti žalobca v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý bol spôsobilý bezpečne preukázať sporné skutkové tvrdenie žalobcu o jeho plnení bez právneho dôvodu.

XX. O. z vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia ( vrátenie finančných prostriedkov - vložených investícií vo výške XX. XXX,XX eur), ktorého sa od žalovanej 1/ podanou žalobou domáhal nie je dôvodný, a preto súd žalobu zamietol.

XX. B. § 76 H., samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. M. rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

XX. V kontexte s uplatneným nárokom žalobcu o zaplatenie spoločne a nerozdielne voči žalovaným 1/ a 2/ istinu vo výške XX.XXX eur a žalovaným 1/ a 3/ o zaplatenie istiny vo výške X.XXX eur súd považuje za potrebné vysporiadať sa s otázkou procesného spoločenstva na strane žalovaných 1/ až X/. E. si nárok uplatnený žalobou vo vzťahu k žalovaným uplatňoval ako proti solidárnym dlžníkom. B. solidárnych záväzkov je 1. viac subjektov na dlžníckej alebo veriteľskej strane, 2. existencia zákonom ustanovenej právnej skutočnosti, ktorá zakladá solidaritu; takou právnou skutočnosťou pri pasívnej solidarite podľa § 5X1 ods. 1 T. zákonníka je právny predpis alebo dohoda veriteľa s dlžníkom, prípadne rozhodnutie súdu, alebo to vyplýva z povahy plnenia, 3. deliteľnosť plnenia. U. § 5X1 upravuje pasívnu solidaritu (solidaritu dlžníkov). Je charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Zo skutkových zistení vyplynulo, že medzi subjektmi (v danej veci žalobca a žalovaný 2/ a X/), medzi ktorými došlo k plneniu, bolo zrejmé, že sa plní za iného a súd dospel k záveru, že u žalovaných 1/ až 3/ o pasívnu solidaritu spoločného záväzku sa nejedná, a žalovaný 1/ až 3/ tvorili v spore samostatné spoločenstvo (§ 76 H.).

XX. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za to, že návrh žalobcu v tejto časti je dôvodný a to vo vzťahu k žalovanej X/. F. vyplýva z ustanovenia § 454 T. zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/XXXX/XX/>, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. R. o osobitnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, ktorá je založená na súčasnom splnení dvoch podmienok, a to existencii právnej povinnosti na konkrétne plnenie na strane toho, za koho bolo plnené a splnenie tejto povinnosti subjektom, ktorý nemal právnu povinnosť plniť. G. skutková podstata je teda naplnená vtedy, ak ten kto plnil inému, túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto bol na toto plnenie zo zmluvy alebo zo zákona povinný.

XX. V konaní je nesporné, že v danom prípade žalovaná 1/ ako dlžník uzavrela so žalovanými 2/ a 3/ dňa XX.X.XXXX kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalovaná 1/ zaviazala z predmetnej zmluvy plniť, práve v tejto zmluve si účastníci tohto zmluvného vzťahu určili a dohodli jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán. I. sporné ani tvrdenie žalobcu, že za žalovanú dňa XX.XX.XXXX vyplatil žalovanému 2/ sumu XX.XXX eur a žalovanému 3/ sumu X.XXX eur dňa X.X.XXXX. M., že žalobca záväzok za žalovanú 1/ vyplatil mal súd za preukázané aj z výpisu z účtu žalobcu a samotného potvrdenia žalovaných 2) a 3) a to v celkovej výške XX.XXX eur. S poukazom na uvedené nemožno uzavrieť inak, ako že v danom prípade bola naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia žalovanej 1/ v zmysle ustanovenia § 454 T. zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XX/>, keď táto mala právnu povinnosť plniť v prospech žalovaných 2/ a 3/ vyplývajúcu im z uzavretej zmluvy a naproti tomu žalobca nemal právnu povinnosť za ňu plniť a napriek tomu dlh žalovaným 2/ a 3/ splnil. E. svoje plnenie odôvodňoval tým, že v tom čase žil so žalovanou 1/ v spoločnej domácnosti a tieto finančné prostriedky mala uhradiť žalovaná X/. O. vzťah medzi nimi súd posúdil ako dohodu uzavretú podľa ustanovenia § 534 T. zákonníka, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytnúť plnenie jeho veriteľovi. O. z toho však priame právo nevznikne. X. medzi dlžníkom a treťou osobou nespôsobuje zmenu v subjektoch ani v obsahu pôvodného záväzku, ten, kto sa dlžníkovi zaviazal splniť jeho záväzok voči veriteľovi, totiž nevstupuje do trvajúceho záväzkového právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, a to ani na miesto dlžníka, ani popri ňom. X. sa zakladá nový, samostatný záväzkový právny vzťah iba medzi dlžníkom a treťou osobou; preto pôvodný záväzok nemôže ovplyvniť. E. 1/ sa bránila predovšetkým tvrdeniami, že poskytnuté finančné prostriedky z účtu žalobcu na tento účel boli aj jej, pričom súdu nepredložila žiadne relevantné dôkazy. B. posúdenie otázky dôvodnosti návrhu žalobcu voči žalovanej 1/ ich vzájomné vzťahy (ohľadom vyplatenej kúpnej ceny za byt, či a aké sumy boli z peňazí žalovanej použité na byt) sú irelevantné.

XX. I. tvrdenia, že žalobca plnil žalovanému 2/ a 3/ a to dlh za žalovanú 1/ bolo možné uzavrieť tým, že žalovaná 1/ ako dlžník sa bezdôvodne obohatil, pretože sa za neho plnilo, čo podľa práva mal plniť sám a medzi subjektmi, medzi ktorými došlo k plneniu, bolo zrejmé, že sa plní za iného. G. ten, kto poskytol plnenie za iného má právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia od toho,

za koho plnil, a nie od toho komu plnil (rozhodnutie NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX). U. plnenia žalobcu žalovaným 2/ a 3/ namiesto povinného subjektu sa síce majetok povinného subjektu nezmenšil, avšak keby svoju právnu povinnosť plnil, ako mal, k tomuto zmenšeniu jeho majetku by došlo.

XX. Na základe tohto tak súd dospel k záveru, že uplatnený nárok proti žalovanej X/ je čo do základu aj výšky dôvodný a návrhu vyhovel a zaviazal žalovanú 1/ zaplatiť žalobcovi spolu sumu XX.XXX eur.

XX. B. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. X T. zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

XX. B. § 3 ods. X nariadenia vlády č. XX/XXXX Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba S. centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

XX. B. § 563 T. zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

XX. E. si zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške X % ročne z dlžnej sumy od podania žaloby do zaplatenia. I. v prípade vydania bezdôvodného obohatenia ako mimozmluvného záväzku čas splnenia nie je dohodnutý ani ustanovený právnym predpisom, rovnako ani určený v rozhodnutí, súd vychádzal z toho, že žalovaná 1/ bola povinná sumu vrátiť na základe výzvy veriteľa (žalobcu) podľa ustanovenia . O. k tomu, že žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že by žalovanú 1/ pred podaním žaloby vyzval na plnenie, súd považoval za kvalifikované požiadanie o plnenie - vydanie bezdôvodného obohatenia až doručenie žaloby žalovanej 1/ dňa XX.XX.XXXX; zročnosť pohľadávky nastala deň po doručení tejto žaloby. B. súd priznal žalobcovi popri istine XX.XXX eur aj úrok z omeškania od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, pričom výška úroku z omeškania v súlade s nariadenia vlády SR č. XX/XXXX predstavuje X%.

XX. Vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko nároky na vrátenie bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu zahrňujú predovšetkým nároky získané tým, že poskytnuté plnenie od počiatku nemalo právny dôvod (v danej veci vo vzťahu žalovaným 2/ a 3/ sa o takýto prípad nejedná). V danej veci za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo a nie toho, komu sa plnenie poskytlo a preto na strane žalovaných 2/ a 3/ ide o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

XX. B. § X62 ods. X H., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

XX. B. § 255 ods. X a 2 H., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

XX. O nároku na náhradu trov konania vo veci žaloby žalobcu proti žalovanej 1/ súd rozhodol pri aplikácií zákonných ustanovení § X55 ods. 2 H., a to porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. V časti I. výroku o zaplatenie sumy XX.XXX,XX eur žalobca mal neúspech, čo predstavuje úspech žalovanej X/. V časti II. výroku o zaplatenie sumy XX.XXX eur žalobca mal plný úspech, čo predstavuje neúspech žalovanej X/. B. úspechu a neúspechu strán sporu predstavuje XX:XX a preto súd rozhodol tak, že žalobcovi a žalovanej 1/ právo na náhradu trov konania nepriznáva.

XX. O nároku na náhradu trov konania vo veci žaloby žalobcu proti žalovanému 2/ súd rozhodol pri aplikácií zákonných ustanovení § 255 ods. X H. a s poukazom na plný úspech žalovaného 2/ (v časti IV. výroku o zaplatenie sumy XX.XXX eur žaloba žalobcu zamietnutá, neúspech žalobcu, čo predstavuje úspech žalované X/) súd rozhodol tak, že žalovanému X/ priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu XXX %.

XX. B. § 262 ods. 2 H., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

XX. O nároku na náhradu trov konania vo veci žaloby žalobcu proti žalovanému 3/ súd rozhodol pri aplikácií zákonných ustanovení § 255 ods. X H. a s poukazom na plný úspech žalovaného 3/ (v časti VI. výroku o zaplatenie sumy X.XXX eur žaloba žalobcu zamietnutá, neúspech žalobcu, čo predstavuje úspech žalovaného X/). E. X/, ktorý mal vo veci plný úspech vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, pričom vznik trov konania na jeho strane z obsahu spisového materiálu nevyplýva a je v súlade s čl. XX základných princípov H. zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. XCdo 14/2018). Preto súd žalovanému 3/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (, ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).