Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12P-61-2019.pdf
PDF · 86.41 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloletého J. L., W.. XX.XX.XXXX, dieťa bytom u otca, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - A. L., W.. XX.XX.XXXX, T. Š., M.. Č.. F. L., Y. XXX, Č. C., a otec - J. L., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Š., Q. XX, o návrhu otca na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné matke k maloletému J. L., W.. XX.XX.XXXX zo sumy 50 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne, počnúc dňom 14.10.2019.
Dlh na zročnom výživnom vznikol matke za obdobie od 14.10.2019 do 03.02.2020 v sume 73,68 eur. Súd matke povoľuje dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 10 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. k. 12P/85/2016-43 zo dňa 03.04.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24CoP/111/2017-65 zo dňa 06.09.2017.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 14.10.2019 sa otec maloletého dieťaťa domáhal zvýšenia výživného matke na sumu 100 eur mesačne od septembra 2019 s odôvodnením, že od poslednej úpravy výšky výživného uplynuli dva roky, náklady na dieťa sa jeho vekom zvýšili, zvláda ich len s výdatnou podporou svojej matky. Výdavky spojené so začiatkom školského roka na dieťa špecifikoval otec v návrhu, v sume celkom 290 eur (pomôcky, zošity 80 eur, triedny fond 40 eur, školský časopis 20 eur, oblečenie a telocvičný úbor 150 eur), k tomu mesačné výdavky - poplatok do ŠKD 9 eur, školské obedy, futbal 10 eur. Matka sa na starostlivosti o dieťa žiadnym spôsobom nepodieľa, výživné vo výške 50 eur nepostačuje na výživu 10-ročného dieťaťa.
(2) Matka na pojednávaní uviedla, že zo svojho príjmu je schopná na maloletého platiť 60 eur mesačne.
(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výživného, vrátane obsahu spisu tunajšieho súdu zn. 12P/85/2016 a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(4) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 12P/85/2016-43 zo dňa 06.09.2017 bolo matke zvýšené výživné pre maloletého (vtedy vo veku X E. T. C.) na sumu 50 eur mesačne. V čase rozhodnutia otec tvrdil príjem 800 eur mesačne zo živnosti, na maloletého mal zvýšené výdavky - doučovanie z anglického jazyka, vyšetrenia u zubára, futbal. Matka bývala s dvomi dcérami v nájme v Česku za 2.630 Kč mesačne,
pracovala ako pomocná kuchárka s príjmom 9.695 Kč (cca 360 eur) mesačne (január a február 2017), mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť - k mal. Z., W.. XXXX.
(5) Matka vo svojej výpovedi uviedla, že koncom roka 2019 zmenila zamestnávateľa, nakoľko pracovná agentúra končila svoju činnosť, pracovala ako skladníčka s príjmom 21 tisíc Kč (cca 835 eur) mesačne, od novembra pracuje ako pomocná sila v kuchyni za 13.350 Kč (cca 530 eur) mesačne. Je nemajetná, s maloletou dcérou žije naďalej v nájme v Česku za 6.500 Kč plus 2.570 Kč za služby spojené s bývaním (spolu cca 360 eur), staršia dcéra jej prispieva na bývanie sumou 50 eur mesačne. Mal. Z. chodí do X M. A., je zdravá, matka jej platí výučbu anglického jazyka 500 Kč mesačne, výživné pre ňu má voči jej otcovi určené súdom v roku 2011 sumou 80 eur mesačne. S maloletým sa stretáva zriedkavo, sú v telefonickom kontakte.
(6) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že naďalej podniká ako A., príjem odhadol na 800 eur mesačne. Je nemajetný, s maloletým býva v byte patriacom jeho matke (predala dom, v ktorom bývali predtým), výdavky na bývanie má spolu 145 eur mesačne. Zvýšené výdavky na maloletého uviedol do školy - obedy a družina 14 eur mesačne, triedny fond, v júni škola v prírode 70 eur. Prestal hrať futbal, navštevuje krúžok stolného tenisu za 13 eur mesačne. Nezvláda mu platiť anglický jazyk a kontroly u čeľustného ortopéda.
(7) Maloletý má v súčasnosti 10 rokov. Kolízny opatrovník navrhol výživné zvýšiť s poukazom na záujem dieťaťa.
(8) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine) (9) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(11) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)
(12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(13) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(14) Pri každej zmene výživného musí súd skúmať, či od ostatnej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov, ktorá takúto zmenu výživného odôvodňuje a umožňuje. Zmenu pomerov musí súd posudzovať porovnaním pomerov, ktoré tu boli v čase vydania ostatného rozhodnutia o výživnom ku dňu rozhodovania o návrhu na jeho zmenu. V danom prípade tak súd porovnával pomery, ktoré tu boli v roku 2017, kedy bolo naposledy zvýšené výživné s pomermi ku dňu podania návrhu, ku dňu odkedy otec žiada zvýšenie výživného a ku dňu rozhodovania v danej veci.
(15) Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Zmena pomerov sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania.
(16) V súdenom prípade u maloletého nastala zmena pomerov v tom, že je starší o viac ako dva roky, fyzicky aj duševne sa vyvíja, zvyšujú sa jeho odôvodnené potreby. Chodí do základnej školy, otec má naňho výdavky bežné, a to výdavky na stravu, oblečenie, bývanie a s tým spojené služby ( voda, kúrenie, elektrina, plyn, teplá voda a pod.). U otca maloletého v podstate zmena pomerov v jeho príjmoch nenastala. Naďalej podniká ako živnostník, s rovnakým príjmom. Nastala však zmena pomerov v tom smere, že sa jeho výdavky sú vyššie, pretože maloletý je starší, väčší. Pokiaľ sa týka jeho podielu na výžive maloletého, aj osobná starostlivosť o dieťa je mierou, ktorou sa ako rodič podieľa na výžive maloletého dieťaťa. Je povinnosťou rodičov maloletých detí zabezpečiť im živobytie tak, aby neboli v ohrození zdravia. Otec maloletého si túto povinnosť plní aj svojou osobnou starostlivosťou. Matka však nie a preto si ju musí plniť platením výživného, ktoré je primerané jej možnostiam, ale aj schopnostiam. Otec žiadal zvýšenie na sumu 100 eur. V tomto smere jeho návrhu nebolo možné vyhovieť. Vyššia výška výživného by už bola nad rámec možností a schopností matky ako povinného rodiča, nakoľko bolo potrebné prihliadnuť aj na jej ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Preto nad sumu zvýšenia 70 eur návrh otca maloletého dôvodný nebol. Súd však obom rodičom pripomína, že vyživovacia povinnosť voči dieťaťu sa bude jeho fyzickým a duševným vývojom a rastom nárokov na jeho odôvodnených potrebách, mimo bežných aj súvisiacich s postupným nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie aj v budúcnosti neustále naďalej zvyšovať (a to aj v prípade stagnácie ich zárobkových pomerov).
(17) Vyživovaciu povinnosť matke súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu (neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemohol otec podať návrh skôr). Matke od podania návrhu do rozhodnutia o výživnom takto na výživnom vznikol dlh (na zvýšenej čiastke výživného) za 3 mesiace x 20 eur + 18 dní za október 2019 - 20/31 x 18 + 3 dni za mesiac február 2020 - 20/29 x 3, ktorý dlh je povinná splatiť približne do roka.
(18) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
(19) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)