Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/72/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: E. J., W.. T., R.. XX.XX.XXXX, T. D. Š., J. X/A, proti manželovi: S. J., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom tamtiež, o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému S. K. J., R.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom K. Š. r o z v á d z a .

Súd maloletého S. K. J., R.. XX.XX.XXXX zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec je povinný platiť na výživu mal. S. sumu 120 eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Rodičia sa dohodli, že styk otca s mal. S. n e u p r a v i a .

odôvodnenie:

(1) Návrhom zo dňa 19.12.2019 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva. V návrhu uviedla, že vzťah udržiavali od roku 2012, okrem menších nedorozumení bolo spolužitie do roku 2017 harmonické. Zo vzťahu manželov pochádza jedno, maloleté dieťa, navrhovateľka má v starostlivosti aj svoje, tiež ešte maloleté dieťa z prvého manželstva. Manžel hral hazardné hry, často sa pre to hádali. Postupne sa citovo odcudzili, v súčasnosti už manželstvo neplní svoj účel a takéto prostredie nie je vhodné na výchovu detí. Navrhla na čas po rozvode zveriť maloletého do jej starostlivosti, výživné navrhla otcovi určiť sumou 100 eur mesačne, styk otca s dieťaťom navrhla upraviť každý druhý víkend od piatka do nedele.

(2) Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril tým, že s návrhom manželstvo rozviesť súhlasil. Súhlasil s tým, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke, tiež s výškou výživného. Styk navrhol neupraviť, nakoľko sa v tomto smere dokážu navrhovateľkou dohodnúť, s čím navrhovateľka počas konania súhlasila.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(4) Účastníci konania - manželia uzavreli podľa sobášneho listu vystaveného Matričným úradom v Š. manželstvo C. S. XXXX. Zo vzťahu manželov pochádza jedno, toho času jedno maloleté dieťa, narodené v roku XXXX.

(5) Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo nebolo harmonické od počiatku, bola v domnení, že práve uzavretie manželstva napraví vzťah partnerov. Od októbra minulého roka nežijú manželia v spoločnej domácnosti, ani jeden z nich neprejavil záujem o obnovu manželského spolužitia. Dieťa znáša situáciu vcelku dobre, s otcom sa často stretáva.

(6) Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že dôvody rozvratu manželstva uvedené navrhovateľkou sú pravdivé, potvrdil, že hrával a automatoch, už však nehráva. O obnovu manželského spolužitia nemá záujem.

(7) Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. ( o rodine)

(8) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (§ 23 ods. 1, 2 zák. o rodine)

(9) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov konania došlo k vážnemu a trvalému rozvratu, spôsobenému vzájomným citovým odcudzením a stratou dôvery navrhovateľky voči manželovi. V súčasnosti manželstvo účastníkov neplní svoje spoločenské funkcie, vzhľadom na vyjadrenie oboch nie je pravdepodobné, že by v budúcnosti došlo k obnove manželského spolužitia manželov. Keďže manželstvo nie je funkčné a také prostredie, v ktorom by žili obaja rodičia spoločne bez racionálnej komunikácie a citového vzťahu, nie je vhodné ani na výchovu maloletého dieťaťa, súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. (10) Podľa ( - ) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

(11) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. (§ 24 zák. o rodine)

(12) Keďže neboli zistené dôvody, pre ktoré by sa matka nedokázala o maloletého riadne postarať a zabezpečiť jeho potreby, otec neprejavil nesúhlas s návrhom matky zveriť dieťa do jej starostlivosti a procesný opatrovník súhlasil, súd s prihliadnutím na záujem dieťaťa zveril ho do výlučnej starostlivosti matke. Súd však pripomína, že dieťa pre svoj zdravý vývin potrebuje kooperatívny vzťah medzi rodičmi, aj keď rodičia ako partneri spolu nežijú. Je na rodičoch, aby aj v prípade rozpadu partnerského vzťahu

vytvorili pre svoje dieťa prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude živote potrebovať.

(13) Zároveň súd rozhodol, že rodičia budú zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok spoločne, pričom však v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, môžu rodičia konať samostatne, samozrejme si to prípadne vyžaduje informovanosť druhého rodiča. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované obom rodičom. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení manželia mali dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

(14) Matka k zárobkovým a majetkovým pomerom uviedla, že príjem má zo zamestnania, za obdobie roka 2019 vykázala príjem v priemere 568,49 eur mesačne, od februára zmenila zamestnanie s predpokladaným príjmom 770 eur mesačne. Poberá prídavky na dve deti (2x 24,34 eur mesačne), je nemajetná, s deťmi býva v prenajatom byte. Na staršie dieťa má určené výživné voči jeho otcovi súdnym rozhodnutím v sume 100 eur mesačne. K zvýšeným výdavkom na maloletého uviedla poplatok a stravné do škôlky, staršiemu dieťaťu platí obedy v školskej jedálni. Obe deti sú zdravé.

(15) K zárobkovým a majetkovým pomerom otec uviedol, že príjem má zo zamestnania, za rok 2019 ho vykázal vo výške 760,40 eur mesačne v priemere. Je nemajetný, býva v mestskom byte, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

(16) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)

(17) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)

(18) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

(19) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(20) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby.

Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(21) V súdenom prípade má maloleté dieťa X W., navštevuje predškolské zariadenie, výrazne zvýšené výdavky na starostlivosť o dieťa matka nemá. Vzhľadom na vek maloletého, jeho odôvodnené potreby a možnosti a schopnosti otca, súd upravil otcovi výšku vyživovacej povinnosti sumou 120 eur mesačne. Takéto výživné spolu s prídavkom na dieťa a výživným od matky (keďže matka už v súčasnosti nevyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému osobnou starostlivosťou v plnom rozsahu, sčasti sa tiež musí podieľať na starostlivosti aj finančne, do čoho však spadajú aj výdavky spojené s bývaním) umožní uspokojiť odôvodnené potreby dieťaťa. K úprave výšky výživného súd uvádza, že v zmysle rozhodovacej súdnej praxe má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive približne v rozsahu 20% až 25% z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou oprávnených - tu dieťaťa, ale aj povinných osôb - tu rodičov). Súd však určil výživné pod spodnou hranicou, nakoľko je podľa názoru súdu postačujúce potrebám maloletého dieťaťa v predškolskom veku.

(22) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodiča s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (§ 25 ods. 1, 2 zákona o rodine)

(23) Podľa ( - ) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - . Odvolanie možno odôvodniť ( ) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( ) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. ( ) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie peňažného plnenia podľa (Exekučný poriadok)