Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30S-172-2018.pdf
PDF · 155.19 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/172/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Urbár Vrbica, Pozemkové spoločenstvo, so sídlom 1. mája 95, 013 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 17 058 058, právne zast. JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom, so sídlom B. sv. Q. XX/X, XXX XX L., proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Jeséniova 17D, 831 01 Bratislava, IČO: 00 156 906, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3397001518/7651-34887/Ros zo dňa 12.10.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, odbor inšpekcie ochrany prírody a krajiny, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 3397404418/6412-27538/ Mac zo dňa 14.08.2018 uložil žalobcovi podľa § 90 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002 Z.z.) pokutu vo výške 2 000 € za to, že ako obhospodarovateľ lesa za účelom sprístupnenia lesných porastov a ťažby dreva v Iľanovskej doline, v lokalite Blatná a Javorová, na lesnom hospodárskom celku (LHC) Demänová, v čase od 20.06.2017 do 15.07.2017 realizoval výstavbu lesnej cesty s voľnou šírkou cesty 4,0 m a šírkou jazdného pruhu 3,0 m, o celkovej dĺžke 1057 m, na pozemkoch parc. KN-C č. 923 a KN-C č. 925 v k. ú. Uľanovo, vedených v katastri nehnuteľností ako lesné pozemky mimo zastavaného územia obce, na území Národného parku Nízke Tatry a na území európskeho významu SKUEV0302 Ďumbierske Tatry, kde platí tretí stupeň ochrany, bez súhlasu okresného úradu v sídle kraja podľa § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z., teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že vykonával činnosť uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z.. Podľa odôvodnenia prvostupňový správny orgán vykonal štátny dozor podľa § 71 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. vo veci výstavby účelovej komunikácie vybudovanej na lesných pozemkoch lesného hospodárskeho celku (LHC) Demänová, v Iľanovskej doline, v lokalite Blatná a Javorová, v k.ú. N., na území Národného parku Nízke Tatry. Dňa 12.10.2017 inšpekcia vykonala miestne šetrenie v uvedenej lokalite za účasti zástupcov obhospodarovateľa lesa, z ktorého bola vyhotovená aj fotodokumentácia. Listom zo dňa 23.10.2017 inšpekcia požiadala príslušný stavebný úrad o súčinnosť pri výkone štátneho dozoru určením, či sa v danom prípade jedná o stavbu alebo terénne úpravy v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, resp. či sa na predmetnú činnosť vyžaduje územné rozhodnutie, stavebné povolenie, povolenie na terénne úpravy,
prípadne iné rozhodnutie podľa stavebného zákona, pričom z odpovede Spoločného obecného úradu územného rozhodovania a stavebného poriadku so sídlom v Liptovskom Mikuláši zo dňa 14.11.2017 vyplynulo, že „na uvedený zámer je v zmysle stavebného zákona potrebné územné rozhodnutie o využití územia a stavebné povolenie na terénne úpravy. Vzhľadom k tomu, že stavba je zrealizovaná, resp. začatá, táto činnosť podlieha priestupkovému konaniu a dodatočnému povoleniu stavby s určením súladu s verejným záujmom. Spoločný obecný úrad územného rozhodovania a stavebného poriadku v Liptovskom Mikuláši vo veci stavby „približovacej cesty v Iľanovskej doline v lokalite Blatná a Javorová" v k.ú. N. nekonal." Ďalej prvostupňový správny orgán s odkazom na odbornú lesnícku literatúru vysvetlil pojem sústreďovanie dreva ako jednu z fáz dopravy dreva, tiež ako odborná lesnícka literatúra definuje približovaciu cestu a približovaciu linku. Pre objektívne posúdenie účelovej komunikácie, ktorá bola predmetom štátneho dozoru dňa 06.12.2017, prizval k výkonu štátneho dozoru aj znaleckú organizáciu - Národné lesnícke centrum, Zvolen, zapísanú v zozname znalcov pre odbor 230000 - Lesníctvo, odvetvie: 230202 - Hospodárska úprava lesov, Pestovanie lesov, Spracovanie dreva, aby v rámci výkonu štátneho dozoru odborne posúdila a v zmysle STN 73 6108 Lesná dopravná sieť zatriedila účelovú komunikáciu vybudovanú na lesných pozemkoch LHC Demänová, v Iľanovskej doline, v lokalite Blatná a Javorová, na pozemkoch parc. KN-C č. 923 a KN-C č. 925 v k. ú. N., okres Liptovský Mikuláš. Z podaného odborného vyjadrenia č. 11/2018 z 05.03.2018 vyplynulo, že podľa STN 73 6108 možno predmetnú cestu zaradiť medzi kategórie lesné cesty - 3. triedy. Jedná sa o približovaciu cestu slúžiacu na sezónny vývoz a približovanie dreva zjazdnú pre traktory a špeciálne vývozné a približovacie prostriedky, v priaznivých podmienkach je možný odvoz dreva. Voľná šírka cesty je 4,0 m, pričom šírka jazdného pruhu má 3,0 m, je vybudovaná v záreze do svahu, cesta nie je spevnená. Na ceste nie sú vybudované žiadne výhybne, jedná sa o lanovkový terén s priečnym sklonom nad 40 %, na konci trasy lesnej cesty nie je vybudované obratisko pre odvozné prostriedky. Nejedná sa o dočasnú komunikáciu, nakoľko pri kategórii dočasných približovacích ciest sa ráta so spätnou rekultiváciou, čo v tomto prípade nie je možné. Posudzovaná zemná cesta je vybudovaná v záreze do svahu s celkovou priemernou šírkou cesty 4,0 m, táto cesta podľa STN 73 6108 spĺňa zatriedenie do kategórie ciest - lesné cesty - 3. triedy. Ďalej prvostupňový správny orgán konštatoval, že pozemky parc. KN-C č. 923 a KN-C č. 925 v k. ú. Uľanovo sú v katastri nehnuteľností vedené ako lesné pozemky mimo zastavaného územia obce. Ide o spoločnú nehnuteľnosť členov účastníka konania. Územie je súčasťou Národného parku Nízke Tatry, ktorý je vymedzený v prílohe k Nariadeniu vlády č. 182/1997 Z.z. o Národnom parku Nízke Tatry. Na území národného parku platí tretí stupeň ochrany (§ 19 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z.). Súčasne ide aj o územie európskeho významu SKUEV0302 Ďumbierske Tatry s tretím stupňom ochrany, ktoré bolo ustanovené výnosom MŽP SR č. 3/2004-5.1 zo dňa 14.07.2004 a schválené Uznesením Vlády SR č. 239/2004. Podľa výsledku štátneho dozoru vypracovala inšpekcia 19.03.2018 Protokol č. 1329-9231/75/2018/ Mac, s ktorým bol účastník konania v zmysle ust. § 71 ods. 10 zákona č. 543/2002 Z.z. písomne oboznámený 22.03.2018. Účastník konania listom č. 70/18 z 26.03.2018 doručil inšpekcii písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nepozná úplný obsah odborných vyjadrení príslušného stavebného úradu ani národného lesníckeho centra, ktoré boli podkladom protokolu a požiadal o ich zaslanie. Fotokópie odborných vyjadrení požadovaných účastníkom konania vo vyjadrení k protokolu inšpekcia zaslala účastníkovi konania ako prílohu listu zo dňa 06.04.2018. Pretože ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole neboli podané námietky preukazujúce nesprávnosť kontrolných zistení, v súlade s ust. § 71 ods. 14 zákona č. 543/2002 Z.z. bol štátny dozor dňom 10.04.2018 ukončený. K objasneniu prejednávanej veci došlo počas výkonu štátneho dozoru, podkladom rozhodnutia je protokol. Vzhľadom k povahe prejednávanej veci, ako aj z dôvodu, že inšpekcia disponovala dostatočným množstvom podkladov pre vydanie rozhodnutia, v súlade s § 21 ods. 1 Správneho poriadku nenariadila ústne pojednávanie, pričom účastníkovi konania ale bolo umožnené v lehote určenej správnym orgánom oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, vyjadriť sa k nim, ako aj k spôsobu ich zistenia, navrhnúť ich doplnenie, uplatniť námietky a návrhy. Dňa 30.07.2018 účastník konania prostredníctvom právneho zástupcu doručil vyjadrenie k prebiehajúcemu správnemu konaniu, v ktorom navrhol z opatrnosti vykonať ako dôkaz vyžiadanie stanoviska orgánu ochrany prírody, či by tento vydal podľa § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny súhlas s vybudovaním tejto približovacej linky, ak by išlo o lesnú cestu. Význam tohto dôkazu spočíva v názore účastníka konania, že aj prípadne vytýkané porušenie bolo svojou závažnosťou nanajvýš formálneho charakteru a nie konaním v rozpore s materiálnym porušením zákona o ochrane prírody a krajiny, t. j. že uvedeným porušením nevznikla žiadna ujma. Prvostupňový správny orgán s poukazom na ust. § 32 ods. 2 a § 33 ods. 1 Správneho poriadku k tomu uviedol, že takýto dôkaz považuje za nepotrebný, nakoľko existuje hrubý rozpor v pomere toho, čo by sa ním dokázalo. Inšpekcia má za to, že správny orgán, od ktorého si mala podľa návrhu účastníka konania vyžiadať stanovisko, nemôže bez predchádzajúceho správneho konania so
všetkými s tým spojenými úkonmi a dokazovaním, resp. bez spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, vydať objektívne stanovisko k tomu, či by tento orgán štátnej správy vydal súhlas s vybudovaním „tejto približovacej linky, ak by išlo o lesnú cestu". Bez predchádzajúceho správneho konania, ktoré už príslušný orgán ochrany prírody nemôže vo veci vydania súhlasu na výstavbu lesnej cesty vykonať, je akékoľvek jeho stanovisko pre účely konania o inom správnom delikte irelevantné. Z rovnakého dôvodu nemôže byť takéto stanovisko ani podkladom pre správnu úvahu o výške uloženej sankcie, či možnosti upustenia od potrestania. Navyše skutočnosť, že sa nejedná o približovaciu linku, ale o lesnú cestu, na výstavbu ktorej sa vyžadoval súhlas orgánu ochrany prírody, dostatočne preukazujú podklady zabezpečené v rámci štátneho dozoru, s ktorými bol účastník konania oboznámený. Tým, že účastník konania nepožiadal o vydanie súhlasu na výstavbu lesnej cesty, neumožnil orgánu ochrany prírody akokoľvek ovplyvniť realizáciu predmetnej činnosti v chránenom území, napr. vhodnosť trasovania lesnej cesty, obdobie a čas, v ktorom bude zásah najmenej problematický z hľadiska ochrany chránených druhov živočíchov a obmedzenia ich rušenia, redukcie poškodenia pôdneho a vegetačného krytu, požiadavky na tvar cesty a spôsob jej odvodnenia a spevnenia a pod.. Na vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. nie je právny nárok a účastník konania nemôže vopred prejudikovať rozhodnutie orgánu ochrany prírody, pretože existuje aj možnosť, že by súhlas nebol vydaný. Činnosťou bagra na mieste skutku bol zemnými prácami vo svahu vytvorený zárez s výškou steny miestami 2,5 - 3,0 m, dĺžkou 1057 m, voľnou šírkou cesty 4,0 m a so šírkou jazdného pruhu 3,0 m, pričom účastník konania uviedol, že považuje za potrebné dobudovať jednoduché priečne odvodnenie. Vyššie uvedené činnosti viedli k výstavbe lesnej približovacej cesty v rozsahu, ktorý podľa názoru inšpekcie ovplyvní aj odtokové pomery dotknutého územia. Značný rozsah zásahu je zrejmý z fotodokumentácie a videodokumentácie vyhotovenej počas miestneho šetrenia. Je zrejmé, že činnosťou, ktorú zabezpečil účastník konania ako obhospodarovateľ lesa za účelom sprístupnenia lesných porastov, došlo k úplnému odstráneniu zeminy až do horninového podkladu, k výrubu stromov a odstráneniu ich pňov, pričom vo svahoch došlo k vybagrovaniu zárezov s výškou steny 2,5 - 3,0 m. Takto vybagrovaný materiál bol použitý na vytvorenie a rozšírenie telesa cesty vo svahu. S poukazom na STN 73 6108 činnosť vykonaná účastníkom konania vôbec nekorešponduje s opisom pojmu „technologická linka", resp. „technologické komunikácie a zariadenia" (najmä v časti, kde sa pojednáva o úprave vrchnej vrstvy zeminy). Skutočnosť, že účastník konania vybudoval približovaciu cestu, dokazuje aj porastová mapa obnoveného programu starostlivosti o les pre roky 2018 - 2027, v ktorej je už táto zakreslená značkou, ktorou sa v lesníckych mapách značia približovacie cesty. Inšpekcia nespochybňuje povinnosti účastníka konania ako obhospodarovateľa lesa, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 326/2005 Z.z., plnenie ktorých ho však neoprávňuje k tomu, aby nedodržiaval ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z.. Pozemky parc. KN-C č. 923 a KN-C č. 925 v k. ú. Uľanovo, na ktorých bola vybudovaná lesná približovacia cesta, sú súčasťou národného parku, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti a súčasne územia európskeho významu, na ktorom sa nachádzajú biotopy európskeho významu alebo druhy európskeho významu. Na predmetnom území platí tretí stupeň ochrany. Zákon č. 543/2002 Z.z. pre územie s tretím stupňom ochrany určil viacero zákazov vykonávania vybraných činností a vykonávanie niekoľkých ďalších podmienil predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu ochrany prírody. Pri určení výšky pokuty, ktorú podľa § 90 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. možno uložiť do 9958,17 €, inšpekcia v súlade s ust. § 91 ods. 1 zákona č. 543/2003 Z.z. prihliadla na závažnosť spáchaného iného správneho deliktu, najmä na spôsob jeho spáchania a okolnosti, za ktorých bol spáchaný, a najmä na to, že k spáchaniu protiprávneho konania došlo v chránenom území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, pričom účastník konania, ktorý má o tejto skutočnosti vedomosť, nevynaložil značné úsilie, aby porušeniu právnej povinnosti zabránil, napr. tým, aby svoj zámer vopred odkonzultoval s príslušným orgánom ochrany prírody. Prihliadol aj na priťažujúce okolnosti, že u účastníka konania ako obhospodarovateľa lesa v chránenom území možno predpokladať znalosť odbornej problematiky, ako aj právnych predpisov na úseku ochrany životného prostredia, a tiež skutočnosť, že činnosť bola vykonaná v území európskeho významu, ktoré sú zriaďované v súlade so Smernicou Rady 92/43/ EHS z 21.05.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v platnom znení, keď smernica chráni nielen konkrétne jedince druhov európskeho významu, ale aj ich biotopy, a pre členské štáty zavádza povinnosť vytvoriť ekologickú sústavu osobitných chránených území s názvom NATURA 2000, ktorá umožní dodržiavanie biotopov európskeho významu a biotopov druhov európskeho významu. Rozsah terénnych úprav vykonaných v súvislosti s výstavbou lesnej približovacej cesty bol v danom prípade značný. Za poľahčujúcu okolnosť inšpekcia považuje skutočnosť, že dôvodom vybudovania lesnej približovacej cesty v danej lokalite bola aj plánovaná realizácia opatrení na ochranu lesa a obranných opatrení pred škodami spôsobovanými na lesných porastoch škodlivými činiteľmi
a prihliadla aj na spoluprácu účastníka konania pri výkone štátneho dozoru, a tiež skutočnosť, že u účastníka konania ide o prvé porušenie zákona č. 543/2002 Z.z..
2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 3397001518/7651-34887/Ros zo dňa 12.10.2018 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie účastníka konania zamietol. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom. K odvolacej námietke účastníka konania, že predmetná „linka" svojimi technickými parametrami nespĺňa podmienky zaradenia do kategórie lesné cesty 3. triedy a ide o „dočasnú technologickú komunikáciu", žalovaný uviedol, že podľa STN 73 6108 aj lesné cesty najnižšej kategórie musia spĺňať parametre, aby mohli byť kvalifikované ako lesné cesty. Označená STN „technologické komunikácie a zariadenia" definuje ako dočasné približovacie komunikácie a zariadenia, technologické zariadenia a dopravné trasy a linky, ktoré slúžia na vyťahovanie a približovanie vyťaženého dreva z porastu alebo časti porastu. Povrch je vždy nespevnený, spravidla sa neodstraňuje ani vrchná organická vrstva. Fotodokumentácia a videodokumentácia z miestneho šetrenia jednoznačne dokazujú, že rozsiahlymi zemnými prácami došlo k úplnému odstráneniu zeminy až do horninového podložia, k výrubu stromov a odstráneniu ich pňov, pričom vo svahu došlo k vybagrovaniu zárezov s výškou steny 2,5 - 3 m. Takto vybagrovaný materiál (vrátane kameňov) bol použitý na vytvorenie a rozšírenie telesa cesty do svahu. Na ceste vidieť vyjazdené ryhy po traktoroch. Je teda zrejmé, že činnosť vykonaná účastníkom konania vôbec nekorešponduje s opisom pojmu „technologická komunikácia" uvedenom v STN 73 6108, a to najmä v súvislosti s úplným odstránením vrchnej organickej vrstvy. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením, že sa jedná o dočasnú technologickú komunikáciu, pretože vzhľadom na rozsah vykonaných terénnych úprav nie je možné dotknutú lokalitu upraviť do pôvodného stavu, pričom aj odborné vyjadrenie znaleckého ústavu potvrdilo, že sa nejedná o dočasnú komunikáciu, nakoľko pri kategórii dočasných približovacích ciest sa ráta s ich spätnou rekultiváciou. Podľa žalovaného vybudovaná lesná cesta spĺňa kritéria na zaradenie do kategórie lesné cesty 3. triedy, t. j. zásadné zemné práce do svahu, šírka cesty 4 m, prevádzkové spevnenie, vybudovanie natrvalo, nevyhnutné odvodnenie a pod.. Odborné vyjadrenie popisuje lanovkový terén s priečnym sklonom, preto ak účastník konania argumentuje pozdĺžnym sklonom cesty, jeho námietka nemá opodstatnenie. Skutočnosť, ako presne sa lesná komunikácia pomenuje, nemení nič na fakte, že činnosťou účastníka konania došlo k značnému zásahu až do horninového podložia, k ovplyvneniu odtokových pomerov na lokalite a k rozsiahlym terénnym úpravám. Zámerom a účelom týchto zásahov bolo sprístupnenie lesného porastu takým spôsobom, aby sa umožnil prejazd mechanizmov z dôvodu vykonania náhodnej ťažby a plánovaných výchovných zásahov. Výstavba lesných ciest a zvážnic je činnosť, na ktorú sa v chránenom území s tretím stupňom vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody podľa § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z.. Žalovaný považuje námietky účastníka konania za účelové so zrejmým cieľom zbaviť sa zodpovednosti za činnosť, ktorú vykonal bez potrebné súhlasu orgány prírody tým, že sa snaží pomenovať lesnú cestu, ktorú zrealizoval, takým spôsobom, aby podľa jeho názoru nespadala pod pojem „lesná cesta alebo zvážnica", určeným v zákone č. 543/2002 Z.z.. Podľa žalovaného pre posúdenie, či došlo k porušeniu ust. § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z., nie je podstatná skutočnosť, o akú kategóriu lesnej cesty podľa zatriedenia STN 73 6108 ide. S poukazom na definície približovacej cesty a približovacej linky podľa odbornej lesníckej literatúry aj žalovaný dospel k záveru, že činnosť účastníka konania (rozsiahle zemné úpravy, odstránenie zeminy až do horninového podložia, výrub stromov, odstránenie ich pňov, vytvorenie a rozšírenie telesa cesty vo svahu použitím odbagrovaného materiálu) vôbec nekorešponduje s pojmom približovacia linka, resp. sústreďovacia linka, najmä vo vzťahu k zemným, resp. terénnym úpravám. Aj na základe uvedených odborných definícií zhodne ako prvostupňový správny orgán dospel žalovaný k záveru, že účastník konania zrealizoval výstavbu lesnej (približovacej) cesty. Žalovaný má za to, že prvostupňový správny orgán presne a úplne zistil skutočný stav veci, za tým účelom si zaobstaral potrebné podklady, najmä vykonal terénnu ohliadku s podrobnou fotodokumentáciou a videodokumentáciou, zabezpečil odborné vyjadrenie znaleckého ústavu a po ich vyhodnotení dospel k záveru, že ide o rozsiahly zásah v chránenom území podmienený súhlasom orgánu ochrany v zmysle § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z.. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia neboli spochybnené povinnosti účastníka konania ako obhospodarovateľa lesa, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 326/2005 Z.z., ale bol upozornený na existenciu a platnosť ďalších právnych noriem a predpisov, ktoré je potrebné rovnako dodržiavať, v danom prípade ide o zákon č. 543/2002 Z.z.. Účastník konania mal pri vykonávaní svojej činnosti disponovať súhlasom orgánu ochrany prírody, v ktorom by mu určil aj podrobnejšie podmienky výkonu činnosti. V čase konania o inom správnom delikte bola už predmetná lesná cesta vybudovaná, pričom zákon č. 543/2002 Z.z. neumožňuje vydať
dodatočný súhlas na výstavu lesných ciest a zvážnic v chránenom území, a teda neumožnil orgánu ochrany prírody ani začať konanie o vydaní dodatočného súhlasu. Vzhľadom k tomu, že protiprávnym konaním došlo k rozsiahlemu zásahu na území národného parku, ktoré je zároveň súčasťou územia európskeho významu, žalovaný nevidel dôvod na aplikáciu údajnej „prílišnej tvrdosti", teda na použitie materiálneho korektívu tým, že správny orgán pokutu ani neuloží. Žalovaný skúmal aj výšku uloženej pokuty, pričom prihliadol na ust. § 91 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., a túto považoval za primeranú, nakoľko sankcia má plniť funkciu výchovnú aj preventívnu a súčasne represívnu úlohu, z ktorého dôvodu je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Dospel pritom k záveru, že výška uloženej pokuty je v danom prípade primeraná a má za cieľ pôsobiť výchovne na budúce konanie účastníka konania.
3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Za najzávažnejší dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia považuje zaradenie zhotovenej komunikácie do kategórie lesnej cesty 3. triedy. Členenie v zmysle STN 73 6108 na triedy a kategórie bolo zo strany inšpekčného orgánu pri rozhodovaní vo veci nesprávne použité. Namietal, že v rámci správneho konania poukázal na to, že sklon zhotovenej komunikácie, ako záväzný technický parameter pre splnenie podmienok zatriedenie do príslušnej triedy a kategórie spôsobuje, že sa uvedená komunikácia (aj keby vykazovala parametre lesnej cesty 3. triedy) preradí do nižšej triedy, ktorou sú technologické komunikácie a zariadenia v zmysle písmena D členenia lesnej dopravnej siete, tak ako ju ustanovuje STN 73 6108. Podľa žalobcu žalovaný porušil svoju povinnosť danú ust. § 32 ods. 2 Správneho poriadku zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, lebo presne a úplne nezistil skutočný pozdĺžny sklon vybudovanej komunikácie. Z obsahu napadnutého rozhodnutia a ani z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by odvolací správny orgán mal vedomosť o pozdĺžnom sklone vybudovanej komunikácie, a tento údaj nevyplýva ani z odborného vyjadrenia č. 11/2018 z 05.03.2018. Podľa žalobcu geodetický elaborát, ktorý si nechal vypracovať zhotoviteľom Ing. Y. K., preukazuje, že pozdĺžny sklon vybudovanej komunikácie nespĺňa charakteristické znaky lesnej cesty 3. triedy. Podľa žalobcu z hľadiska kategorizácie podľa bodu 6.1.1.1. STN 73 6108 vykonané dôkazy nasvedčujú skôr záverom, že ide o technologickú komunikáciu a nie o lesnú cestu. Súčasne tvrdí, že na mieste, kde vybudoval účelovú komunikáciu, už predtým bola vybudovaná lesná cesta, ktorá ale nebola dlhšie používaná. Pokiaľ z vykonaného dokazovania uvedená skutočnosť nie je jednoznačne vyvrátená, správne orgány aplikovali na konanie žalobcu ustanovenia § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny predčasne a nesprávne. Namietal tiež, že príslušný stavebný úrad - Spoločný obecný úrad územného rozhodovania a stavebného poriadku Liptovský Mikuláš poskytol inšpekčnému orgánu odpoveď zo dňa 14.11.2017 bez toho, aby na základe podanej žiadosti vykonal vo veci miestne šetrenie alebo zisťovanie. Namietal tiež, že správny orgán ako dôkaz nevyžiadal stanovisko orgánu ochrany prírody, či by tento vydal podľa § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny súhlas na vybudovanie približovacej linky, ak by išlo o lesnú cestu, čo by malo preukázať, že vytýkané porušenie bolo svojou závažnosťou nanajvýš formálneho charakteru a uvedeným porušením nevznikla žiadna ujma. Cieľom navrhovaného dôkazu bolo z vyjadrenia orgánu ochrany prírody zistiť, či uvedený dôkaz pre správny orgán môže v danom konaní zakladať predpoklady pre výšku jeho správnej úvahy o výške sankcie, resp. upustenia od potrestania. Ust. § 90 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., ktoré umožňuje inšpekčnému orgánu uložiť pokutu do 9 958,17 €, podľa žalobcu umožňuje správnemu orgánu ukladať pokutu dokonca aj pod spodnú hranicu sankcie za priestupok stanovenú zákonom. Podľa názoru žalobcu súhlas zo strany orgánu ochrany prírody by bol pre zistený skutkový stav nepochybne daný, z dôvodu potreby zamedzenia vzniku škôd a odstránenia následkov kalamity, a teda aj prípadná existencia povinnosti daná ust. § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. by vo vzťahu k danému prípadu mala viac- menej iba formálny charakter. Žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne aby zrušil nielen napadnuté rozhodnutie žalovaného ale aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 14.08.2018 a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia vo výške 375,69 € na účet právneho zástupcu. Súčasne v žalobe žalobca uviedol, že v zmysle ust. § 182 ods. 1 písm. g) SSP nežiada nariadenie pojednávania správnym súdom.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.05.2019. Zotrval na skutkových zisteniach a právnych názoroch, ako ich uviedol v napadnutom rozhodnutí, pričom poukázal na stanovisko Spoločného obecného úradu územného rozhodovania a stavebného poriadku v Liptovskom Mikuláši zo dňa 14.11.2017, ako aj odborné vyjadrenie Národného lesníckeho centra č. 11/2018 zo dňa 05.03.2018,
ktoré nie je oprávnený spochybňovať. Žalovaný má za to, že konanie o vydaní súhlasu na výstavbu lesných ciest a zvážnic v chránenom území je samostatným správnym konaním, nezávislým na konaní stavebného úradu podľa osobitného predpisu. Zmyslom a účelom konania o vydanie súhlasu podľa zákona č. 543/2002 Z.z. je, aby orgán ochrany prírody plánovanú činnosť v chránenom území posúdil z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny. Činnosť vykonaná žalobcom vôbec nekorešponduje s opisom pojmu „technologická komunikácia" uvedenom v STN 73 6108, a to najmä v súvislosti s úplným odstránením vrchnej organickej vrstvy, nejedná sa o dočasnú technologickú komunikáciu a vzhľadom na rozsah vykonaných terénnych úprav je toho názoru, že nie je možné dotknutú lokalitu upraviť do pôvodného stavu. Aj keby sa predmetná lesná cesta hneď prestala používať, trvalo by niekoľko desiatok rokov, aby zarástla, pričom odbagrované svahy a rozšírené teleso cesty budú aj naďalej v chránenom území viditeľné a budú značne ovplyvňovať napr. odtok dažďovej vody z predmetného územia a zvyšovať eróziu vrchnej vrstvy pôdy. Lesná cesta vybudovaná žalobcom spĺňa kritériá na zatriedenie do kategórie lesné cesty 3. triedy, t. j. zásadné zemné práce do svahu, šírka cesty 4 m, prevádzkové spevnenie, vybudovanie natrvalo, nevyhnutné odvodnenie a pod.. Činnosť žalobcu vôbec nekorešponduje s pojmom približovacia linka, resp. sústreďovacia linka, najmä vo vzťahu k zemným, resp. terénnym úpravám. Ide pritom o územie, na ktorom platí tretí stupeň ochrany a zároveň o územie európskeho významu Ďumbierske Nízke Tatry, ktoré je súčasťou súvislej európskej sústavy NATURA 2000 (smernica o biotopoch), čo svedčí o jeho jedinečnosti, a preto je potrebné pristupovať k tomuto územiu citlivo a rozumne. Činnosťou žalobcu došlo v dotknutej lokalite k zmene vzhľadu krajiny a odtokovým pomerom v území, čo podľa názoru žalovaného neodporuje usmerneniu Ministerstva pôdohospodárstva SR - Sekcie lesníckej zo dňa 06.03.2001, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že povolenie na terénne úpravy sa vyžaduje iba v prípade, ak sa uvedenou linkou podstatne zmení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny, využitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery v území, čo v predmetnom konaní nebolo preukázané. Tým, že účastník konania nepožiadal o vydanie súhlasu na výstavbu lesnej cesty, neumožnil orgánu ochrany prírody akokoľvek ovplyvniť realizáciu predmetnej činnosti v chránenom území, napr. vhodnosť trasovania lesnej cesty, obdobie a čas, v ktorom bude zásah najmenej problematický z hľadiska ochrany chránených druhov živočíchov a obmedzenia ich rušenia, redukcie poškodenia pôdneho a vegetačného krytu, požiadavky na tvar cesty a spôsob jej odvodnenia a spevnenia a pod.. Na vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. nie je právny nárok a účastník konania nemôže vopred prejudikovať rozhodnutie orgánu ochrany prírody, pretože existuje aj možnosť, že by súhlas účastníkovi konania nebol vydaný. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetným protiprávnym konaním došlo k rozsiahlemu zásahu na území národného parku, ktoré je zároveň súčasťou územia európskeho významu, žalovaný je toho názoru, že odvolací orgán nevidel dôvod na aplikáciu údajnej „prílišnej tvrdosti", teda na použitie materiálneho korektívu s tým, že správny orgán pokutu neuloží. Žalovaný je toho názoru, že výška uloženej pokuty je v tomto prípade primeraná a má za cieľ pôsobiť výchovne na budúce konanie žalobcu. Žalovaný súdu navrhol, aby predmetnú žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol. Nežiadal, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.
5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 25.06.2019, v ktorej zotrval na žalobných dôvodoch. Zároveň uviedol, že žiada vo veci nariadiť ústne pojednávanie, ktorý návrh správny súd neakceptoval, pretože o nariadenie ústneho pojednávania žalobca môže požiadať v žalobe alebo v jej doplnení (§ 183 SSP), najneskôr však do uplynutia lehoty ustanovenej na podanie žaloby (§ 181 ods. 1 SSP), a tiež poukazuje na vyjadrenie samotného žalobcu v žalobe zo dňa 24.12.2018, že v zmysle ust. § 182 ods. 1 písm. g) SSP nežiada nariadenie pojednávania pred správnym súdom. Pre nariadenie pojednávania správny súd nezistil ani iné zákonné dôvody.
6. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.02.2020 a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.
7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 194 a nasl. SSP v spojení s § 177 a nasl. SSP, a to v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom neboli zistené pochybenia uvedené v § 195 SSP. Zistil, že v tomto rozsahu je napadnuté rozhodnutie zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
Podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom ku dňu 15.07.2017 (spáchanie iného správneho deliktu) a v čase 04.11.2018 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia), na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic.
Podľa § 14 ods. 2 písm. a) citovaného zákona na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a) až e), i), j), l) a m) a o).
Podľa § 90 ods. 1 písm. a) citovaného zákona orgán ochrany prírody môže uložiť pokutu do 9 958,17 eura a prepadnutie veci podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že vykonáva činnosť uvedenú v § 6 ods. 2 a 4, § 7a ods. 1 a § 7b ods. 1, § 13 až 16, § 24 alebo § 38 ods. 2 bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody.
Podľa § 91 ods. 1 citovaného zákona pri určení výšky pokuty za iný správny delikt sa prihliadne na jeho závažnosť, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky vrátane vzniknutej ujmy, na rozsah a mieru hroziacej ujmy alebo ohrozenej spoločenskej hodnoty ( § 95) a na okolnosti, za ktorých bol spáchaný.
Podľa § 91 ods. 8 citovaného zákona sankciu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedel príslušný orgán ochrany prírody, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Ďalšiu pokutu podľa odseku 7 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa mala povinnosť uložená v rozhodnutí podľa odseku 7 splniť.
Podľa § 91 ods. 10 citovaného zákona pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená, ak orgán, ktorý pokutu uložil, neurčí dlhšiu lehotu jej splatnosti.
Podľa § 91 ods. 11 citovaného zákona výnosy z pokút uložených za iné správne delikty podľa tohto zákona sú príjmom Environmentálneho fondu.
9. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Slovenská inšpekcia životného prostredia - Inšpektorát životného prostredia Žilina, odbor inšpekcie ochrany prírody a krajiny vykonala podľa § 71 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. štátny dozor vo veci výstavby účelovej komunikácie vybudovanej na lesných pozemkoch lesného hospodárskeho celku Demänová, v Iľanovskej doline, v lokalite Blatná a Javorová v k. ú. N., na území Národného parku Nízke Tatry. Dňa 12.10.2017 vykonala inšpekcia miestne šetrenie, a to aj za prítomnosti zástupcov obhospodarovateľa lesa - Urbár Vrbica, Pozemkové spoločenstvo Liptovský Mikuláš, pričom toho istého dňa bola vykonaná fotodokumentácia ako aj videodokumentácia. O výsledku štátneho dozoru vypracovala inšpekcia 19.03.2018 protokol č. 1329-9231/75/2018/Mac, s ktorým bol žalobca v zmysle ust. § 71 ods. 10 zákona č. 543/2002 Z.z. písomne oboznámený dňa 22.03.2018. Z protokolu okrem iného vyplýva, že miestnym šetrením inšpekcia zistila cca 1000 m dlhú zemnú približovaciu cestu vybudovanú na lesných pozemkoch kontrolovanej osoby Urbár Vrbica, Pozemkové spoločenstvo, so sídlom Ul. 1. mája 95, Liptovský Mikuláš, prevažne na pozemkoch parc. KN-C č. 923 v k. ú. N.. Teleso cesty bolo vytvorené zemnými prácami - zárezom do svahu o šírke cca 3 m a násypom takto získaného výkopového materiálu, čím vznikla celková šírka vozovky cca 4 m. Výkopové svahy dosiahli výšku 2,5 - 3 m. Podľa vyjadrenia kontrolovanej osoby pri miestnom šetrení ide o približovaciu linku a nie približovaciu cestu, ktorá bude ešte odvodnená jednoduchými priečnymi odrážkami a slúžiť bude na približovanie drevnej hmoty na lesný sklad vývoznou traktorovou súpravou. GPS zariadením inšpekcie boli zaznamenané súradnice lomových bodov zemnej približovacej cesty a z miestneho šetrenia bola vyhotovená fotodokumentácia. Zo záveru protokolu vyplýva, že vykonaným štátnym dozorom bolo zistené, že kontrolovaná osoba ako obhospodarovateľ lesa, za účelom sprístupnenia lesných porastov a ťažby dreva v Iľanovskej doline, v lokalite Blatná a Javorová,
v LHC Demänová, v čase od 20.06.2017 do 15.07.2017 zrealizoval výstavbu lesnej cesty o celkovej dĺžke 1 057 m na pozemkoch parc. KN-C č. 923 a KN-C č. 925 v k. ú. N., na území Národného parku Nízke Tatry a na území európskeho významu SKUEV0302 Ďumbierske Tatry, kde platí tretí stupeň ochrany, bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody podľa § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z., spáchala skutok, ktorý by mohol byť iným správnym deliktom podľa zákona č. 543/2002 Z.z.. Keďže ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole neboli podané námietky preukazujúce nesprávnosť kontrolných zistení, v súlade s § 71 ods. 14 zákona č. 543/2002 Z.z. bol štátny dozor ukončený dňa 10.04.2018. Oznámením o začatí konania zo dňa 11.07.2018 inšpekcia v súlade ust. § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov oznámila účastníkovi konania (žalobcovi) začatie konania vo veci iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z., ktorého riadne poučila a súčasne v súlade s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku mu umožnila v určenom termíne oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, vyjadriť sa k nim, ako aj k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť i doplnenie. Účastníkovi konania tiež oznámila, že nenariaďuje ústne pojednávanie podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, pretože disponuje dostatočným množstvom podkladov pre vydanie rozhodnutia. Výsledkom konania bolo vydanie prvostupňového rozhodnutia zo dňa 14.08.2018, ktorým bol žalobca uznaný za vinného z iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 2 000 Eur. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 12.10.2018 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 14.08.2018 potvrdil.
10. Pokiaľ žalobca namietal zaradenie zhotovenej komunikácie do kategórie lesné cesty 3. triedy a poukazuje na nesprávne použitie členenia v zmysle Slovenskej technickej normy STN 73 6108 zo strany inšpekčného orgánu, čo opiera o odôvodnenie žalovaného na strane 6 napadnutého rozhodnutia, správny súd poukazuje na odborné vyjadrenie č. 11/2018 zo dňa 05.03.2018, vypracované Národným lesníckym centrom - znaleckou organizáciou v odbore: Lesníctvo, odvetvie: Hospodárska úprava lesov, Pestovanie lesa, Spracovanie dreva vo veci odborného posúdenia a zatriedenia účelovej komunikácie v zmysle STN 73 6108 - Lesná dopravná sieť, vybudovanej na lesných pozemkoch LHC Demänová, parc. C-KN č. 923 a č. 925 v k. ú. N., v okrese Liptovský Mikuláš. Z tohto vyplýva, že miestna obhliadka bola vykonaná dňa 08.12.2017 a tejto sa zúčastnil aj ďalší prizvaný znalec. Pre vypracovanie odborného vyjadrenia sa použila slovenská technická norma STN 73 6108 - Lesná dopravná sieť, podľa ktorej možno predmetnú cestu zaradiť medzi kategórie lesné cesty - 3. triedy. Jedná sa o približovaciu cestu slúžiacu na sezónny vývoz a približovanie dreva zjazdnú pre traktory a špeciálne vývozné a približovacie prostriedky, v priaznivých podmienkach je možný odvoz dreva. Voľná šírka cesty je 4,0 m, pričom šírka jazdného pruhu má 3,0 m, je vybudovaná v záreze do svahu, cesta nie je spevnená. Na ceste nie sú vybudované žiadne výhybne, jedná sa o lanovkový terén s priečnym sklonom nad 40 %, na konci trasy lesnej cesty nie je vybudované obratisko pre odvozné prostriedky. Nejedná sa o dočasnú komunikáciu, nakoľko pri kategórii dočasných približovacích ciest sa ráta so spätnou rekultiváciou, čo v tomto prípade nie je možné. Približovacia cesta je vybudovaná na lesných pozemkoch, prevažne parcelách C-KN č. 923 a časťou na parcele E-KN č. 925, jedná sa o lesné porasty č. 121 A 1., 2. a 3. por. skup., 122 B, 123, 119 a č. 114, v LHC Demänová. Z odborného vyjadrenia vyplýva jednoznačný záver, podľa ktorého posudzovaná zemná cesta je vybudovaná v záreze do svahu s celkovou priemernou šírkou cesty 4,0 m, táto cesta podľa STN 73 6108 spĺňa zatriedenie do kategórie ciest - lesné cesty - 3. triedy. Správny súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by z tohto dôkazu nemal pri posudzovaní charakteru zhotovenej komunikácie vychádzať a odborné vyjadrenie spochybňovať, pretože žalobca okrem svojho výkladu nepredložil žiaden iný relevantný dôkaz, ktorým by vypracované odborné vyjadrenie vyvrátil. Ak žalobca argumentoval, že sklon zhotovenej komunikácie, ako záväzný technický parameter pre splnenie podmienok zatriedenie do príslušnej triedy a kategórie spôsobuje, že sa uvedená komunikácia (aj keby vykazovala parametre lesnej cesty 3. triedy) preradí do nižšej triedy, ktorou sú technologické komunikácie a zariadenia v zmysle písmena D členenia lesnej dopravnej siete, tak ako ju ustanovuje STN 73 6108 a z napadnutého rozhodnutia ani z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by správny orgán mal vedomosť o pozdĺžnom sklone vybudovanej komunikácie, a tento údaj nevyplýva ani z odborného vyjadrenia č. 11/2018 z 05.03.2018, správny súd podotýka, že žalobca uviedol len jedno kritérium a ostatné hľadiská, odôvodňujúce zatriedenie takejto cesty medzi lesné cesty 3. triedy nerešpektuje. V zmysle podaného odborného vyjadrenia Národného lesníckeho centra zo dňa 05.03.2018 sa nejedná o dočasnú komunikáciu, nakoľko pri kategórii dočasných približovacích ciest sa ráta so spätnou rekultiváciou, čo v tomto prípade nie je možné. Správny súd sa preto nestotožnil s
námietkou žalobcu o porušení povinnosti správneho orgánu vyplývajúcej z ust. § 32 ods. 2 Správneho poriadku a túto vyhodnotil ako nedôvodnú.
11. Geodetický elaborát vyhotovený autorizovaným geodetom Ing. Y. K. na základe objednávky žalobcu pod č. zákazky 652 s dátumom 12.2018 má podľa žalobcu preukazovať, že pozdĺžny sklon vybudovanej komunikácie nespĺňa charakteristické znaky lesnej cesty 3. triedy. Z obsahu elaborátu však takáto skutočnosť podľa názoru správneho súdu nevyplýva, pretože bez popisu nie je zrejmé, čo konkrétne číselné označenia predstavujú a vo vzťahu k záveru odborného vyjadrenia Národného lesníckeho centra č. 11/2018 zo dňa 05.03.2018 ide potom o dôkaz bez výpovednej hodnoty. Pokiaľ v zmysle STN 73 6108 pri technologických komunikáciách a zariadeniach sa zemné práce vykonávajú len vo výnimočných prípadoch, zo zhotovenej fotodokumentácie a videodokumentácie, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, je ale nepochybné, že teleso cesty bolo vytvorené práve zemnými prácami - zárezom do svahu, podľa zápisu z miestneho šetrenia zo dňa 12.10.2017 o šírke jazdného pruhu cca 3 m, celková šírka cesty cca 4 m, dĺžka cca 1 000 m, pričom výkopové svahy dosahovali výšku 2,5 - 3 m. Správny súd sa preto nemohol stotožniť s tvrdením žalobcu, že z hľadiska kategorizácie podľa bodu 6.1.1.1. STN 73 6108 vykonané dôkazy nasvedčujú skôr záverom, že ide o technologickú komunikáciu a nie o lesnú cestu.
12. Ak žalobca namieta, že na mieste, kde vybudoval účelovú komunikáciu už predtým bola vybudovaná lesná cesta, ktorá len nebola dlhšie používaná, správny súd poznamenáva, že do podoby, ako lesnú cestu zachytáva zhotovená fotodokumentácia a videodokumentácia, ju dal vybudovať práve žalobca a aj zo zmluvy o dielo zo dňa 18.06.2017 v časti III. cena za dielo a platobné podmienky bod 1/ vyplýva, že dodávateľ si na vlastné náklady vybuduje približovaciu linku, pričom podľa bodu I. dodávateľ sa zaväzuje vykonávať ťažbu dreva v porastoch (lokalita) Iľanovská dolina - Javorová v množstve 410 m3, vyťaženú drevnú hmotu sústrediť a uložiť na skládku určenú zástupcami spoločenstva, pričom odpad dreva bude sústreďovať na kopy mimo skládku gelby.
13. Žalobca ďalej namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, lebo Spoločný obecný úrad územného rozhodovania a stavebného poriadku Liptovský Mikuláš, o závery ktorého inšpekcia opiera svoje rozhodnutie, na mieste samom nevykonal žiadne šetrenie ani zisťovanie a vec posudzoval tzv. od stola. Na vyjadrenie č. MsÚ/ÚRaSP 2017/07629-02/MDa zo dňa 14.11.2017, že v súvislosti s výstavbou približovacej cesty v Iľanovskej doline v lokalite Blatná a Javorová v k. ú. N. je v zmysle stavebného zákona potrebné územné rozhodnutie o využití územia a stavebné povolenie na terénne úpravy, pričom spoločný obecný úrad územného rozhodovania a stavebného poriadku vo veci stavby „približovacej cesty v Iľanovskej doline v lokalite Blatná a Javorová" v k. ú. N. nekonal, nebolo podľa názoru správneho súdu potrebné vykonávať na mieste samom žiadne šetrenie ani zisťovanie a prvostupňový správny orgán k žiadosti o súčinnosť zo dňa 23.10.2017 poskytol stavebnému úradu mapový podklad a fotodokumentáciu. Stavebný úrad je príslušným orgánom na konanie podľa stavebného zákona a v konaní o inom správnom delikte žalovaný nie je ani oprávnený skúmať, na základe akých podkladov a úvah dospel k záveru vyslovenému v jeho odpovedi zo dňa 14.11.2017. Keďže v čase konania o inom správnom delikte bola už predmetná lesná cesta vybudovaná, pričom zákon č. 543/2002 Z.z. neumožňuje vydať dodatočný súhlas na výstavbu lesných ciest a zvážnic v chránenom území, a teda neumožňuje orgánu ochrany a prírody ani začať konanie o vydaní dodatočného súhlasu, bolo by stanovisko orgánu ochrany prírody pre toto konanie irelevantné a nemohlo by byť ani podkladom pre správnu úvahu správnych orgánov o výške uloženej sankcie, prípadne o možnosti upustiť od potrestania. Súd preto vyhodnotil ako nedôvodnú tiež námietku žalobcu, že správny orgán odmietol vyžiadať stanovisko orgánu ochrany prírody, či by vydal podľa § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny súhlas s vybudovaním tejto približovacej cesty, ak by išlo o lesnú cestu.
14. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že ust. § 90 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny umožňuje inšpekčnému orgánu uložiť pokutu do 9 958,17 Eur. Pokiaľ však žalobca tvrdí, že citované ustanovenie umožňuje správnemu orgánu ukladať pokutu dokonca aj pod spodnú hranicu sankcie za priestupok stanovenú zákonom, správny súd dáva do pozornosti, že v ust. § 90 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. nie je stanovená dolná hranica pokuty. Pokiaľ žalobca tvrdí, že aj prípadná existencia povinnosti daná ust. § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. by vo vzťahu k danému prípadu mala viac-menej iba formálny charakter, keďže súhlas zo strany orgánu ochrany prírody by bol pre zistený skutkový stav nepochybne daný, z dôvodu potreby zamedzenia vzniku škôd a odstránenia
následkov kalamity a zistenie nízkej závažnosti deliktu spôsobuje, že orgán ochrany prírody pokutu za takéto konanie neuloží, keď iná by bola situácia, keby k realizácii technologickej linky malo dôjsť pri zámere pozemkového spoločenstva zvyšovať produkciu drevnej hmoty na úkor ochrany prírody, a iná je situácia, keď k údajnému porušeniu malo dôjsť práve v záujme prírodu a uvedené porasty chrániť, správny súd poukazuje práve na obsah Zmluvy o dielo zo dňa 18.06.2017, ktorú predložil žalobca, z ktorej vyplýva, že predmetom zmluvy bola práve ťažba dreva v porastoch Iľanovská dolina - Javorová, za účelom čoho si mal dodávateľ na vlastné náklady vybudovať približovaciu linku. Na rozdiel od trestných činov, kde sa vyžaduje zavinenie, správne delikty sú koncipované na princípe objektívnej zodpovednosti.
15. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Podľa čl. 49 Ústavy SR len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. Ústava SR osobitne neupravuje požiadavky na trestanie správnych deliktov. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno odvodiť od všeobecných princípov demokratického a právneho štátu, ako aj z požiadaviek obsiahnutých v medzinárodných zmluvách, ako aj z judikatúry ESĽP, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Významným dokumentom je Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) 1 členským štátom o správnych sankciách, ktoré je dôležitým interpretačným nástrojom pre národné správne súdy, slúži k výkladu zákonov týkajúcich sa správneho trestania a vymedzuje zásady ako minimálne spoločné štandardy ochrany jednotlivca v rámci správneho trestania. Odporúčanie ustanovuje nasledovné zásady: pozn. písať do jedného riadku za sebou 1. zásadu zákonnosti (modifikácie princípu nullum crimen sine lege a nulla poena sine lege), 2. zásadu zákazu retroaktivity, 3. zásadu ne bis in idem, 4. zásadu konania o správnom delikte v primeranej lehote, 5. zásadu ukončenia správneho konania o delikte rozhodnutím, 6. zásady osobitné - právo byť informovaný o obvinení, právo na primeraný čas na obhajobu, právo na informácie o dôkazoch, právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia, 7. zásadu, že dôkazné bremeno nesie orgán verejnej správy, 8. zásadu preskúmateľnosti rozhodnutia, ktorým sa ukladá sankcia.
16. Správny súd má za to, že žiadna zo zásad uvedených v Odporúčaní nebola porušená. Žalovaný, ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa, rozhodli v súlade s čl. 2 ods. 2 až čl. 49 Ústavy SR, podľa ktorého len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom (analogicky správnym deliktom) a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. Z rozhodnutí bol dostatočne vymedzený skutok, vec bola správne právne posúdená a dostatočne bola odôvodnená aj výška uloženej sankcie pri dolnej hranici sadzby, pričom orgány verejnej správy oboch stupňov odôvodnili svoje rozhodnutie a dostatočným a preskúmateľným spôsobom. Správny súd sa s ich argumentáciou v plnom rozsahu stotožnil. Zároveň konštatuje, že žiadne žalobcom uvedené žalobné body nie sú relevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Nad rozsah žalobných bodov posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postup v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia.
17. Záverom správny súd podotýka, že nesúhlas s výškou uloženej pokuty nemôže stačiť na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že pokuta bola uložená v rozpore so zákonom. Správny súd pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydáva na základe správnej úvahy, skúma, či správny orgán nevybočil zo zákonných medzí a či jeho úvaha, ktorou sa pri určení sankcie riadil, je v súlade so zásadami logického myslenia. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ako aj druhostupňového rozhodnutia je nepochybné, že inšpekcia ochrany prírody a krajiny pri ukladaní pokuty zohľadnila jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliadla na závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť jeho následkov, pričom prvostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol úvahu, ktorou sa pri hodnotení týchto skutočností spravoval. Keďže uložená pokuta vo výške 2 000 Eur je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a plní úlohu výchovnú ako aj represívnu a taktiež preventívnu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu, aj správny súd považuje výšku uloženej pokuty za adekvátnu a dostatočne odôvodnenú v súlade s ust. § 91 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z..
18. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd nevyhovel žalobe a túto postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
19. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli dané dôvody výnimočnosti situácie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.