Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-33-2017.pdf
PDF · 115.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4C/33/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobkyne: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. Y. XXX, právne zastúpená JUDr. Milan Kuhajda, advokát so sídlom Piešťanská 92, 922 21 Moravany nad Váhom, proti žalovanému: D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. T. D. 57, zastúpený I.. I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 2 300,00 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2 300 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 19.09.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
l./ Žalobkyňa sa podanou žalobou od žalovaného domáhala zaplatenia sumy 2.300 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 25.10.2015 do zaplatenia z dôvodu, že žalovanému zaplatila za práce na rodinnom hrobe na cintoríne v obci N. Y., avšak žalovaný napriek viacerým výzvam práce nevyhotovil a z toho dôvodu odstúpila od ústne uzavretej dohody a žiadala vrátenie zaplatenej sumy 2.300 eur. Na pojednávaní dňa 30.01.2018 uviedla, že dňa 20.07.2015 v obecnom rozhlase vyhlasovali, že žalovaný opravuje hroby a preto si chcela dať opraviť svoj hrob, ktorý sa rozpadal a so žalovaným si konkrétny rozsah prác hneď nedohodli, ale žalovaný jej ukázal iný hrob s tým, že to urobí presne takisto a nakoľko sa jej to páčilo, tak s tým súhlasila a podľa nej hrob mal mať mramorovú dosku hrúbky 7cm. Rekonštrukcia mala spočívať v tom, že sa mal zrúbať základ hrobu a urobiť nový základ, na ktorý mala byť položená mramorová doska a keď to žalovaný zmeral, tak jej povedal cenu 2.300 eur s tým, že rekonštrukcia sa mala vykonať do októbra, teda do sviatku Všetkých svätých. Žalovaný však nezbúral základ hrobu a nič nezabetónoval a mramorovú dosku iba oprel o zem. V októbri tesne pred sviatkami, čo mohlo byť asi 25.10.2015, jej žalovaný hrob odovzdal a ona hneď namietala, čo je urobené so základom, avšak žalovaný sa vyjadril, že už idú mrazy a teda nemôže základ urobiť a že to spraví až po 01.04.2016, keď si otvorí živnosť. Konkrétny termín opravy si nedohodli a na druhý deň, keď bola na cintoríne a videla hrob pri dennom svetle, tak žalovanému volala, že neporobil to, čo sľúbil, pričom položil na veľké platne ešte menšie platničky, ktoré zmizli. Počas týchto rozhovorov od žalovaného žiadala, aby vrátil peniaze z dôvodu, že nie je spokojná s rekonštrukciou hrobu. Žalovaný dňa 05.07.2016 prišiel a doviezol tvárnice, ktoré bez jej vedomia uložil na hrob miesto toho, aby vybudoval základ hrobu a na tieto tvárnice potom uložil mramorovú dosku. So žalovaným jednala len ústne a na základe dohody mu vyplatila zálohu 500 eur a v októbri 2015 mu doplatila 1.800 eur. Na hrobe zostali tvárnice aj platne a tieto sa dajú zobrať a žalovaný si ich aj môže zobrať. Na ďalšom pojednávaní dňa 09.03.2018 žalobkyňa uviedla, že so žalovaným bolo dohodnuté zabetónovanie základu hrobu a jeho prispôsobenie tak, aby
bol zdvihnutý o 20 cm, pričom stredom boli pôvodne dva múriky a žalovaný si ich mal prispôsobiť podľa potreby. Boky hrobu sa mali zbúrať a obvod sa mal zabetónovať a keď jej žalovaný ukázal iný hrob, tak o hrúbke mramoru sa nebavili. Podľa nej bolo dohodnuté aj obloženie bokov hrobu. Pri odovzdávaní hrobu namietala hrúbku mramoru, ale najviac ju trápil sokel, ktorý nebol urobený a žalovaný sľúbil, že ho urobí na jar. Dňa 05.07.2016 išla do kostola a videla, že žalovaný doviezol tvárnice a ona namietala, že na tvárniciach sa nedohodli , avšak musela ísť do kostola na omšu a viac sa už nebavili a po omši tam žalovaný nebol. Aj na druhý deň, keď mu volala, tak namietala tvárnice, pretože ona toto takto nechcela a podľa nej oproti pôvodnej dohode nebola dodržaná hrúbka kameňa, chýba sokel a do hrobu tečie. Tvrdila, že keď telefonovala žalovanému, tak vyslovila nespokojnosť s vykonanou prácou a žiadala ho o vrátenie peňazí a pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy, ktoré predložila v priebehu konania, tak ona ho nespisovala, ani nepodpisovala a ani nemá žiaden doklad, že by sa odstúpenie od zmluvy doručovalo.
2./ Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, pričom v odpore proti platobnému rozkazu potvrdil, že v druhej polovicu roku 2015 so žalobkyňou uzavrel ústnu dohodu na vykonanie rekonštrukcie rodinného trojhrobu na základe jeho ponuky a so žalobkyňou si dohodli podrobnosti rekonštrukcie ako rozsah prác, druh použitých materiálov, termín vyhotovenia diela a cenu za dielo vo výške 2.300 eur. Po dojednaní podrobností od žalobkyne prevzal zálohu ako časť ceny za vykonanie diela. Práce vykonal v dohodnutom rozsahu, pričom tento rozsah prác spočíval v demontáži starého hrobu, vo vyrovnaní základne starého hrobu, vybudovaní základného rámu - trojhrobu s vybudovaním stredovej priečky a osadenie krycích platní. Po prevzatí diela sa v novembri 2015 žalobkyňa ozvala s tým, že hrob je nízky a chcela by ho zrušiť a prerobiť a preto jej prisľúbil uvedenú rekonštrukciu nad rámec pôvodnej dohody. Dielo bolo odovzdané, riadne vyplatené a žiadne nedostatky resp. námietky pri preberaní diela neboli vznesené, pričom došlo k doplateniu zvyšku ceny za dielo. Na jar 2016 opätovne hrob zrekonštruoval a na vlastné náklady ho zvýšil. Žalobkyňa však ani po tejto rekonštrukcii nebola spokojná a namietala, že na základni hrobu sa objavili fľaky a táto vlhne. Na pojednávaní dňa 30.01.2018 žalovaný potvrdil, že žalobkyni pri dojednávaní opravy hrobu ukázal iný hrob na cintoríne, ktorý predtým robil s tým, že aj na jej hrob môže použiť ten istý materiál, avšak žalobkyňa nepovedala, že chce obložiť aj boky hrobu. Dohodli sa prakticky na demontáži hrobu, zabetónovaní stredovej priečky a montáži trojhrobu, avšak boky mali zostať pôvodné, teda betónové. Hrúbka mramoru mala byť 3cm a taká istá hrúbka bola aj na hrobe, ktorý ukazoval žalobkyni. Podľa dohody mala byť rekonštrukcia vykonaná do 01.11.2015 a dohodli sa na cene 2.300 eur, pričom žalobkyňa mu zaplatila zálohu 500 eur. Dňa 25.10.2015 jej hrob odovzdal a žalobkyňa bola spokojná s vykonanou prácou a doplatila mu 1.800 eur. Ozvala sa až v januári 2016 s tým, že je to urobené nízko a preto súhlasil, že jej to nadbetónuje a dal tam tvárnice, pričom žalobkyňa bola prítomná, keď tvárnice doviezol a aj videla, ako to robil. V januári 2016 pri telefonickom rozhovore žalobkyňa nič nehovorila o vrátení peňazí a sťažovala sa len na to, že jej tam chodí mačka a až keď podala žalobu na súd, tak v tejto žiadala vrátenie peňazí. Na pojednávaní dňa 09.03.2018 žalovaný tvrdil, že urobil všetko podľa dohody a dokonca aj nad rámec, pričom obloženie bokov hrobu z mramoru nebolo dohodnuté, nakoľko inak by si musel za materiál vypýtať viac peňazí. Keď v októbri 2015 žalobkyni odovzdával hrob, tak považoval všetko za dokončené podľa dohody a žalobkyňa bola spokojná. Skutočnosť, že v r. 2016 na hrobe vykonával ešte ďalšie práce bola iba jeho dobrá vôľa a robil to nad rámec dohody. Za tieto práce naviac si nedohodli žiadnu odmenu. Z hrobu by sa dali zobrať dosky, ktoré tam uložil, i keď hrozí riziko, že by pri demontáži praskli, ale tvárnice sú zabetónované. Poprel, že by mu bolo doručené odstúpenie od zmluvy s tým, že žalobkyňa mu takúto vec neoznamovala ani telefonicky. Zároveň uviedol, že keď sa so žalobkyňou dohováral o rozsahu rekonštrukcie hrobu, tak tam bola aj svedkyňa J. I., ktorá tam behala a bola pod vplyvom alkoholu.
3./ Svedkyňa J. I. uviedla, že je v priateľskom vzťahu so žalobkyňou a keď k nej prišla v júli pred 2,5 rokmi, tak táto jej povedala, aby s ňou išla na cintorín, kde bol žalovaný aj s pomocníkmi a ukázal jej iný hrob, podľa ktorého mal opraviť aj hrob žalobkyne a teda sa dohodli na druhu kameňa, ktorý bol použitý aj na tomto inom hrobe, ale farba bola iná, keďže si dohodli sivú farbu. Hrúbka mramoru mala byť 7 cm a boky mali mať hrúbku do 3 cm. Na hrobe žalobkyne mal podľa dohody žalovaný našalovať 20cm na starý základ a urobiť obloženie hrobu, pričom jedna strana hrobu bola zúžená a teda mramorom sa to nedalo podľa žalovaného napasovať a preto navrhol, že tam urobí dlažbu alebo že tam dá piesok. Podľa nej oprava hrobu nie je dokončená, pričom tento mal byť opravený do sviatku Všetkých svätých a o cene za túto prácu pred ňou strany nehovorili. Stredom hrobu ide múrik, ktorý mal žalovaný nadbetónovať, aby sa tam dali uložiť platne. Ona nebola pri odovzdávaní hrobu, ale až na sviatok Všetkých svätých a už tam boli aj tvárnice. Podľa nej sa nasledujúci rok na hrobe nič nerobilo.
4./ Svedok I. B. potvrdil, že sa pozná so žalovaným a chodieval s ním po dedinách brať objednávky na hroby. Pokiaľ ide o hrob žalobkyne, tak bol prítomný iba pri objednávaní prác a okrem nich troch tam nikto iný nebol. Nespomína si na svedkyňu, avšak podľa neho táto pri dojednávaní nebola a on si ju nevšimol. Žalobkyni sa ukázal vzorový hrob, podľa ktorého sa dohodlo, z akého druhu kameňa sa jej hrob má urobiť, ale nevie, aká hrúbka kameňa bola dohodnutá, pričom zvyčajne sa to robí z kameňa hrúbky 3cm. Podľa dohody na obvod hrobu sa mal položiť rám z kameňa a na tento mali byť uložené poklopy. Betónový základ, ktorý bol na hrobe sa mal ponechať. Mala sa vlastne urobiť demontáž starého hrobu a montáž nového a nič iné. Demontáž mala spočívať v odobratí starého kameňa, jeho rozbití a odvezení a montáž spočívala v uložení dosiek z nového kameňa. K dohode o cene za tieto práce sa nevedel vyjadriť. Zdá sa mu, že v tomto prípade mali byť práce vyhotovené do sviatku Všetkých svätých. Ak by mal byť hrob žalobkyne urobený tak, ako vzorový hrob, musel byť sa robiť ako jeden dvojhrob a jednohrob, alebo tri jednohroby a v takom prípade by stál 4.500 - 5.000 eur.
5./ Na základe vykonaného dokazovania tunajší súd rozsudkom sp.zn. 4C/33/2017 - 74 zo dňa 06.04.2018 zamietol žalobu žalobkyne v celom rozsahu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že medzi stranami síce došlo k uzavretiu zmluvy o oprave veci ústnou formou, predmetom ktorej bola oprava už existujúceho trojhrobu žalobkyne, avšak rozsah opravy medzi stranami zostal sporný resp. žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, aby preukázala, v čom mala spočívať oprava hrobu a strany sa prakticky zhodli len v tom, že sa mala vykonať demontáž starého hrobu, prispôsobenie základov k tomu, aby na ne mohli byť položené mramorové dosky dodané žalovaným a teda konečná montáž hrobu. Okrem toho, podľa názoru súdu žalobkyňa nepreukázala uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady v záručnej dobe a preto jej tieto práva podľa § 655 ods. 2 OZ zanikli a nevznikol jej nárok na vrátenie sumy 2 300 eur s prísl. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby bola skutočnosť, že petit žaloby nezohľadňoval synalagmatický záväzok oboch sporových strán ako následok zrušenej zmluvy.
6./ Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 5Co/238/2018 - 125 zo dňa 30.08.2019 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom odvolací súd konštatoval, že prvoinštančný súd zamietol žalobu v podstate z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom bola skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala, v čom mala spočívať dohoda o oprave hrobu a nepreukázala, akú hrúbku mal mať mramor s poukazom na rozporné tvrdenia o 7 cm hrúbke mramoru a následnom tvrdení, že sa o hrúbke nebavili. Podľa zistení súdu žalovaný tvrdil dohodu o 3cm hrúbke mramoru, z ktorého tvrdenia aj vychádzal. Ďalej konštatoval, že pri odovzdávaní opraveného hrobu žalobkyňa nenamietala nič a zaplatila zvyšok ceny. Odstúpenie od zmluvy považoval súd prvej inštancie za dodatočne vyprodukované a antidatované. Žalobkyňa nepreukázala uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady v záručnej dobe a preto jej zanikli. Druhým dôvodom bola skutočnosť, že žalobkyňa nesprávne spor žalovala, pretože mala uplatniť a vo výroku vo veci samej sa mala domáhať synalagmatického vyjadrenia plnení po odstúpení od zmluvy.
7./ Odvolací súd ďalej uviedol, že zmluva o oprave alebo úprave veci nemá predpísanú formu. Môže sa uzavrieť ústne, písomne, ale i konkludentne. Písomnú formu nemusí mať dokonca ani zmluva o oprave a úprave nehnuteľnosti. V prípade opráv a úprav veci, je zhotoviteľ povinný vystaviť písomné potvrdenie o prijatí objednávky (§ 632 OZ), ak sa služba neposkytuje na počkanie. Potvrdenie musí obsahovať najmä špecifikáciu veci, na ktorej sa majú vykonať dohovorené práce (je vhodné tiež uviesť stav veci a vady, ktoré nie sú predmetom opravy). Pokiaľ ide o rozsah plnenia, nestačí uviesť, že ide o opravu či úpravu veci, ale je potrebné uviesť, aké práce sa majú vykonať. (Fekete, L: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. s. 1953-1954). Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vzťahuje sa oprava na všetky zistiteľné nedostatky. Zmluva sa môže obmedziť len na niektoré z nich. K určitosti záväzku zhotoviteľa, ktorá je predpokladom platnosti zmluvy (§37 ods. 1 OZ), je potrebné dostatočné vymedzenie predmetu opravy alebo úpravy v zmluve. To znamená, že v zmluve musí byť dohodnuté, v čom má oprava alebo úprava veci spočívať. V prípade neurčitosti zmluvného dojednania zmluva nevznikne, príp. je zmluva neplatná (R 33/1969, R 25/1972). in: (Fekete, L: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. s. 1954).
8./ Z konania nevyplynulo, že by žalovaný súdu preukazoval existenciu potvrdenia s konkrétnym obsahom vystaveného žalobkyni a nepreukázal tak potom ani obsah dohody o oprave a úprave veci a pokiaľ potvrdenie z jeho strany vystavené nebolo, potom nemôže ísť na ťarchu žalobkyne ako spotrebiteľky, že také potvrdenie zhotoviteľ s jeho zákonnou povinnosťou nevystavil a znemožnil jej tak
účinne dokazovať v konaní skutočnosti obsahu zmluvy. Za situácie absencie vystaveného potvrdenia musí súd prvej inštancie vyhodnocovať aj určitosť dohody o oprave a úprave veci. Ak zistí, že išlo o neurčitú dohodu (resp. vôľa účastníkov zmluvy sa nestretla), potom zmluva môže byť neplatnou pre neurčitosť (išlo o esenciálnu náležitosť zmluvy) alebo zmluva nebola ani uzavretá, za situácie, že dohoda o podstatných zložkách zmluvy nebola uzavretá pre nestretnutie vôle kontrahentov v otázke rozsahu a spôsobu prevedenia opravy. V prípade neplatnosti zmluvy môže ísť o vzájomné vrátenie plnení z neplatného právneho úkonu podľa pravidiel bezdôvodného obohatenia ale ak súd nezistí neplatnosť zmluvy, potom je treba zistiť, či existuje vzorový hrob v danom mieste, na ktorý strany sporu poukazovali a bude treba vychádzať z jeho spôsobu a rozsahu opravy a úpravy, ktorý rozsah a spôsob úpravy bude determinantom obsahu dohody medzi stranami sporu. Ak zostane rozsah a spôsob úpravy sporným na základe tvrdení strán, potom je treba odborným skúmaním zistiť prevedenie vzorového hrobu a porovnaním jeho realizácie na hrobovom mieste trojhrobu, ktorý si dala opraviť žalobkyňa. Vo výsledku tak zistí, či dielo bolo dokončené riadne a včas resp. či vôbec bolo dokončené. Následne súd vyhodnotí existenciu a účinok odstúpenia od zmluvy. Súd je však vždy prednostne povinný viesť strany a pokúsiť sa o vyriešenie sporu zmierom. V závere svojho rozhodnutia súd druhej inštancie konštatoval, že z hľadiska existencie a prehlbovania zásady kontradiktórnosti sporového konania v rámci civilného procesu v zásade nemožno zabrániť takej procesnej situácii o zrušení zmluvy, keď domáhajúci sa účastník neplatného právneho úkonu resp. zrušenej zmluvy v dôsledku účinného odstúpenia od zmluvy pripravený plniť sám, sa bude domáhať subjektívneho práva procesne vyjadreného povinnosťou žalovaného bez toho, aby vyjadril synalagmatickú podmienenosť v petite žaloby, teda aby petitórne zaväzoval samého seba na podmienený záväzok. Absenciou synalagmatického vyjadrenia v petite nemôže byť žaloba bez ďalšieho neúspešná.
9./ Po zrušení predchádzajúceho rozsudku tunajšieho súdu a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie sa súd na pojednávaní dňa 14.01.2020 pokúsil o uzavretie zmieru medzi sporovými stranami, avšak žalobkyňa nesúhlasila s takým obsahom zmieru, ako ho navrhol žalovaný a trvala na vrátení peňazí a preto k uzavretiu zmieru nedošlo.
10./ Žalobkyňa vypovedala, že so žalovaným sa dohodli na oprave hrobu s tým, že to urobí tak, ako je susedný hrob H., ktorý jej žalovaný ukázal s tým, že ho robil a že jej to urobí ešte krajšie. Podľa dohody mal žalovaný zabetónovať po obvode hrobu betónový múrik do výšky 20 cm a na tento položiť platne a všetko, teda aj sokel obložiť mramorom. Potvrdenie o objednávke jej žalovaný nedal a pokiaľ ide o farbu a hrúbku mramoru, tak sa dohodli, že to bude tak, ako na susednom hrobe, avšak jej na farbe nezáležalo a bolo jej jedno, akej farby bude mramor. Žalovaný jej zrejme dal taký mramor, aký mal doma k dispozícii a dokonca na platne ešte položil menšie platne sám od seba a po zaplatení si ich potom z hrobu zobral. Keď nebola spokojná s prevedenými prácami, tak žalovaný sám od seba bez jej súhlasu doviezol tvárnice.
11./ Žalovaný uviedol, že dohoda medzi nimi bola jasná a to, čo bolo dohodnuté aj spravil a dodržal aj farbu kameňa. Podľa ich dohody mal urobiť demontáž hrobu a betonáž stredovej priečky ako aj vyrovnanie hrobu, aby mohol osadiť platne. Betonáž obvodového múrika si nedohodli a taktiež si nedohodli ani obloženie sokla. Farba materiálu bola dodržaná podľa dohody a rovnako aj hrúbka 3cm. Dohodnutá bola bledá farba kameňa. Pokiaľ sa poukazovalo na susedný hrob, tak tento bol ako vzorový hrob len čo sa týka materiálu a jeho hrúbky, pretože trojhrob sa nedá urobiť rovnako ako dvojhrob. Pokiaľ ide o objednávku, tak žalobkyni dal iba príjmový doklad na peniaze a nič iné. Ďalšie úpravy na hrobe po reklamáciách žalobkyne urobil len aby sa vyhol problémom.
Podľa § 652 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.
Podľa § 655 OZ, ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote. Ak vadu nemožno odstrániť, alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote, alebo ak sa vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy, alebo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy.
Podľa § 632 OZ, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.
Podľa § 633 ods. 1 prvá veta OZ, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase.
Podľa § 642 ods. 1 OZ, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.
Podľa § 642 ods. 2 OZ, objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.
Podľa § 496 ods. 1 OZ, za dohodu o vlastnostiach, účele a akosti sa pri spotrebiteľských zmluvách považuje také plnenie, o ktoré prejavil spotrebiteľ záujem a ktoré sa zhoduje s popisom poskytnutým dodávateľom, výrobcom alebo jeho zástupcom v akejkoľvek verejne prístupnej forme, najmä reklamou, propagáciou a označením tovaru. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
12./ Na základe predchádzajúceho ako aj doplneného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne na zaplatenie sumy 2 300 eur s úrokmi z omeškania je dôvodná, i keď nie v celom rozsahu. Je nesporné, že medzi stranami malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o oprave veci ústnou formou a predmetom tejto zmluvy bola oprava existujúceho trojhrobu žalobkyne za odplatu, avšak podľa názoru súdu uvedený právny úkon je neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ a to pre jeho neurčitosť v časti týkajúcej sa dohody o predmete opravy. Z ustanovenia § 37 ods. 1 OZ ako aj z ustanovenia § 652 OZ vyplýva, že k určitosti záväzku zhotoviteľa, ktorá je predpokladom platnosti zmluvy je potrebné dostatočné vymedzenie predmetu opravy v zmluve, čo znamená, že v zmluve musí byť dohodnuté, v čom má oprava alebo úprava veci spočívať a v prípade neurčitosti zmluvného dojednania, zmluva nevznikne prípadne je zmluva neplatná. Nedostatky ohľadom určitosti zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami nebolo možné odstrániť oboznámením sa s obsahom písomného potvrdenia o prevzatí objednávky, ktoré bol žalovaný ako zhotoviteľ povinný vydať žalobkyni ako objednávateľovi, keďže zo strany žalovaného žiadne takéto potvrdenie vystavené nebolo, čo zhodne uviedli obe sporové strany. Absencia takéhoto písomného potvrdenia nemôže ísť na ťarchu žalobkyne ako spotrebiteľky, nakoľko žalovaný jej znemožnil účinne dokazovať v konaní skutočnosti obsahu zmluvy. Súd preto musel vyhodnocovať
určitosť dohody o oprave a úprave veci len z výpovedí sporových strán a svedkov J. I. a I. B., avšak konfrontáciou všetkých tvrdení produkovaných sporovými stranami ako aj svedkami nezistil, na čom sa sporové strany konkrétne dohodli a preto zmluvu o oprave veci v časti dohody o predmete opravy považoval za neurčitú a tým aj za absolútne neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Súd poukazuje na rozporné tvrdenia žalobkyne ako aj žalovaného v priebehu celého konania, keď žalobkyňa na prvom pojednávaní dňa 30.01.2018 uviedla, že konkrétny rozsah prác si so žalovaným hneď nedohodli, ale tento jej ukázal iný hrob s tým, že jej to urobí presne tak isto, s čím súhlasila a podľa nej mal dať na hrob mramorovú dosku hrúbky 7cm. Ďalej uviedla, že rekonštrukcia mala spočívať v tom, že žalovaný mal zrúbať základ hrobu a urobiť nový základ, na ktorý mala byť položená mramorová doska, avšak tento nezbúral základ hrobu, nič nezabetónoval a mramorovú dosku iba oprel o zem. Na ďalšom pojednávaní dňa 09.03.2018 žalobkyňa uvádzala, že bolo dohodnuté zabetónovanie základov hrobu a jeho zdvihnutie o 20cm a žalovaný mal podľa potreby prispôsobiť dva stredové múriky. O hrúbke mramoru sa so žalovaným nebavili, keď jej ukazoval nový hrob a podľa nej bolo dohodnuté aj obloženie bokov hrobu, pričom boky hrobu mal predtým zbúrať a obvod zabetónovať. Keď namietala spôsob opravy hrobu, tak žalovaný doviezol tvárnice, na ktorých sa nedohodli. Oproti pôvodnej dohode nebola dodržaná hrúbka kameňa a chýbal sokel. Na poslednom pojednávaní už žalobkyňa uvádzala, že žalovaný mal realizovať opravu jej hrobu tak, ako vyzeral susedný hrob H. a zopakovala tvrdenie o zabetónovaní obvodového múrika do výšky 20 cm s tým, že žalovaný mal aj sokel obložiť mramorom. Podľa nej sa so žalovaným na farbe mramoru nedohodli a jej na farbe ani nezáležalo.
13./ Na druhej strane žalovaný na pojednávaní dňa 30.01.2018 popieral tvrdenie žalobkyne o dohode ohľadom obloženia bokov hrobu s tým, že pokiaľ jej ukázal iný hrob, tak ten mal byť vzorom len čo sa týka materiálu. Podľa neho na hrobe žalobkyne mali boky zostať pôvodné a hrúbka mramoru mala byť 3 cm a tieto isté skutočnosti zopakoval aj na pojednávaní dňa 09.03.2018. Na poslednom pojednávaní už tvrdil, že dodržal dohodu aj pokiaľ ide o farbu kameňa a podľa neho bola dohodnutá bledá farba, pričom podľa dohody urobil demontáž hrobu ako aj betonáž stredovej priečky a vyrovnanie hrobu. Naďalej zotrvával na tvrdení, že na betonáži obvodového múrika sa so žalobkyňou nedohodli a nedohodli sa ani na obložení sokla. V prípade vzorového hrobu trval na tom, že tento bol vzorom len čo sa týka materiálu a jeho hrúbky.
14./ Z uvedených výpovedí sporových strán nie je možné podľa názoru súdu jednoznačným a určitým spôsobom stanoviť, v čom mala oprava hrobu žalobkyne spočívať. Nesporné je iba to, že sa malo jednať o opravu hrobu, ale nie je jasné, v akom rozsahu mal žalovaný vykonať demontáž starého hrobu a jeho rekonštrukciu, pričom predstavy oboch strán v tejto časti dohody boli zjavne odlišné a ani z výpovedí svedkov J. I. a I. B. nebolo možné zistiť konkrétnu dohodu sporových strán ohľadne rozsahu opravy veci. Pre absenciu potvrdenia o prijatí objednávky nie je možné ani presne zistiť, v akom stave sa nachádzal hrob žalobkyne a teda, aké na ňom boli nedostatky, ktoré bolo potrebné odstrániť opravou, pretože ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vzťahuje sa oprava na všetky zistiteľné nedostatky, pričom zmluva sa môže obmedziť len na niektoré z nich. Keďže zmluva o oprave veci medzi sporovými stranami bola uzavretá iba ústne, tak pri hodnotení jej obsahu je možné vychádzať iba z tvrdení sporových strán, prípadne z tvrdení svedkov osobne prítomných pri takejto dohode a k uzavretiu platnej zmluvy o oprave veci môže dôjsť len vtedy, pokiaľ sa zhodnú prejavy oboch sporových strán v otázke rozsahu opravy veci tzn., že je potrebné dostatočné vymedzenie predmetu opravy v zmluve. Ak sa vôľa účastníkov nestretne, tak ide o neurčitú dohodu a potom je zmluva neplatná pre jej neurčitosť. V prejednávanej veci sa vôľa účastníkov zmluvy stretla iba v tom, že je potrebné vykonať opravu hrobu žalobkyne s tým, že žalovaný mal vykonať demontáž starého hrobu a montáž hrobu nového a na tento položiť mramorové dosky ním dodané, avšak v ostatných častiach vykonania opravy veci sa vôľa účastníkov zmluvy nestretla a každý z nich predstavu o oprave hrobu interpretoval inak a to aj pokiaľ ide o hrúbku a farbu mramoru. Pre uvedenú neurčitosť dohody o predmete opravy je potom potrebné zmluvu o oprave veci uzavretú medzi sporovými stranami považovať za absolútne neplatný právny úkon a následkom tejto neplatnosti je, že každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ). O nedostatočnom vymedzení predmetu zmluvy svedčí aj skutočnosť, že žalovaný po výzvach žalobkyne robil ďalšie úpravy na hrobe, i keď už predtým malo byť dielo dokončené a teda nešlo o odstraňovanie závad dokončeného diela, avšak ani rozsah týchto dodatočných úprav sa nezhodoval s predstavami žalobkyne. Aj z tohto konania žalovaného vyplýva, že už pri dojednávaní zmluvy sa predstavy oboch strán o rozsahu opravy hrobu značne rozchádzali a predmet zmluvy si nevymedzili dostatočne určitým spôsobom.
15./ Keďže súd zmluvu o oprave veci uzavretú medzi sporovými stranami vyhodnotil za neplatný právny úkon, tak povinnosťou žalovaného je vrátiť žalobkyni sumu 2 300 eur, ktorú mu vyplatila na základe tejto neplatnej zmluvy a na druhej strane povinnosť žalobkyne spočíva vo vrátení materiálu použitého na opravu hrobu , pričom žalobkyňa v priebehu celého konania deklarovala pripravenosť vrátiť tento materiál. Nakoľko doposiaľ k vzájomnému vráteniu poskytnutých plnení nedošlo, tak súd na základe podanej žaloby rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2 300 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 19.09.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 3 CSP) bez ohľadu na absenciu synalagmatického vyjadrenia v petite žaloby, keďže podľa názoru odvolacieho súdu pre uvedenú absenciu nemôže byť žaloba bez ďalšieho neúspešná. Žalobkyňa deklarovala pripravenosť plniť záväzok vydať materiál protistrane a tento záväzok nemusí byť uvedený v petite žaloby, pričom žalovaný bol oprávnený uplatniť si sám svoje subjektívne právo v tomto konaní a pokiaľ tak neučinil, nič mu nebráni, aby to urobil v samostatnom súdnom konaní, ak zo strany žalobkyne nedôjde k dobrovoľnému plneniu jej záväzku na vydanie materiálu. Keďže žalobkyňa nepreukázala, že by pred podaním žaloby doručila žalovanému výzvu na vrátenie sumy 2 300 eur, tak podľa § 563 OZ bol žalovaný povinný splniť sovj záväzok prvého dňa po tom, čo ho o plnenie žalobkyňa požiadala a za takúto žiadosť je potrebné považovať až doručenie žaloby spolu s platobným rozkazom žalovanému dňa 18.09.2017 a preto sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením sumy 2 300 eur až od nasledujúceho dňa t.j. od 19.09.2017 a z toho dôvodu súd s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. od 19.09.2017 do zaplatenia, pretože žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobkyni vznikol nárok na priznanie úrokov z omeškania. Vzhľadom k tomu, že nárok na úroky z omeškania považoval súd za dôvodný do výšky 5% ročne zo sumy 2 300 eur od 19.09.2017 do zaplatenia, tak vo zvyšnej časti uplatnenej žalobkyňou (úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne od 25.10.2015 do 18.09.2017 a nad 5% ročne od 19.09.2017 do zaplatenia) žalobu ako nedôvodnú zamietol.
16./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že podľa § 257 CSP žalobkyni, ktorá mala úspech v konaní o zaplatenie sumy 2 300 eur s príslušenstvom náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa a to s poukazom na predmet sporu a jednanie oboch strán v procese uzatvárania zmluvy o oprave veci, keď podľa názoru súdu obe strany svojím konaním spôsobili neplatnosť zmluvy o oprave veci, nakoľko neboli schopné dostatočne určitým spôsobom vymedziť predmet opravy veci a preto by nebolo spravodlivé, aby za tejto situácie bola priznaná náhrada trov konania len jednej strane. Uzavretie platnej zmluvy o oprave veci malo byť výsledkom prejavu vôle oboch strán a stretu ich vôle v podstatných náležitostiach zmluvy, avšak v tomto prípade ani jedna zo strán neprejavila svoje predstavy o rozsahu opravy veci dostatočne určitým spôsobom a nedotiahla jednanie o uzavretie zmluvy až do dohody o rozsahu opravy veci s určitým obsahom a výsledkom tohto ich konania bola neplatná zmluva, v dôsledku čoho vznikla obom stranám povinnosť vrátiť vzájomné plnenia a teda aj povinnosť žalobkyne vrátiť žalovanému použitý materiál, i keď žalovaný tento záväzok žalobkyne predmetom sporu neurobil. Výsledkom konania oboch strán bola neplatná zmluva o oprave veci s následkom vrátenia vzájomných plnení a preto s poukazom na výsledok celého procesu uzatvárania zmluvy nie je možné hovoriť o výlučnom úspechu alebo neúspechu iba jednej strany a priznať náhradu trov konania iba jednej strane.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.