Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/181/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobkyne: W.. H. Š., I.. XX.XX.XXXX, Z. I.. K. XX, XXX XX Z., právne zastúpená: Mgr. Štefan Šalkovský, advokát, IČO: 31 942 385, so sídlom Štúrova 101, 059 21 Svit, proti žalovaným: 1/ TATRY - TEPLO, s. r. o., so sídlom Čukotka IV/77, 059 60 Vysoké Tatry - Tatranská Lomnica, IČO: 36 486 311, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o. IČO: 44 250 029, so sídlom Nám. Sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, 2/ L. G., I.. XX.XX.XXXX, Z. G. Y. XXX, XXX XX O. G. - G. Y., právne zastúpený: Mgr. Marcel Kandrik, advokát, IČO: 50 005 871, so sídlom Grešova 7, 080 01 Prešov o náhradu škody vo výške 48 635,20 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný 1/ m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

III. Žalovaný 2/ m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Dňa 4.10.2010 podala žalobkyňa žalobu o náhradu škody vo výške 13 500,- eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 14.6.2007 sa uskutočnila dobrovoľná dražba nehnuteľnosti bytu č. X, ktorý sa nachádza na B. bytového domu v X. M.. Nehnuteľnosť je zapísaná v k. ú. M. M. na LV č. XXX ako parcela č. XX zastavaná plocha o výmere 184 m2, stavba súp. č. XX, byt. č. X, vchod X, B. p. vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa dňa 29.6.2007 podala žalobu o určenie neplatnosti a nariadenia predbežného opatrenia týkajúce sa dražby nehnuteľnosti. 2. Uznesením zo dňa 16.8.2011 č. k. -54 súd prerušil konanie do právoplatného skončenia veci sp. zn. , uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.9.2011. Predmetom konania bolo určenie, že dražba pod č. X. XXXXXXX osvedčená Notárskou zápisnicou notárky JUDr. Dominiky Chodelkovej zo dňa 14.6.2007 pod č. k. I. XXX/XX, I. XXXXX/XX, I. XXXXX/XXXX je neplatná. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a to byt č. X na B. bytového domu súp. č. XX na parcele č. XX ako aj spoluvlastnícky podiel 1413/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ako aj na pozemku parc č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2, k. ú. M. M., Správa Katastra Poprad LV č. XXX. 3. Okresný súd v Poprade rozhodol rozsudkom č.k. -424 a to tak, že určil, že dražba pod č. X. XXXXXXX osvedčená Notárskou zápisnicou notárky JUDr. Dominiky Chodelkovej zo dňa 14.6.2007 pod č. k. I. XXX/XX, I. XXXXX/XX, I. XXXXX/XXXX je neplatná. Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok Okresného súdu Poprad a tým sa rozsudok stal právoplatným dňa 16.12.2013.

4. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 9.5.2003 sp. zn. súd mal preukázané, že do BSM manželov nebohého X.F. L., I.. XX.X.XXXX, E. X. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. M., X. M. Č.. XX patrí okrem iného aj byt č. X nachádzajúci sa na B. v obytnom dome súp č. XX v X. M., taktiež byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí obytného domu súp. č. XXXX na I.. K. v Z., polovica pohľadávky TATRYBEL s.r.o., so sídlom Tatranská Lomnica, Čukotka IV/77 z titulu nedoplatku úhrad do fondu opráv a ostatných služieb spojených s užívaním bytu vo výške 47 123,-Sk. 5. Súd z citovaného dedičského spisu mal preukázané, že spoločnosť Tatry Bel s. r. o., Tatranská Lomnica prihlásil pohľadávku, a to polovicu pohľadávky z titulu nedoplatku úhrad do fondu opráv vo výške 47 123,-Sk po nebohom X. L. a túto pohľadávku prebrala manželka H. Š. v celosti. 6. Súd mal preukázané, že byt, ktorý bol predmetom dražby bol v podielovom spoluvlastníctve manželov to znamená, že žalobkyňa vedela o skutočnosti, že je jej povinnosťou uhrádzať platby súvisiace s užívaním predmetného bytu tak, ako to ustanovuje 7. Výška pohľadávky Tatry - Teplo, s. r. o., Vysoké Tatry - Tatranská Lomnica bola v sume 82 641,-Sk. Celkový dlh k 28.5.2007 predstavoval sumu 114 547,73 Sk. 8. Všetky tieto skutočnosti uvedené v bode 5, 6, 7 súd mal preukázané v spise . 9. Listom zo dňa 11.6.2007 právny zástupca žalobkyne oznámil vo veci riešenia pohľadávky žalobkyne s tým, že uznal dlh z vyúčtovania za rok 2004 až 2006 vo výške 8 209,-Sk a zálohu za rok 2007 v sume 1 662,-eur. 10. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. , právoplatné dňa 9.5.2003 po neb. X. L., zomrelom XX.XX.XXXX súd mal preukázané, že dlhy, a to polovicu pohľadávky TATRYBEL s.r.o., so sídlom Tatranská Lomnica, Čukotka 4/77 z titulu nedoplatku úhrad do fondu opráv a ostatných služieb spojených s užívaním bytu vo výške 47 123,- Sk preberá H. Š., manželka poručiteľa v celosti. 11. Okresný súd Poprad rozhodol vo veci samej rozsudkom dňa 12.4.2018. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. -295 zo dňa 27.8.2019 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok v časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie ušlého zisku vo výške 115 249,95 eur a vo zvyšnej zamietavej časti a v súvisiacich výrokoch o trovách zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil na ďalšie konanie. 12. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 4.2.2020 uviedol, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie z právneho dôvodu zasahovať do práva a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade vysťahovanie z bytu č. X, ktorý bol vo vlastníctve žalobkyne svedčí v prospech žalovaného 2/, lebo tento bol vlastníkom predmetného bytu po skončení dobrovoľnej dražby a jediný oprávnený s ním disponovať. K vyprataniu bytu došlo po použití násilia pri prekonaní uzavretia bytu, a preto žalovaní organizovali a následne aj vypratali zariadenie predmetného bytu, pričom vysťahované veci boli zašantročené na neznáme miesto, čím bola spôsobená škoda na týchto veciach vo výške 18 714,91 eur. Náhrada škody protiprávnym zásahom do vlastníckeho práva žalobkyne tým, že vôbec došlo k vyprataniu jej bytového zariadenia bez toho, aby existovalo akékoľvek právoplatné rozhodnutie súdu o vyprataní, je škodou spôsobenou úmyselne. Žalovaný 1/ vykonal vypratanie bytu dňa 3.10.2007, teda nepochybne mal vedomosť o vysťahovaní žalobkyne aj v súvislosti s prebiehajúcim a neskončeným súdnym konaním o neplatnosť dražby, má za to, že u oboch žalovaných bola daná spoločná zodpovednosť za vzniknutú škodu na veciach v zmysle . Podmienka zodpovednosti za škodu bola u žalovaných, a to príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných a vznikom škody je zrejmá, pretože konanie bolo spoločné, koordinované, vedúce k spoločnému cieľu, a to vysťahovanie žalobkyne. Podmienka výšky škody je z rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody a v tejto podmienke navrhla žalobkyňa vyžiadať znalecký posudok. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného 2/, ktoré bolo doručené súdu dňa 22.1.2020 o tom, že došlo k premlčaniu práva, a to s poukazom na argumentáciu ohľadne, že škoda bola spôsobená úmyselne, keď k udalosti, škodovej udalosti došlo dňa 14.7.2007. Objektívna lehota vo vzťahu straty k vlastníckemu právu uplynula v júli 2017 a objektívna lehota vo vzťahu k hnuteľným veciam uplynula v októbri 2017. Subjektívne lehoty uplynuli pred skončením tejto objektívnej lehoty. 13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 4.2.2020 uviedol, že stotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa, a to z dôvodu premlčania. Žalobca sa zmienil len na vykonanie znaleckého posudku. Vyhotovenie súkromného posudku má vždy prednosť pred posudkom nariadeným súdom a právny zástupca namieta, že žalobca mal možnosť predložiť súkromný znalecký posudok a nie je známe prečo žalobkyňa si neprevzala veci. Namieta premlčanie, nakoľko k vyprataniu bytu, čo uviedol aj sám právny zástupca, došlo 3.10.2007, pričom k nemu došlo 1.10.2007, ale tak či tak žaloba bola podaná až dňa 4.10.2010. Teda aj v prípade tohto tvrdenia by došlo k márnemu uplynutiu objektívnej premlčacej

lehoty. Čo sa týka hnuteľných vecí tak výška škody by bola rovná ich hodnote iba v prípade, ak by došlo k ich zničeniu, a to nebolo preukázané. Čo sa týka škody, straty vlastníctva, táto časť žaloby je nezrozumiteľná. 14. Predmetom konania podľa pokynu krajského súdu je zaoberať sa otázkou výšky škody v sume 29 920,29 eur, a to titulom straty vlastníctva. 15. Súd sa zaoberal otázkou vzniku škody ako uviedla žalobkyňa, a to stratou vlastníckeho práva nakoľko žalobkyňa stratila vlastnícke právo k predmetnému bytu rozsudkom tunajšieho súdu dňa 16.12.2013. Súd mal pripojený spis týkajúci sa neplatnosti dražby, v ktorom žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že dražba je neplatná. Žaloba bola podaná dňa 3.7.2007. Okresný súd Poprad vydal uznesenie týkajúce sa nariadenia predbežného opatrenia s tým, že súd návrh žalobkyne zamietol a Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 24.1.2008 sp. zn. zmenil uznesenie vo vzťahu k žalovanému 3/ tak, že žalovanému zakázal do doby právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , predmet dražby zapísaný na LV č. XXX k. ú. M. M. a pozostávajúci z bytu č. X v bytovom dome súpisné číslo: XX vypratať, previesť na iného, použiť ako vklad do obchodnej spoločnosti, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, prenajať a uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve na predmet dražby. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.2.2008. 16. Okresný súd Poprad rozhodol rozsudkom dňa 22.2.2013 č. k. -242, právoplatný dňa 16.12.2013, v ktorom súd určil, že dražba pod č. X. osvedčená Notárskou zápisnicou Notárky JUDr. Dominiky Chodelkovej zo dňa 14.6.2007 pod č. k. I. XXX/XX, I. XXXX/XX, I. XXXXX/XXXX je neplatná. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 24.10.2013 potvrdil rozsudkom okresného súdu v celom rozsahu. 17. Súd poukazuje na podanie právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 23.6.2017, v ktorom uviedol, že Okresný súd uznesením č. k. -169 zo dňa 9.6.2017 uložil žalobkyni lehotu 10 dní na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného 1/, 2/, uvedenie ďalších skutočností a označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Sám právny zástupca uvádza, že pre výšku peňažnej náhrady je potrebné odborných znalostí, a preto žalobkyňa oslovila znalcov z odboru oceňovania hnuteľných vecí, keďže v súčasnej dobe čerpajú dovolenky, nevie bez ich stanoviska sa zodpovedne vyjadriť k vyjadreniam žalovaných 1/, 2/ a na základe týchto skutočností žiada o predlženie poskytnutej sudcovskej lehoty na vyjadrenie do 30.9.2017. Z uvedeného listu vyplýva, že žalobkyňa mala záujem predložiť súdu súkromný znalecký posudok, čo však ani ku dňu vyhlásenia rozsudku neurobila a súd má za to, že v tejto časti, čo sa týka hnuteľných vecí neuniesla dôkazné bremeno okrem iného aj z dôvodu, že v uvedenom prípade sa jedná o nárok premlčaný, a preto by bolo zo strany súdu neefektívne a nehospodárne nariadiť znalecké dokazovanie vo veci určenia hodnoty hnuteľných vecí. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa vedela, kde sú uskladnené veci, a to poukazujúc na list zo dňa 2.9.2009, list zo dňa 27.5.2008, list zo dňa 3.10.2007, kedy Tatry - Teplo s. r. o., vyzvali žalobkyňu na prevzatie osobných vecí a dňa 15.10.2007 zaslali žalobkyni list, a to s prílohami - záznam s prílohami, kde je presne uvedené, že všetky hnuteľné veci z bytu č. X v bytovke č. XX B. Y. boli spísané a prevezené do skladu pri kotolni B. Y., kde za prítomnosti Mestskej polície boli uložené a zapečatené. Žalobkyňa sama v návrhu uviedla, že dňa 1.10.2008 sa dozvedela od susedov, že bol byt vyprataný. Nie je pravdou, čo v žalobe uvádza žalobkyňa, že ona o ničom nevedela, žalobkyňa nemala záujem o hnuteľné veci, ak by mala záujem, tak by si už dávno hnuteľné veci prevzala na mieste, ktoré jej uviedol žalovaný 1/ a o tom, že jej byt bol vyprataný sa ako sama uviedla v žalobe dozvedela 1.10.2007, prípadne ako uviedol právny zástupca 3.10.2007, tento deň 1.10.2007 súd považuje za prvý deň, kedy sa dozvedela o tom, že je byt vyprataný. 18. Súd v časti zaplatenia istiny týkajúcej sa „zašantročenia“ hnuteľných vecí - náhrady škody za hnuteľné veci vo výške 18 714,91 eur zamietol, nakoľko má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a ako súd už vyššie uviedol tak súd umožnil žalobkyni, aby predložila znalecký posudok vo veciach hnuteľných vecí, čo sám aj právny zástupca vo svojom vyjadrení uviedol a súd nenariadil znalecké dokazovanie, ako už opätovne poukazuje na dôvod premlčania. 19. Premlčanie súd odôvodňuje tým, že k vyprataniu hnuteľných vecí malo dôjsť 1.10.2007 tak ako uviedol právny zástupca žalobkyne vo svojom podaní - žalobe a na pojednávaní dňa 4.2.2020 uviedol, že žalovaný 1/ vykonal vypratanie bytu dňa 3.10.2007. Žaloba bola podaná dňa 4.10.2010. Čo sa týka desaťročnej premlčacej subjektívnej lehoty, na ktoré poukazuje právny zástupca žalobkyne, že sa jednalo o úmyselné konanie a že túto škodu spôsobil žalovaný úmyselne, nebolo preukázané úmyselné zavinenie. Zo strany žalobkyne sa jedná len o dedukciu, že úmyselne žalovaný mal záujem o predmetný byt. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že je pravdou, že žalobkyňa mala pozdĺžnosti voči spoločenstvu vlastníkov bytov - správcovi, nakoľko neuhrádzala platby súvisiace s užívaním predmetného bytu, čo aj potvrdzuje list právneho zástupcu žalobkyne v konaní č. l. 12, kde v liste zo dňa 11.6.2007

uvádza, že jeho klientka - H. Š. v rámci svojich ekonomických možností dnes na účet zaplatí sumu 8 209 Sk a sumu 1 662 Sk + 312 Sk, spolu 1 974 Sk zaplatí do 15.7.2007. 20. Žalobkyňa podaním zo dňa 2.4.2015 požiadala o zmenu petitu návrhu a to tak že navrhla, aby súd rozhodol tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody 145 170,24 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu škody 18 714,91 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.4.2015. To znamená, že žalobca požaduje náhradu v takej sume až podaním zo dňa 2.4.2015. 21. Ako sama žalobkyňa v žalobe podanej na súde dňa 4.10.2010 uviedla, že jej byt bol vyprataný dňa 1.10.2007, objektívna lehota sa počíta odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla podľa a táto je v uvedenom prípade trojročná a uplynula dňa 1.10.2010, t. j. pred podaním žaloby vo veci samej. Čo sa týka desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty, ktorá by sa mala vzťahovať na žalovaného 2/ pre jeho úmyselné zavinenie, musí žalobkyňa toto preukázať, čo nepreukázala. 22. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, žeby táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššie súdu SR z 24. júna 2010 č.k. ). 23. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje, aby žalobca mal vedomosť o škode a o škodcovi, teda takú vedomosť o druhu a rozsahu škody, aby mohol svoj nárok uplatniť na súde, pričom spravidla je potrebné, aby škoda už mohla byť vyčíslená v peniazoch. Objektívna premlčacia doba začína spravidla plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Pojem „udalosť, z ktorej škoda vznikla“ však zahŕňa nielen protiprávny úkon, či právne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla k vzniku škody, ale aj vznik škody samej. Rovnako tak bolo vo viacerých rozhodnutia Najvyššie súdu SR judikované, že subjektívna lehota nepredlžuje lehotu objektívnu, pretože uplynutím objektívnej lehoty sa právo na náhradu škody premlčí bez ohľadu na plynutie lehoty subjektívnej. 24. Podľa ustálenej judikatúry sa poškodený dozvie o škode, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť vznik majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, keď dostal informácie, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná. Hoci nie je nevyhnutné, aby poškodený poznal rozsah (výšku škody) presne, nie je vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá naplnená len na základe oznámenia o podozrení alebo predpokladu. Na druhej strane však tiež nie je rozhodujúce, kedy na základe konkrétnych skutkových okolností, o ktorých preukázateľne vedel si poškodený utvoril právny záver o zodpovednosti určitej osoby (Najvyšší súd ČR ). 25. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 26. Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 27. Podľa , najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 28. Súd poukazuje na to, že počiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty podľa je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Pôvodná žaloba bola podaná na súde dňa 4.10.2010, pričom k vyprataniu hnuteľných vecí malo dôjsť už dňa 1.10.2007, čo uvádza samotná žalobkyňa v žalobe. Objektívna premlčacia doba je hmotnoprávna, a teda žaloba podaná na súde až 4.10.2010 bola podaná po jej uplynutí. V čase podania žaloby došlo k uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Vychádzajúc z ustanovenia , subjektívna premlčacia lehota je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomostí o škode, teda nie o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti. Žalobkyňa už v čase vypratania bytu už o

tomto vedela a žaloba podaná po viac ako troch rokoch bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. 29. Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 30. Žalobkyňa bola opakovane vyzývaná a upozorňovaná, a teda najmä sama mohla zabrániť vzniku tvrdenej škody. Žalobkyňa však ostala nečinná a nevykonala žiadne opatrenia smerujúce k zabráneniu vzniku tvrdenej škody. 31. Žalobkyňa vo svojej žalobe požaduje náhradu škody vo výške 29 920,29 eur a to titulom straty vlastníctva. Žalobkyňa nepreukázala a ani neuniesla dôkazné bremeno čo sa týka výšky náhrady škody, čo tvorí uvedenú škodu a zároveň súd opätovne poukazuje, že sa jedná o premlčanie nároku. Súd nechápe, prečo žalobkyňa požaduje náhradu škody titulom straty vlastníctva. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. bolo rozhodnuté, že dražba pod č. X. osvedčená Notárskou zápisnicou JUDr. Dominiky Chodelkovej zo dňa 14.6.2007 pod č. k. I. XXX/XX, I. XXXXX/XX, I. XXXXX/ XXXX je neplatná. Predmetná dražba sa týkala bytu č. X na B. bytového domu číslo XX, na parcele č. XX, zapísané na LV č. XXX, kde žalobkyňa odôvodnila svoj návrh tým, že v čase vyhlásenia dražby bola vlastníčkou nehnuteľnosti. To znamená, že ak súd vyslovil, že dražba je neplatná (rozsudok nadobudol právoplatnosť 16.12.2013), tak žalobkyňa mala právo domáhať sa svojho vlastníctva v zmysle ustanovenia , kde vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 32. Podľa ust. , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa sa domáha výlučne náhrady škody, čo sa týka výšky, súdu nebolo preukázané, čo tvorí uvedené výšku, avšak súd poukazuje na to, že žalobkyňa má právo domáhať sa určenia vlastníctva. Žalobkyňa má právo dosiahnuť svoje vlastníctvo a to tým, že návrhom na začatie konania si uplatní, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobkyňa sa nedomáha vydania veci, resp. určenia vlastníctva, avšak domáha sa výlučne náhrady škody, ktorú nešpecifikovala, nezdôvodnila a neuniesla dôkazné bremeno. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXX k. ú. M. M. vlastníkom bytu č. X je W. L. W.. F. E. W., bytom G., a to titulom nadobudnutia: kúpna zmluva O.-XXXX/XXXX, vklad povolený dňa 8.11.2011. 33. Podľa (ďalej len „“) strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. 34. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 35. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 36. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného , ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. 37. Podľa , , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. 38. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti

na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. 39. V ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. 40. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t. j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana. 41. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. ). Žalobca svoj nárok síce uplatnil, avšak vo výške, ktorú nemožno preskúmať. Bez podrobnej špecifikácie je nárok žalobcu nepreukázaný a nepreskúmateľný. 42. Súd na základe vyššie uvedených dôkazov žalobu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a ako aj súd podrobne uviedol vo svojom odôvodnení z dôvodu premlčania. 43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ustanovenia platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 44. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 45. V danom prípade súd vyslovil, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu, pretože boli plne úspešní. 46. V zmysle o výške náhrady trov konania voči žalovanému rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.