Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-24-2019.pdf
PDF · 124.35 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/24/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcov: 1. W.. I. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., T., t.č. P., P., 2. W.. G. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/ XX, P., t.č. P.., v konaní zastúpený žalobcom v 1. rade, proti žalovaným: 1. G. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., P., 2. C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., P., o zaplatenie sumy 6.512,60 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade, oprávneným voči žalovaným spoločne a nerozdielne, sumu 5.412,60 eura spolu s poplatkom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 250,- eur od 20.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.06.2018 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.08.2018 do zaplatenia, a to všetko do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobcovia v 1. a 2. rade oprávnení spoločne a nerozdielne m a j ú nárok voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania v rozsahu 66 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou zo dňa 11.02.2019, doručenou súdu dňa 12.02.2019, domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 6.512,60 eura spolu s poplatkom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 250,- eur od 20.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.06.2018 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.09.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.762,60 eura od 13.12.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 13C/24/2019-44 zo dňa 09.05.2019, ktorý bol doručovaný žalovaným v 1. a 2. rade, avšak napriek zisťovaniu ich pobytu všetkými dostupnými spôsobmi sa im platobný rozkaz doručiť nepodarilo, preto súd uznesením č.k. 13C/24/2019-72 zo dňa 16.09.2019 platobný rozkaz zrušil.
3. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobcovia sú rovnodielnymi podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v kat. úz. P., ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXXX ako parc. č. XXXX/X - bytový dom s. č. XXXX, zastavaná plocha vo výmere XXX m2. Bytový dom sa nachádza na T. ulici č. l v P.. Z predmetného bytového domu obývali žalovaní spolu so svojimi dvomi maloletými deťmi byt č. X s príslušenstvom o celkovej podlahovej ploche XX,X m2 na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa XX.XX.XXXX, a to na dobu určitú od 15.11.2017 do 31.10.2018. Výška nájomného stanoveného dohodou a výška úhrady záloh na služby spojené s nájmom bola určená Kalkuláciou úhrady za nájom a za služby spojené s nájmom bytu a bola neoddeliteľnou prílohou Zmluvy o nájme bytu. Dohodnutým mesačným nájomným za mesiac december 2017 a za ďalšie, i započaté, mesiace bola suma 420,- eur splatná mesačne vopred do 15-teho dňa predchádzajúceho mesiaca spolu s mesačnou zálohou 80,- eur na služby spojené s nájmom (elektrina, plyn, vodné, stočné a zrážkové vody, odvoz smetí). Platba za mesiac 11/2017 bola len polovicou predpísanej sumy. Súčasne s uzavretím Zmluvy o nájme bytu došlo k spísaniu a podpísaniu Zápisu o odovzdaní bytu do užívania, ktorý obsahoval odpis stavu meračov energií (vodomer, elektromer, plynomer), stav preberaného bytu, a taktiež k odovzdaniu príslušných kľúčov žalovaným. Spočiatku si žalovaní svoje povinnosti nájomcu plnili, neskôr však len čiastočne a dlh na nájomnom začal narastať. Žalovaní sami prišli s návrhom ukončenia nájomnej zmluvy a 21.09.2018 bola podpísaná Dohoda o ukončení nájmu. Žalovaní neodovzdali v dohodnutom mesiaci predmet nájmu, ale pokračovali v jeho užívaní až do konca pôvodne dohodnutej doby nájmu. Dlh žalovaných na nájomnom a mesačných zálohách na služby spojené s nájmom ku dňu podpísania Dohody o ukončení nájmu dosiahol hodnotu 4.447,- eur, ktorá bola žalovanými uznaná. Suma 4.250,- eur pozostáva z neuhradených platieb za mesiace 11/2017, 02-09/2018 a suma 197,- eur za neuhradený nedoplatok z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2017. Žalovaní napriek meškaniu s vrátením bytu voči termínu z uzavretej Dohody o ukončení nájmu, ale aj voči termínu zo Zmluvy o nájme bytu si nesplnili svoju povinnosť, ktorá im vyplývala z bodu 2 v čl. 7 a do dnešného dňa neodstránili nedostatky uvedené v Zápise o vrátení bytu. Vrátenie bytu je zdokumentované v Zápise o vrátení bytu. Vyúčtovanie záloh na služby spojené s nájmom vyšlo s nedoplatkom. Z konečného vyúčtovania zmluvnej zábezpeky, ako to bolo žalovaným zdokumentované dňa 05.11.2018, žalovaní dlhujú žalobcom 6.512,60 eura započítaním už uznanej časti dlhu (4.447 - 197) s nedoplatkom z vyúčtovania služieb spojených s nájmom za rok 2018 - zahŕňa aj obdobie roka 2017 (142,60), nájom za mesiac 10/2018 (500,-) upratanie a náhrada kľúčov (20,-), zmluvná pokuta za neodovzdanie bytu podľa bodu 2 v čl. 7 Zmluvy o nájme bytu (1.600,-) a odrátaním zmluvnej zábezpeky (- 0,-). Hoci sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať dlh 4.447,- eur mesačne po 50,- eur počnúc prvou splátkou v mesiaci január 2019 až do zaplatenia pod stratou výhody splátok a sankciou zmluvnej pokuty v prípade nedodržania splátkového kalendára, doteraz nezaplatili ani prvú splátku. Žalobca v 1. rade sa stretol koncom januára 2019 so žalovaným v 1. rade náhodou v taxíku, kde žalobca v 1. rade oznámil žalovanému v 1. rade dôsledky nedodržania povinnosti, ktorá im vyplýva zo zmluvy, že v prípade nedodržania splátkového kalendára sú žalovaní povinní uhradiť žalobcom aj zmluvnú pokutu. Žalovaný v 1. rade v tom čase pracoval v spoločnosti D.. To bolo posledné stretnutie so žalovanými, potom sa už obe strany viac nestretli, ani medzi sebou viac nekomunikovali. Ich miesto terajšieho pobytu je žalobcom neznáme. Žalovaní už viac neboli dostupní na telefónnych číslach nahlásených žalobcom. Žalovaní v 1. a 2. rade boli upozornení, že v prípade nezáujmu vyriešiť spor mimosúdnou dohodou a prípadné ich neakceptovanie výzvy na zaplatenie dlhu bude považované za nedodržanie bodu 5 v čl. 8 Zmluvy o nájme bytu, a prenajímateľ si môže uplatňovať všetky svoje nároky voči nájomcovi na súde. Podľa Zmluvy o nájme bytu (čl. 3, 8) mal nájomca zaplatiť zmluvnú zábezpeku, nájomné a zálohu za služby za prvý mesiac pri podpise zmluvy a (čl. 5, 2) nájomca bol povinný riadne platiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. Žalobcovia požadujú, aby im žalovaní uhradili neuhradenú časť zábezpeky v hodnote 142,60 eura, ako vypočítaný nedoplatok vo Vyúčtovaní služieb spojených s nájmom bytu. Uvedená suma je nižšia ako pôvodne uznaný nedoplatok z roku 2017, ktorý nahrádza. Žalobcovia požadujú, aby im žalovaní uhradili neuhradenú časť istiny uznaného dlhu v hodnote 4.250,- eur, platbu za 10/2018 v sume 500,- eur, náklady súvisiace s vrátením bytu v sume 20,- eur a zmluvnú pokutu 1.600,- eur. Celková istina dlhu činí hodnotu 6.512,60 eura vyčíslená vo Vyúčtovaní zmluvnej zábezpeky z 05.11.2018. Podľa Zmluvy o nájme bytu a jej dodatkov (čl.7, 3), ak bude nájomca v omeškaní s platením mesačného nájmu a za služby spojené s užívaním bytu, potom je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania. Nájomca bude v omeškaní, ak prenajímateľovi nezaplatí
požadovanú úhradu do piatich dní po jej splatnosti. Keďže žalovaní v omeškaní sú, žalobcovia sa domáhajú, aby im zaplatili aj dohodnutý poplatok z omeškania. Podľa Zmluvy o nájme bytu a jej dodatkov (čl. 7, 2) sa nájomca zaviazal zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu 1.600,- eur, ak neodovzdá riadne byt v zmysle čl. 6, ak po skončení nájmu bytu neuhradí v stanovenom termíne vzniknuté nedoplatky na konečnom vyúčtovaní nájmu a za služby spojené s nájmom, resp. nedodrží splátkový kalendár. Keďže žalovaní si nesplnili povinnosť vrátiť byt v stave, v akom ho prevzali, s prihliadnutím na obvyklú mieru opotrebenia a zároveň nevrátili kľúče od predmetu zmluvy a inventár minimálne v rozsahu uvedenom v Zápise o odovzdaní bytu a neuhradili v stanovenom termíne vzniknuté nedoplatky na konečnom vyúčtovaní nájmu a za služby spojené s nájmom, a ani nedodržali splátkový kalendár, žalobcovia sa domáhajú, aby im zaplatili aj dohodnutú zmluvnú pokutu. Podľa § 139 ods. 1 Obč. zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. V dôsledku tohto ustanovenia (aj § 513 OZ) sú žalobcovia v danej veci oprávnení spoločne a nerozdielne.
4. Žalobcovia ako dôkazy predložili Výpis z LV č. XXXXX pre k.ú. P., Zmluvu o nájme bytu zo dňa XX.XX.XXXX, Kalkuláciu úhrady za nájom a za služby spojené s nájmom bytu zo dňa XX.XX.XXXX, Zápis o odovzdaní bytu zo dňa XX.XX.XXXX, Vyúčtovanie služieb spojených s nájmom bytu zo dňa 01.03.2018, Dohoda o ukončení nájmu zo dňa 21.09.2018, Uznanie dlhu zo dňa 21.09.2018, Zápis o vrátení bytu zo dňa 01.11.2018, Vyúčtovanie zmluvnej zábezpeky zo dňa 05.11.2018, Vyúčtovanie služieb spojených s nájmom bytu zo dňa 01.11.2018, e-mail zo dňa 12.11.2018, Evidenciu platieb.
5. Žalovaným v 1. a 2. rade bola žaloba s prílohami doručená, k tejto sa nevyjadrili, skutkové tvrdenia nepopreli, dôkazy neoznačili.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcami, keď na pojednávaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku, pojednával v neprítomnosti žalovaných v 1. a 2. rade, ktorým bolo predvolanie doručené (č.l. 78), svoju neprítomnosť neospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali, pričom z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:
7. Z Výpisu z LV č. 10666 pre k.ú. Trnava (č.l. 5) vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - bytu č. X nachádzajúceho sa v bytovom dome súp.č. XXXX na T. ulici X v P.. Zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 12) vyplýva, že ňou prenajali žalobcovia v 1. a 2. rade ako prenajímatelia žalovaným v 1. a 2. rade ako nájomcom predmetný byt, pričom nájom bol dojednaný na dobu určitú od 15.11.2017 do 31.10.2018. Mesačné nájomné a zálohové platby za služby spojené s nájmom bytu boli dojednané ako celková mesačná úhrada za užívanie bytu vo výške 500,- eur (420,- eur nájomné + 80,- eur zálohové platby za služby), ktorá bola splatná mesačne vopred najneskôr do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca, a to aj za započatý mesiac nájmu, s výnimkou mesiaca 11/2017, ktorý bol dohodnutý ako polovica uvedenej sumy. Žalovaní (podľa nepopretého skutkového tvrdenia žalobcov) pri podpise zmluvy neuhradili zábezpeku vo výške 500,- eur v zmysle čl. 3 ods. 7 a 8 zmluvy. Podľa nepopretého skutkového tvrdenia žalobcov užívali žalovaní predmetný byt do 31.10.2018. Z Dohody o ukončení nájmu zo dňa 21.09.2018 (č.l. 23) vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na ukončení nájmu predmetného bytu ku dňu 21.09.2018. Z Uznania dlhu zo dňa 21.09.2018 (č.l. 25) vyplýva, že žalovaní ako dlžníci v ňom uznávajú svoj dlh voči žalobcom ako veriteľom v celkovej sume 4.447,- eur (z toho 1x pomerná časť mesačnej úhrady za mesiac 11/2017 (1x 250,- eur), 8x mesačná úhrada za mesiace 2,3,4,5,6,7,8,9/2018 (8x 500,- eur) a suma 197,- eur ako nedoplatok z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2017), ktorú sumu sa zaviazali zaplatiť v splátkach vo výške 50,- eur od 01/2019.
8. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
11. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
12. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
13. Podľa § 696 ods. 1 a 2 OZ, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. (1) Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak. (2)
14. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)
15. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
16. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
18. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 697 OZ, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
20. Podľa § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.
21. Podľa § 420 ods. 1 až 3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (1) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (2) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. (3)
22. Podľa § 442 ods. 1 a 3 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (1) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. (3)
23. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (1) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (2)
24. Podľa § 545 ods. 1 a 3 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. (1) Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. (3)
25. Podľa § 545a OZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
26. Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
27. Podľa § 513 OZ, ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý.
28. Podľa § 151 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)
29. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, a nebolo to ani medzi stranami sporné, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako podieloví spoluvlastníci bytu č. X v bytovom dome súp.č. XXXX na T. prenajali uvedený byt žalovaným v 1. a 2. rade ako nájomcom, a to na dobu určitú od 15.11.2017 do 31.10.2018. Zmluvné strany sa následne dohodli na ukončení nájmu ku dňu 21.09.2018, avšak v skutočnosti žalovaní užívali predmetný byt až do 31.10.2018. Žalovaní boli v zmysle nájomnej zmluvy v spojení s jej prílohou povinní platiť nájomné v sume 420,- eur mesačne a zálohové platby za služby spojené s nájmom bytu v sume 80,- eur mesačne, t.j. spolu sumu 500,- eur mesačne, a to aj za len započatý mesiac nájmu, s výnimkou mesiaca 11/2017, za ktorý boli povinní zaplatiť len polovicu uvedenej sumy. V konaní nebolo sporným, že žalovaní v 1. a 2. rade za užívanie bytu za mesiace november 2017 a mesiace február až október 2018 nezaplatili a nezaplatili ani nedoplatok na službách spojených s užívaním bytu za rok 2017 a 2018.
30. V prípade nezaplatených mesačných úhrad za mesiac november 2017 a za mesiace február až september 2018 ide o porušenie povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade ako nájomcov splniť si svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť za užívanie bytu, kým žalobcovia si svoju povinnosť (umožniť žalovaným užívanie bytu a služieb s ním spojených) v rozhodnom období splnili. V prípade nezaplatenej úhrady za mesiac október 2018 ide potom o užívanie bytu žalovanými v 1. a 2. rade bez právneho dôvodu, čím sa žalovaní bezdôvodne obohatili, pretože sa ich majetok nezmenšil o finančné prostriedky, ktoré by inak museli vynaložiť na zabezpečenie si bývania. Výška bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní bytu bez nájomnej zmluvy je pritom daná peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobného bytu, spravidla práve formou nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy (analogicky R53/2000).
31. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti je nárok žalobcov na zaplatenie sumy 4.750,- eur (250,- eur + 9x 500,- eur) dôvodný. V časti sumy 4.250,- eur ide pritom o nárok žalobcov na zaplatenie mesačnej úhrady za nájom za mesiac november 2017 (ktorá bola v zmluve o nájme bytu výslovne dojednaná vo výške 250,- eur) a mesačných úhrad za mesiace február až september 2018 (keď hoci ukončenie nájmu bolo dojednané ku dňu 21.09.2018, podľa zmluvy o nájme bytu mali žalobcovia nárok na zaplatenie mesačnej úhrady aj za len započatý mesiac september 2018 v celej výške). Okrem toho, žalovaní v 1. a 2. rade zároveň písomne uznali v Uznaní dlhu zo dňa 21.09.2018 dlh z mesačných úhrad vo výške 4.250,- eur a zaviazali sa ho zaplatiť. V časti sumy 500,- eur ide potom o sumu bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu a služieb aj po ukončení nájmu v mesiaci október 2018.
32. Žalobcom vznikol nárok aj na sumu 142,60 eura, ktorá predstavuje nedoplatok na službách spojených s užívaním bytu za rok 2018 s prihliadnutím na nedoplatok za rok 2017 vo výške 197,- eur. Zaplatenie nedoplatku na službách si pritom strany dojednali v čl. 3 ods. 11. zmluvy, kde sa dohodli, že vyúčtovanie nákladov zašle prenajímateľ nájomcovi, ktorý najneskôr do 30 dní uhradí vyúčtovaný rozdiel. Žalovaní v 1. a 2. rade výšku nedoplatkov žiadnym spôsobom nespochybnili. V prípade nedoplatku
za rok 2017 tento dokonca uznali vo výške 197,- eur v uznaní dlhu. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Uznanie dlhu žalovanými spĺňa náležitosti uznania dlhu podľa § 558 OZ, pretože je z tohto písomného právneho úkonu zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, jej presná výška, ako aj prísľub dlžníkov dlh zaplatiť, preto písomné uznanie dlhu žalovanými zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh z nedoplatku vo výške 197,- eur existoval. Požadovaná suma nedoplatku vo výške 142,60 eura je pritom pre žalovaných priaznivejšia. Žalobcovia ako prílohu k žalobe priložili Vyúčtovanie služieb spojených s nájmom bytu za obdobie 15.11.-31.12.17 a Vyúčtovanie služieb spojených s nájmom bytu za obdobie 01.01.-31.10.18, kde podrobne uviedli spôsob výpočtu nedoplatkov za rok 2017 a 2018, ktoré výpočty žalovaní žiadnym spôsobom nespochybnili.
33. K nedoplatku na službách za rok 2018 súd ešte uvádza, že hoci žalovaní boli nájomcami iba do 21.09.2018, žalobcovia majú nárok aj na nedoplatok vzniknutý pri službách využitých v období po skončení nájmu. Keďže žalovaní užívali byt v mesiaci október 2018 bez právneho titulu, vzniklo im bezdôvodné obohatenie v zmysle § 454 OZ, keď žalobcovia za nich uhradili dodávateľom cenu za poskytnuté služby, ktoré spotrebovali žalovaní, a teda plnili za žalovaných to, čo mali plniť sami. Žalovaní sú preto povinní vydať bezdôvodné obohatenie žalobcom, ktorá suma je zahrnutá v sume 142,60 eura.
34. S poukazom na vyššie uvedené majú žalobcovia voči žalovaným nárok na zaplatenie sumy celkom 4.892,60 eura, a to pri výpočte: nedoplatok na mesačných úhradách v sume 4.250,- eur (1x 250,- eur + 8x 500,- eur) + bezdôvodné obohatenie za užívanie bytu v sume 500,- eur (1x 500,- eur) + nedoplatok na službách za roky 217 a 2018 v sume 142,60 eura.
35. Pretože žalovaní nájomné a zálohy na služby nezaplatili včas, vzniklo žalobcom v 1. a 2. rade podľa § 697 OZ a § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. právo na zaplatenie poplatku z omeškania z dlžného nájomného. V zmysle citovaného nariadenia je poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Žalobcovia v konaní žiadali poplatok z omeškania vo výške 5% ročne. Po prepočte predstavuje poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile denne výšku 18,25% ročne. Ak si teda žalobcovia uplatnili poplatok z omeškania vo výške 5% ročne, uplatnili si ho v nižšej výške ako mali nárok, a preto im ho súd v uplatnenej výške priznal, keď nemôže prekročiť žalobu a priznať viac.
36. Podľa § 697 OZ nárok na poplatok z omeškania vzniká po tom, ako nájomca nezaplatí nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po splatnosti. Nájomné a zálohové platby za služby boli v danom prípade splatné mesačne vopred vždy najneskôr do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom vznikol nárok na poplatok z omeškania uplynutím piatich dní po splatnosti tej-ktorej úhrady za užívanie bytu, t.j. od 21. dňa predchádzajúceho mesiaca. S poukazom na uvedené vznikol žalobcom nárok na poplatok z omeškania v prípade neuhradených mesačných úhrad za užívanie bytu za mesiac november 2017 dňa 20.11.2017 (keď zmluvný vzťah vznikol práve v mesiaci november 2017), za mesiac február 2018 dňa 21.01.2018, za mesiac marec 2018 dňa 21.02.2018, za mesiac apríl 2018 dňa 21.03.2018, za mesiac máj dňa 21.04.2018, za mesiac jún dňa 21.05.2018, za mesiac júl dňa 21.06.2018, za mesiac august dňa 21.07.2018, za mesiac september dňa 21.08.208. Od uvedených dátumov potom súd žalobcom poplatok z omeškania z uplatnených súm priznal.
37. Žalobcovia si v konaní ďalej uplatnili nárok na zaplatenie sumy 20,- eur predstavujúcej náklady na upratanie bytu a vyhotovenie kľúčov, ktorý nárok súd právne posúdil ako nárok žalobcov na náhradu škody spôsobenej žalovanými. Žalovaní sa v zmluve zaviazali (čl. 6 ods. 3.), že v prípade ukončenia nájmu byt odovzdajú v stave, v akom ho prevzali a zároveň vymaľovaný základným bielym náterom, ako aj vrátiť kľúče, ktorú povinnosť podľa nepopretého skutkového tvrdenia žalobcov nesplnili. Žalovaní tak zodpovedajú žalobcom podľa § 420 ods. 1 OZ za porušenie právnej povinnosti a žalobcom voči žalovaným vznikol nárok na náhradu škody v nepopretej, a preto nespornej, výške 20,- eur, na zaplatenie ktorej sumy súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade.
38. Žalobcovia si v žalobe uplatnili aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.600,- eur. V zmluve, konkrétne v čl. 7. ods. 2., sa žalovaní zaviazali zaplatiť žalobcom zmluvnú pokutu 1.600,- eur, o.i. aj v prípade, že žalovaní ako nájomcovia po skončení nájmu bytu neodovzdajú predmet nájmu alebo neuhradia v stanovenom termíne vzniknuté nedoplatky na konečnom vyúčtovaní nájmu a za služby spojené s nájmom, resp. nedodržia splátkový kalendár.
39. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi (alebo veriteľ dlžníkovi), ak dôjde k porušeniu povinnosti, ktorú na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti druhému účastníkovi zmluvy nevznikla škoda. Podmienkou vzniku práva na zmluvnú pokutu je platné uzavretie dohody o zmluvnej pokute. Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je jej písomná forma; určenie povinnosti, na zabezpečenie ktorej je zmluvná pokuta dohodnutá; určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia.
40. Vychádzajúc z obsahu zmluvy možno konštatovať, že zmluvná pokuta bola dojednaná písomne, a to v čl. 7. ods. 2. zmluvy o nájme bytu. V dohode o zmluvnej pokute je aj jednoznačne určená zmluvná povinnosť, ktorá je zmluvnou pokutou zabezpečovaná, a síce o.i. povinnosť žalovaných po skončení nájmu byt odovzdať a uhradiť v stanovenom termíne vzniknuté nedoplatky na konečnom vyúčtovaní nájmu a za služby spojené s nájmom, resp. dodržať splátkový kalendár. Zároveň je aj určená výška zmluvnej pokuty, a to 1.600,- eur. Z uvedeného mal súd za to, že došlo k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty v zmysle § 544 ods. 2 OZ. Z vykonaného dokazovania mal súd z preukázané, že nájomcovia, t.j. žalovaní v 1. a 2. rade, predmet nájmu žalobcom po skončení nájmu včas neodovzdali a neuhradili nedoplatky na konečnom vyúčtovaní nájmu a za služby spojené s nájmom. Na základe toho súd dospel k záveru, že nárok žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty pre porušenie povinností žalovaných po skončení nájmu, na ktorej zmluvnej pokute sa zmluvné strany dohodli v čl. 7 ods. 2. zmluvy, je dôvodný.
41. Súd mal však za to, že vzhľadom na skutočnosť, že zmluvná pokuta predstavuje sumu 1.600,- eur, je táto zmluvná pokuta neprimerane vysoká s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to o.i. povinnosti po skončení nájmu odovzdať riadne byt a uhradiť nedoplatky na konečnom vyúčtovaní nájmu a za služby spojené s nájmom včas. Súd v súlade s oprávnením zvereným mu ustanovením § 545a OZ mal za to, že neprimerane vysoko dohodnutú zmluvnú pokutu je potrebné znížiť, prihliadajúc na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a na dôsledky, resp. na ujmy žalobcov, aké nastali porušením povinnosti žalovanými, na ktoré sa zmluvná pokuta viaže. Predovšetkým súd poukazuje na to, že uplatnená výška zmluvnej pokuty 1.600,- eur je neprimerane vysoká k dlhu žalovaných, ktorý zabezpečuje. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že hoci žalovaní neodovzdali byt ihneď po skončení nájmu, vznikla im povinnosť za užívanie bytu zaplatiť (ktorý nárok súd žalobcom priznal v tomto konaní) a následne nič nebránilo žalobcom byt ďalej prenajať, a preto žalobcom z dôvodu porušenia povinnosti žalovaných (včas odovzdať byt) škoda nevznikla. S poukazom na uvedené nie je možné zmluvnú pokutu uplatnenú žalobcami vo výške 1.600,- eur považovať za primerane vysokú. Súd preto videl dôvody pre aplikáciu moderačného práva súdu v zmysle § 545a OZ, t.j. na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, čo vyslovil aj pri predbežnom právnom posúdení veci. Súd za primeranú zmluvnú pokutu, s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, považoval sumu zodpovedajúcu výške mesačnej úhrady za užívanie bytu v sume 500,- eur, na ktorú znížil uplatnenú zmluvnú pokutu. Táto suma podľa názoru súdu zodpovedá jednak hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti, ako aj ujme žalobcov, ktorá nastala porušením povinnosti žalovanými.
42. Pokiaľ ide o žalobcami požadovaný poplatok z omeškania v prípade bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu v mesiaci október 2018 (t.j. zo sumy 500,- eur), v prípade nedoplatku (t.j. zo sumy 142,60 eura), v prípade náhrady za upratanie a kľúče (t.j. zo sumy 20,- eur) a v prípade zmluvnej pokuty (t.j. zo sumy 500,- eur), v prípade týchto súm nebolo možné žalobcom poplatok z omeškania priznať, pretože poplatok z omeškania patrí veriteľovi iba v prípade omeškania dlžníka so zaplatením nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu (§ 697 OZ). V prípade omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, so zaplatením nedoplatku na vyúčtovaní služieb, so zaplatením náhrady za upratanie a kľúče a so zaplatením zmluvnej pokuty by bolo možné žiadať úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ), ktorý úrok z omeškania však žalobcovia v žalobe nežiadali. Súd preto žalobu v časti požadovaného poplatku z omeškania z uvedených súm vo výroku II. rozsudku zamietol. Súd bol pritom viazaný žalobou a nebolo možné priznať žalobcom iný nárok ako žiadali, t.j. úrok z omeškania namiesto poplatku z omeškania.
43. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za dôvodnú v časti uvedenej vo výroku I. rozsudku, v ktorej časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcom sumu 5.412,60 eura spolu s poplatkom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 250,- eur od 20.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.02.2018 do zaplatenia, zo
sumy 500,- eur od 21.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.06.2018 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 21.08.2018 do zaplatenia a vo zvyšnej časti zmluvnej pokuty a poplatku z omeškania žalobu vo výroku II. rozsudku zamietol.
44. Súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na plnenie žalobcom spoločne a nerozdielne, pretože išlo o spoločný záväzok žalovaných zo zmluvy o nájme bytu, a teda vystupujú voči žalobcom ako solidárni dlžníci v zmysle § 511 ods. 1 OZ. S poukazom na ustanovenie § 513 OZ sú žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci bytu oprávnení voči žalovaným spoločne a nerozdielne, t.j. ktorýkoľvek z veriteľov môže žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý.
45. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)
46. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaných, určil súd v súlade s § 232 ods. 3 CSP žalovaným na plnenie primerane dlhšiu lehotu 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
47. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
48. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
49. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
50. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcom bola z uplatnenej istiny priznaná suma 5.412,60 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcov 83% a hrubý úspech žalovaných 17%, a teda konečný čistý úspech žalobcov je 66% (83-17). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 66% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď súd nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania žalobcov v 1. a 2. rade bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).