Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-166-2018.pdf
PDF · 86.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-6C/27/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Evou Šajmovičovou v právnej veci žalobkyne: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. námestie 2, J., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast.: JUDr. Katarína Hegedusová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/ A, Bratislava o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vydanie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.07.2018 domáhala, aby súd vyniesol tento rozsudok : Súd určuje: I. Zmluva o úvere č. XXXXXXX je neplatná, II. Úverová zmluva č. XXXXXXX zo dňa 15.08.2008 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, III. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi z úverovej zmluvy č. č. XXXXXXX zo dňa 15.08.2008 bezdôvodné obohatenie vo výške 645,27 € na uvedenú korešpondenčnú adresu, IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie podľa rozhodnutia súdu na uvedenú korešpondenčnú adresu. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že predmetný úver bol vo výške 1.991,64€ (60.000,-Sk), žalobcovi zaplatila 2.636,91€ a úver preplatila o 645,27€, ktorú sumu žiada od žalovaného ako bezdôvodné obohatenie. K nárokovanej časti primeraného finančného zadosťučinenia uviedla, že dôvodom žaloby je nátlaková forma na jej osobu od žalovaného, do pozornosti dala, že ak má mať primerané finančné zadosťučinenie dostatočný satisfakčný účinok pre spotrebiteľa a zároveň výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa, možno prijať argumentáciu, že primerané finančné zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila podľa §3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Predmetnú zmluvu považovala za rozpornú so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v nej chýbajú zákonom vyžadované obligatórne náležitosti (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; termín konečnej splatnosti, deň, mesiac, rok; RPMN). 2. Uznesením č. k. 7Csp/166/2018-50 zo dňa 25.09.2018 súd podanie žalobkyne zo dňa 16.07.2018 odmietol. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3 Co/301/2018-63 zo dňa 31.05.2019 predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil na ďaľšie konanie, pričom v časti, v ktorej súd prvej inštancie odmietol žalobu o finančné zadosťučinenie, odvolací súd uznesenie potvrdil. 3. Žalovaný k žalobe uviedol, že žalobkyňa dňa 15.2.2008 uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXX ako dlžník pod obchodným menom Viera Berkyová, fyzická osoba - podnikateľ označený identifikačným číslom XXXXXXXX, pričom pri uzatváraní zmluvy konala žalobkyňa v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky zo strany žalovaného jej boli poskytnuté na účel podnikania. Na základe uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvoma podnikateľskými subjektami. Žalobkyňa ukončila podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 17.11.2011. Predmetnú úverovú zmluvu nemožno posudzovať z
hľadiska náležitostí v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko táto nespadá do režimu spotrebiteľských zmlúv. Žalovaný vyjadril názor, že z predmetnej zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia stanovená zákonom. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatňovaného bezdôvodného obohatenia. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa uhradila istinu spolu s poplatkom za poskytnutie úveru dňa 28.11.2011, kedy žalobkyňa ako dlžník mala vedomosť o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úrokoch a poplatku úveru, ktorá vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. Požadovaný nárok žalobkyne sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 28.11.2014, t.j. po uplynutí subjektívnej lehoty, ktorá začala plynúť dňa 28.11.2011, kedy žalobkyňa poukázala n účet žalovaného splátku nad rámec sumy istiny. Žalobkyňa svoju žalobu uplatnila na súde až dňa 16.7.2018. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa nijako skutkovo nepreukázala možnosť uplatnenia 10 - ročnej premlčacej lehoty, teda, že by sa žalovaný úmyselne bezdôvodne obohatil. 4. Súd v zmysle § 180 CSP pojednával v neprítomnosti sporových strán, nakoľko tieto sa na súd nedostavili, žalobkyňa sa neospravedlnila, žalovaný sa ospravedlnil a súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. 5. Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby a oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise: Zápisnica o výsluchu osoby, Zápisnica o trestnom oznámení, Lekárska správa, Mimosúdna dohoda, Odpoveď MS SR na žiadosť zo dňa 12.09.2017, Rozsudok KS Prešov, Zmluva o úvere, Fotokópia zloženiek, Korešpondencia medzi a zistil tento skutkový stav: Zmluvou o úvere č. XXXXXXX, uzavretou medzi procesnými stranami dňa 15.2.2008, poskytol žalovaný ako veriteľ žalobkyni ako dlžníkovi pod obchodným menom E. J., W.: XXXXXXXX, N. XX, J., zapísanej v živnostenskom registri v J. pod č. XXX-XXXXX, úver v sume 60.000,-Sk, ktorý sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi o sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 19.440,-Sk v troch mesačných splátkach po 26.480,-Sk počnúc dňom 20.3.2008. Dlžník svojím podpisom potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti dňa 15.2.2008.
6. Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 7. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 8. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 9. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 10. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďaľších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 11. Podľa §451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
12. Podľa §451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplateného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Podľa §456 veta prvá OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
14. Podľa §107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto s na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
15. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je zabrániť, aby sa niekto na úkor iného bezdôvodne obohatil, v prípade, že takéto obohatenie vzniklo, zákon zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Zodpovedným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa obohatil, oprávneným subjektom ten, na úkor koho obohatenie vzniklo. Získané bezdôvodné obohatenie môže spočívať vo veciach, výkonoch, ale aj v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci by k zmenšeniu došlo, ak by si plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné
v peniazoch. O plnenie bez právneho dôvodu ide v prípade, keď právny dôvod neexistoval od samého začiatku alebo dodatočne odpadol.
16. Premlčanie možno definovať ako následok kvalifikovaného uplynutia času, ktorý spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva a vzniká tzv. naturálna obligácia. K premlčaniu práva stačí, ak nastala objektívna skutočnosť, a to uplynutie času, ktoré však samo o sebe neznamená zánik práva, toto právo trvá aj naďalej, avšak nachádza to odraz nielen v hmotnoprávnej rovine (právo sa premieňa na tzv. naturálne právo), ale aj v procesnej rovine v dôsledku toho, že v prípade, ak ten, kto má povinnosť plniť, vznesie v príslušnom konaní námietku premlčania, takého právo nie je možné súdom priznať, teda právny poriadok mu nepriznáva právnu ochranu. Nepriznanie premlčaného práva je viazané na ďalšiu právnu skutočnosť, ktorou je vznesenie kvalifikovanej námietky premlčania tým, voči ktorému je uplatňovaný žalovaný nárok, námietka premlčania je kvalifikovanou vtedy, ak je vznesená v konaní pred súdom oprávneným rozhodnúť o danom práve. Vznesenie námietky premlčania je adresný právny úkon procesnej strany, obsahom ktorého musí byť vôľa konajúceho využiť právo vzniesť námietku premlčania s úmyslom z dôvodu uplynutia stanovenej doby, vyhnúť sa plneniu premlčaného práva. Samotné vznesenie námietky premlčania však nemá za následok zánik práva, ale iba zmenu charakteru práva, toho dôsledkom je, že aj po tom, čo bola vznesená námietka premlčania, na základe ktorej súd žalobu zamietol, je možné premlčané právo plniť a toto právo môže byť aj predmetom ďalších právnych úkonov. 17. Predpokladom úspešného dovolania sa premlčania je aj uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby. Občiansky zákonník pri stanovení dĺžky premlčacej vychádza zo zásad, že jej dĺžku stanovuje v závislosti na vzniku toho ktorého práva, v prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia je subjektívna premlčacia doba dvojročná a začína plynúť odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie o tom, že došlo k obohateniu sa na jeho úkor a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia je tri roky a v prípade zavinenia vo forme úmyselného bezdôvodného obohatenia desať rokov, pričom v oboch prípadoch sa začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby určí odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Pri úmyselnej forme bezdôvodného obohatenia zákon vyžaduje, aby úmysel obohatiť sa na úkor iného bol daný v čase obohatenia. V danom prípade je potrebné aplikovať subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu, nakoľko u žalobkyne zaplatením jednotlivých úverových splátok nastala skutková okolnosť, od ktorej sa odvíja plynutie subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia, už vtedy žalobkyňa mala vedomosť o osobe, ktorá sa mala na jej úkor bezdôvodne obohatiť a tiež o výške bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa najneskôr dňom uhradenia splátok úveru si bola vedomá všetkých skutkových okolností potrebných na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa podala žalobný návrh na súd dňa 16.07.2018, vzhľadom na povinnosť súdu prihliadať na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, vznesenú zo strany žalovaného, súd ustálil, že všetky úverové splátky uhradené žalobkyňou pred 16.07.2016 sú premlčané, a teda nemožno ich priznať. Podľa tvrdenia žalovaného, ktoré žalobkyňa nijakým spôsobom nerozporovala, žalobkyňa uhradila úverovú istinu spolu s poplatkom za poskytnutie úveru dňa 28.11.2011, od uvedeného dátumu začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota na úspešné uplatnenie bezdôvodného obohatenia žalobkyne voči žalovanému. Súd prihliadnuc na vznesenú námietku premlčania žalovanou procesnou stranou dospel k záveru, že žalobkyňou uplatňované priznanie bezdôvodného obohatenia, ktoré zaplatila žalovanému na úverovej istine a poplatkoch do 28.11.2011 nemožno priznať, lebo si svoj nárok žalobou uplatnila po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, zákonom stanovenej na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalobu podala na súd až 16.07.2018. Na základe týchto dôvodov súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. 18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP. nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.