Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_58Cb-124-2019.pdf
PDF · 130.63 KB
Case nature
Area
Subarea
58Cb/124/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu: ARICON GROUP s.r.o., IČO: 36 716 022, so sídlom Školská 456, Zlatná na Ostrove, právne zastúpený: ius aegis s.r.o., IČO: 36 857 203, so sídlom Ferienčíkova 7, Bratislava proti žalovanému v 1. rade: Foxt, s.r.o., IČO: 46 163 883, so sídlom Ružinovská 3, Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Igor Schweighofer, advokát so sídlom Holíčska 28, Bratislava, žalovanému v 2. rade: S. N., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Š. X, G., o zaplatenie 2.890,91 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.640,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.640,91 Eur odo dňa 03.11.2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 250,- Eur, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný v 1.rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca má voči žalovaným n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 04.04.2019 domáhal voči žalovanému v rámci upomínacieho konania zaplatenia sumy 2.890,91 Eur s príslušenstvom a súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 01.05.2018 uzatvoril so žalovaným v 1.rade zmluvu o spolupráci č. 1/2018, na základe ktorej sa žalovaný v 1.rade zaviazal zaplatiť žalobcovi províziu za poskytnuté služby. Žalobca na základe zmluvy vystavil žalovanému v 1.rade faktúru č. 181050 zo dňa 30.09.2018, splatnú dňa 02.11.2018 na sumu 2.640,91 Eur. Žalovaný v 1.rade faktúru v lehote splatnosti neuhradil. Žalobca uzatvoril so žalovaným v 1.rade a so žalovaným v 2.rade dohodu o uznaní dlhu a pristúpení k záväzku zo dňa 26.02.2019, ktorou žalovaný v 1.rade uznal dlh voči žalobcovi čo do výšky 2.640,91 Eur s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry ani z časti a žalovaný v 2.rade dohodou pristúpil k záväzku žalovaného v 1.rade voči žalobcovi s tým, že žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade sú povinní splniť záväzok spoločne a nerozdielne. Žalovaní sa zároveň zaviazali, že ak záväzok nebude v celom rozsahu uhradený ku dňu 15.03.2019, žalobca má voči žalovaným právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca si súčasne uplatnil voči žalovanému v 1.rade i nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,- Eur.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 30.04.2019 platobný rozkaz sp.zn. 12Up/421/2019-0, voči ktorému podali žalovaní odpor. V podanom odpore žalovaní uviedli, že aj napriek tomu že prišlo k uznaniu pohľadávky, túto viac neuznávajú z dôvodu, že žalobca zrušil konto a na základe zmluvy už nikto nevidí 3d konto, čiže niet za čo platiť. Bez tohto konta sa nedá plniť zmluva. Žalovaní sa vyjadrili, že nebudú platiť za službu, ktorá neexistuje. Žalobca toto zrušil, aj napriek nesúhlasu žalovaných a teda práve žalobca porušil zmluvu. Na základe uvedeného peňažný nárok žalobcu v celom rozsahu žalovaní neuznávajú. Žalovaný v 1.rade potvrdil, že žalobca tomuto doručil faktúru č. 1/2018 a že nárok vedie v účtovníctve.
4. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z., proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje, to neplatí, ak bol odpor odmietnutý.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že odplata žalobcu nebola viazaná na akékoľvek webové konto, či „večný“ prístup k 3D snímkam ale na žalovaným v 1.rade zrealizované realitné objednávky (bod 3. zmluvy), pri ktorých žalovaný v 1.rade ako prevádzkovateľ realitnej kancelárie využíval prezentáciu sprostredkovávanej nehnuteľnosti prostredníctvom 3D videa, nasnímaného 3D kamerou, ktorú na základe zmluvy žalobca poskytol žalovaného v 1.rade. Skutočnosť, že dnes sa v ponuke nehnuteľností na webovom sídle žalovaného v 1.rade www.foxt.sk <http://www.foxt.sk> nezobrazujú 3D snímky jednotlivých nehnuteľností a žalovaný v 1.rade tieto nevie využiť na zatraktívnenie nehnuteľností a následné sprostredkovanie ich predaja, nemá vplyv na už zrealizované objednávky, ktoré žalovaný v 1.rade zrealizoval s využitím 3D snímok a z ktorých žalobcovi patrí právo na zaplatenie zmluvou dojednanej provízie. Navyše, žalovaný v 1.rade dodnes nereklamoval vystavenú faktúru, naopak predmetná faktúra je v poradí druhou faktúrou vystavenou žalobcom na základe zmluvy, pričom prvú faktúru žalovaný v 1.rade žalobcovi zaplatil. Žalobca ďalej zdôraznil, že zo zmluvy nevyplýva žalobcovi povinnosť viesť pre žalovaného v 1.rade konto na 3D snímky, resp. povinnosť prevádzkovať už zrealizované 3D snímky, v akom rozsahu a po akú dobu a to ani vo vzťahu k 3D snímkam, na podklade ktorých došlo k objednávke a následnej fakturácii provízie zo strany žalobcu. Skutočnosť, že žalobca odstúpil od zmluvy, nemá vplyv na právo žalobcu na zaplatenie provízie za už zrealizované objednávky žalovaného v 1.rade. Na základe zmluvy je medzi stranami dojednané „platiť“ za už zrealizované objednávky.
6. Okresný súd Banská Bystrica podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. v spojení s ustanovením § 13 a § 15 zákona č. 160/2015 Z.z., postúpila vec tunajšiemu súdu na prejednanie a rozhodnutie.
7. Na pojednávaní konanom dňa 12.11.2019 žalobca zotrval na písomne podanej žalobe a svojich vyjadreniach a ďalej uviedol, že žalovaný v 1.rade vystupoval ako realitná kancelária poskytujúca sprostredkovateľské služby medzi predávajúcim a potenciálnym kupujúcim, pričom žalovaný v 1.rade využíval 3D kameru na zosnímanie nehnuteľností, ktoré si následne na svojej stránke zverejňoval. Odmena bola viazaná na zrealizovaný obchod, nie na to, či žalobca bude viesť pre žalovaného v 1.rade nejaké konto alebo nie. Čo sa týka zrealizovaných objednávok, má sa tu na mysli každá jedna nafotená zvizualizovaná nehnuteľnosť ponúkaná žalovaným v 1.rade. Záväzok viesť konto pre žalovaného v 1.rade nevyplýval ani zo zmluvy o spolupráci. Odstúpením od zmluvy sa zrušil prístup ku kontu. Žalobca o.i. zdôraznil, že ak tento vedie nejaké konto, neznamená to, že má nejaký záväzok voči žalovanému v 1.rade. Nakoľko žalovaný v 1.rade nezaplatil nárok žalobcu uplatnený žalobou, žalobca od zmluvy odstúpil a aj keď v zmluve nie sú dojednané konkrétne podmienky odstúpenia od zmluvy, žalobca mohol od zmluvy odstúpiť v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 1.rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu v rámci procesnej obrany uviedol, že odstúpenie od zmluvy je neplatné. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v 1.rade vrátil 3D kameru žalobcovi a teda neohol vykonávať ďalej činnosť, na ktorú bola zmluva uzavretá až do doby, do ktorej by došlo k zaplateniu. Napriek tomu žalobca vypol celú stránku, pričom pre žalovaného v 1.rade je to nepoužiteľné, klienti sa nijakým spôsobom k tomu nedostanú. Aj keď bola služba zaplatená prvou faktúrou, žalovaný v 1.rade túto službu poskytujúcu žalobcom, využívať nemohol. Následne bola aj druhá časť vypnutá, teraz to už vôbec nefunguje, tieto služby žalobca pre žalovaného v 1.rade neposkytuje. Nesplnením povinnosti zo strany žalobcu nie je možné sa na takúto dohodu o uznaní dlhu obracať, nakoľko si žalobca nesplnil svoje povinnosti, ktoré pri tejto dohode mal. Žalobca svojim porušením a to vypnutím celej služby, porušil sám zmluvu o spolupráci, na základe skutočnosti ktorej žiadal žalobu zamietnuť.
Žalovaný v 2. rade rovnako navrhoval žalobu zamietnuť. Ďalej uviedol, že žalobca spôsobil žalovanému v 1.rade škodu, keď zablokoval konto pre jeho klientov a fyzicky bol žalovaný v 1.rade nútený vyhotovovať si fotodokumentáciu ponúkaných nehnuteľností vlastnými prostriedkami a ohliadkami. Skutočnosť, že predmetom zmluvy malo byť aj vedenie konta pre žalovaného v 1.rade zo strany žalobcu, má potvrdzovať e-mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade.
8. V podaní doručenom súdu dňa 19.11.2019 žalovaní uviedli, že predmetom zmluvy nebolo požičanie 3D kamery, ale práca žalovaného v 1.rade spočívajúca v tom, že tento vytvorí 3D kamerou scany, ktoré mal žalobca ďalej poslať na spracovanie do USA, kde sa vytvorili tie 3D scany a potom poslal link, kde sa to dá vidieť, aby sa to mohlo prezentovať pre klientov žalovaného v 1.rade. Za požičanie kamery si žalobca nikdy nefakturoval ani euro, pretože sa platí za scany. Správu konta viedol žalobca, ktorý ju bezdôvodne vypol a to aj za scany, ktoré boli riadne zaplatené. Podľa žalovaných, takto žalobca porušil zásadným spôsobom zmluvu o spolupráci a žalovanému v 1.rade tak vznikli finančné škody a to zaplatené faktúry za 3D scany, ktoré žalovaný v 1.rade vykonal, zaplatil a nefungujú (žalovaný v 1.rade sa nedokáže prezentovať, každého klienta musí osobne vziať na ohliadku), práca žalovaného v 2.rade a práca kolegov a nemajetková ujma v očiach klientov žalovaného v 1.rade, kde žalovaný v 1.rade má s nimi zmluvy že prezentuje ich nehnuteľnosti novou technológiou 3D, potenciálnych klientov. Žalobca bez súhlasu žalovaných odstúpil od zmluvy o spolupráci.
9. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 22.01.2020 naďalej uviedol, že predmetom zmluvy je požičanie 3D kamery s príslušenstvom na vytvorenie 3D fotografií. K zmene zmluvy nedošlo žiadnym ďalším dodatkom alebo inou písomnom formou. Ani z predloženej e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovanými nevyplýva, aby sa zmluvné strany dohodli na zmene zmluvy alebo na inej zmene predmetu zmluvy. Žalovaný v 1.rade si mohol 3D fotografie z 3D kamery spracovať a uložiť na svoju webovú stránku sám alebo po spracovaní 3D fotografie žalobcom stiahnuť tieto 3D fotografi a dať na svoju webovú stránku. Predmetom záväzku nebolo spracovanie 3D fotografií a vedenie konta pre žalovaného v 1.rade ako tvrdia žalovaní, ale len požičanie 3D kamery. Žalobca záverom vo vzťahu k uznaniu záväzku žalovaným v 1.rade poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10.01.2008 sp.zn. 32Cdo/4465/2007, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.10.1999 sp. zn. 29Cdo/2854/1999.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami založenými do súdneho spisu a to so Zmluvou o vzájomnej spolupráci č. 1/2018, faktúrou č. 181050, Dohodou o uznaní dlhu a pristúpení k záväzku, odstúpením od zmluvy, odpoveďou na odstúpenie od zmluvy zo dňa 24.04.2019, odpoveďou na list zo dňa 24.04.2019, snímkami obrazovky z web stránky žalovaného v 1.rade, e- mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
11. Žalovaný v 1.rade na jednej strane a žalobca na strane druhej uzatvorili podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka dňa 01.05.2018 zmluvu o obchodnej spolupráci č. 1/2018 (ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo zo strany žalobcu (záväzok žalobcu) poskytnúť žalovanému v 1.rade 3D kameru Matterport PRO2 v hodnote 3.695 Eur s príslušenstvom, ktorým je stojan na kameru a rýchlu uvoľňovaciu svorku v hodnote 190,74 Eur a I pad mini 2 v hodnote 300 Eur. Zo strany žalovaného v 1.rade bola predmetom zmluvy povinnosť (záväzok žalovaného v 1.rade) zaplatiť žalobcovi pri všetkých zrealizovaných objednávkach províziu 60% v sadzbách odvíjajúcich sa od rozlohy kamerovanej nehnuteľnosti. V bode 5. zmluvy si zmluvné strany určili rozsah možností resp. funkcie 3D kamery. V bode 2. Záverečných ustanovení zmluvy si zmluvné strany dohodli, že zmeny a doplnky tejto zmluvy si vyžadujú písomnú a číslovanú formu podpísanú oboma zmluvnými stranami. K prípadnému návrhu zmien, resp. doplnkov k tejto zmluve sa druhá strana zaväzuje vyjadriť najneskôr do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia návrhu zmeny, resp. doplnku druhou zmluvnou stranou.
12. Žalobca vystavil žalovanému v 1.rade dňa 30.09.2018 faktúru č. 181050, na sumu 2.640,91 Eur s DPH, so splatnosťou dňa 02.11.2018, ktorá bola žalovanému v 1.rade doručená dňa 22.10.2018 (ďalej len „faktúra“).
13. Žalovaný v 1.rade ako dlžník a žalovaný v 2.rade ako pristupujúci dlžník na jednej strane a žalobca ako veriteľ na strane druhej, uzatvorili dňa 26.02.2019 Dohodu o uznaní dlhu a pristúpení k záväzku (ďalej len „dohoda“). Predmetom uznania je dlh vyplývajúci z faktúry č. 181050 vo výške 2.640,91 Eur, ktorý žalovaný v 1.rade uznal čo do dôvodu a výšky spolu s príslušenstvom („záväzok“). Predmetom
pristúpenia k záväzku je vyhlásenie žalovaného v 2.rade, že pristupuje k záväzku vyplývajúcemu z faktúry č. 181050 vo výške 2.640,91 Eur a stáva sa dlžníkom žalobcu, pričom obaja žalovaní sú zo záväzku zaviazaní spoločne a nerozdielne. Podľa bodu 2.2 dohody sa žalovaní zaviazali uhradiť žalobcovi záväzok najneskôr do 15.03.2019 a v prípade ak nebude záväzok uhradený do uvedenej lehoty, má žalobca voči žalovaným nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 250 Eur.
14. Žalobca listom zo dňa 11.04.2019 adresovaným žalovanému v 1.rade, odstúpil od zmluvy o spolupráci z dôvodu, že žalovaný v 1.rade ani po opakovaných výzvach a rozsiahlych vzájomných rokovaniach, nezaplatil faktúru č. 181050 ani v dodatočných lehotách na plnenie. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému v 1.rade doručené dňa 17.04.2019, čo preukazuje priložená doručenka.
15. Listom zo dňa 24.04.2019 žalovaný v 1.rade zaslal žalobcovi odpoveď na odstúpenie od zmluvy, v ktorej uviedol, že nesúhlasí s odstúpením od zmluvy a toto považuje za neplatné. Ďalej uviedol, že nakoľko faktúru uznal podpísaním dohody o uznaní záväzku, táto bude riadne uhradená, pričom faktúru nikdy nespochybnil. Žalovaný v 1.rade a žalobca sa dohodli, že pokým žalovaný v 1.rade neuhradí faktúru, odovzdá žalobcovi predmet zmluvy a to kameru s príslušenstvom. Nezaplatenie faktúry spôsobili osoby, ktoré majú so žalovaným v 1.rade mandátnu zmluvu o spolupráci a neuhradili žalovanému v 1.rade všetky náklady, ktoré využívaním 3D kamery spôsobili. Žalovaný v 1.rade sa vyjadril, že sa plateniu nevyhýba. Súčasne vyjadril, že nesúhlasí so zrušením konta, ktoré žalobca zrušil a tým pádom nie sú vidieť žiadne 3D vizualizácie na webovej stránke žalovaného v 1.rade, ani tie ktoré sú zaplatené, čo znamená, že sa porušuje predmet zmluvy. Žalovaný v 1.rade súčasne poukázal na tú skutočnosť, že zrušením konta, nemá ďalej za čo platiť a už vôbec nie za predmetnú faktúru a ďalej vyslovil, že pokiaľ by žalobca obnovil konto žalovaného v 1.rade, žalovaný v 1.rade predmetnú faktúru spolu s úrokmi z omeškania uhradí. V opačnom prípade faktúru nezaplatí.
16. Žalobca v liste zo dňa 13.05.2019 adresovanom žalovanému v 1.rade uviedol, že zmluva o spolupráci odstúpením od zmluvy zanikla. Vzhľadom na ukončenie zmluvy je preto irelevantné aj akékoľvek ďalšie vedenie konta na 3D vizualizácie.
17. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade predloženou žalovanými vyplýva dohodnutý spôsob a model fakturácie provízie, pričom súd z tejto nezistil skutočnosti tvrdené žalovanými a to že predmetom zmluvy malo byť aj vedenie konta pre žalovaného v 1. rade zo strany žalobcu.
18. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
19. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
20. Podľa ustanovenia § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo bral z nej úžitky.
21. Podľa ustanovenia § 679 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, prenajímateľ môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca napriek písomnej výstrahe užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu hrozí značná škoda. Ak nejde o byt alebo nebytový priestor, môže prenajímateľ tiež odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia ako tri mesiace, do troch mesiacov, alebo ak s ohľadom na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu treba prenajatú vec vypratať.
22. Podľa ustanovenia § 511 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z
povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
23. Podľa ustanovenia § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
24. Podľa ustanovenia § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
25. Podľa ustanovenia § 533 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
26. Podľa ustanovenia § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
27. Podľa ustanovenia § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
28. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
29. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
30. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
31. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
32. Podľa ustanovenia § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
33. Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
34. Podľa ustanovenia § 376 Obchodného zákonníka, poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.
35. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žaloba je dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 01.05.2018 žalobca a žalovaný v 1.rade uzatvorili podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluvu o obchodnej spolupráci č. 1/2018. Predmetom zmluvy bolo zo strany žalobcu (záväzok žalobcu) poskytnúť žalovanému v 1.rade 3D kameru Matterport PRO2 v hodnote 3.695 Eur s príslušenstvom, ktorým je stojan na kameru a rýchlu uvoľňovaciu svorku v hodnote 190,74 Eur a I pad mini 2 v hodnote 300 Eur. Zo strany žalovaného v 1.rade bola predmetom zmluvy povinnosť (záväzok žalovaného v 1.rade) zaplatiť žalobcovi pri všetkých zrealizovaných objednávkach províziu 60% v sadzbách odvíjajúcich sa od rozlohy kamerovanej nehnuteľnosti. Žalovaní však v rámci procesnej obrany tvrdili, že predmetom uvedenej zmluvy malo byť i vedenie konta pre žalovaného v 1.rade zo strany žalobcu, skutočnosť ktorá bola medzi stranami sporná. Žalobca listom zo dňa 11.04.2019 adresovaným žalovanému v 1.rade, odstúpil od zmluvy o spolupráci z dôvodu, že žalovaný v 1.rade ani po opakovaných výzvach a rozsiahlych vzájomných rokovaniach, nezaplatil faktúru č. 181050 ani v dodatočných lehotách na plnenie. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému v 1.rade doručené dňa 17.04.2019. Žalovaný v 1.rade však pokladal odstúpenie od zmluvy za neplatné z dôvodu, že s týmto nesúhlasil a teda i táto skutočnosť bola sporná. Spornou však nebolo, že žalovaný v 1.rade ako dlžník a žalovaný v 2.rade ako pristupujúci dlžník na jednej strane a žalobca ako veriteľ na strane druhej, uzatvorili dňa 26.02.2019 Dohodu o uznaní dlhu a pristúpení k záväzku (ďalej len „dohoda“). Predmetom uznania je dlh vyplývajúci z faktúry č. 181050 vo výške 2.640,91 Eur, ktorý žalovaný v 1.rade uznal čo do dôvodu a výšky spolu s príslušenstvom („záväzok“). Predmetom pristúpenia k záväzku je vyhlásenie žalovaného v 2.rade, že pristupuje k záväzku vyplývajúcemu z faktúry č. 181050 vo výške 2.640,91 Eur a stáva sa dlžníkom žalobcu, pričom obaja žalovaní sú zo záväzku zaviazaní spoločne a nerozdielne. Podľa bodu 2.2 dohody sa žalovaní zaviazali uhradiť žalobcovi záväzok najneskôr do 15.03.2019 a v prípade ak nebude záväzok uhradený do uvedenej lehoty, má žalobca voči žalovaným nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 250 Eur. Súd má za to, že táto skutočnosť nebola sporná (aj napriek tomu, že žalovaný v 1.rade v konaní uviedol, že tento dlh ďalej neuznáva) s poukazom na to, že zmyslom uznania je právna domnienka existencie záväzku v čase uznania. Tým sa v spore posilnila procesná pozícia žalobcu ako veriteľa v tom, že tento nebol povinný dokazovať vznik záväzku (teda či došlo k uzatvoreniu zmluvy, poskytnutiu plnenia a pod.) a teda ani skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi (žalovaní), ktorý namieta, že dlh nevznikol resp. „dlh už ďalej neuznáva“, aby svoje tvrdenia preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. V spore teda žalobcovi na preukázanie oprávnennosti jeho nároku postačovalo, že preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatnil žalovaný písomne uznal. Na druhej strane žalovaný v 1.rade (ale ani žalovaný v 2.rade) nepreukázal, že by záväzok v čase uznania netrval a teda dôkazné bremeno v tejto časti svojej procesnej obrany žalovaný v 1.rade neuniesol. Čo sa týka pristúpenia k záväzku zo strany žalovaného v 2.rade, súd uvádza, že predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku je uzavretie písomnej dohody (čo splnené bolo) medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom (žalovaný v 2.rade), pričom ide o pristúpenie žalovaného v 2.rade do existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom (žalovaný v 1.rade) a veriteľom (žalobca), a to na strane pôvodného dlžníka (ktorý však neprestáva byť dlžníkom veriteľa). V plnom rozsahu je tak potrebné aplikovať ustanovenia § 511 Občianskeho zákonníka o pasívnej solidarite. Pokiaľ nebolo inej dohody, podiely dlžníkov (žalovaných) sú rovnaké. Splnením záväzku ktorýmkoľvek dlžníkom dochádza k zániku pôvodného záväzkového vzťahu a súčasne aj k zániku zabezpečenia záväzku. Žalovaný v 2.rade v rámci svojej procesnej obrany však nepreukázal neplatnosť alebo neúčinnosť uvedeného zabezpečenia záväzku. Súd na základe uvedeného považuje uznanie dlhu a pristúpenie k záväzku za platné a účinné a teda i za nesporné. Žalovaný v 1.rade ďalej namietal, že porušením povinností zo zmluvy zo strany žalobcu (vypnutie konta), žalobca spôsobil žalovanému v 1.rade škodu.
36. V prvom rade sa tak súd zaoberal predmetom zmluvy. Na jednej strane žalobca tvrdil, že predmetom zmluvy je poskytnutie kamery za odplatu. Na druhej strane žalovaný v 1.rade tvrdil, že predmetom zmluvy je okrem poskytnutia kamery i vedenie konta zo strany žalobcu pre žalovaného v 1.rade. Zmluvné strany
uzatvorili zmluvu podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (inominátna zmluva), ktorú súd posúdil povahou zmluvy najbližšie k nájomnej zmluve podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 721 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nie je sporné, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie kamery zo strany žalobcu pre žalovaného v 1.rade, skutočnosť ktorá vyplýva z bodu 1. Článku 1. zmluvy. V tejto časti je zmluva určitá. Súd ďalej posúdil body 4. a 5. Článku 1 zmluvy tak, že v týchto článkoch ide o funkcie či možnosti 3D kamery (a ich následné zapracovanie do výsledku virtuálnych fotografií či videa) v spojitosti s bodom 3. Článku 1 zmluvy, na základe ktorého sa vypočítava odplata za využitie kamery v možnostiach uvedených v bode 4. a 5. zmluvy. Zo žiadneho bodu predmetnej zmluvy však nevyplýva pre žalobcu povinnosť viesť pre žalovaného v 1.rade akékoľvek konto na ktorom by poskytol virtuálny priestor jednak pre žalovaného v 1.rade či pre jeho klientov pri prezeraní ponuky nehnuteľností (zo strany žalovaného v 1.rade). Inak povedané, to akú nehnuteľnosť a akým spôsobom uvedeným v bode 3. až 5. žalovaný v 1.rade kamerou nasníma (a ďalej mohol prezentovať) sa tak odzrkadľuje na tvorbe (výšky) odplaty. Nič však nebránilo zmluvným stranám (najmä žalovanému v 1.rade), aby si zmluvu upravili svojim potrebám vyplývajúcim z využívania 3D kamery (napríklad podľa bodu 2. Záverečných ustanovení zmluvy). Pokiaľ by aj takú povinnosť žalobca mal a konto by pre žalovaného v 1.rade poskytoval/viedol, nie je možné vylúčiť, že by tak činil na základe inej zmluvy (napríklad ústnej dohody), čo však v konaní najavo nevyšlo. Na základe uvedeného súd posúdil zmluvu o spolupráci č. 1/2018 ako platnú a dostatočne určitú, predmetom ktorej bolo výlučne poskytnutie 3D kamery žalovanému v 1.rade za odplatu.
37. V druhom rade sa súd zaoberal platnosťou odstúpenia od zmluvy. Na jednej strane žalobca považoval odstúpenie od zmluvy za platné a účinné, na strane druhej žalovaný v 1.rade považoval odstúpenie od zmluvy za neplatné z dôvodu jeho nesúhlasu s odstúpením (došlo k zamedzeniu prístupu ku kontu zo strany žalobcu), pričom podporne k tomuto uviedol, že podľa zmluvy nemohlo dôjsť k odstúpeniu, nakoľko zmluva takéto ustanovenia neobsahovala. Súd na základe vyššie uvedeného vyhodnotil zmluvu ako platnú, nakoľko odstúpiť od zmluvy možno len na základe platnej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon, tento nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej strany, čím možno tvrdenie žalovaného v 1.rade považovať za prekonané. Ak žalovaný v 1.rade postavil svoju procesnú obranu na tom, že nemožno od zmluvy odstúpiť z dôvodu, že také ustanovenia zmluva neobsahovala, súd uvádza, že ak zmluva neobsahuje ustanovenia o ukončení/ zániku zmluvy, možnosť odstúpiť od zmluvy nastupuje zo zákona. Odstúpenie od zmluvy žalobca založil na tom skutkovom dôvode, že sa žalovaný v 1.rade dostal do omeškania so zaplatením faktúry, ktorú žalovaný v 1.rade nikdy nerozporoval. Dôvod odstúpenia od zmluvy tak súd vzhliadol v ustanovení § 344 Obchodného zákonníka, ustanovení § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka a podporne i ustanovení § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka, na základe skutočnosti ktorej vyhodnotil odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu za platné a účinné. Procesnej obrane žalovaného v 1.rade tak nemožno v tejto argumentačnej línii pričítať úspech.
38. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že aj keby sa súd stotožnil s tvrdením žalovaného v 1.rade v tom, že predmetom zmluvy bolo i vedenie konta zo strany žalobcu pre žalovaného v 1.rade (s čím zásadne nie je možné na základe vyššie uvedeného súhlasiť), nič to nemení na skutočnosti, že zmluva zanikla odstúpením dňa 17.04.2019, na základe skutočnosti ktorej sú zmluvné strany povinné vrátiť si navzájom všetko, čo podľa zmluvy dostali v rámci zásad o bezdôvodnom obohatení. Nie je pochýb o tom, že žalovaný v 1.rade použil na vyhotovenie 3D snímok kameru poskytnutú žalobcom. A teda aj keby mal žalobca povinnosť na základe predmetnej zmluvy viesť konto pre žalovaného v 1.rade, po odstúpení od zmluvy by mu už takáto povinnosť odpadla, nakoľko zmluva zanikla (inak povedané, žalobca už nemal povinnosť plniť, v opačnom prípade by plnil bez právneho dôvodu).
39. V ďalšom sa súd zaoberal škodou tvrdenou žalovaným v 1.rade, ktorú mal spôsobiť žalobcu tým, že došlo k vypnutiu konta vedeného pre žalovaného v 1.rade vo vzťahu k prezentácii vykonanej 3D kamerou (zo strany žalovaného v 1.rade). Tvrdená škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného - v tomto prípade žalovaného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť však nemožno
zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada "ante hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej obchodnoprávnej zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Uvedená zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu je zodpovednosťou absolútnou, tzv. neskúma sa zavinenie toho, kto ju spôsobil. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých troch vyššie uvedených predpokladov, pričom pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Tvrdenia žalovaného v 1.rade v konaní, že žalobca tomuto spôsobil škodu tým, že došlo k vypnutiu konta vedeného pre žalovaného v 1.rade vo vzťahu k prezentácii vykonanej 3D kamerou, pri poukazovaní na vzťah príčiny a následku sú čisto hypotetické a z pohľadu ním prezentovaného nároku pred súdom nespôsobilé privodiť pre žalovaného priaznivý výsledok sporu. Inter alia žalovaný v 1.rade nepreukázal ani výšku akejkoľvek tvrdenej škody. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovaný v 1.rade na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz a ani žiaden dôkaz nenavrhol zabezpečiť. Ak bol žalovaný v 1.rade toho názoru, že došlo na jeho strane k vzniku škody zapríčinenej žalobcom, bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť súdu preukázať v rámci procesnej obrany (skutočnosť ktorá preukázateľne nenastala).
40. Tým, že žalovaní riadne a včas nezaplatili žalobcovi uznaný dlh pri pristúpení k záväzku, dostali sa v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto súd priznal žalobcovi v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., (okrem istiny a zmluvnej pokuty) aj úroky z omeškania vo výške 9,00% p.a., tak ako si ich žalobca uplatnil v podanej žalobe a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur, ktorých sa žalobca v podanej žalobe domáhal len voči žalovanému v 1.rade.
41. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazom súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.
42. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
43. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. O trovách konania tak súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Civilného sporového poriadku a ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015> tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca mal vo veci úspech v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).