Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_42C-9-2019.pdf
PDF · 136.71 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/9/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: K. B., W..Y..R.., W. W. G. D. XX/XXXX, XXX XX Ž., H.: XX XXX XXX, právne zastúpený ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: S. V.U., U..W.. B. H. F., W. W. Š. X, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie 385,30 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 385,30 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 385,30 EUR od 04.10.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu O. O. dňa 08.11.2018 a postúpenou Okresnému súdu Žilina dňa 06.02.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 385,30 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 385,30 EUR od 04.10.2018 do zaplatenia a nahradenia trov konania.
2. Žalobca žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 02.08.2018 došlo na T.. Q. B. Ž. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Š. Y., A.: O. XXXKL, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený I. W., W..Y..R.., W. W. Y. XX, XXX XX O., H.: XX XXX XXX (ďalej len „poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla W. Y., A.: V. XXXCK, v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Na poistnú udalosť evidovanú pod č. XXXXXXXXXX bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa 03.08.2018, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky S. D., A.: G. XXXHF. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 17.08.2018, splatnú dňa 24.08.2018 na sumu 637,50 EUR. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 03.08.2018 do 17.08.2018, t.j. 15 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 40,83 EUR bez DPH. V sume 637,50 EUR bez DPH je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 25,- EUR bez DPH. Poškodený zároveň dňa 17.08.2018 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.08.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 637,50 EUR bez DPH, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 05.09.2018. Z Oznámenia
o poistnom plnení zo dňa 21.09.2018, zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že dňa 18.09.2018 došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 20.09.2018 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 252,20 EUR bez DPH. Krátenie poistného plnenie bolo dôvodené vlastným určením doby prenájmu náhradného vozidla, a to v rozsahu len 14 dní ako i ceny prenájmu náhradného vozidla, na základe ktorého mala výška denného nájomného predstavovať sumu 30,- EUR s DPH (svojvoľný odpočet neprimeraných nákladov na náhradné vozidlo vo výške 287,50 EUR). Poistné plnenie bolo tiež neoprávnene znížené o zmenu technickej hodnoty vozidla vo výške 79,69 EUR a pevné prevádzkové náklady vo výške 18,11 EUR, a to aj napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky účelne vynaložené náklady. Náklady vo výške 637,50 EUR bez DPH boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca si súčasne uplatnil úroky z omeškania. Dňa 18.09.2018 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 04.10.2018, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalobca považuje takýto postup zo strany žalovaného za nedôvodný, nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bol žalobca nútený obrátiť sa so svojim nárokom na súd. Uplatnený nárok vo výške 385,30 EUR spočíva v rozdiele sumy vo výške 637,50 EUR bez DPH uvedenej na faktúre č. XXXXXXX za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 252,20 EUR.
3. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania Okresným súdom O. O. sp.zn. XXUp/XXX/XXXX dňa 26.11.2018, žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu (č.l. 53), v ktorom k samotnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla uviedol, že žalobca neuvádza, o aké zákonné ustanovenia opiera svoj nárok, teda ho nijakým spôsobom nekonkretizuje. Nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov ani zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Tvrdil, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného a tiež žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom viazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa názoru žalovaného neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Okrem toho žalovaný uviedol, že žalobca sa odvoláva na Zmluvu o nájme pritom nie je zrejmé, kto a kedy ručne dopísal do Zmluvy o nájme dobu skončenia nájmu, pričom žalovaný mal za to, že k realizácii uvedeného došlo zjavne až po podpise Zmluvy o nájme. Žalobca k Zmluve o nájme predložil Protokol o prenájme náhradného vozidla, z ktorého nie je vôbec zrejmé na akom mieste došlo či už k prevzatiu náhradného vozidla poškodeným od žalobcu alebo následnému
odovzdaniu náhradného vozidla poškodeným žalobcovi. Z predloženej dokumentácie zároveň nemožno zistiť aká osoba konala za poškodeného a či sa teda jednalo o osobu oprávnenú konať za poškodeného. Žalobca zároveň nijako nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V Čestnom prehlásení poškodeného zo dňa 17.08.2018 (ďalej len „Čestné prehlásenie“) síce poškodený uviedol, že mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti umiestnené v autoservise až do doručenia krycieho listu a nedisponoval iným vhodným motorovým vozidlom, a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný, avšak tento dôvod nebol žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný (nehovoriac už o jeho preukázaní), preto ho žalovaný považoval za zjavne účelový. Taktiež poukázal na Oznámenie o poistnom plnení predložené zo strany žalobcu, v zmysle ktorého bolo žalobcovi zo strany žalovaného, bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, poukázané plnenie v sume 252,20 EUR, čo potvrdil aj samotný žalobca. V závere žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Následne doručil vyjadrenie k odporu žalobca (č.l. 68), v ktorom oznámil, že na žalobe zotrváva a odpor žalovaného považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Svoju aktívnu legitimáciu odvodil od ustanovenia § 524 OZ, v zmysle ktorého je možné postúpenie aj budúcej pohľadávky a § 580 OZ, o vzájomnom započítaní pohľadávok. Rovnako namietal tvrdenie žalovaného o tom, že uplatnený nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, toto tvrdenie žalovaného považoval za nepravdivé a poukázal na § 4 ods. 2 citovaného zákona. Ďalej vychádzal z § 15 ods. 1 citovaného zákona, ktorý upravuje priamy nárok poškodeného voči poisťovni. V ďalšom poukázal na vznik nájomného vzťahu v okamihu uzavretia zmluvy. K nutnosti použitia motorového vozidla tvrdil, že poškodený vznikom škody na jeho motorovom vozidle, ku ktorému došlo nie jeho vinou, bol nútený za účelom zabezpečenia svojich potrieb zapožičať si vozidlo u žalobcu. K účelnej dobe nájmu náhradného vozidla poznamenal, že vozidlo poškodeného zotrvalo v autoservise až do vystavenia krycieho listu. Keďže je bežnou praxou autoservisov vydať opravené motorové vozidlo poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp. po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou, je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu, ako tomu bolo aj v danom prípade. V prípade opravy poškodeného vozidla je jedným z pojmových znakov odplatnosť tohto záväzkového vzťahu. Oprava vozidla je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Po vydaní krycieho listu bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, čo aj bezodkladne urobil a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Postup prác v servise je závislý aj od ďalších faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. K výške nájomného za náhradné vozidlo v Oznámení o poistnom plnení žalovaný uviedol, že priznaná sadzba za nájom motorového vozidla je 30 EUR s DPH, na základe typu poškodeného vozidla. K uvedenému postupu žalovaný v rozpore so zákonom podľa vyjadrenie žalobcu do dnešného dňa neposkytol podrobnejšie vysvetlenie ani neprodukoval žiadne dôkazy. Naopak z Nájomnej zmluvy č. XX/XXXX vyplýva sadzba denného nájomného za náhradné vozidlo S. D. je 59,00 EUR, pričom žalobca cenu nájmu za náhradné vozidlo znížil vzhľadom na porovnateľnosť s poškodeným vozidlom Š. Y. a stanovil nájomné vo výške 49,00 EUR s DPH na 1 deň. Žalovaný neuviedol, na základe čoho ju považoval za neprimeranú. K tomu žalobca doložil cenníky iných požičovní áut. K odpočtu tzv. prevádzkových nákladov a zmeny technickej hodnoty žalobca uviedol, že z Oznámenia o poistnom plnení takisto vyplýva, že žalovaný krátil poistné plnenie o tzv. prevádzkové náklady vo výške 18,11 EUR a o zmenu technickej hodnoty vo výške 79,69 EUR. Tento postup zo strany žalovaného však nebol podložený nijakými dôkazmi ani argumentáciou, vzhľadom k čomu žalobca považoval uvedené krátenie poistného plnenia za neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. Uvedené položky majú predstavovať tzv. výdavky na prevádzku poškodeného vozidla a pokles všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla, ku ktorým by prišlo jeho používaním po dobu prenájmu náhradného vozidla. K uvedenému žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by tvrdenú skutočnosť preukázal. K poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že z Nájomnej zmluvy č. XX/ XXXX vyplýva, že poplatok je žalobcom účtovaný zmluvne a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Poplatok je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, a preto žalovaný je povinný ho uhradiť. Povinnosť uhradiť poplatok vyplýva i z bodu 6.16 VOP. Poplatok 30,- EUR s DPH predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej
vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Základným dôvodom legitimity náhrady nákladov na nájom náhradného vozidla na strane poškodeného je skutočnosť zmenšenia majetku na strane poškodeného, ktoré je v príčinnej súvislosti so škodou - cenou prenájmu náhradného vozidla. Neposkytnutím poistného plnenia v deň splatnosti sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 385,30 EUR s príslušenstvom tak, ako sa domáhal v žalobnom návrhu a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
5. Súd na prejednanie a rozhodnutie veci nariadil pojednávanie na deň 21.06.2019, na ktorom na návrh žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. § 274 CSP, č.k. 42C/9/2019-132 zo dňa 21.06.2019, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 385,30 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 385,30 EUR od 04.10.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %. Na základe podaného odvolania žalovaným Krajský súd v Žiline uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.10.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. Súd vo veci nariadil a dňa 04.02.2020 vykonal pojednávanie v súlade s ust. § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu, žalovaného, právneho zástupcu žalovaného a za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 03.02.2020, ktoré bolo doručené súdu dňa 03.02.2020, požiadal o ospravedlnenie svojej a žalovaného neúčasti na nariadenom pojednávaní z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania (t.j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania). PZ žalovaného ďalej uviedol, že žalovaný nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti, pričom navrhol, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd vec na nariadenom pojednávaní prejednal a následne po vykonanom dokazovaní aj rozhodol. Možno konštatovať, že strany sporu vo svojich vyjadreniach ako aj v konaní pred súdom zásadne zotrvali na svojej vyššie uvedenej skutkovej a právnej argumentácii v spore.
7. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
8. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
9. V konaní nebolo sporné, že dňa 02.08.2018 došlo K. T.. Q. B. Ž. k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla značky Š. Y., A.: O. poškodeného I. W., W..Y..R.., W. W. Y.Ö. XX, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, a to prevádzkou motorového vozidla W. Y., A.: V. XXXCK, zmluvne poisteného u žalovaného. Poistná udalosť bol evidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Uvedenú skutočnosť súd podľa § 151 ods. 2 CSP považoval za nespornú. Rovnako nespornou bola skutočnosť, že žalobca a poškodený uzavreli dňa 03.08.2018 zmluvu o nájme č. XX/XXXX, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal poškodenému ako nájomcovi motorové vozidlo značky S. D., A.: G. na dobu od 03.08.2018 do 17.08.2018 za cenu s uvádzaným denným nájomným 59,- EUR a zmluvným nájomným 49,- EUR spolu s poplatkom za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- EUR. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 2018095 zo dňa 17.08.2018, s dátumom splatnosti 24.08.2018 na sumu 637,50 EUR bez DPH, a to za nájom vozidla od 03.08.2018 do 17.08.2018, t.j. 15 dní nájmu vo výške 612,50 EUR bez DPH a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 25,- EUR bez DPH. V Čestnom prehlásení zo dňa 17.08.2018 uviedol poškodený, že náhradné vozidlo S. D. mal prenajaté od 03.08.2018 do 17.08.2018 z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.08.2018 umiestnené v autoservise do doručenia krycieho listu poisťovňou a v tomto období nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.08.2018 postúpil postupca I. W., W..Y..R.., W. W. Y. XX, XXX XX O., H.: XX XXX XXX žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku vo výške 637,50 EUR bez DPH z nároku voči žalovanému podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. za užívanie náhradného vozidla za odplatu 637,50 EUR bez DPH. Zároveň v čl. 5 zmluvy sa strany dohodli na vzájomnom započítaní záväzkov a to odplaty postupcu voči pohľadávke postupníka, ktorú mal voči postupcovi na základe nájmu náhradného vozidla vo výške 637,50 EUR bez DPH vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 17.08.2018. Postúpenie bolo
postupcom listom zo dňa 17.08.2018 oznámené žalovanému s výzvou na plnenie na účet postupníka - žalobcu. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu.
10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
11. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
13. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
14. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
15. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
16. Súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.08.2018 je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. V článku 4 Zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške 637,50 EUR bez DPH. V čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie a na úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 17.08.2018. Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 17.08.2018 nepochybne vyplýva predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 637,50 EUR bez DPH voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 637,50 EUR bez DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX. V bode č. 5. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky
- úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. (č.l. 14 spisu). Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu. K danému záveru súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v O. zo dňa 17.01.2018, sp.zn. XCob/XXX/XXXX, v ktorom je vyslovený totožný názor v obdobnej veci, v zmysle ktorého zmluvou o postúpení došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom a teda úhrada nájomného supluje samotné postúpenie a teda je daná aktívna legitimácia, pričom nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka.
17. Zároveň nebolo sporné, že poškodený dňa 03.08.2018 uzavrel Zmluvu o nájme č. XX/XXXX, na základe ktorej poškodený si prenajal motorové vozidlo zn. S. D., a to na obdobie od 03.08.2018, pričom nájom skončil dňa 17.08.2018. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 15 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 49,- EUR (s DPH) spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR (s DPH), predstavovalo celkovú sumu za prenájom 637,50 EUR bez DPH. (č.l. 13 spisu). Zo zmluvy o nájme č. XX/XXXX ako aj z vystavenej faktúry č. 2018095 je zrejmé, že bolo prenajaté vozidlo zn. S. D., A.: G..
18. Z oboznámeného listinného dôkazu Oznámenie o poistnom plnení - list žalovaného zo dňa 19.09.2018 vyplýva, že žalovaný daným listom oznámil žalobcovi, že dňa 18.09.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého mu poukázal poistné plnenie vo výške 252,20 EUR s odôvodnením výpočtu výšky plnenia a vyjadrením likvidátora k osobitostiam likvidácie: zmena technickej hodnoty vozidla (THV) - predpokladané zníženie THV pošk. vozidla za predpokladu jeho používania po dobu priznanú za zapožičanie nahr. vozidla. Neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo vzhľadom na typ poškodeného upravená na 30 EUR s DPH/deň. Zapožičanie náhradného vozidla priznané do ukončenia opravy poškodeného vozidla 16.08.2018 (faktúra č. E. XXXXXX I. W..Y..R..) t.j. 14 dní. Suma bez DPH. (č.l. 20 spisu). Ako Príloha k Oznámeniu o poistnom plnení bol pripojený Výpočet výšky plnenia zo dňa 19.09.2018 z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX: Faktúra za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXX suma 637,50 EUR; Neprimerané náklady na náhradné vozidlo suma - 287,50 EUR; Zmena technickej hodnoty vozidla (THV) suma - 79,69 EUR; Pevné prevádzkové náklady 0,01 x 1811 km suma - 18,11 EUR. Spolu priznané 252,20 EUR.
19. V tomto konaní je uplatnený nárok na náhradu škodu avšak nie priamo voči osobe zodpovednej za škodu, ale podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. voči poisťovni, u ktorej je poistená osoba zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tým bola aj založená pasívna legitimácia žalovaného.
20. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu súd má za to, že táto je daná. Tvrdenia žalovaného o cesii dlhu považoval súd za účelové a obštrukčné. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca prenajal poškodenej spoločnosti I. W., W..Y..R.. vozidlo počas trvania opravy vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme č. XX/XXXX zo dňa 03.08.2018 (S. D. na dobu od 03.08.2018 do 17.08.2018 za cenu 49,- EUR s DPH/deň) poškodený užíval vozidlo v rozsahu 15 dní nájmu, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného. Tento nárok bol aj vyúčtovaný faktúru č. XXXXXXX zo dňa 17.08.2018, s dátumom splatnosti 24.08.2018 na sumu 637,50 EUR bez DPH za nájom vozidla od 03.08.2018 do 17.08.2018, t.j. 15 dní nájmu spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 25,- EUR bez DPH. Záväzok nájomcu vznikol užívaním vozidla, nie vyúčtovaním a je úplne nezávislý od vôle škodcu či poisťovne, ktorá likviduje po škodcovi poistnú udalosť. Následne dňa 17.08.2018 poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku voči žalovanému ako poisťovni titulom náhrady škody poškodením vozidla, ktorá mu vznikla tým, že počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musel zapožičať náhradné vozidlo za odplatu 637,50 EUR bez DPH. Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť dohodnutú odplatu. Tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného - nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka a započítanie bolo voči nej, ako nároku voči poisťovni irelevantné. V žiadnom prípade súd nezistil, že by žalobca vykonal akýkoľvek úkon pristúpenia k dlhu poškodeného, ktorý mal poškodený voči nemu. Takéto konanie by bolo iracionálne, nakoľko ak by chcel žalobca prebrať dlh nájomcu voči nemu samému, vykonal by odpustenie dlhu. Veriteľ nemôže prebrať dlh (príp. pristúpiť k dlhu) dlžníka voči veriteľovi samému, nakoľko to vylučuje výklad ust. § 531 Obč. zákonníka. Teda súd mal v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.
21. Vo vzťahu k uplatnenému nároku súd nezistil neprimeranosť odplaty za nájom vozidla. Úprava nájmu bola dohodnutá ako odplata za deň nájmu vozidla. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení uviedol, že priznaná sadzba za nájom motorového vozidla je 30 EUR s DPH, na základe typu poškodeného vozidla. K uvedenému postupu žalovaný v rozpore so zákonom neposkytol podrobnejšie vysvetlenie ani neprodukoval žiadne dôkazy. Naopak z Nájomnej zmluvy č. XX/XXXX vyplýva sadzba denného nájomného za náhradné vozidlo S. D. je 59,00 EUR, pričom žalobca cenu nájmu za náhradné vozidlo znížil vzhľadom na porovnateľnosť s poškodeným vozidlom Š. Y. a stanovil nájomné vo výške 49,00 EUR s DPH na 1 deň. Súd skonštatoval, že cena je primeraná a obvyklá vzhľadom na ceny prenájmu iných obdobných vozidiel. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal dôvod a relevantnosť ním určenej ceny denného prenájmu náhradného vozidla. Ničím nepreukázal skutočné vykonanie prieskumu trhu, ani záver takého prieskumu. Ním určenú cenu súd posúdil ako svojvoľné stanovenie ceny denného prenájmu. Z ničoho nevyplýva konkrétna žalovaným určená výška, či výpočet, či aritmetický priemer, s aplikáciou ktorého nemožno súhlasiť vzhľadom na prenájom konkrétneho vozidla, vzhľadom na stanovenie konkrétneho nájomného a na porovnateľnosť s iným
nájomným. Na základe uvedeného súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a náklady nájomného posúdil za nutne a účelne vynaložené náklady a v primeranej výške v porovnaní s nájomným obdobných vozidiel. Súd zároveň posúdil, že aj jednorazový poplatok 30,- EUR s DPH (25,- EUR bez DPH) účtovaný prenajímateľom vozidla je opodstatneným nákladom vyplývajúcim zo zmluvných dojednaní (bod 6.16 VOP) a ide o poplatok súvisiaci s prenájmom vozidla. Spornou nebola ani skutočnosť, že poškodený užíval vozidlo po dobu 15 dní, t.j. až do navrátenia poškodeného vozidla do pôvodného stavu. Žalovaný urobil spornou skutočnosť účelnosti celkovej doby nájmu - užívania vozidla, nakoľko priznal nárok v rozsahu 14 dní, čo odôvodnil zapožičaním náhradného vozidla len do ukončenia opravy poškodeného vozidla 16.08.2018. Súd poukazuje na to, že z predložených listín nepochybne vyplýva nevyhnutnosť a potreba prenajatého vozidla poškodeným, keďže vozidlo bolo v oprave do 17.08.2018, kedy bolo poškodenému vydané po obdržaní krycieho listu od žalovaného. Súd poukazuje na to, že bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia skutkových tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP, preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti ním určenej ceny denného nájomného a jeho dĺžky, ktoré priznal poškodenému. To žalovaný v konaní neučinil, čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnil. Žalobca riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku a primeranosť dĺžky a výšky denného nájomného. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného popretia. Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, či stanovenie ceny a je absurdné, aby poškodený zisťoval ponuky najnižšej ceny nájomného v rôznych autopožičovniach, keďže poškodený bol ten, komu bolo vozidlo poškodené a znemožnené ho užívať, teda bol obmedzený vo vlastníckom práve a bolo jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas vykonávania opravy jeho vozidla a bolo by aj neúnosné a zvlášť obmedzujúce, aby ako poškodený sa zdržiaval vo svojom voľnom čase „hľadaním“ najlacnejšieho nájomného. Súd posúdil, že cena 49,- EUR s DPH za deň je bežná cena, je obvyklá, primeraná. Poškodený riadne v písomnej forme uzavrel zmluvu o nájme a dohodol výšku nájomného, ktorú súd vzhľadom na vykonané dokazovanie nemal dôvod spochybňovať a považovať za neprimeranú. Opodstatnenosť tvrdenia, či spochybnenia žalovaným o neprimeranosti výšky a dĺžky nájomného z ničoho relevantného nevyplýva, žalovaný toto ničím nepreukázal.
22. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená. (Y., Y., Y., Y....).
23. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume 252,20 EUR je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 385,30 EUR uplatnená dôvodne (uplatnená suma 637,50 EUR - priznaná suma 252,20 EUR = žalovaná istina 385,30 EUR), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.
24. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania vozidla v oprave (pričom dĺžka nebola poškodeným ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá
mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u iných subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to, že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal výšku a dĺžku nájomného, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina, t.j. náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky. Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Bolo by absurdné požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve, aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“ hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní. Žalovaný svojvoľným vlastným určením stanovil výšku denného nájomného, čo nemožno akceptovať a po vykonanom dokazovaní sa zistil jeho postup ako nesprávny a neopodstatnený. Súd mal tak vykonaným dokazovaním riadne preukázanú dobu a výšku prenájmu, pričom z listín, ako je faktúra, či čestné prehlásenie poškodeného, vyplýva dĺžka opravy a opodstatnenosť dĺžky nájmu.
25. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 04.10.2018, nakoľko ukončenie poistného šetrenia bolo oznámené listom zo 19.09.2018, v ktorom žalovaný žalobcovi oznámil, že poistné šetrenie bolo ukončené dňa 18.09.2018, a dňa 19.09.2018 začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 03.10.2018.
26. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
27. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. Súd posúdil primeranosť uplatnenej výšky úrokov z omeškania s poukazom na zaužívanú súdnu prax, preto súd danú sadzbu osobitne nedokazoval. Súd posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia, t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania, a to v súlade so zaužívanou súdnou praxou vyšších súdov, či v súlade s ustálenou judikatúrou. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 04.10.2018, keďže súd posúdil skončenie šetrenia žalovaným listom z 19.09.2018 a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula dňa 03.10.2018. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu
- poníženú o 385,30 EUR (t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. (rozhodnutí KS
v S. z 09.04.2015, sp.zn. XCo/XXX/XXXX, podľa ktorého žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím 15-dňovej lehoty a s týmto názorom sa súd stotožňuje.)
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému úspešný v plnom rozsahu v konaní pred súdom prvej inštancie, priznal právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
35. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.