Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-7T/14/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou v trestnej veci obžalovaného M. L. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.02.2020 takto

rozhodol:

Obžalovaný M. L., nar. XX.XX.XXXX v N. L., trvale bytom N. L., Y. T. č. XXXX/XX, slobodný, na slobode,

je vinný, že

dňa 30.12.2017 v čase okolo 02.00 hod. v Dolnom Kubíne na Hviezdoslavovom námestí v blízkosti vstupnej klenby do zábavného podniku Ilúzia po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadol oproti nemu stojaceho poškodeného G. L. a to takým spôsobom, že ho jedenkrát udrel čelom svojej hlavy do oblasti ľavého viečka, pričom v následku tohto úderu poškodený spadol na zem, udrel si záhlavie hlavy a stratil vedomie, čím poškodenému G. L. spôsobil zlomeninu záhlavovej kosti lebky, tržnohmoždenú ranu veľkosti 2 cm v oblasti ľavého oka, pohmoždenie mäkkých častí ľavej strany tváre, pohmoždenie mäkkých častí v záhlavovej oblasti hlavy a natiahnutie šľachovo-väzivového aparátu krčnej časti chrbtice s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 8 týždňov,

teda

- inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

tým spáchal

- prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.,

- prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,

a za to sa

odsudzuje:

Podľa §§ 156 ods. 3, 37 písm. h), 38 ods. 4, 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za použitia podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd ustanovuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. f) Tr. zák. súd prikazuje obžalovanému v skúšobnej dobe sa osobne ospravedlniť poškodenému.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávajú probačným a mediačným úradníkom, pričom prvýkrát je povinný sa osobne prihlásiť u probačného a mediačného úradníka na súde v mieste svojho bydliska do 5 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa súd poškodeného G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. L., R. XXXX/XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Dolnom Kubíne podal dňa 24.06.2019 na M. L. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. a iné, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je popísané a právne kvalifikované v predmetnej obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného G. L., svedkov K. T., L. L., prečítal zápisnicu o výsluchu svedka M. G., zápisnice o konfrontáciách medzi G. L. a K. T. a medzi G. L. a L. L., prečítaním listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten večer mal vypité, ale nebolo to nejako veľa. Vie čo robil a čo sa týka poškodeného, tak ten ho niekoľkokrát udrel päsťou do tváre, a on sa intenzívne bránil až po tom, ako ho G. L. chytil oboma rukami za ruky. Cítil sa ohrozený, tak dal L. čelom jedenkrát hlavičku. On spadol na zem, potom ho viackrát už neudrel. Následne na neho pokračoval útok tak, že G. najskôr po ňom kričal, potom ho aj kopal. Neskôr tento incident utíchol a pomohli poškodenému dať ho na lavičku, tiež doniesli vodu, aby sa poutierali od krvi. Tá bitka prebehla na námestí, bol sneh aj ľad a poškodený bol agresívny. Myslí si, že bol pod vplyvom alkoholu. Na druhý deň mu M. G. povedal, že obžalovaný mal byť v ten večer nielen pod vplyvom alkoholu, ale aj pod vplyvom marihuany.

Vzhľadom na podstatné rozpory medzi výpoveďou obžalovaného z prípravného konania a výpoveďou na hlavnom pojednávaní bola prečítaná jeho predchádzajúca výpoveď na č.l. 13 k čomu obžalovaný uviedol, že je pravdou, že vypil v ten večer 5 až 6 poldeci vodky a jedno pollitrové 10 % pivo. Nemyslí si, že z tohto by bol „na mol“. M. G. začal provokovať G. L., aby zbil obžalovaného, že je slabý. G. L. na to povedal, že „poďme sa biť“ a tak obžalovaný išiel. Presne si nepamätá, či sa ho snažil G. L. udrieť a netrafil sa., Mal strach, keďže tam boli viacerí, on bol sám a jeho kamaráti prišli až neskôr. Títo mu odstupom času povedali, že ho mal poškodený udrieť. Nevie, prečo nie je uvedené v zápisnici z 22.06.2018, že ho poškodený aj kopal. V ďalšej zápisnici z prípravného konania to uvedené je. O tých kopancoch nehovoril vo výpovedi z 22.06.2018, pretože si neskôr spomenul na to, čo sa vlastne stalo. Prokurátor skonštatoval, že obžalovaný v pozícii obvineného nebol vypočutý v prípravnom konaní viackrát, resp. sa ani nezúčastnil konfrontácií. Obžalovaný sa ďalej vyjadril, že ho kamarát G. na zemi kopal. Tiež je pravdou, že ho potom G. udrel päsťou do nosa, spolu zápasili, spadli na zem, potom to všetko skončilo a išli sa utierať od krvi. S M. G. sa len poznali, neboli blízki kamaráti. On bol na mieste s G. L. a zastával jeho, preto sa bál, že oni boli dvaja a on sám. Na druhý deň volal G., aby mu dal číslo na G. L., že sa mu chce ospravedlniť. On mu vtedy povedal, že G. bol večer predtým pod vplyvom alkoholu aj marihuany, že toto užíva a neskôr mu to potvrdili aj ďalší kamaráti. Pokiaľ s poškodeným stáli oproti sebe, tak to bolo v bezprostrednej blízkosti, možno 30 cm tvárami k sebe. G. L. ho chytil jeho dvoma rukami za ruky a to každú zvlášť.

Svedok - poškodený G. L. uviedol, že utrpel poranenia po útoku obžalovaného ako sú popísané v lekárskych správach. Jeden mesiac vôbec necítil vône, dva mesiace bol obmedzený vo fyzických aktivitách a tiež mal problém, keďže bol vysokoškolák a nemohol sa zúčastniť januárových termínov skúšok. Obžalovaný ho po skutku nekontaktoval, ani doposiaľ sa mu neospravedlnil. Bežne konflikty v meste nerieši. Je pravdou, že v ten večer vypil 4 až 5 poldecových pohárikov tvrdého alkoholu a obžalovaný je vo veku jeho brata, takže zasiahol, lebo si predstavil, ako by to bolo, keby sa takto v meste správal jeho mladší brat. Nikoho na žiaden fyzický konflikt nepodnecoval. Fajčí nikotín, v tento večer tiež fajčil len tabakové cigarety. Presne si nespomínal, čo partia, kde bol obžalovaný vykrikovala. Boli však vulgárni a správali sa drzo, bolo to nepríjemné. Na jeho reakciu, aby sa ukľudnili a boli ticho,

prišiel ihneď k nemu obžalovaný a začal to riešiť. Incident sa stal v podchode do Ilúzie na rozhraní klenby podchodu a námestia. Síce bola zima, ale nebol tam sneh ani namrznutá zem. Keď stáli oproti sebe, medzi nimi bol priestor zhruba 30 cm. Tiež sa vzájomne držali za ruky. On obžalovaného neudrel. Keď poškodený spadol na zem, stratil vedomie, z rozprávania od G. vie, že tento po tom ako kopol obžalovaného do nohy, obžalovaný utiekol a práve G. ho položil na lavičku a zavolal taxík.

Svedok K. T. vypovedal, že ku konfliktu došlo medzi obžalovaným a G. (L., pozn. súdu). Najskôr sa M. L. začal hádať s chlapcom, stáli oproti sebe a ten chlapec, s ktorým sa neskôr obžalovaný pobil sa opýtala G. či môže udrieť M. L.. G. povedal že hej. Následne ten chlapec udrel päsťou M. L. do tváre jeden raz, L. mu chytil ruky a držal ich, chlapec sa snažil obžalovaného kopať, čo sa mu aj pár krát podarilo. Na to dal obžalovaný tomu chlapcovi hlavičku, následkom čoho on spadol na zem. S L. ho zdvihli zo zeme a dali na lavičku. M. G. sa snažil obraňovať svojho kamaráta poškodeného, ale obžalovaný povedal, že on sa s kamarátmi nebije. Keď G. L. spadol na zem, už žiaden útok voči nemu nepokračoval. Boli tam ako skupinka piatich ľudí a pri obžalovanom bol od začiatku ako vznikol konflikt. Od obžalovaného a poškodeného bol zhruba vo vzdialenosti piatich metrov. Vzhľadom na podstatné rozpory medzi výpoveďou svedka z prípravného konania a pred súdom, bola prečítaná výpoveď svedka z č.l. 113 a 117.

Svedok k prečítanej výpovedi uviedol, že M. L. držal poškodeného za ruky. Pre odstup času si presne nepamätá na podrobnosti ako vypovedal v prípravnom konaní. Poškodený a obžalovaný od seba stáli 1,5 až 2 metre. Keďže sa pohyboval, videl ich zboku aj zozadu. Zboku ich videl po celý čas, zozadu keď už bol G. na zemi. Nespomína si, že by po konflikte s G. mal obžalovaný nejaké zranenia. Zdá sa mu, že v čase, keď boli v podchode, bolo tam klzko. Keď zodvihli poškodeného zo zeme tak vie, že mu tiekla krv asi z nosa. Obžalovaný mal po konflikte napuchnutú tvár a kríval. Medzi prvým a druhým konfliktom bola chvíľa. M. G. s obžalovaným sa nebili. Za bitku považuje, keď sa bijú dvaja medzi sebou, tu konkrétne G. obžalovaného kopol asi desaťkrát do jeho nohy.

Svedok L. L. vypovedal, že aj po odstupe času je stále schopný reprodukovať prežité udalosti. V konkrétny večer bol v meste v bare Ilúzia. Bol v spoločnosti M. L. a K. T.. Keď vyšli z baru, nachádzali sa v uličke na začiatku námestia, kde došlo k prvému slovnému konfliktu medzi obžalovaným a jedným z tam prítomných mužov. Tí neznámi muži boli dvaja, jeden z nich mohol byť G. L.. Slovný konflikt prerástol do fyzického, L. prvý udrel obžalovaného päsťou do hlavy a dvakrát sa opýtal M. G., či má „prijebať“ obžalovanému, vtedy obžalovaný udrel svojou hlavou poškodeného do hlavy, dal mu tzv. „hlavičku“. Poškodený spadol v bezvedomí na zem, nevedel s istotou povedať, či poškodený obžalovaného kopol. G. s poškodeným boli pred konfliktom otočení ku nemu a stáli od seba asi dva metre. Obžalovaný a poškodený boli od seba asi pol metra. Keď incident skončil, obžalovaný určite kríval. Keď poškodený upadol do bezvedomia, zaútočil G. na obžalovaného, svedok odišiel opäť do baru a keď sa následne vrátil na miesto, poškodeného dali na lavičku a priniesli mu vodu.

Pre zistené rozpory vo výpovediach svedka z prípravného konania z konania pred súdom bola prečítaná zápisnica o jeho výsluchu na č.l. 110, ako aj zápisnica o konfrontácii na č.l. 120-122 z ktorých vyplynulo, že v prípravnom konaní dňa 02.04.2019 svedok vypovedal, že ...útok začal prvý ten chalan (poškodený), potom sa nejako naťahovali, obžalovaný chcel tento konflikt ukončiť a preto poškodeného chytil svojimi rukami za jeho ruky, povedal mu aby prestali a následne ako ho držal za ruky, dal poškodenému tzv. čelovku, čo znamená, že ho udrel svojim čelom do jeho čela. Po tomto údere poškodený spadol na zem. .... V rámci konfrontácie medzi svedkom a poškodeným dňa 07.05.2019 svedok uvádzal, že si pamätá, že sa hádal poškodený s obžalovaným, pričom poškodený sa opýtal G., či má „prijebať“ obžalovanému. Ten mu povedal „hej prijeb mu“. Vtedy poškodený napadol obžalovaného úderom do hlavy, ale nevie, či ho udrel. Potom sa ešte chvíľu naťahovali. Následne obžalovaný chytil poškodeného za ruky a chcel ukončiť konflikt. Poškodený drmal rukami a preto mu obžalovaný dal „hlavičku“. Ku týmto častiam prečítaných výpovedí svedok uviedol, že videl úder pravou rukou do hlavy obžalovaného, možno sa v prípravnom konaní zle vyjadril. Poškodený držal obžalovaného za ruky, on sa bránil a chcel konflikt ukončiť, preto dal poškodenému čelovku. Presne si nepamätá, v ktorých miestach sa držali za ruky, ale myslí si, že obžalovaný držal poškodeného nad zápästiami. Poškodený bol stále veľmi agresívny.

Postupom podľa bola za súhlasu obžalovaného, obhajcu a prokurátora prečítaná zápisnica o výsluchu svedka M. G. na č.l. 106 spisu z ktorej je zrejmé, že v konkrétny večer okolo 22 hodiny išiel s poškodeným do mesta do podniku Ilúzia na Hviezdoslavovom námestí v Dolnom Kubíne.

Tam sa zabávali a obaja vypili 6 až 8 pol deci pálenky, po polnoci vyšli do podchodu pred bar vyvetrať sa a zapáliť si cigaretu. Keď s poškodeným vychádzali spod chodu, na rozhraní klenby a námestia bola partia chlapcov, mohli byť štyria alebo piati. Z tejto partie poznal iba obžalovaného. Táto partia medzi sebou hlučne komunikovala, poškodený všetkým všeobecne povedal niečo v tom zmysle, aby boli tichšie, oni naopak povedali nech sa do nich nestará. Presne nevie ako sa to udialo, ale zrazu obžalovaný s poškodeným stáli oproti sebe „tri centimetre“ od seba a o niečom sa hádali. Padlo tam aj nejaké vulgárne slovo, ale vyhrážky nie. Popri tom sa po chvíli chytili za ruky, jeden druhého držali za predlaktia, drmali sa a natriasali. Ako sa takto drmali, v jednom momente dal obžalovaný poškodenému hlavičku niekde do oblasti nosa. Následkom toho poškodený padal na zem a ešte ako dopadol ho obžalovaný jedenkrát udrel päsťou pravej ruky niekde do hlavy, do oblasti očí. Poškodený obžalovaného žiadnym spôsobom nenapadol, nemal na to ani kedy. Pád na zem bol tvrdý a pri tom si poškodený ešte udrel hlavu. Po páde na zemi ostal ležať a nehýbal sa. Následne sa svedok s obžalovaným pohádali, dvakrát ho kopol do nohy, obžalovaný ho tiež kopol možno raz alebo dvakrát do nohy a brucha. Následne sa snažili poškodeného postaviť zo zeme a posadili ho na lavičku. Poškodený potom odišiel taxíkom a keď ho neskôr videl, mal podliate ľavé oko a vzadu rozbitú hlavu. Na obžalovanom nevidel žiadne zranenia. Obžalovaný bol tiež podnapitý a bol trochu agresívny. Myslí si, že obžalovaný použil tzv. hlavičku, pretože sa držali za ruky a drmali.

Postupom podľa 269 ods. 1 súd prečítal odpis z registra trestov, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, správy o povesti a správy k osobe obžalovaného.

Za súhlasu prokurátora, obžalovaného a obhajcu bol prečítaný znalecký posudok z č.l. 36 - 58 a jeho doplnenie z č.l. 125 a z jeho záverov vyplynulo, že podľa zdravotnej dokumentácie poškodený 30.12.2017 okolo 02.00 až 03.00 hod. utrpel zlomeninu záhlavovej kosti lebky, tržnozhmoždenú ranu veľkosti 2 cm v oblasti ľavého oka, pohmoždenie mäkkých častí ľavej strany tváre, pohmoždenie mäkkých častí v záhlavovej oblasti hlavy, natiahnutie šľachovo-väzivového aparátu krčnej časti chrbtice. Najpravdepodobnejší mechanizmus uvedených zranení je tupý tvrdý úder päsťou alebo čelom do ľavej strany tváre a následný pád na zadnú časť hlavy na zem. Pri údere do tváre boli spôsobené tržnozhmoždená rana o veľkosti 2 cm v oblasti ľavého oka, pohmoždenie mäkkých častí ľavej strany tváre a pohmoždenie mäkkých častí v záhlavovej oblasti hlavy, ostatné zranenia nastali v dôsledku pádu zadnou časťou hlavy na zem. Najzávažnejším zranením bola zlomenina záhlavovej kosti lebky, pričom obmedzenie obvyklého spôsobu života znalec stanovil na dobu 8 týždňov. Hospitalizácia bola potrebná v trvaní jeden až dva dni. Z doplnenia znaleckého posudku č. 51/2018 vyplynulo, že aj po preštudovaní svedeckých výpovedí G. G., L. L. a K. T. znalec zotrval na pôvodne podanom znaleckom posudku.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutom na ich rozhodnutie. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní smie súd prihliadnuť len na dôkazy ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

Ku výroku o vine:

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku tak, ako je tento popísaný a právne kvalifikovaný v predmetnej obžalobe.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 123 ods.:

(1) Ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného. (2) Ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. (3) Ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas. (4) Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto sa dopustí fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadne iného.

Objektom trestného činu ublíženia na zdraví je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. vymedzuje pojem ublíženia na zdraví, pričom ublížením na zdraví nie je každá porucha zdravia (napr. prechodné bolesti, nevoľnosť, odreniny, nepatrné ranky a pod.), ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. V niektorých prípadoch ublíženie na zdraví nemusí mať vôbec za následok pracovnú neschopnosť. Treba vychádzať z toho, že sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného, resp. pracovnej neschopnosti, musí trvať najmenej sedem dní, ale pri súčasnom splnení všetkých ďalších kritérií. Ide o úmyselný trestný čin, pri ktorom sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Tento trestný čin je vo všetkých odsekoch prečinom. Ustanovenie odseku 3/ postihuje konanie páchateľa v prípade, ak jeho úmysel smeruje k ublíženiu na zdraví, ale následkom je spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví. Tento ťažší následok musí byť spôsobený iba z nedbanlivosti, inak by išlo o trestný čin ublíženia na zdraví podľa <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%2523P155'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. zák.

Objektom tohto trestného činu výtržníctva je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. Objektívna stránka trestného činu podľa odseku 1 spočíva v konaní páchateľa, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustí verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti. Konkrétne konanie páchateľa môže napĺňať obe tieto formy, ktoré sa niekedy aj prekrývajú. Spravidla ide o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb prítomných súčasne. Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam. Miestom prístupným verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť alebo výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný bol súčasťou partie viacerých mladých ľudí, ktorí boli podgurážení a vykrikovali. Poškodený potvrdil, že ho obžalovaný začal slovne napádať po tom, ako ich partiu upozornil na to, aby sa slušne správali. Slovný konflikt prešiel do vzájomného držania sa za ruky, kedy obžalovaný dal tzv. „čelovku“ poškodenému, ktorý po údere do hlavy spadol na zem a na čas stratil vedomie. Svedok L. L. pred súdom potvrdil, že poškodený držal obžalovaného za ruky, tento sa bránil a chcel konflikt ukončiť, preto dal poškodenému tzv. „čelovku“, po ktorej poškodený spadol na zem. Pri konfrontácii v rámci prípravného konania uviedol, že poškodený napadol obžalovaného úderom do hlavy, ale nevie, či ho skutočne udrel.

Súd vyhodnotil výpovede poškodeného a svedka G. ako logické, vzájomne si neodporujúce a potvrdzujúce útok obžalovaného, pričom podľa znaleckého posudku zranenia, ktoré utrpel poškodený pri útoku mechanizmom vzniku korešpondujú s výpoveďou poškodeného. Najzávažnejším poranením bola zlomenina záhlavovej oblasti, ktorej liečba si vyžiadala dobu 8 týždňov. Vznik zranení, ktoré boli konštatované a popísané v znaleckom posudku obžalovaný a obhajoba nerozporovali. Čo sa týka tvrdenej existencie obavy o život a zdravie obžalovaného, súd uzatvára, že takáto obava nebola

namieste, nakoľko v spoločnosti obžalovaného bolo dva až päť ľudí, čo potvrdil aj svedok T., osoby boli približne rovnakého veku a zrastu a netrpeli žiadnym hendikepom. Taktiež nebolo preukázané, že útok v čase, keď obžalovaný dal tzv. čelovku poškodenému, trval. Svedok L. L. sa vyjadril, že obžalovaný s poškodeným sa rozprávali, resp. mali medzi sebou slovný konflikt a obžalovaný toto chcel slovne zastaviť, preto podľa názoru súdu nebol dôvod na fyzický útok. Ku obrane obžalovaného, že konal v medziach nutnej obrany súd uzatvára, že bezprostredne pred úderom do hlavy poškodeného sa poškodený a obžalovaný držali za ruky nad zápästiami, čo potvrdil svedok L. a podľa tohto svedka chcel obžalovaný konflikt ukončiť. Neexistovala teda žiadna priama hrozba zo strany poškodeného, tento neútočil, obžalovaný bol v skupinke viacerých kamarátov, teda možnosť ohrozenia preto, že by bol sám proti prevahe, nenastala. Pri nutnej obrane ide o odvrátenie nebezpečenstva, ktoré vzniká útokom človeka, pričom obrana je namierená proti útočníkovi. Ide o osobitný prípad stretu záujmov na ochrane rôznych spoločenských vzťahov. Na jednej strane je to záujem, ktorý bol napadnutý útokom, a na druhej strane je to zdravie, majetok, resp. aj život útočníka alebo niektorý iný jeho záujem (napr. osobná sloboda) , ktorý by bol za iných okolností (keby nebol útočníkom) chránený. Pri nutnej obrane sú tieto záujmy útočníka obetované, aby bol odvrátený útok. Útok sa v tomto ustanovení chápe ako protiprávne konanie človeka proti záujmom chráneným , ktorý musí priamo hroziť alebo trvať. Obrana smeruje proti útočníkovi a spravidla postihuje jeho telesnú integritu. Musí prebiehať súčasne s útokom. Ak útok už skončil, môže ísť o odplatu, ktorá nie je nutnou obranou. Stav nutnej obrany je dôvodom vylučujúcim nebezpečnosť činu pre spoločnosť aj jeho nedovolenosť, takže čin uskutočnený v nutnej obrane nie je trestným činom a nemôže byť postihnutý trestom ani inou sankciou. O nutnú obranu nejde vtedy, keď sa útok už fakticky skončil alebo keď páchateľ reaguje na útok takým spôsobom, že útok v skutočnosti odpláca, a nie odvracia.

Súd je toho názoru, že útok poškodeného v čase útoku obžalovaného neprebiehal, držali sa za ruky a poškodený nijako obžalovaného nenapádal. Nemožno preto použiť ustanovenia o nutnej obrane a súd obžalovaného uznal za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.

- nakoľko poškodenému podľa záverov znaleckého posudku bola spôsobená ťažká ujma na zdraví a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., nakoľko obžalovaný sa na mieste prístupnom verejnosti dopustil výtržnosti tým, že napadol iného.

Keďže obžalovaný mal svojím konaním naplniť znaky prečinu, súd sa zaoberal materiálnym korektívom, s poukazom na § 10 ods. 2 Tr. zák. Súd posúdil kritériá uvedené v § 10 ods. 2 Tr. zák. a to spôsob spáchania činu a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný. Nakoľko obžalovaný úmyselne spáchal viacero trestných činov, taktiež nemožno hovoriť o tom, že by závažnosť prečinov bola vzhľadom na spôsob ich vykonania následky, okolnosti, za ktorých boli spáchané, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nepatrná. Naopak možno konštatovať, že obžalovaným svojim arogantným správaním porušil záujem chránený na ochrane života a zdravia iných osôb, keď pod vplyvom alkoholu spôsobil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, po útoku sa nezaujímal o jeho zdravotný stav, hoci videl, že poškodený ostal po páde na zem v bezvedomí. Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť preto nie je nepatrný. K výroku o treste:

Podľa § 34 Tr. zák. ods.:

(1) Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

(2) Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

(3) Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

(4) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Podľa § 37 písm. h) Tr. zák. priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.

Pri druhu a výmere trestu súd zohľadnil ako priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, ktoré malo s poukazom na ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. za následok zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby najprísnejšie trestného prečinu o 1/3-inu, teda na dolnú hranicu 3 roky. Poľahčujúce okolnosti súd nezistil, hoci obžalovaný doposiaľ nebol súdom trestaný, spáchal v minulosti 6 priestupkov, preto nemožno hovoriť o tom, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Výkon trestu súd následne odložil za stanovenia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného počas skúšobnej doby a taktiež vydal príkaz spočívajúci v povinnosti osobne sa ospravedlniť poškodenému počas skúšobnej doby.

O nároku poškodeného na náhradu škody súd rozhodol podľa tak, že poškodeného s jeho nárokom odkázal na civilný proces, pretože v rámci trestného konania si poškodený neuplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas ( teda v akej sume a do skončenia vyšetrovania - oboznámenia sa s výsledkami vyšetrovania). teda

- inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.