Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Csp-65-2019.pdf
PDF · 161.32 KB
Case nature
Area
Subarea
39Csp/65/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I rozhodol JUDr. Janou Raganovou v právnom spore žalobkyne: O.. P. E., F.. XX.X.XXXX, T. D. X, P., zastúpená advokátom JUDr. Richardom Kovalčíkom, Rázusova 1, Košice proti žalovanému: RAI-INTERNACIONAL, s.r.o., Námestie slobody 2, Banská Bystrica, IČO: 36 629 855 právne zastúpený advokátom: Mgr. Henrichom Schindlerom so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica v konaní o zaplatenie 1.231,02 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 731,02 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.3.2017 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 18 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 14.3.2019, domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy spolu vo výške 1.231,02 EUR, z toho sumy 731,02 EUR titulom bezdôvodného obohatenia, k tomu úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 23.3.2017 do zaplatenia a sumu 500,- EUR titulom primeraného finančného zadosťučinenia. 2. V žalobe uviedla, že so žalobcom uzavrela nájomnú zmluvu a to dňa 14.3.2017, na základe ktorej prevzala v prevádzke žalovaného v Banskej Bystrici prenajaté osobné motorové vozidlo značky Mercedes Benz s EČV: T. XXX E. a to na obdobie od 14.3.2017 od 12:00 hod. do 18.7.2017 do 12:00 hod. Za prenájom tohto motorového vozidla zaplatila nájomné vo výške 570,- EUR, čo predstavovalo 4 x 115,- EUR + poplatok za vrátenie vozidla mimo pracovnej doby v sume 15,- EUR + DPH vo výške 95,- EUR. Zároveň na bankovom účte žalobkyne bol zablokovaný depozit vo výške 1.000,- EUR. Vodičmi oprávnenými viesť prenajaté motorové vozidlo podľa nájomnej zmluvy bola žalobkyňa a p. E. E., F.. XX.X.XXXX, T. Š. XX, P.. Žalobkyňa sa toho istého dňa, kedy bola uzavretá nájomná zmluva, teda dňa 14.3.2017 vrátila do Košíc. Vo večerných hodinách toho istého dňa sedel v odstavenom prenajatom vozidle na parkovisku na ul. Kuzmányho v tomto motorovom vozidle p. E. E., keď k tomuto vozidlu pristúpili dvaja neznámi muži a snažili sa vniknúť do motorového vozidla, pričom od nich dodatočne vyšlo najavo, že sú zamestnancami žalovaného a disponovali náhradnými kľúčmi od vozidla. Keďže p. E. E. týchto mužov nepoznal, spanikáril a snažil sa s vozidlom odísť, nakoľko mal strach, že prenajaté vozidlo chcú odcudziť. V snahe odísť z parkoviska p. E. E. narazil do cudzieho motorového vozidla zn. BMW s EČV: P. XXX L.. Pri náraze došlo k poškodeniu - udretiu predného nárazníka prenajatého vozidla. Pán E. E. následne zastavil motorové vozidlo a vyššie uvedení muži privolali políciu. Medzitým p. E. E. kontaktoval žalobkyňu. Po príchode na parkovisko, žalobkyňa identifikovala jedného z mužov ako zamestnanca žalovaného, ktorý jej odovzdal motorové vozidlo sídle žalovaného v Banskej Bystrici. Zamestnanci žalovaného ešte v ten večer prenajaté vozidlo bez súhlasu žalobkyne a bez relevantného
dôvodu odňali, čím znemožnili žalobkyni užívanie predmetného vozidla do konca nájmu. Z toho teda vyplýva, že žalobkyňa nemala motorové vozidlo v dobe od 15.3.2017 až do 18.3.2017 k dispozícií. Toto konanie žalovaného považuje žalobkyňa za neštandardné a vyvolávajúce vážne pochybnosti o čestnosti jeho úmyslov. Žalobkyňa poukazuje aj na to, že zamestnanci žalovaného išli na istotu, vedeli kde sa predmetné motorové vozidlo nachádza a to pravdepodobne v JPS systému namontovaného v tomto motorovom vozidle. K dopravnej nehode pritom prišlo až potom, čo sa zamestnanci žalovaného pokúšali predmetné motorové vozidlo otvoriť. Žalobkyňa urobila o tomto násilnom odňatí motorového vozidla oznámenie na Obvodnom oddelení PZ Košice - Staré mesto. Následne e-mailovou správou zo dňa 16.3.2017 žalovaný oznámil žalobkyni poistnú udalosť na prenajatom motorovom vozidle. Listom zo dňa 16.3.2017 žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie nájomného v sume 570,- EUR, nakoľko jej bolo znemožnené užívať predmetné motorové vozidlo do konca nájmu. Na tento list reagoval žalovaný e-mailom až dňa 28.4.2017 v tom znení, že okrem poškodenia predného nárazníka bolo dodatočne zistené ďalšie poškodenie a to prasknutie čelného skla v hornej časti skla pri dažďovom senzore. Oprava týchto poškodení bola realizovaná naraz a to v čase od 15.3.2017 do 18.3.2017 spolu štyri dni, pričom za poškodenie predného nárazníka vyúčtoval žalobkyni z titulu spoluúčasti žalovaný sumu 165,- EUR za spoluúčasť, za poškodenie čelného skla sumu 165,- EUR, spolu sumu 330,- EUR, ktorú si žalovaný dňa 3.5.2017 uplatnil z depozitu vo výške 1.000,- EUR. Nespotrebované nájomné v sume 570,- EUR za prenájom motorového vozidla v dňoch 15.3.2017 až 18.3.2017 žalovaný si započítal s nárokom na tzv. „ušlé“ nájomné podľa nájomnej zmluvy počas doby opravy prenajatého vozidla a to v sume 570,- EUR. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že uznáva poškodenie predného nárazníka napriek tomu, že k jeho poškodeniu došlo spolupôsobením zamestnancov dňa 14.3.2017, avšak ochotná je spoluzodpovedať za to maximálne do výške 100,- EUR. Sumu vo výške 165,- EUR považuje za neprimeranú a nezodpovedajúcu sume, ktorú si uplatňuje poisťovňa. Taktiež neuznáva nárok na poškodenie čelného skla, nakoľko poškodenie čelného skla žalobkyňa nespôsobila, preto nenesie zodpovednosť za túto škodu. Táto škoda na čelnom skle nebola zdokumentovaná, ani žalobkyni nijako preukázaná. Podľa žalobkyne nemožno vylúčiť, že túto škodu spôsobili zamestnanci žalovaného ešte dňa 14.3.2017 pri návrate do Banskej Bystrice. V e-mailovej správe zo dňa 28.4.2017 žalovaný zaslal žalobkyni aj Protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla zo dňa 15.3.2017, z ktorého však vyplýva iba poškodenie predného nárazníka prenajatého vozidla a poškodenie čelného skla sa tam neuvádza, a teda oznámenie o škode na čelnom skle bolo žalobkyni oznámené až po viac ako jednom mesiaci. Žalobkyňa vyzvala žalovaného opätovne na vrátenie nájomného a sumy neoprávnene stiahnutej z depozitu a to listom zo dňa 15.6.2017, na čo však žalovaný nereagoval. Žalobkyňa má za to, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie a to tým, že žalobcovi bolo znemožnené užívanie prenajatého vozidla počas celej doby nájmu a žalovaný mu do dnešného dňa nevrátil pomernú časť nespotrebovaného nájomného ako aj vyúčtovaním škody na čelnom skle na prenajatom vozidle, ktorá nebola žalobcom spôsobená a nebola mu ani riadne preukázaná a vyúčtovaním neprimeranej výšky škody na prednom nárazníku prenajatého vozidla. V tomto konaní sa teda žalobkyňa titulom bezdôvodného obohatenia domáha sumy 731,02 EUR s príslušenstvom, pričom ide o sumu 501,02 EUR titulom nespotrebovaného nájomného za znemožnené užívanie vozidla od 15.3. do 18.3.2017, t.j. suma 570,- EUR mínus 68,98 EUR za prvých 12 hodín užívania prenajatého vozidla žalobcom a sumy 230,- EUR, t.j. suma 330,- EUR mínus žalobcom uznaná spoluúčasť vo výške 100,- EUR. V súvislosti s poškodením motorového vozidla žalobkyňa navrhla, aby si súd vyžiadal od poisťovne potvrdenie o tom, do akej výšky je dôvodná spoluúčasť žalovaného na škode na predmetnom vozidle z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a v akom rozsahu bola pri likvidácií predmetnej poistnej udalosti poisťovňou uplatnená ako aj kedy bola poistná udalosť hlásená a likvidovaná a v akej výške. Zároveň navrhla, aby si súd vyžiadal od Poisťovne Kooperativa a.s. potvrdenie, kedy a za akých okolností došlo k poškodeniu čelného skla a kedy bola uvedená poistná udalosť menovanej nahlásená, likvidovaná a v akej výške. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že má za to, že konaním žalovaného došlo k porušeniu piatej hlavy Občianskeho zákonníka a zároveň aj ustanovení zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Podľa žalobkyne predmetná zmluva ako spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Poukázala predovšetkým na bod 5 Všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorých požaduje žalovaný od žalobkyni ako spotrebiteľky neprimeranú výšku spoluúčasti spotrebiteľa na škode, ktorá výrazne presahuje výšku obvykle spoluúčasti v poistných zmluvách, pričom v zmysle nájomnej zmluvy žalobca spoluzodpovedá za škodu najmenej vo výške 1.000,- EUR. Okrem toho poukázala na to, že Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy medzi stranami sporu, sú napísané pre spotrebiteľa nečitateľne a písmom o veľkosti 1 mm, čo je v príkrom rozpore s právnymi predpismi a spôsobuje neplatnosť celej zmluvy. V tomto poukázala na znenie ust. § 53c Občianskeho zákonníka a na § 1b Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa má ďalej za to, že s poukazom na ust. § 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa konanie žalovaného ako prenajímateľa v súvislosti s odňatím motorového vozidla vykazuje znaky nekalej obchodnej súťaže. S touto žalobou si žalobkyňa vzhľadom na ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa uplatnila aj právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- EUR. 3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobkyňa súdu označila a predložila nájomnú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami, detail pohybu z účtu žalobkyne v Tatrabanke ohľadom sumy 570,- EUR; čiernobiele fotografie detailu predného nárazníka prenajatého motorového vozidla; Potvrdenie o trestnom oznámení podanom žalobkyňou na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach dňa 15.3.2017; e-mail žalovaného adresovaný žalobkyni zo dňa 16.3.2019; Výzva žalobkyne adresovaná žalovanému zo dňa 16.3.2017 spolu s fotokópiou podacieho lístka; e- mail žalovanej adresovaný žalobkyni zo dňa 28.4.2017; Protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla; detail pohybu z účtu žalobkyne v Tatrabanke ohľadom sumy 330,- EUR; 4. Tunajší súd v konaní vydal platobný rozkaz č.k. 39Csp/65/2019-50 a to dňa 22. mája 2019, ktorým zaviazala žalovaného na zaplatenie sumy tak, ako to požadovala žalobkyňa v žalobe. 5. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že žalovaný nárok popiera a nie je si vedomý žiadneho záväzku voči žalobcovi. V odpore potvrdil žalovaný, že ako prenajímateľ a žalobkyňa ako nájomca dňa 14.3.2019 uzatvorili zmluvu o nájme vozidla Mercedes Benz V-Klasse s EČV: T. XXX E. na dobu od 14.3.2017 do 18.3.2017. Žalobkyňa pri uzatváraní tejto zmluvy uviedla, že potrebuje vozidlo na cestu do Rakúska a v rozpore s týmto tvrdením sa vozidlo následne nachádzalo v nočných hodinách v Košiciach pri ukrajinských hraniciach, pričom žalovaný sa osobne informoval o dôvode zmene plánovanej trasy a to s ohľadom na ochranu svojho majetku najmä vzhľadom na hodnotu prenajatého motorového vozidla, nakoľko v čase návštevy vozidla začal šofér vozidla p. E. E. s vozidlom bezdôvodne utekať, spôsobil na ňom škodovú udalosť, ktorá bola riešená aj políciou a vozidlo bolo následne poškodené odovzdané prenajímateľovi. Následnou kontrolou bolo zistené, že okrem poškodenia nárazníka došlo aj k poškodeniu čelného skla, o čom žalovaný informoval žalobkyňu a zaslal jej fotodokumentáciu. Žalovaný popiera toho, aby sa jeho zamestnanci akýmkoľvek spôsobom dopustili trestného činu neprimeraného alebo nekalého konania, čo sa ani nepreukázalo v trestnom konaní. Je teda nesporné, že vodič spôsobil nehodu a poškodil predmet prenájmu, a preto bolo nutné motorové vozidlo opraviť a to v čase od 15.3.2017 až do 18.3.2017, kedy prebiehala oprava. Toto motorové vozidlo nebolo možné ďalej prenajímať, preto žalovaný v súlade s článkom 5 Všeobecných podmienok žalovaného si uplatnil od žalobkyne náhradu za stratu nájmu vo výške odpovedajúcej výpožičnému poplatku podľa cenníka verejne prístupného na stránke www.luxusneauta.sk <http:// www.luxusneauta.sk> a to až do dňa, kedy bude vozidlo opäť k dispozícií. Z tohto dôvodu bolo teda nespotrebované nájomné vo výške 475,- EUR s DPH a plus 570,- EUR započítané s dobou, počas ktorej bolo vozidlo opravované, pričom nájom počas tejto doby bol v rovnakej výške, t.j. 570,- EUR. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa uvádzala žalovaného do omylu ohľadne účelu nájmu a následne mu preto bola spôsobená na jeho majetku škoda. Pokiaľ ide o nárok uplatnený žalobkyňou vo výške sumy 2x 165,- EUR, teda samotná spoluúčasť, nie je zrejmé, z akého dôvodu by mala mať žalobkyňa nárok na vrátenie tejto sumy, pričom sama uznáva spôsobenú škodu a spoluúčasť vo výške 100,- EUR. V zmysle zmluvy o nájme a Všeobecných obchodných podmienok žalobkyňa zodpovedala za škodu na vozidle v celom rozsahu, pričom zmluvné strany si dohodli spoluúčasť vo výške 10 %, minimálne však 1.000,- EUR. Nakoľko predmetné poškodenia boli vysporiadané ako poistná udalosť, bola žalobkyni účtovaná nižšia spoluúčasť. To však nemení nič na tom, že žalovaný mal v zmysle zmluvy nárok a spoluúčasť vo výške 1.000,- EUR. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je teda neopodstatnený. Žalovaný má za to, že zmluva a Všeobecné obchodné podmienky neobsahujú žiadne neprijateľné podmienky a Všeobecné podmienky sú ľahko čitateľné, zrozumiteľné a žalobkyňa pri podpise tejto zmluvy nemá k nim žiadne výhrady. Nie je ani daný preto dôvod pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. 6. K tomuto vyjadreniu žalovaný súdu predložil vyčíslenie škody vo forme vnútropodnikovej faktúry, pričom uviedol, že táto škoda na predmetnom motorovom vozidle bola opravovaná vo vnútropodnikovom servise žalovaného. Zároveň priložil aj fotodokumentáciu poškodenia motorového vozidla. 7. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 21.8.2019 uviedla, že aj naďalej trvá na podanej žalobe, nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného uvedenými v odpore. Z uzavretej nájomnej zmluvy nevyplýva miesto cesty a účel nájmu, preto nemal žiaden dôvod žalovaný informovať sa o dôvode zmene plánovanej trasy a už nie vonkoncom v nočných hodinách a bez vedomia nájomcu. Žalobkyňa popiera poškodenie čelného skla v celom rozsahu. O tejto škode sa dozvedela až z e-mailu žalovaného zo dňa 28.4.2017 po urgenciách žalobkyne o vrátenie súm neoprávnene si účtovaných žalovaným. V predmetnom e- maily jej zaslal Protokol o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z 15.3.2017, z ktorého však
vyplýva iba poškodenie predného nárazníka. Poškodenie čelného skla nevyplýva ani z fotografie predloženej žalovaným v odpore. Žalobkyňa aj popierala, že na fotografiách sa nachádza predmetné motorové vozidlo, ktoré jej bolo prenajaté. Taktiež namietala rozsah poškodenia predného nárazníka, pretože predmetné motorové vozidlo vykazovalo len poškodenie odretie laku na prednom nárazníku, nie vylomenie krytu otvoru v dolnej časti nárazníka. Taktiež namietala aj cenu opravy predmetného vozidla. Má za to, že predmetná nájomná zmluva je pre nedodržanie veľkosti písma v celosti neplatná. Ak by aj bola zmluva platná, tak žalovaný má právo na nájomné len do dňa, keď mu bolo motorové vozidlo k dispozícii. Žalovaný mal predmetné motorové vozidlo k dispozícií už dňa 14.3.2017, t.j. prvý deň nájmu, z čoho je zrejmé, že k žiadnej strate na nájomnom nemohlo dôjsť, a preto si ani nemohol započítať ušlé nájomné vo výške 570,- EUR s nepotrebovaným nájomným v rovnakej sume. Pokiaľ ide o opravu od 15.3. do 18.3.2017, t.j. po dobu 4 dní, podľa žalobkyne išlo o neúmerne dlhú dobu opravy, ktorá nezodpovedá rozsahu poškodenia motorového vozidla. Teda sám žalovaný ovplyvnil dobu opravy vozidla, čo nemôže ísť na ťarchu žalobkyne. Žalovaným požadovaná forma spoluúčasti neúmerne presahu výšku obvykle spoluúčasť dojednávané v poistných zmluvách a žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, v akej výške si poisťovňa, v ktorej je predmetné motorové vozidlo poistené, uplatnila spoluúčasť, t.j. v akom rozsahu škoda na vozidle nebola krytá poistným plnením. Navrhla, aby súd vykonal dokazovanie listinami predloženými v prílohe žaloby výsluchom strán sporu, vyžiadaním si správy od Poisťovne KOOPERATIVA ohľadom poistných udalostí a to poškodenia nárazníka a čelného skla s tým, aby poisťovňa súdu predložila aj kópie hlásení týchto poistných udalostí zo strany poisteného. 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 8.10.2019 zotrval na tom, že k poškodeniu čelného skla motorového vozidla došlo pri prenájme vozidla žalobkyňou. Predmetné motorové vozidlo bolo odobraté od žalobkyne v nočných hodinách a to, že je poškodené čelné sklo, zistil žalovaný až v ranných hodinách a toto bolo zdokumentované pred predajňou Škoda v Banskej Bystrici na Zvolenskej ceste 23, pričom je to zrejmé z fotografie, kde je uvedené, že táto bola vyhotovená 16.3.2019 okolo 15:07, preto je námietka žalobkyne o to, že sa malo jednať o vozidlo Škoda, nedôvodná. Následne bola poistná udalosť nahlásená v poisťovni KOOPERATIVA a bola vykonaná výmena čelného skla v spoločnosti EUROP - AUTOSKLO ZV, s.r.o. o čom súde predložil aj žalovaný faktúru tejto spoločnosti zo dňa 20.3.2019 na sumu 498,01 EUR. Žalovaný poukázal aj na preberací protokol, kde je uvedené, že nájomca je zodpovedný aj za poškodenia, ktoré sú zistené aj neskôr ako priamo pri prebratí a nie sú zaznačené o nájme, kde je táto informácia vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré žalovaná podpísala pri prevzatí vozidla. Oprava predného nárazníka nebola riešená prostredníctvom spoločnosti Kooperativa ale v internej réžii servisu žalovaného, čo aj preukázal vnútropodnikovou faktúrou. Žalovaný zotrval naďalej na tom, že zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, pričom výška spoluúčasti ako výška nájmu bola dojednaná individuálne, t.j. nebola súčasťou rámcovej zmluvy. Poukázal na to, že žiada, aby súd prihliadal na mieru rizika, keď žalobkyni prenajal motorové vozidlo v hodnote 50.000,- EUR. Pokiaľ by mal súd za to, že písmo má byť väčšie a z tohto dôvodu by považoval všeobecné podmienky za neplatné, má zato, že ani toto nezakladá právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Má za to, že v konaní dostatočne preukázal, že žalovaná spôsobila na vozidle, ktoré mala v prenájme, škodu a spoluúčasť jej bola vyčíslená vo výrazne nižšej miere, ako bola zmluva dohodnutá. Pokiaľ ide o primerané finančné zadosťučinenie, má za to, že tento nemá žiaden právny základ a žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala ani nevyčíslila primerané zadosťučinenie a toto považuje za snahu obohatiť sa na úkon žalovaného. Žalovaný k tomuto svojmu vyjadreniu predložil faktúru spoločnosti EUROP-AUTOSKLO ZV ako aj fotodokumentáciu prenajatého motorového vozidla ohľadom jeho poškodení. 9. Vo svojom doplnení vyjadrenia zo dňa 23.10.2019 uviedol, že predkladá súdu posudok autorizovaného servisu Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r. o., z ktorého vyplýva, že štandardná dĺžka opravy poškodenia motorového vozidla Mercedes Benz v rozsahu, v akom bolo poškodené žalobkyňou by podľa technologického postupu uvedeného v posudku trvala minimálne 3 až 4 dní a náklady na opravu by predstavovali sumu 1.105,80 EUR. Pokiaľ by žalobkyňa neuviedla žalovaného do omylu a vozidlo by nepoškodila, žalovaný by mal nárok na nájomné za ďalšiu dobu užívania vozidla, pričom suma, ktorá bola v zmysle zmluvných podmienok zaúčtovaná, je ekvivalentom náhrady škody pozostávajúcej z ušlého zisku v zmysle ust. § 442 ods. 1 Obč. zákonníka, ktorý by patril žalovanému aj v prípade, ak by v zmluve absentovala takáto úprava. Okrem výsluchu sporových strán navrhli aj vykonať výsluch svedka, a to E. E., ktorý mal vozidlo užívať v čase vzniku poškodenia. 10. Súd si na základe návrhu žalobcu vyžiadal vyjadrenie od spoločnosti Kooperativa a to kedy boli nahlásené poistné udalosti poškodenie predného nárazníka, poškodenie čelného skla, vyjadrenie, za akých okolností došlo k predmetným poistným udalostiam, ako boli poistné udalosti likvidované a či si
poisťovňa uplatnila spoluúčasť voči poistenému. Podaním doručeným súdu dňa 3.12.2019 boli súdu doložené potrebné podklady. 11. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 4.2.2020, na ktorom rozhodol za prítomnosti strán sporu. 12. Na pojednávanie zotrvala žalobkyňa na svojej žalobe, poukázala na to, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že nejde o bezdôvodné obohatenie, jeho názor nie je správny, nakoľko by tomu tak mohlo byť jedine v prípade, ak by žalobkyňa dobrovoľne poskytla plnenie, k čomu však nedošlo, nakoľko žalovaný si svojvoľne jednostranne stiahol z jej účtu peňažné prostriedky, ktorých vrátenia sa v tomto konaní domáha. Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnené primerané zadosťučinenie, vo vzťahu ku ktorému žalovaný tvrdil, že nemá právne a skutkové opodstatnenie, v tejto súvislosti poukázala žalobkyňa na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 3Co/101/2018 zo dňa 7.12.2017, v ktorom sa uvádza, že primerané finančné zadosťučinenie je takého charakteru, že síce neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, preto stačí, ak tu ujma je alebo potencionálne mohla vzniknúť. Pokiaľ sa v tomto prípade uplatňuje nárok na vrátenie sumy 700,- EUR, tak výška primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500,- EUR je v tomto prípade odôvodnená. Pokiaľ ide o vyúčtovanie predložené spoločnosťou Motor-Car Banská Bystrica, s.r.o. ohľadom doby opravy a výšky nákladov, kalkulácia predložená touto spoločnosťou je neúmerne vysoká vo vzťahu ku dôkazom, ktoré zaslala Poisťovňa Kooperativa, z ktorých vyplýva, že škoda, teda poškodenia blatníka bola poisťovňou uznaná vo výške 286,46 EUR, pričom v dokladoch o likvidácii poistnej udalosti žalovaný vyčíslil tieto náklady na škodu vo výške 180,- EUR, teda suma uvedená spoločnosťou Motor-Car Banská Bystrica, s.r.o. vo výške 1.105,- EUR je premrštená. Poukázala ešte na to, že časť opravy podľa podkladov poisťovne bol v rozsahu trvania 3 hodín a nie 4 dni. Taktiež aj žalovaný uvažuje s časom opravy vo svojej vnútropodnikovej opravovni v dobe trvania 5 hodín. Poukázala na to, že poškodenie čelného skla si spôsobil sám žalovaný a preto nemôže profitovať z opravy škody, ktorú si spôsobil on sám. 13. Žalovaný na tomto pojednávaní zotrval taktiež na všetkých svojich vyjadreniach ako aj na tom, že na jeho strane nedošlo k nijakému bezdôvodnému obohateniu. Samotnú zmluvu považuje žalovaný za platnú a pokiaľ by aj súd prihliadal na to, že všeobecné podmienky sú písané menším písmom, tak prvá strana zmluvy, ktorá sa zodpovedá zákonu a dá sa oddeliť od všeobecných podmienok, preto žalovaný žiadal, aby súd prihliadol v konaní aj na túto skutočnosť. Zotrval aj naďalej na vykonaní nimi navrhnutého svedka E. E. k okolnostiam vzniku poškodení. Pokiaľ ide o nárok na primerané finančné zadosťučinenie, vo vzťahu k tomuto taktiež zotrval na svojom vyjadrení, že tento nárok žalobkyni nevznikol a nie je preukázaný. 14. Zo zmluvy predloženej žalobkyňou uzavretej medzi stranami sporu dňa 14.3.2017 bolo zistené, že táto bola uzavretá na pretlačenom formulári a touto žalovaný ako prenajímateľ prenajal žalobkyni ako nájomkyni motorové vozidlo značky Mercedes Benz s EČV: T. XXX E. na dobu od 14.3.2017 od 12:00 hod. do 18.3.2017 do 12:00 hod na dobu 4 dní, pričom za 1 deň jej bolo účtované nájomné vo výške 115,- EUR a bol účtovaný jej zároveň dohodnutý poplatok za vrátenie motorového vozidla mimo pracovnú dobu vo výške 15,- EUR. Spolu takto suma nájomného v zmysle tejto zmluvy vo výške 570,- EUR. Spoluúčasť bola dohodnutá v sume 10 %, minimálne 1.000,- EUR. Ako osoba oprávnená viesť motorové vozidlo, bola uvedená žalobkyňa a p. E. E.. Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky RAI- INTERNACIONAL, s.r.o., ktorých text je písaný malým písmom a to o veľkosti 2 mm. 15. Z detailu pohybu z účtu vedeného v Tatrabanke bolo zistené, že dňa 16.3.2017 bola v Banskej Bystrici zaplatená v prospech žalovaného držiteľom karty O.. P. E. suma vo výške 570,- EUR. 16. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru poriadkovej polície Obvodného oddelenia PZ Košice - Staré mesto zo dňa 15.3.2017 pod č. ORPZ-KE-OPP5-2017 bolo zistené, že tohto dňa na tomto obvodnom oddelenie PZ žalobkyňa oznámila násilné odňatie motorového vozidla zn. Mercedes Benz V 220 s EČV: H. XXX E. hnedej metalízy, ktoré si požiadala z požičovne a to dňa 14.3.2017 a to v dobe od 22:00 hod. do 22:30 hod. na ul. Kuzmányho č. 17 dvoma pánmi, z ktorých jeden bol pracovníkom spoločnosti RAI RENT v Banskej Bystrici na adrese Námestie slobody č. 2. 17. Žiadosťou o vrátenie sumy zo dňa 16.3.2017 požiadala žalobkyňa žalovaného o vrátenie sumy 570,- EUR z dôvodu, že nemá možnosť používať prenajaté motorové vozidlo, nakoľko po 10 hodinách prenájmu žalovaný prišiel pre vozidlo do Košíc a zobral ho späť. Uvedené žiadala vrátiť do 48 hodín po obdŕžaní tohto listu. 18. V e-maily zo dňa 16.3.2017 oznámil žalovaný žalobkyni, že bol spísaný protokol o prevzatí vozidla ako aj o poškodení, ktoré na vozidlu vzniklo, pričom vodič motorového vozidla v tom čase E. E. odmietol tento protokol podpísať. Preto následne žalovaný bude postupovať štandardne v zmysle všeobecných podmienok, ktoré sú uvedené v zmluve.
19. Z Protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla, ktoré je spísané na predtlačenom tlačive žalovaného dňa 15.3.2017 v ranných hodinách o 00:15 hod., z ktorého je zrejmé, že vozidlo po poistnej udalosti - vodič E. E. narazil do vozidla BMW s ŠPZ: P.-XXX L., pričom bola poškodená prednáša časť vozidla Mercedes T. XXX E.. Ďalej je uvedený nečitateľný text a ul. Kuzmányho 11, Košice. Uvedené predstavuje rozsah zničenia predmetného motorového vozidla. Motorové vozidlo je podpísané len prenajímateľom, za nájomcu chýba podpis. 20. Z detailu pohybu účtu vedeného v Tatrabanke je zrejmé, že dňa 3.5.2017 bola v Banskej Bystrici v spoločnosti žalovaného uhradená suma 330,- EUR debetom. 21. E-mailom zo dňa 28.4.2017 adresovaný žalobkyni oznámil žalovaný žalobkyni, že nakoľko bolo motorové vozidlo odovzdané dňa 15.3.2017 za tmy, nebolo možné dôkladne skontrolovať toto vozidlo. Pri obhliadke za denného svetla bolo zistené, že bolo poškodené aj čelné sklo vo vrchnej časti pri dažďovom senzore. Obe poškodenia boli likvidované cez poistnú udalosť. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v zmysle zmluvy o nájme a všeobecných obchodných podmienok je oprávnený vyúčtovať za poškodené vozidlo sumu jeho opravy minimálne vo výške spoluúčasti, ktorá je v tomto prípade 1.000,- EUR. Nakoľko predmetné poistné udalosti boli likvidované z poistky žalovaného, kde je spoluúčasť nižšia ako tá, ktorá je uvedená v zmluve, bude žalobkyni účtovaná nižšia spoluúčasť. Žalovaný uviedol, že má nárok aj na ušlý zisk z dôvodu odstávky vozidla počas opravy až do znovu zaradenia vozidla na používanie. Oprava bola realizovaná v čase od 15.3. do 18.3.2017 celkovo za 4 dni a následne boli podklady zaslané na likvidáciu do poisťovne. Žalovaný uviedol, že nespotrebované nájomné na zaplatenie pri prevzatí vozidla za prenájom bude započítané s dobou opravy poškodeného vozidla. Ide o sumu 330,- EUR, ktorá bude pokrytá z depozitu a táto pozostáva zo spoluúčasti za poškodenie pravého nárazníka vľavo v sume 165,- EUR za spoluúčasť za poškodenie čelného skla vo výške 165,- EUR a za nájom počas opravy vo výške 475,- EUR, pričom suma 475,- EUR bola započítaná z nespotrebovaného nájomného za motorové vozidlo. 22. Fotodokumentácia predložená žalovaným k odporcu proti platobnému rozkazu poukazuje na poškodenie čelného skla. 23. Z vnútropodnikovej faktúry č. 20170XA1, ktorá bola vystavená dňa 27.4.2017, je zrejmé, že za opravu pravého nárazníka ako aj opravu čelného skla, bola vyúčtovaná suma 792,58 EUR. 24. Z faktúry spoločnosti EUROP-AUTOSKLO ZV s.r.o. vystavenej dňa 20.3.2017 žalovanému, je zrejmé, že za výmenu čelného skla bola účtovaná žalovanému suma 498,01 EUR. 25. Z posudku kalkulácie WDF4478151 vystaveného spoločnosťou Motor-Car Banská Bystrica spol. s r.o. je zjavné, že náklady na opravu motorového vozidla Mercedes Benz s EČV: T. XXX E. predstavovali sumu 1.105,80 EUR. Z oznámenia o poistnom plnení predloženého spoločnosťou Kooperativa poisťovňa, a.s. zo dňa 17.3.2017 je zrejmé, že dňa 25.4.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, ktorá bola nahlásená dňa 17.3.2017 a ktorá vznikla dňa 16.3.2017, na základe ktorého bol predložený výpočet výšky plnenia a to v sume 306,08 EUR, ktoré plnenie bude poukázané spoločnosti EURO-AUTOSKLO ZV s.r.o. Išlo o faktúru za opravu vozidla. V tejto spoločnosti z poistnej udalosti 9564090831 zo dňa 26.4.2017 v celkovej sume 498,01 EUR, pričom rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou technika je 7,11 EUR a spoluúčasť bola odrátaná v sume 100,- EUR, teda celkove poistné, ktoré bolo vyplatené, bolo v sume 309,08 EUR. 26. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 19.4.2017 bolo žalovanému spoločnosťou Kooperativa poisťovňa a.s. oznámené, že dňa 18.4.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorej bude poskytnuté spoločnosti, v ktorej bola vykonaná oprava motorového vozidla, suma 80,- EUR. Išlo o poistnú udalosť č. 95640825559 zo dňa 15.3.2017, ktorá bola nahlásená toho istého dňa. Faktúra za opravu vozidla predstavovala sumu 180,- EUR a spoluúčasť bola odrátaná v sume 100,- EUR, celkovo bola poskytnutá suma 80,- EUR. 27. Z oznámenia o vzniku škodovej udalosti zo dňa 20.3.2017 je zrejmé, že dňa 16.3.2017 čas vzniku škody 19:30 hod., miesto vzniku škody na diaľnici D1 pri Liptovskom Mikuláši, smer Ružomberok došlo k tejto škode, ktorá bola popísaná poisteným, teda žalovaným takto: „Od neznámeho vozidla odletela skala do čelného skla nášho vozidla.“ Ako vodič bol uvedený O. S. S., T. F. J. XXX T. T.. 28. Z oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla zo dňa 16.3.2017 je zrejmé, že touto žalovaný oznámil poisťovni Kooperativa, že dňa 15.3.2017 o 00:30 hod. v Košiciach na ul. Kuzmányho došlo ku škode na motorovom vozidle Mercedes Benz s ŠPZ: BL 272 MD tak, že vozidlo Mercedes Benz pri parkovaní zachytilo vozidlo a išlo o motorové vozidlo s ŠPZ: P. XXX L., ktoré stálo odparkované na parkovacom mieste podľa nákresu ako je uvedený v tomto oznámení o vzniku poistnej udalosti a ako vodič motorového vozidla bol uvedený E. E., T. Š. XX/XX, P. - P.. 29. Z kalkulácie opravy 95640825559 zo dňa 16.3.2017 predloženého Kooperativou poisťovňou je zrejmé, že práce na odstránení škody na nárazníku motorového vozidla obsahujú celkom sumu 286,46
EUR, pričom náhradný diel je v hodnote 11,94 EUR a celkové náklady na opravu predstavujú sumu 238,72 EUR. 30. Podľa ust. § 52 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len Občiansky zákonník ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 31. Podľa ust. § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 32. Podľa ust. § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 33. Podľa ust. § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 34. Podľa ust. § 53c Občianskeho zákonníka Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná. 35. Podľa ust. § 1b nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm. 36. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 37. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 38. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 39. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 40. Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 41. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 42. Podľa § 420 ods.2 Občianskeho zákonníka Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. 43. Podľa § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 44. Podľa § 630 ods.1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( Obchodný zákonník ) Zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu (nájom). 45. Podľa § 630 ods.2 Obchodného zákonníka Zmluva vyžaduje písomnú formu. 46. Podľa § 631 ods.1 Obchodného zákonníka Prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi dopravný prostriedok spolu s potrebnými dokladmi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Dopravný prostriedok musí byť spôsobilý na prevádzku a na užívanie určené v zmluve, inak na užívanie, na ktoré dopravný prostriedok obvykle slúži. 47. Podľa § 634 ods.1 Obchodného zákonníka Nájomca je povinný platiť nájomné v dohodnutej výške, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu prenajatého dopravného prostriedku a určený spôsob jeho užívania.
48. Podľa § 635 ods.1 Obchodného zákonníka Nájomca nie je povinný platiť nájomné za čas, v ktorom nemohol dopravný prostriedok užívať pre nespôsobilosť dopravného prostriedku alebo potrebu jeho opravy, ibaže nemožnosť užívať dopravný prostriedok spôsobil nájomca alebo osoby, ktorým nájomca umožnil k dopravnému prostriedku prístup. 49. Podľa § 369 ods.1 Obhodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 50. Podľa § 369 ods.2 Obchodného zákonníka Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 51. Podľa § 369 ods.3 Obchodného zákonníka Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. 52. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 53. Podľa článku 8 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p. ) Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 54. Podľa § 151 ods.1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 55. Podľa § 151 ods.2 C.s.p. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 56. Podľa § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 57. Predmetom tohto konania je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 731,02 EUR titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka z toho suma vo výške 501,02 EUR ako nespotrebované nájomné vo a suma vo výške 230,- EUR ako spoluúčasť zaúčtovaná žalovaným ako aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- EUR v zmysle ustanovenia § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 58. Bezdôvodným obohatením je Bezdôvodným obohatením je určitý majetkový prospech predstavujúci buď veci ako také alebo spočíva v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch. Občiansky zákonník pozná niekoľko skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia: plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 59. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia spočívajúce v tom, že medzi stranami sporu chýba právny vzťah, ktorý by zakladal nárok na plnenie. O obohatenie ide len vtedy, ak takýmto plnením dostal majetkovú hodnotu ten, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Plnením bez právneho dôvodu je užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. V takomto prípade vzniká prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby sa jeho majetkový prospech zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Pretože takýto užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobného predmetu nájmu a ktorý by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy. Z hľadiska posúdenia otázky
bezdôvodného obohatenia užívaním cudzej veci nie je významné, či a akým spôsobom bolo užívanie veci konzumované a či bola držba veci majetkovo zhodnocovaná, teda či priniesla konzumentovi zisk. 60. V konaní nebolo sporné to, že strany sporu uzavreli dňa 14.03.2017 Zmluvu o nájme motorového vozidla v zmysle ust. § 630 a nasledujúce Obchodného zákonníka a súd túto zmluvu vzhľadom na charakter zmluvných strán posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 Občianskeho zákonníka a to vzhľadom na charakter zmluvných strán, kde žalovaný vystupuje v tomto zmluvnom vzťahu ako dodávateľ, nakoľko má v predmete podnikania prenájom motorových vozidiel, čo je zrejmé z informatívneho výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel : Sro, vložka číslo : 9675/S. Žalobkyňa v zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľka, motorové vozidlo prenajala pre vlastné súkromné účely, nie pre účely výkonu povolania, zamestnania alebo na výkon podnikateľskej činnosti. Existencia zmluvného vzťahu bola súdu preukázaná samotnou zmluvou. Druhým oprávneným vodičom motorového vozidla, ako to vyplýva zo samotnej zmluvy bol známy žalobkyne - pán E. E.. 61. Nesporné bolo taktiež to, že predmetom tejto zmluvy bol prenájom motorového vozidla zn: Mercedes Benz, EČV : T. a to na dobu od 14.03.2017 od 12:00 hod do 18.03.2017 do 12:00 hod. Predmetné motorové vozidlo jej bolo v deň uzavretia zmluvy aj odovzdané, čo taktiež bolo nespornou skutočnosťou. 62. Ďalším nesporným skutkovým tvrdením žalobkyne bolo to, že v deň, keď bola uzavretá predmetná zmluva žalobkyňa uhradila sumu nájomného vo výške 570,- EUR podľa zmluvy o čom aj svedčí detail pohybu na účte žalobkyne v Tatra banka, a.s. zo dňa 16.03.2017. Táto suma, ako to vyplýva aj zo samotnej zmluvy pozostáva zo sumy nájomného za 4 dni, t.j. zo sumy 115,-EUR/deň x 4 plus suma za vrátenie motorového vozidla mimo pracovnú dobu vo výške 95,- EUR, čo je zrejmé zo samotnej zmluvy o prenájme motorového vozidla. V konaní ďalej nebolo sporné to, že v deň podpisu zmluvy bola na účte žalobkyne urobená blokácia vo výške 1 000,- EUR ako depozit. 63. Nespornou skutočnosťou bolo taktiež to, že dňa 14.03.2017 o 22:00 hod na parkovisku na ulici Kuzmányho v Košiciach vodič motorového vozidla E. E. v snahe odísť s motorovým vozidlom po tom, čo ho sa zamestnanci žalovaného snažili otvoriť motorové vozidlo spôsobil dopravnú nehodu tak, že týmto motorovým vozidlom odrel predný nárazník o motorové vozidlo, ktoré parkovalo na parkovisku na ulici Kuzmányho, čo je aj zrejmé a bolo preukázané súdu aj fotodokumentáciou predloženou žalovaným a spoločnosťou KOOPERTIVA poisťovňa ,a.s. a Protokolom o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla. 64. V konaní taktiež nikto nerozporoval to, že žalobkyni bola z depozitu žalobkyne 330,- EUR žalovaným stiahnutá v jeho prospech, čo je zrejmé z Detailu príkazu z účtu žalobkyne v Tatra banka, a.s. 65. Nesporné bolo aj to, že žalovaný zaslal žalobkyni po jej výzve na vrátenie tejto sumy Protokol o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla, čo bolo preukázané mailovou komunikáciou ako aj samotným protokolom. 66. Spornou skutočnosťou v konaní ostalo to, či je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni ňou požadovanú sumu vo výške 731,02 EUR titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka z toho suma vo výške 501,02 EUR ako nespotrebované nájomné vo a suma vo výške 230,- EUR ako spoluúčasť zaúčtovaná žalovaným ako aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- EUR v zmysle ustanovenia § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 67. V prvom rade sa súd zaoberal nárokom žalobkyne na zaplatenie sumy 731,02 EUR- Súd pri posúdení týchto skutočností vychádzal zo samotnej zmluvy. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou ako to už súd uviedol vyššie a je zmluvou formulárovou, je na predtlačenom formulári, ktorý bol predložený žalovaným a kde sú len rukou vpísané náležitosti zmluvy. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky Rai - International, s.r.o.. Žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť si dohodnúť individuálne podmienky nájmu. Zároveň za takejto situácie keď predloží dodávateľ formulárovú zmluvu spotrebiteľ od neho očakáva, že vzhľadom na svoje podnikanie koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Súd po posúdení zmluvy a podmienok má za to, že tak zmluva ako aj všeobecné podmienky sú písané malým písmom a to takým, že sám súd mal problém oboznámiť sa s ich obsahom. Súd preto na predmetnú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a vychádzajúc z ustanovenia § 53c Občianskeho zákonníka a v nadväznosti na to vychádzajúc z ustanovenia § 1b nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka mal za to, že zmluva ako aj podmienky sú neplatné pre veľkosť písma. Text uvedený v samotnej zmluve a v obchodných podmienkach, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy, je voľným okom nečitateľný. Veľkosť písma je tak minimálna, že je reálne nenaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s dotknutým textom, nie to ešte mu porozumieť a vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúceho na neho ako spotrebiteľa. Žalovanému nič nebránilo zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým rozsahom povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy. Súd má za to, že použitie malého písma v zmluvách je nekalou obchodnou praktikou, ktorej nemožno poskytnúť ochranu.
68. Keďže je zmluva neplatná nastupuje v prospech žalobkyne nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia a to v zmysle ustanovenia § 451 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Súd mal po posúdení ďalších skutočností za to, že žalobkyňa má nárok na vrátenie ňou požadovanej sumy 731,02 EUR titulom bezdôvodného obohatenia.
69. Pokiaľ žalovaný poukazoval na ustanovenie § 455 ods.1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy táto jeho obrana nebola úspešná. Znenie zákona totižto myslí na prípady, kedy sám zákon vyžaduje zachovanie písomnej formy. V tomto prípade takisto ustanovenie § 630 ods.2 Obchodného zákonníka vyžaduje pre uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku písomnú formu. Táto bola zachovaná, čo je zrejmé zo samotnej zmluvy avšak táto zmluva je neplatná podľa § 53c Občianskeho zákonníka pre veľkosť písma.
70. Taktiež nie je úspešná obrana žalovaného ohľadom prijatia premlčaného dlhu, nakoľko dlh žalobkyne nie je v žiadnom prípade premlčaný a žaloba bola uplatnená v zákonom stanovenej premlčacej lehote pre vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka ( subjektívna premlčacia lehota 2 roky, objektívna 3 roky ).
71. Čo sa týka sumy 501,02 EUR ako nespotrebovaného nájomného, žalobkyňa zaplatila za nájom motorového vozidla žalovanému sumu 570,- EUR. Motorové vozidlo užívala 12 hodín, za ktoré hodiny vychádza suma nájomného vo výške 68,98 EUR, čo žalovaný nepopieral. V konaní bolo zrejmé, že motorové vozidlo nemohla žalobkyňa užívať z dôvodu na strane žalovaného, ktorý jej ho odňal, čo ani v konečnom dôsledku nebolo sporné a tým vlastne sám žalovaný zabránil žalobkyni užívanie motorového vozidla z dôvodov na jeho strane, čo ani nebolo sporné a to ani napriek tomu, že v maily zo dňa 28.04.2017 uvádza žalovaný žalobkyni že predmetné motorové vozidlo im bolo odovzdané. Súd mal za to, že sám nájomca už aj tým, že odňal motorové vozidlo jednak odňal žalobkyni možnosť realizovať svoje práva zo Zmluvy o nájme motorového vozidla a vozidlo užívať čím za zvyšnú dohodnutú dobu nemal nárok na nájomné a jednak takýmto konaním odstúpil od zmluvy a je povinný aj z dôvodu odstúpenia a zároveň aj pre neplatnosť zmluvy vrátiť žalobkyni sumu nespotrebovaného nájomného vo výške 501,02 EUR. Pokiaľ ide o obranu žalovaného že táto suma mu patrí titulom ušlého zisku, súd má za to, že v tomto prípade neboli splnené podmienky pre vznik nároku žalovaného na ušlý zisk vo výške 501,02 EUR. Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote. Ušlý zisk je teda stratou očakávaného prínosu. V tomto prípade bol očakávaným prínosom zisk z nájmu motorového vozidla. Nájom aj žalovaný obdržal od žalobkyne pri uzavretí zmluvy avšak tým že odňal motorové vozidlo ako už súd uviedol vyššie stratil nárok na tento nájom a zároveň motorové vozidlo sám žalovaný dal do opravy a v konaní nepreukázal, aby na tú dobu od jeho odňatia teda deň po dni uzavretia zmluvy so žalovanou na dobu do 18.03.2017 mal iného záujemcu o prenajatie predmetného motorového vozidla alebo mal na túto dobu už uzavretú inú zmluvu o nájme tohto motorového vozidla. Z tohto dôvodu je obrana žalovaného ohľadom ušlého zisku neúspešná a nárok žalobkyne na sumu 501,02 EUR je dôvodný. 72. Aj nárok žalobkyne čo do sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 230,- EUR je v tomto konaní dôvodný. Žalovaný v konaní tvrdil, že túto sumu zadržal titulom spoluúčasti žalobkyne na škode spôsobenej na motorovom vozidle. V zmluve je spoluúčasť uvedená v kolonke vo formulárovej zmluve označenej ako Responsibility/Spoluúčasť vo výške 10% minimálne 1 000,- EUR a vo všeobecných podmienkach je uvedený bod 5 ako Zodpovednosť za škodu, ktorý je nečitateľný. Žalobkyňa v konaní preukázala a nebolo to ani sporné, že žalovaný z jej účtu neoprávnene stiahol z depozitu sumu vo výške 330,- EUR. V konaní nebolo sporné to, že k poškodeniu predného nárazníka tak ako je to na fotodokumentácii predloženej žalovaným aj poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. došlo zavinením zo zmluvy oprávneného vodiča motorového vozidla E. E. a je to zrejmé aj z Oznámenia o vzniku škodovej udalosti zo dňa 16.03.2017, ktoré Hlásenie o poistnej udalosti vyplnil sám poškodený a je to zrejmé aj z Protokolu z odovzdania a prevzatia motorového vozidla, ktoré zaslal žalovaný žalobkyni a zároveň aj z mailovej komunikácie. Z Oznámenia o poistnom plnení je zrejmé, že poisťovňa za opravu tohto poškodenia uhradila žalovanému sumu 309,08 EUR po odpočte spoluúčasti vo výške 100,- EUR. Pokiaľ si žalovaný v konaní uplatnil ako obranu spoluúčasť , súd poukazuje na neplatnosť zmluvy pre veľkosť písma a z tohto dôvodu na povinnosť žalovaného vrátiť túto sumu titulom bezdôvodného obohatenia žalobkyni. Tento nárok však súd kvalifikoval aj ako nárok žalovaného na náhradu škody
podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Sama žalobkyňa v konaní uznala nárok žalovaného na sumu 100,- EUR zo sumy 300,- EUR, ktorú sumu si ani v tomto konaní neuplatnila. Pokiaľ ide o sumu 230,- EUR titulom škody ( podľa žalovaného spoluúčasti ) nárok na jej vrátenie žalobkyni je dôvodný. V konaní žalovaný tvrdil, že poškodenie čelného skla spôsobila žalobkyňa, tvrdil to v mailovej komunikácii a zároveň sa odvolával aj na to, že aj keď to nie je uvedené v Protokole o odovzdaní a prevzatí škody je tam uvedená formulácia že nájomca zodpovedá aj za poškodenia ktoré sú zistené neskôr, čo však v konaní nebolo preukázané, ba práve naopak v konaní bol preukázaný opak a to, že poškodenie čelného skla bolo spôsobené zamestnancami žalovaného pri návrate s motorovým vozidlom, čo vyplýva z listiny označenej ako Oznámenie o vzniku škodovej udalosti zo dňa 20.03.2017, ktoré oznámenie poisťovni urobil sám žalovaný a z neho vyplýva, že k poškodeniu čelného skla došlo dňa 16.03.2017 o 19:30 hod na mieste - diaľnica D1 pri Liptovskom Mikuláši tak, že od neznámeho vozidla odletela skala do čelného skla nášho vozidla, pričom vodičom motorového vozidla v tom čase bol O. S. S., T. F. J. XX, T. T.. Keďže škodu na čelnom skle nespôsobila žalobkyňa, zadržal žalovaný sumu 230, -EUR neoprávnene, preto ho súd zaviazal aj na vrátenie tejto sumy titulom bezdôvodného obohatenia. 73. Žalobkyňa žalovaného vyzývala na vrátenie sumy 731,02 EUR avšak bezúspešne. Nakoľko je však žalovaný v omeškaní s vrátením sumy 731,02 EUR vznikol žalobkyni nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania a to v zmysle ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaný je v omeškaní od 23.03.2017, t.j. od uplynutia žalobkyňou stanovenej lehoty na vrátenie neprávom zadržiavanej sumy. V čase omeškania žalovaného bola výška úroku z omeškania v sadzbe ECB v hodnote 0 + 5 percentuálnych bodov podľa vyššie citovaného nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. na zaplatenie ktorého úroku tak súd zaviazal žalovaného a to odo dňa 23.03.2017 až do zaplatenia. 74. Čo sa týka sumy primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- EUR v tejto časti bola žaloba žalobkyne predčasná. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z.z. Zákon pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie nevyžaduje, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takému porušeniu práva alebo povinnosti dôjde a toto je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. Jedinou podmienkou uplatnenia nároku na primerané finančné je úspech spotrebiteľa v súdnom konaní bez ohľadu na to, aké právo spotrebiteľa bolo porušené. Súd má za to, že v tomto prípade bol nárok žalobkyňou uplatnený predčasne nakoľko pre úspešnosť uplatnenia tohto nároku je potrebné splnenie toho, že spotrebiteľ aktívne ako žalobca uplatní na súde porušenie práva a povinností určených na jeho ochranu poručiteľovi a že je úspešný, pričom o úspechu sa dá uvažovať až vtedy, ak je o tom právoplatne rozhodnuté. Žaloba o primerané finančné zadosťučinenie je nadstavbou základného konania, v ktorom bol ako spotrebiteľ úspešný. Podmienkou práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie nie je porušenie spotrebiteľskej zmluvy, ale konkrétne súdne konanie, v ktorom bol občan, ako spotrebiteľ úspešný. Keďže táto podmienka úspešného právoplatného súdneho konania nebola v tomto konaní splnená, teda nebol ešte právoplatne rozhodnuté o úspešnom nároku žalobkyne ohľadne porušenia jej práva, žiadne právo teda žalovateľný nárok na primerané finančné zadosťučinenie tu ešte nie je, preto súd nárok žalobkyne ako predčasný zamietol.
75. Pokiaľ bolo navrhnuté aby bola v konaní vypočutá žalobkyňa a ako svedok E. E., súd tieto návrhy uznesením na pojednávaní dňa 04.02.2020 zamietol nakoľko neboli hospodárne a neboli účelné vzhľadom na právne posúdenie veci a na to, čo vyšlo v konaní najavo z predložených listín, čo aj následne súd uviedol vo svojom predbežnom právnom posúdení. 76. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.1 C.s.p. podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
77. Žalobkyňa si v konaní uplatnila sumu vo výške 1 231,02 EUR, čo predstavuje 100%. Úspešná bola čo do sumy 731,02 EUR, čo je 59%, neúspech žalovaného predstavuje sumu 41 % a teda čistý úspech žalobkyne je vo výške 18 % ( 59% - 41 % ). Preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 18%.
78. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. ( § 262 ods.2 C.s.p. ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné ( § 355 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( § 362 ods. 1 C.s.p. )
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods.1 C.s.p. )
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. ( § 367 ods.1 C.s.p. )
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.