Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_6T-98-2019.pdf
PDF · 91.72 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/98/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému E. D., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.02.2020 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný E. D., nar. XX.XX.XXXX R. U.Z., trvale bytom F. Č.. XXX, okres F., živnostník, ženatý, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 04.06.2019 v čase okolo 14.10 hodine, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol motocykel značky JINLUN JL 50 QT evidenčné číslo NO XXX I. po miestnej komunikácii v obci Novoť, a to smerom od cesty číslo III/2270 ku svojmu rodinnému domu, okres Námestovo, pričom pri rodinnom dome číslo 505 bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu, Dolný Kubín a vykonanou dychovou skúškou mu bolo zistené 0,60 mg/l alkoholu v dychu,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
t ý m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri ) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 (tri) roky.
odôvodnenie:
Dňa 9.8.2019 bola tunajšiemu súdu doručená obžalobu na obv. E. D. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.
Vo veci bolo vykonané hlavné pojednávanie dňa 21. 11. 2019 a dňa 4.2.2020.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku neurobil žiadne z vyhlásení.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal, že predmetného dňa sa iba spustil na motorke, ktorá bola nefunkčná, chcel iba vyskúšať, na radu jedného kamaráta, či sa motorka takto dá naštartovať. On sa takto spustil na motorke dole kopcom asi 200 m, motorka však nechytila, nedala sa naštartovať. Hneď ako s motorkou zastavil, na začiatku hlavnej cesty, tak prechádzajúci policajti sa hneď otočili, prišli k nemu a opýtali sa ho či požil alkohol. Dali mu fúkať, nafúkal 0,60 mg/l. Potom spísali zápisnicu, odviezli ho k lekárovi, kde mu zmerali tlak a pustili ho domov. Na motorke nejazdil, len sa na nej spustil. On hovoril policajtom, že motorka je nepojazdná. V ten deň vypil dve pivá a jeden pohárik koniferky.
Svedok E.. H. J. vypovedal, že dňa 4.6.2019 spolu s pplk. E.. A. U. vykonávali hliadkovú službu. V čase o 14.00 hod. spozorovali malý motocykel, ktorý viedol vodič po miestnej komunikácii cez obec Novoť. V snahe skontrolovať vodiča, keď sa nachádzali v jeho tesnej blízkosti, bolo vodičovi motocykla dané z idúceho vozidla zastavovacím terčom znamenie na zastavenie. Vodič znamenie rešpektoval a s motocyklom zastavil a uviedol, že doklady u seba nemá, že býva iba kúsok od miesta, kde bol zastavený, že opravoval motocykel a iba ho chcel vyskúšať. Uviedol svoju totožnosť, ktorá bola overená cez operačné stredisko, následne bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, ešte pred vykonaním dychovej skúšky uviedol, že vypil nejaké pivko . Výsledok skúšky bol pozitívny, skúška bola opakovaná asi po 15 minútach, rovnako s pozitívnym výsledkom, obžalovaný sa nežiadal na odber krvi alebo iného biologického materiálu. Obžalovaný v sprievode polície bol na lekárskom vyšetrení, lekár odporučil umiestnenie do cely policajného zadržania, ale keď prišli s obžalovaným na políciu bolo zistené, že motocykel bol vlastníctvom inej osoby a keďže sa im nepodarilo hodnoverne zistiť vlastnícky vzťah k motocyklu, obžalovaný nebol obmedzený na osobnej slobode. Svedok zároveň uviedol, že trvá na tom, že obžalovaný viedol motocykel z cesty miestnej komunikácie na cestu III. triedy, kde sa potom aj otočil a chcel ísť naspäť a ako sa otočil a chcel ísť naspäť tak ho zastavili. Na tvrdenie obžalovaného, že motocykel nebol naštartovaný, on sa len pustil dole kopcom a síce motocykel svietil, motoricky bol pokazený, na uvedené svedok uviedol, že obžalovaného videl prvýkrát, nemá dôvod klamať, je príslušník policajného zboru, vypovedá pod prísahou a vypovedal pravdu. Motorka bola naštartovaná a bola pojazdná.
Svedkyňa E. M. vypovedala, že predmetný motocykel zdedila po svojom otcovi, ktorý pred svojou smrťou tento motocykel používal a jazdil na ňom. Nakoľko bol motocykel pokazený, skúšala ho, nedal sa naštartovať, tak bol v oprave u obžalovaného, ktorému sa ho však opraviť nepodarilo a preto bol zošrotovaný. Na návrh prokurátorky bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania, keďže v prípravnom konaní vypovedala, že motocykel v čase podania jej svedeckej výpovede je funkčný, svedkyňa k rozporu uviedla, že svedeckú výpoveď nepodávala, bola jej iba predložená na podpis, pred podpisom ju nečítala a keby bol motocykel funkčný, tak by ho nedala zošrotovať.
Podľa § 269 Tr. poriadku boli oboznámené listinné dôkazy, a to najmä zápis o dychovej skúške na, certifikát o overení analyzátora dychu, evidenčná karta vodiča, evidenčná karta vozidla, uznesenie vydané v dedičskom konaní po poručiteľovi S. E., odpis z registra trestov, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, správa o povesti.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo po požití alkoholických nápojov, v čase vedenia vozidla, dychovou skúškou mu bolo namerané 0,60 mg/l alkoholu v dychu, teda podstatne viac ako je hraničná hodnota ustálená súdnou praxou, teda viac ako 1 promile, ktorá je hodnotou, ktorá preukázateľne znižuje psychické funkcie vodičov, reagovať správne a včas na situáciu v cestnej premávke.
Objektom trestného činu je ochrana ľudského života a zdravia, ako ja majetku.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle ust. § 15 Tr. zákona. Podľa § 15 Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).
V súhrne tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, opierajúc sa len o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané a rovnako prihliadajúc len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebraté, mal súd jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania popísaného v skutkovej vete a jeho konanie vykazuje všetky znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba, konal spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku a konal v priamom úmysle tak, ako to predpokladá ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona.
Obžalovaný priznal , že predmetného dňa požil alkoholické nápoje, ale na svoju obranu uvádzal, že nakoľko motocykel bol nefunkčný, nedopustil sa trestného činu, na motocykli sa iba spustil po miestnej komunikácii, nakoľko ho opravoval a chcel zistiť, či mu takto na motocykli naskočí motor. Jeho tvrdenie, že motocykel nebol funkčný a bol u neho za účelom opravy mu potvrdila aj svedkyňa E. M.. Obrana obžalovaného bola nespochybniteľne vyvrátená a vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná výpoveďou svedka E.. H. J., ktorú súd hodnotil v kontexte so všetkými dôkazmi, vrátane výpovede obžalovaného, svedkyne a listinných dôkazov.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania mal bez akýchkoľvek pochybnosti zistené, že obžalovaný konal spôsobom, ako mu to kládla za vinu obžaloba, obžalovaný priznal, že predmetného dňa požil alkoholické nápoje, dobrovoľne sa podrobil dychovej skúške s pozitívnym výsledkom. Obžalovaného bez pochybností usvedčil svedok E.. H. J., ktorý sa jednoznačne vyjadril, že obžalovaný motocykel viedol, počas jazdy bol zastavený z ich idúceho vozidla zastavovacím terčom, obžalovaný sa na motocykli otočil a vracal sa na ňom späť. Súd nezistil dôvody, pre ktoré by mal o výpovedi svedka pochybovať, tak ako svedok uviedol, obžalovaného videl prvýkrát, nemá dôvod klamať, je príslušník policajného zboru a vypovedá pod prísahou. Zároveň obžalovaný v prípravnom konaní popísal svoje konanie rovnako ako svedok, že ho policajti zastavili potom, ako sa na motocykli otočil, neuvádzal, že by na motocykli sa iba spustil a tento bol nefunkčný. Pokiaľ svedkyňa E. M. vypovedala, že motocykel bol nepojazdný, preto ho dala opraviť obžalovanému a motocykel jej aj bol vrátený nefunkčný, súd nespochybňuje pravdivosť výpovede svedkyne. Svedkyňa síce vypovedala, že motocykel jej nešlo naštartovať, ale tiež uviedla, že motocykel zdedila po svojom otcovi, ktorý na tomto motocykli pre smrťou jazdil a ona sa ho pokúšala naštartovať tak, že dala kľúč do zapaľovania a motor nenaskočil. Nie je však stále vylúčené, že obžalovanému, ktorý ho dokonca podľa jeho výpovede pred skúšobnou jazdou opravoval, sa ho naštartovať podarilo, možno aj práve takým spôsobom ako to uviedol, že sa spustil dole cestou a motor mu vtedy naskočil. Súd nepochyboval o pravdivosti výpovede svedka E.. H. J.,
obžalovaného uznal vinným zo súdeného skutku, pretože ohľadom skutkových okolností a právneho posúdenia konania obžalovaného nemal žiadne pochybnosti.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie materiálneho korektívu predovšetkým hroziacim následkom konania obžalovaného, objektom tohto trestného činu, je predovšetkým ochrana ľudského života a zdravia, ako najvyššej možnej hodnoty pred tými, ktorí v stave po požití návykovej látky, ktorá znižuje ich psychické funkcie, vykonávajú činnosť, pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia takouto látkou mohli ohroziť najmä život alebo zdravie ľudí.
Súd k osobe obžalovaného zistil, že v mieste trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený. Z registra trestov vyplynulo, že má jeden záznam, rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/97/97 z 10.12.1997 bol právoplatne uznaný vinným z trestných činov podľa § 201d a 208 Tr. zákona účinného do 1.1.2005, bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činností viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, na odsúdenie sa vzťahuje fikcia neodsúdenia. Z karty vodiča súd zistil, že obžalovaný bol celkom 4 - krát riešený v blokovom konaní za menej závažné priestupky na úseku cestnej premávky v rokoch 2007 až 2017, obžalovanému bol okrem vyššie uvedeného trestu ešte v jednom prípade uložený zákaz činností, a to za jazdu pod vplyvom alkoholu, sankciu zákazu činností si vykonal od 28.1.2004 do 19.6.2005.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci nezistil žiadne priťažujúce a ani poľahčujúce okolnosti.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil všetky okolnosti spáchania trestného činu, osobu obžalovaného, prihliadal na závažnosť skutku, pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a tiež mal na zreteli, že trest má byť aj morálnym odsúdením páchateľa, a v tejto súvislosti súd poukazuje na osobu obžalovaného a okolnosti spáchania trestného činu. Súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so stanovením skúšobnej doby 24 mesiacov. Popri treste odňatia slobody súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činností viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 3 rokov, keďže obžalovaný sa dopustil trestného činu v súvislosti s vedením osobného motorového vozidla po požití alkoholických nápojov, pričom v minulosti už bol právoplatne odsúdený za jazdu pod vplyvom alkoholu a tiež bol postihnutý za jazdu pod vplyvom alkoholu v priestupkovom konaní, v jeho prípade sa tak nejednalo o ojedinelý prípad, kedy si sadol za volant po požití alkoholických nápojov. Obžalovaného tak možno dôvodne zaradiť do skupiny rizikových vodičov, na ktoré treba preto pôsobiť prísnejším trestom.
Súd považoval takto popri sebe uložené tresty, vzhľadom na osobu obžalovaného a na všetky okolnosti spáchania trestného činu, jeho závažnosť za dostatočné na jeho nápravu ako aj ochranu spoločnosti. Takto uložené tresty súd považoval za zákonné a spravodlivé, ktoré v prípade obžalovaného plne zodpovedajú potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.