Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csp/42/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: F.. S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX X. S., v spore o zaplatenie 6.500,27 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie 758,28 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21. 08. 2019 do zaplatenia sa zastavuje.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 26. 09. 2019 sa právny predchodca žalobcu, spoločnosť I. Ú. G., a.s., domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 6.500,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 21. 08. 2019 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobca uvádzal, že je bankou v zmysle ustanovenia o bankách. Medzi ním a žalovaným došlo dňa 10. 06. 2013 k uzatvoreniu Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty I., a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 3.000,- eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 100,- eur. V zmysle zákona o bankách bol žalobca povinný viesť obchodnú knihu a zároveň bol povinný v zmysle uvedeného predpisu, ako aj na základe Q. J. G. N. zo dňa 16. 01. 2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk viesť a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok po skončení príslušného mesiaca vystavila banka a odoslala klientovi informáciu z informačného systému banky o obratoch, ktorá obsahovala okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, tiež výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého mala byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Táto listina bola vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s metodickým usmernením č. 7/2004 úseku bankového dohľadu J.. Klient automaticky potvrdil informáciu o obratoch, ak do 15-tich dní odo dňa vystavenia nedoručil správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavovalo klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácii o obratoch. Dlžný zostatok predstavoval celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane

kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci bol kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne bol v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle dohodnutých podmienok bol dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Pred odstúpením pohľadávky žalobcu na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 08. 08. 2019 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31. 07. 2019, obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 6.500,27 eur. Žalobca si v spore zároveň uplatňoval i úroky z omeškania podľa , v spojení s ustanoveniami nariadenia vlády SR č. K žalobe bola pripojená Zmluva zo dňa 10. 06. 2013, výpis z pôžičkovej karty Žolík a Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných I. Ú. G., a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.

2. Okresný súd uznesením sp. zn. zo dňa 26. 11. 2019 vyhovel návrhu na zmenu žalobcu, a to tak, že namiesto doterajšieho žalobcu I., a.s. vstúpila do konania spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.

3. Listom zo dňa 26. 11. 2019 okresný súd vyzval žalobcu v zmysle ustanovenia na doplnenie skutkových tvrdení. Poukázal na to, že z obsahu žaloby vyplýva výška žalovanej sumy, ako aj úrokov z omeškania, avšak bez vymedzenia potrebných skutkových tvrdení odôvodňujúcich žalované právo, najmä spôsobu jeho výpočtu a štruktúry. Žaloba bola formulovaná stručne a odkazovala v plnej miere na predložené dôkazy. Žalobcovi bola poskytnutá lehota 10 dní. Na uvedenú výzvu v určenej lehote nereagoval.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

5. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení , pričom zistil skutkový stav nasledovne.

X. I. Ú. G., a.s. a žalovaný uzavreli dňa 10. 06. 2013 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty I.. V zmysle zmluvy bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 3.000,- eur so štandardnou mesačnou splátkou vo výške 100,- eur. Z obsahu zmluvy vyplýva výška štandardnej úrokovej sadzby, a to pokiaľ klient vyplatí dlh: 0 % na prvých 6 mesiacov, po šiestich mesiacoch o 1 % menej ako mal klient na vyplatenom dlhu (nie menej ako 16,08 % ročne) a ak klient nevyplatí dlh, ročná úroková sadzba predstavovala 22,80 % ročne.

7. Z predloženého výpisu z pôžičkovej karty Žolík vyplýva, že tento bol vystavený ku dňu 08. 08. 2019 za zúčtovacie obdobie od 27. 06. 2013 do 31. 07. 2019. Vyplýva z neho štandardná úroková sadzba vo výške 1,9 % ročne/22,8 % ročne so sankčnou úrokovou sadzbou vo výške 5 % ročne a štandardnou splátkou 100,- eur. Z výpisu je zrejmá povinná splátka na úhradu v sume 6.500,27 eur s dátumom splatnosti 20. 08. 2019.

8. Žaloba predstavuje v civilnom procese podanie, ktorým žalobca žiada o poskytnutie ochrany jeho právam. Zároveň týmto podaním vymedzuje rámec, v ktorom bude konanie prebiehať. Pre začatie konania, ako aj jeho riadne pokračovanie sa vyžaduje podanie úplnej žaloby s jej náležitosťami v súlade s a . Z podania musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Návrh na rozhodnutie vo veci samej je ústredným pojmom a ťažiskom každého súdneho konania. Predovšetkým v sporovom konaní petit určuje neprekročiteľný program konania a rozhodovania súdu ( ). Zo žaloby musia byť zjavné základné skutkové okolnosti prípadu a požiadavka žalobcu na poskytnutie ochrany jeho zákonným právam. Nie je potrebné, aby strana svoj uplatnený nárok aj právne kvalifikovala. Zo žaloby však musí byť minimálne zrejmé, v čom bude spočívať predmet konania.

9. Presné vymedzenie skutkových okolností prípadu a konečný žalobný petit je nevyhnutnou náležitosťou návrhu na začatie konania (žaloby); uvedené súvisí predovšetkým s tým, že ochranu právam žalobcu možno poskytnúť len v spojitosti s predmetom konania vo veci samej. Súd musí mať jasno od počiatku konania, v čom bude spočívať podstata sporu a aký má byť konečný verdikt súdu. Táto

požiadavka súvisí aj s otázkou riešenia zásady „nie dvakrát v tej istej veci“, keď vymedzenie sporu jeho základnými znakmi - okruhom sporových strán, skutkových okolností prípadu a žalobného petitu vytvára prekážku litispendencie (prekážku veci začatej), resp. prekážku res iudicata (prekážku veci skončenej). Uvádzané skutočnosti znamenajú esenciálne procesné podmienky pre vedenie sporu a nemožnosť ich definovania už na začiatku konania znemožňuje pokračovať v súdnom spore.

10. V zmysle vyššie uvedených kritérií mal súd za to, že z formálneho hľadiska splnila žaloba žalobcu všetky zákonné požiadavky, pretože definovala sporové strany, žalovanú sumu (6.500,27 eur s príslušenstvom), ako aj skutkové okolnosti prípadu (dlh vznikol súvislosti s používaním kreditnej karty na základe presne definovanej zmluvy s určením dátumu, ku ktorému bol zostatok vypočítaný). V zmysle týchto záverov súd následne žalobu prejednal z vecného hľadiska.

11. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (, ). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ( ). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

12. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

13. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesno-právne účinky. Absencia procesno- právnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany ( ). Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesno- právne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 Základných princípov tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní ( Základných princípov ). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná ( - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná ( - zákonná koncentrácia konania). Sudcovská koncentrácia konania je v dispozičnej právomoci súdu. Zákonná koncentrácia konania je pre súd a strany sporu obligatórna.

14. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky.

15. Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v druhá veta . Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je legis generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu.

16. Keďže žaloba obsahovala len všeobecné skutočnosti znamenajúce odkaz na pripojené dôkazy, súd aplikoval postup v zmysle , podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca na výzvu súdu na doplnenie skutkových tvrdení nereagoval v určenej lehote; príslušné podanie doručil súdu až 27. 01. 2020 vo večerných hodinách. Súd tak mal len 5 pracovných dní na oboznámenie sa s daným podaním, na jeho doručenie protistrane a zachovanie primeranej lehoty žalovaného na prípravu. Z uvedeného dôvodu neprihliadol na prostriedky procesného útoku obsiahnuté v podaní žalobcu doručenom súdu dňa 27. 01. 2020 po pracovnej dobe, pretože takýmto postupom strana sporu zmarila možnosť súdu, ako aj žalovaného pripraviť sa a reagovať na nové prezentované skutočnosti. Z tohto dôvodu súd nevenoval pozornosť označenému podaniu v kontexte nových prostriedkov procesného útoku, ani ho nijako nezohľadnil pri posudzovaní spornej veci. Procesne sa vysporiadal len s čiastočným späťvzatím žaloby.

17. Na základe posúdenia obsahu žaloby (bez ohľadu na jej doplnenie), dospel súd k presvedčeniu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré prezentoval v žalobnom návrhu. Bolo na ňom, aby súdu uviedol dostatočný rozsah argumentov v nadväznosti na predložené listiny, ktoré by umožňovali riadne preskúmať žalovanú sumu. Súd nemal povinnosť hľadať v jednotlivých predložených listinách skutočnosti potrebné na posúdenie uplatňovanej sumy a keďže samotná žaloba nedostatočným spôsobom vysvetlila žalovaný nárok, bol súd nútený žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

18. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu čiastočne späť, súd konanie v tejto časti podľa zastavil.

19. Žiada sa tiež uviesť, že vo veci bolo nariadené pojednávanie a aj na ňom mohol žalobca uplatniť svoje nároky, navrhnúť prípadné dôkazy a byť konfrontovaný s predbežným právnym názorom súdu na danú vec. Pokiaľ sa na pojednávaní nezúčastnil, potom uvedené musí ísť na jeho ťarchu. Jedným zo základných princípov sporového konania je princíp ústnosti ( Základných princípov ), ktorým sa umožňuje stranám sporu efektívne uplatňovať procesné práva a dosiahnuť tak naplnenie práva na súdnu ochranu. Ak sa strana sporu nezúčastní na pojednávaní, je to jej výlučné právo, ktoré však môže viesť (ako je tomu v danej veci) k zavŕšeniu súdneho konania v jej neprospech.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a a , pričom vychádzal z úspechu žalovaného v spore, ktorému však žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.