Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-61-2013.pdf
PDF · 81.97 KB
Case nature
Subarea
9Er/61/2013
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávnených: 1) mal. A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D., XXX, E., zast. matkou: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E., 2) E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E., 3) G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E. proti povinnému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, C., D. E. vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom ml., Exekútorský úrad Tvrdošín, Trojičné námestie 191, 027 44 Tvrdošín, o vymoženie zameškaného výživného, bežného výživného a trov exekúcie, o návrhu oprávnených na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Povinný j e p o v i n n ý nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 139,32 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súdny exekútor JUDr. Jaroslav Kabáč ml., Exekútorský úrad Tvrdošín, Trojičné námestie XXX, XXX XX H., j e p o v i n n ý vrátiť preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov vo výške 33,19 Eur na účet súdu, IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: I., VS: 5602271524, KS: 0558, ŠS: 5813200231 v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 14.12.2012 začalo exekučné konanie na základe návrhu zákonnej zástupkyne oprávnených 1/-3/ na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1P/20/2011-81 zo dňa 23.07.2012, právoplatného dňa 03.08.2012 a vykonateľného 16.08.2012, ktorým súd uložil povinnému uhrádzať bežné výživné na mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E. vo výške 100 Eur mesačne, na mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E. vo výške 100 Eur mesačne, na mal. A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D., XXX, E. vo výške 80 Eur mesačne.
2. Okresný súd Námestovo dňa 15.01.2013 poveril podľa § 45 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Kabáča ml., Exekútorský úrad Tvrdošín, Trojičné námestie 191, 027 44 Tvrdošín.
3. Dňa 13.12.2023 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, ktorým navrhol zastaviť exekúciu v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, na základe elektronickej žiadosti matky oprávnených zo dňa 08.12.2023 (matka požiadala o zastavenie exekúcie v prospech oprávnených 2/ a 3/, obaja nar. XX.XX.XXXX, ku dňu 30.06.2021) a žiadosti o zastavenie exekúcie zo dňa 25.11.2023 doručenej súdnemu exekútorovi dňa 28.11.2023, v ktorom oprávnená 1/ v zastúpení matky, oprávnený 2/ a oprávnená 3/ požiadali o zastavenie exekúcie proti povinnému. K žiadosti oprávnených bol priložený rozpis platieb povinného.
4. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Exekučné konanie začalo pred 01.04.2017 a preto súd aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
7. Vzhľadom na vyššie uvedený dispozitívny úkon zákonnej zástupkyne oprávnenej 1/ a oprávnených 2/ a 3/, ktorí v priebehu konania nadobudli plnoletosť, ktorým navrhli zastavenie exekúcie, súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie Exekučného poriadku exekúciu v celom rozsahu zastavil.
8. Podľa § 37 ods. 1 druhá veta ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
9. Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Exekučné konanie začalo dňa 14.12.2012, preto súd aplikoval ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej v čase začatia exekúcie (ďalej len „vyhláška“).
12. Súdny exekútor spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdu zaslal vyúčtovanie trov exekúcie v celkovej výške 2.559 Eur pozostávajúcej z odmeny v zmysle § 4 ods. 1 a 2 vyhlášky a odmeny za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie. Následne dňa 08.02.2024 súdny exekútor spolu s exekučným spisom zaslal súdu doplnenie vyúčtovania trov exekúcie, ktorým si doúčtoval aj odmenu za zriadenie exekučného záložného práva v sume 159,28 Eur, t.j. celkovo si súdny exekútor uplatnil nárok na úhradu trov exekúcie vo výške 2.718,28 Eur. Hotové výdavky si súdny exekútor neuplatnil, nakoľko tieto boli uspokojené počas vykonávania exekúcie.
13. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
14. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
15. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
16. Pri zastavení exekúcie súdom sa spravuje spôsob určenia odmeny súdneho exekútora podľa ust. § 14-16 vyhlášky, ktoré upravujú osobitný prípad určovania výšky odmeny súdneho exekútora pri vylúčení súdneho exekútora resp. pri zastavení exekúcie súdom. Z gramatického výkladu ust. § 14 -16 vyhlášky vyplýva, že je vylúčené, aby pri zastavení exekúcie súdom, bola odmena súdneho exekútora stanovená na podklade iných ustanovení vyhlášky, t.j. postupom podľa § 4 alebo aj podľa § 6 vyhlášky. Uvedenému výkladu nasvedčuje aj zaradenie § 4, § 6 a § 14-16 do vyhlášky, kde ustanovenia § 4 a § 6 sa nachádzajú v prvom oddieli (Odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie) druhého dielu (Odmena súdneho exekútora) vyhlášky, zatiaľ čo ustanovenie § 14-16 sa nachádza v treťom oddieli druhého dielu vyhlášky pod názvom "Spoločné ustanovenia k odmene za výkon exekučnej činnosti
- Odmena pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie (§ 14 - 16 vyhlášky)". Vzťah špeciality úpravy stanovenia odmeny súdneho exekútora zakotvenej v ust. § 14 -16 vyhlášky voči ust. § 4 vyhlášky však aj priamo vyplýva zo znenia ust. § 4 ods. 1 vyhlášky, kde sú v zátvorke výslovne uvedené prípady, na ktoré nemožno ust. § 4 ods. 1 vyhlášky aplikovať ( uvedené sa vzťahuje aj na § 4 ods. 2 vyhlášky obsahujúce špecifikovanie určovania základu odmeny pre opakujúce sa peňažné plnenia). Výnimkou v postupe súdu pri určení výšky odmeny súdneho exekútora pri zastavení exekúcie, kedy možno aplikovať ustanovenie vyhlášky z prvého oddielu (druhého dielu) je iba prípad, kedy ustanovenia vyhlášky z druhého oddielu (druhého dielu) výslovne odkazujú na použitie ustanovení z prvého oddielu (druhého dielu) vyhlášky tak, ako je uvedené v § 16 ods. 2 vyhlášky. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že súdny exekútor pri vyúčtovaní odmeny za výkon exekučnej činnosti v prípade zastavenia exekúcie súdom nepostupoval správne, keď svoju odmenu nevyúčtoval v súlade s ust. § 14 -16 vyhlášky, preto mu nárok na odmenu uplatnenú podľa ust. § 4 a § 6 vyhlášky nepriznal a pri určení odmeny súdneho exekútora postupoval podľa ust. § 14 -16 vyhlášky.
17. Súdny exekútor, ktorý je v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkom konania, v prípade rozhodovania súdu o trovách konania má povinnosť svoj uplatnený nárok na úhradu trov konania aj náležite preukázať, t.z. zaťažuje ho dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Nakoľko sa súd nestotožnil s tvrdením súdneho exekútora o výške trov exekúcie, ani so súdnym exekútorom uvedeným právnym základom na určenie trov exekúcie, nemôže prihliadať ani na dôkazy označené na preukázanie jeho nároku. Súd v zmysle uvedeného postupoval tak, ako by účastník konania – súdny exekútor, ostal nečinný a v zmysle dodržania zásady rovností zbraní, mu bez ďalšieho priznal odmenu podľa § 16 ods. 2 len na podklade dôkazov založených v exekučnom spise.
18. Súd mal z exekučného spisu preukázané, že súdny exekútor ešte pred zastavením exekúcie vymohol v prospech oprávnených časť pohľadávky. O uvedenom svedčia oznámenia z ÚVV a ÚVTOS Žilina o vykonávaní zrážok z pracovnej odmeny odsúdeného – povinného. Nakoľko sa exekučnom spise nachádzajú len oznámenia o vykonávaní jednotlivých zrážok, bez zosumarizovania celkovej výšky vykonaných zrážok, pričom v exekučnom spise boli založené aj oznámenia o dodatočných zrážkach z pracovnej odmeny, ktorými došlo k zvýšeniu celkových zrážok, z ktorých ale nebolo zrejmé, či sa tieto týkajú zrážok, o vykonaní ktorých je v exekučnom spise záznam – oznámenie o zrážkach, alebo ide o iné zrážky, ktorých vykonanie, nie je v exekučnom spise zaznamenané, preto súd nemohol z oznámení o zrážkach z pracovnej odmeny jednoznačne ustáliť celkovú výšku vymoženej pohľadávky. Pri určovaní výšky vymoženej pohľadávky súd vychádzal z potvrdenia súdneho exekútora zo dňa 13.10.2023, ktoré je ako posledné založené v exekučnom spise, v ktorom súdny exekútor presne špecifikoval sumu, ktorá bola vyplatená oprávneným prostredníctvom exekútorského úradu, a to v celkovej výške 496,37 Eur. Na základe uvedeného mu súd v súlade s ust. § 16 ods. 1 vyhlášky v spojení s ust. § 26 vyhlášky priznal odmenu vo výške 20 % zo sumy 497 Eur, t.j. 99,50 Eur.
19. Podľa § 21a vyhlášky odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.
20. Za úkon spísanie návrhu na vykonanie exekúcie súd súdnemu exekútorovi priznal aj odmenu vo výške 16,60 Eur ako odmenu za úkon ďalšej činnosti súdneho exekútora.
21. Súdny exekútor je platcom DPH, preto odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti a odmena za spísanie návrhu na výkon exekúcie v celkovej výške 116,10 Eur bola zvýšená o sumu 23,22 Eur predstavujúcu 20% DPH, t.z. súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu spolu s DPH v sume 139,32 Eur.
22. Hotové výdavky si súdny exekútor neuplatnil a z exekučného spisu ani nebolo možné určiť ich výšku, preto súd súdnemu exekútorovi nárok na náhradu hotových výdavkov nepriznal.
23. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
24. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
25. Podľa § 256 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
26. O tom kto má platiť náhradu trov exekúcie súd rozhodol analogicky v súlade s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a ust. § 256 ods. 1 a 2 CSP a trovy exekúcie zaviazal uhradiť povinného. Súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že v exekučnom konaní bola vymáhaná pohľadávka na výživnom, pričom exekučné konanie začalo a viedlo sa dôvodne, vzhľadom na správanie povinného, ktorý dobrovoľne a riadne neplnil uloženú povinnosť, čím zavinil začatie exekučného konania a s tým súvisiacich trov. Súd má zároveň za to, že aj napriek procesnému úkonu oprávnených 1/ - 3/, na základe ktorého bolo exekučné konanie zastavené, nemožno pričítať zavinenie na zastavení exekučného konania oprávneným, a to s prihliadnutím na okolnosti, ktoré ich k podaniu návrhu na zastavenie exekučného konania viedli. Z dokladov predložených oprávnenými súd ustálil, že k podaniu návrhu na zastavenie dôvodne začatého exekučného konania došlo v dôsledku konania povinného, ktorý od r. 2021 k obdobiu podania návrhu na zastavenie exekučného pravidelne uhrádza pohľadávku oprávnených 1/- 3/ v mesačných splátkach a vychádzajúc z podania súdneho exekútora zo dňa 12.12.2023 ďalším dôvodom na zastavenie exekúcie u oprávnených 2/ a 3/ bol aj zánik vyživovacej povinnosti povinného voči oprávneným v 2/ a 3/ rade k dátumu 30.06.2021.
27. Na základe uznesenia Okresného súdu Námestovo č. k. 8Er/61/2013-8 zo dňa 14.01.2013 bol súdnemu exekútorovi na jeho žiadosť zo dňa 18.12.2012 podľa § 197 ods. 3 Exekučného poriadku poskytnutý preddavok vo výške 33,19 Eur ako zúčtovateľný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov vzniknutých mu pri výkone exekučnej činnosti.
28. Súdny exekútor poskytnutý preddavok súdny exekútor nepoužil, v dôsledku čoho došlo k preplatku v plnej výške preddavku t. j. 33,19 eur, súd uložil súdnemu exekútorovi povinnosť na jeho vrátenie na účet súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu (§ 239 a nasl. CSP).