Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Cbi-29-2012.pdf
PDF · 100.91 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cbi/29/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, právne zastúpený: RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, proti žalovanej: Mgr. Eva Timár Myjavcová, so sídlom kancelárie Štúrova 42, Šaľa, správca úpadcu GAPEJA s.r.o. v konkurze, so sídlom Hlavná 918/2, Galanta, IČO: 35 850 965, o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate, takto
rozhodol:
I. Súd z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Trnava vedeného pod sp. zn. 25Cbi/3/2013.
II. Súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vrátane trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.12.2012, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že jeho pohľadávka uplatnená podaním zo dňa 12.11.2012 v znení doplnenia zo dňa 27.11.2012 v konkurznom konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 25K/18/2012 je pohľadávkou proti podstate vo výške 5.531.899,43 eur, maximálne vo výške výťažku zo speňaženia nehnuteľností.
2. Svoju žalobu zdôvodnil tým, že podaním zo dňa 12.11.2012, doplneným podaním zo dňa 27.11.2012 si ako zabezpečený veriteľ v zmysle § 28 ods. 8 ZKR uplatnil v konkurznom konaní Okresného súdu Trnava vedenom pod sp. zn. 25K/18/2012 voči úpadcovi GAPEJA s.r.o. pohľadávku proti všeobecnej podstate, do ktorej boli zapísané nehnuteľnosti, ku ktorým má zriadené záložné právo, ktoré sú vo vlastníctve spoločnosti GAPEJA s.r.o. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky proti podstate žalobcu je zmluva o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX zo dňa 16.09.2008 v znení dodatkov uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou GLANCE HOUSE s.r.o., na základe ktorej bol spoločnosti GLANCE HOUSE s.r.o. poskytnutý úver v sume 4.521.775,21 eur za účelom výstavby rezidenčnej nehnuteľnosti „GLANCE HOUSE“ v obci F.. Zároveň bola uzatvorená medzi žalobcom ako záložným veriteľom a spoločnosťou GLANCE HOUSE s.r.o. ako záložcom zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 27.07.2009. Predmetom zabezpečovacieho práva sú v žalobe špecifikované nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané vo všeobecnej podstate. Výška pohľadávky proti podstate, ktorú si žalobca voči úpadcovi uplatnil, je ku dňu vyhlásenia konkurzu v celkovej výške 5.531.899,43 eur. Listom zo dňa 19.11.2012 žalovaná oznámila žalobcovi že pohľadávku neuznáva ani čo do právneho dôvodu ani čo do výšky, a to z dôvodu, že pohľadávku žalobcu nie je možné považovať za pohľadávku proti podstate, pretože ju zákon
za takúto neoznačuje, pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu, pričom podľa ustanovenia § 28 ods. 1 ZKR si žalobca túto pohľadávku zároveň prihlásil do konkurzného konania prihláškou. Žalobca samotný prevod nehnuteľností na úpadcu považuje za nezákonný, avšak z dôvodu právnej istoty podal predmetnú žalobu. Žalobca má voči úpadcovi pohľadávku v zmysle § 28 ods. 7 ZKR a v zmysle § 28 ods. 8 ZKR má právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá všeobecná podstata obohatila. Zákon takúto pohľadávku označuje za pohľadávku proti podstate a je irelevantné, kedy pohľadávka proti podstate vznikla.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca doposiaľ nešpecifikoval, aké procesné postavenie v konkurznom konaní žiada priznať od správcu, keďže sám žalobca sa označuje za veriteľa úpadcu a tvrdí, že má pohľadávku voči úpadcovi. V inom podaní uvádza, že má pohľadávku voči inej osobe ako je úpadca a táto pohľadávka je zabezpečená majetkom úpadcu, ktorého vlastnícke právo zároveň žalobca spochybňuje, a napokon má žalobca za to, že má pohľadávku proti všeobecnej konkurznej podstate. Žalobca túto pluralitu nárokov nevyriešil ani v tejto žalobe, pričom každý z týchto žalobcom uplatňovaných nárokov zakladá žalobcovi iné právne postavenie v konkurznom konaní. Zákon mu priznáva odlišné práva a povinnosti, no predovšetkým každý takto uplatnený nárok sa v konkurznom konaní uspokojuje odlišne, pričom sa tieto nároky vzájomne vylučujú. Žalobca si duplicitne (dokonca štvorito) prihlásil pohľadávky na základe rovnakého právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia v konkurznom konaní, a to:
- podaním zo dňa 12.11.2012 (doručeným správcovi 14.11.2012) ako pohľadávku voči úpadcovi a zároveň ako pohľadávku proti všeobecnej konkurznej podstate;
- podaním zo dňa 12.11.2012 (doručeným správcovi 14.11.2012) ako pohľadávku voči úpadcovi prihláškou v zmysle § 28 ods. 1 ZKR;
- podaním zo dňa 03.12.2012 (doručeným správcovi 05.12.2012) ako pohľadávku voči inej osobe ako úpadca prihláškou podľa § 28 ods. 1 ZKR;
- podaním zo dňa 03.12.2012 (doručeným správcovi 05.12.2012) ako pohľadávku voči inej osobe ako úpadca prihláškou podľa § 28 ods. 1 ZKR, ktoré podanie je však podľa názoru žalovanej totožné s podaním žalobcu zo dňa 12.11.2012, ktorým si vo forme prihlášky žalobca prihlásil pohľadávku voči úpadcovi v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 ZKR, avšak v tomto podaní je širšie žalobcom popísaný prevod pohľadávky.
4. Okresný súd Trnava rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 11.05.2018, ktorým žalobu zamietol (výrok II). Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č.k. 31CoKR/9/2018-268 zo dňa 14.08.2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že v konaní pred súdom prvej inštancie konal a rozhodoval vylúčený sudca.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým s oznámením o neuznaní pohľadávky proti podstate zo dňa 19.11.2012 (č.l. 12 spisu), uplatnením pohľadávky proti podstate zo dňa 12.11.2012 (č.l. 13 spisu), doplnením uplatnenia pohľadávky proti podstate zo dňa 27.11.2012 (č.l. 20 spisu), prihláškou pohľadávky zo dňa 12.11.2012 (č.l. 193 spisu), prihláškou pohľadávky zo dňa 03.12.2012 (č.l. 199 spisu), prihláškou zabezpečenej pohľadávky zo dňa 03.12.2012 (č.l. 205 spisu), ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Právny zástupca žalobcu v konaní poukázal na to, že žalobca si prihlásil v základnej prihlasovacej lehote svoju pohľadávku prihláškou v zmysle § 28 ods. 7 ZKR zo dňa 03.12.2012. Ide o pohľadávku proti inej osobe v zmysle § 28 ods. 7 ZKR, ktorá je pohľadávkou proti podstate v zmysle § 28 ods. 8 ZKR.
7. Právny zástupca žalobcu v ďalšom konaní (po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie) uviedol, že v konaní ide o prihlásenú pohľadávku v zmysle § 28 ods. 7 a ods. 8 ZKR ako pohľadávky proti podstate. Samotný právny základ takéhoto prihlásenia pohľadávky vyžaduje spojenie dvoch právnych atribútov a to, že ide o pohľadávku voči inej osobe ako spoločnosti Gapeja a že ide o majetok, ktorý patrí spoločnosti Gapeja. Jeden z atribútov je určite splnený a to, že ide o pohľadávku voči inej osobe ako spoločnosti Gapeja, ktorá je úpadcom v tomto konaní. Vyplýva to jednak z dôkazov, ktoré sú založené v spise. Taktiež s prihliadnutím na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Sžo/1/2015 zo dňa 27.04.2016, z ktorých jednoznačne vyplýva, že prevod podniku, o ktorý žalovaná opiera svoje tvrdenia, bol nezákonný a dlžníkom tejto pohľadávky je pôvodný úverový dlžník spoločnosť Glance House s.r.o. Okresný súd Prešov v konaní pod sp. zn. 1Cbi/8/2017 rozsudkom zo dňa 23.05.2018
rozhodol, že pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy o úvere, ktorá je v podstate aj predmetom tohto konania, sú pohľadávkami voči spoločnosti Glance House a ich veriteľom je OTP Banka Slovensko a je teda nesporné, že ide o pohľadávku žalobcu voči spoločnosti Glance House s.r.o. Druhým atribútom je teda, že majetok, ktorý zabezpečuje pohľadávku je u spoločnosti Gapeja. Tento majetok žalovaná zapísala do konkurznej podstaty spoločnosti Gapeja a trvá na tom, že ide o majetok spoločnosti Gapeja. Je pravdou, že o zápise tohto majetku do konkurznej podstaty spoločnosti Gapeja sa vedie na Okresnom súde v Trnave konanie o jeho vylúčení pod sp.zn. 25Cbi/3/2013. Ak má žalovaná za to, že tento majetok patrí spoločnosti Gapeja je v tomto konaní nesporné, že aj druhý atribút pre prihlásenie tejto pohľadávky v konkurze Gapeja bolo správne. Až po rozhodnutí súdu v konaní pod sp.zn. 25Cbi/3/2013 o tom, do ktorého konkurzu patrí predmetný bytový dom, teda či do konkurzu spoločnosti Gapeja alebo či do konkurzu spoločnosti Glance House s.r.o. môže byť rozhodnuté o tom, či pohľadávka prihlásená podľa § 28 ods. 7 a 8 ZKR je oprávnená alebo nie je.
8. Žalovaná v konaní uviedla, že žalobca nepreukázal, že by čo i len jedna zo skutočností vyžadovaná ustanovením § 28 ods. 7 a ods. 8 ZKR bola v jeho prípade naplnená. Zotrvala na svojej predošlej právnej argumentácii, že doposiaľ žalobca nešpecifikoval, aké právne postavenie v konkurznom konaní žiada priznať od správcu a uplatňuje si svoju pohľadávku viacerými spôsobmi.
9. Žalovaná v ďalšom konaní (po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie) zotrvala na svojich dovtedajších písomných a ústnych vyjadreniach nachádzajúcich sa v spise.
10. Z listu zo dňa 19.11.2012 (č.l. 12 spisu) súd zistil, že žalovaná ako správca úpadcu GAPEJA s.r.o. oznámila žalobcovi že neuznáva jeho pohľadávku uplatnenú ako pohľadávku proti podstate čo do právneho dôvodu ani čo do výšky nakoľko ju za takúto zákon neoznačuje, vznikla pred vyhlásením konkurzu, pričom si ju žalobca zároveň prihlásil prihláškou podľa ustanovenia § 28 ods. 1 ZKR.
11. Z prihlášky pohľadávky zo dňa 12.11.2012 (č.l. 193 spisu) súd zistil, že žalobca si ako zabezpečený veriteľ uplatnil v konkurznom konaní Okresného súdu Trnava vedenom pod sp. zn. 25K/18/2012 na majetok dlžníka GAPEJA, s.r.o. v zmysle § 28 ods. 1 ZKR prihláškou svoju zabezpečenú pohľadávku v celkovej sume 5.531.899,43 eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky v prihláške uviedol, že dňa 16.09.2008 uzatvoril so spoločnosťou GLANCE HOUSE s.r.o. zmluvu o splátkovom úvere č. XXXX/XX/ XX v znení dodatkov na základe ktorej jej poskytol úver. Ako právny dôvod vzniku zabezpečovacieho (záložného) práva žalobca uviedol Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 27.07.2009 uzatvorenou medzi žalobcom ako záložným veriteľom a GLANCE HOUSE s.r.o. ako záložcom, pričom založené nehnuteľnosti špecifikoval ďalej v prihláške a v prílohách.
12. Z prihlášky pohľadávky zo dňa 3.12.2012 (č.l. 199 spisu) súd zistil, že žalobca si ako veriteľ uplatnil v konkurznom konaní Okresného súdu Trnava vedenom pod sp. zn. 25K/18/2012 na majetok dlžníka GAPEJA, s.r.o. prihláškou svoju pohľadávku v celkovej sume 5.531.899,43 eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky v prihláške uviedol, že dňa 16.09.2008 uzatvoril so spoločnosťou GLANCE HOUSE s.r.o. zmluvu o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XX v znení dodatkov na základe ktorej jej poskytol úver. Ako právny dôvod vzniku zabezpečovacieho (záložného) práva žalobca uviedol Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 27.07.2009 uzatvorenou medzi žalobcom ako záložným veriteľom a GLANCE HOUSE s.r.o. ako záložcom, pričom založené nehnuteľnosti špecifikoval ďalej v prihláške a v prílohách.
13. Z prihlášky zabezpečenej pohľadávky zo dňa 03.12.2012 (č.l. 205 spisu) súd zistil, že žalobca si ako zabezpečený veriteľ uplatnil v konkurznom konaní Okresného súdu Trnava vedenom pod sp. zn. 25K/18/2012 na majetok dlžníka GAPEJA, s.r.o. v zmysle § 28 ods. 7 ZKR prihláškou svoju zabezpečenú pohľadávku v celkovej sume 5.531.899,43 eur, pričom ako obligačného dlžníka označil spoločnosť GLANCE HOUSE s.r.o.. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky v prihláške uviedol, že dňa 16.09.2008 uzatvoril so spoločnosťou GLANCE HOUSE s.r.o. zmluvu o splátkovom úvere č. XXXX/XX/ XX v znení dodatkov na základe ktorej jej poskytol úver. Ako právny dôvod vzniku zabezpečovacieho (záložného) práva žalobca uviedol Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 27.07.2009 uzatvorenou medzi žalobcom ako záložným veriteľom a GLANCE HOUSE s.r.o. ako záložcom, pričom založené nehnuteľnosti špecifikoval ďalej v prihláške a v prílohách.
14. Podľa ustanovenia § 28 ods. 7 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) v konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená.
15. Podľa ustanovenia § 28 ods. 8 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate.
16. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaná nepostupovala správne, keď prihlásenú pohľadávku proti podstate poprela čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu z dôvodu, že ju za takúto zákon neoznačuje, vznikla pred vyhlásením konkurzu, pričom si ju žalobca zároveň prihlásil prihláškou. V konaní mal súd preukázané a nebolo medzi stranami sporné, že žalobca si uplatnil písomnými podaniami zo dňa 12.11.2012 a 03.12.2012 ako zabezpečený veriteľ v konkurznom konaní Okresného súdu Trnava vedenom pod sp. zn. 25K/18/2012 na majetok úpadcu GAPEJA, s.r.o. v zmysle § 28 ods. 1 a § 28 ods. 7 ZKR prihláškou svoju zabezpečenú pohľadávku vzniknutú z totožného právneho dôvodu (t.j. Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XX zo dňa 16.09.2008) a totožného skutkové stavu. Zároveň si žalobca uplatnil svoju pohľadávku v zmysle § 28 ods. 8 ZKR aj ako pohľadávku proti podstate. Predmetom daného konania je skúmanie dôvodnosti, resp. nedôvodnosti popretia žalobcom uplatnenej pohľadávky proti podstate v zmysle § 28 ods. 8 ZKR. V zmysle § 28 ods. 8 ZKR je možné si uplatniť právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, ako pohľadávku proti podstate výlučne iba v prípade ak si veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási. Nebolo v konaní sporné, že žalobca si ako záložný veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote riadne prihlásil. Prihlásil si ju dokonca viacerými spôsobmi, a to aj v zmysle § 28 ods. 1 ZKR (pohľadávka je z dôvodu popretia predmetom prieskumu súdom v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25Cbi/2/2013), ako aj v zmysle § 28 ods. 7 ZKR. Zákonným predpokladom uplatnenia pohľadávky ako pohľadávky proti dotknutej podstate v zmysle § 28 ods. 8 ZKR je neprihlásenie si zabezpečenej pohľadávky v základnej prihlasovacej lehote. Tento základný predpoklad v danom prípade naplnený nie je, a preto žalovaná dôvodne poprela žalobcovu pohľadávku z dôvodu, že si ju tento už uplatnil iným zákonným spôsobom (prihláškou), ktorý vylučuje uplatnenie pohľadávky v zmysle § 28 ods. 8 ZKR ako pohľadávky proti podstate. Súd zároveň dodáva, že žalobcom uplatnená pohľadávka prihláškou v zmysle § 28 ods. 1 ZKR je predmetom súdneho prieskumu v konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 25Cbi/2/2013 a v tomto konaní sa bude riešiť aj právna argumentácia vo veci samej každej zo sporových strán t.j. práva žalobcu sú zachované, nie sú obmedzené a žalobca je riadnym účastníkom konkurzného konania.
17. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba je podaná nedôvodne a preto ju zamietol.
18. Súd nevykonal dôkaz oboznámením sa s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Sžo/1/2015 a s rozhodnutím Okresného súdu Prešov sp.zn. 1Cbi/8/2017, pretože vykonanie týchto dôkazov nie je pre rozhodnutie vo veci potrebné.
19. Súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšou argumentáciou sporových strán prezentovanou v konaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 216/2012 alebo nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03).
20. Dňa 14.11.2019 na pojednávaní žalobca navrhol prerušenie konania do právoplatného skončenia konania tunajšieho súdu sp. zn. 25Cbi/3/2013. Svoj návrh odôvodnil tým, že ide o financovanie bytového domu GLANCE HOUSE žalobcom, keď tento bytový dom mal prejsť zo spoločnosti GLANCE HOUSE
na spoločnosť GAPEJA. Je nepochybné, že prevody podniku boli absolútne neplatné, o čom rozhodol Najvyšší súd a vyplýva to aj z judikatúry a z právnych predpisov. Napriek tomu však žalovaná zapísala tento bytový dom s tvrdením, že prešiel prevedením podniku do vlastníctva spoločnosti GAPEJA, zapísal ho do konkurznej podstaty GAPEJA. Teda žalovaná tvrdí, že vlastníctvo je v spoločnosti GAPEJA a napriek tomu poprela pohľadávku žalobcu z dôvodu, že pohľadávka nie je zo a voči spoločnosti GAPEJA. Teda interpretáciou popretia má žalobca za to, že pohľadávka má byť stále v spoločnosti GLANCE HOUSE alebo voči spoločnosti GLANCE HOUSE. Preto žalobca prihlásil pohľadávku podľa § 28 ods. 7, ods. 8 ZKR. Výsledkom tohto sporu bude buď ,,priznanie pohľadávky“ pre žalobcu ako pohľadávky voči inej osobe, čo ale potom bude znamenať, že samotný bytový dom, ktorý mal rovnako prejsť v rámci prevodu podniku, mal by prejsť do tej inej osoby - t.j. spoločnosti GLANCE HOUSE, čo bude mať vplyv na vylučovacie konanie, ktoré sa vedie na Okresnom súde Trnava. Ak súd zamietne túto žalobu, tak to môže znamenať, že bytový dom neprešiel na spoločnosť GAPEJA a bude to tiež mať rovnaký vplyv na vylučovanie konanie, ktoré sa vedie na Okresnom súde Trnava. Iné konanie o určenie pohľadávky žalobcu v konkurze vedenom na majetok spoločnosti GAPEJA je prerušené do skončenia konania vedeného pod sp. zn. 25Cbi/3/2013, pretože v ňom sa definitívne ustáli, či prevodom podniku prešli veci a pohľadávky, ktoré mali byť súčasťou tohto podniku do spoločnosti GAPEJA alebo ostali v spoločnosti GLANCE HOUSE.
21. Podľa ustanovenia § 164 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
22. Podľa ustanovenia § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
23. Na Okresnom súde Trnava sa vedie pod sp. zn. 25Cbi/3/2013 konanie vo veci žalobcu Glance House, s.r.o. proti žalovanej Mgr. Eve Myjavcovej, správkyni úpadcu GAPEJA s.r.o., o vylúčenie majetku (nehnuteľností) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní sp. zn. 25Cbi/3/2013 sa nerieši žiadna zásadná a rozhodujúca otázka, ktorá by mohla mať význam, pri vyššie uvedenom právnom posúdení veci súdom, pre rozhodnutie súdu v konaní sp. zn. 25Cbi/29/2012. Výsledok konania sp. zn. 25Cbi/3/2013 teda nemá žiaden vplyv na rozhodnutie v konaní sp. zn. 25Cbi/29/2012. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu na prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 3 CSP zamietol v rozhodnutí vo veci samej.
24. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže miera jej úspechu v konaní je v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti výroku I tohto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti výrokom II a III tohto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).