Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Odi-8-2019.pdf
PDF · 131.41 KB
Case nature
Area
Subarea
5Odi/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou JUDr. Dominikou Rejdovianovou, v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692, zastúpený JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica 1, IČO: 45 018 201, proti žalovanému E. P., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. XXX XX T., T. XX/XXX, štátny občan SR, zastúpený JUDr. Elena Matulová, advokát so sídlom 987 01 Poltár, Železničná 287/9, o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06. 05. 2019 domáhal zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm. c), f) a h) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „ZoKR“/ a z dôvodu, že žalovaný nenaplnil zákonný predpoklad poctivého zámeru, keď po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností podľa § 166g ods. 1 ZoKR.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nebol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne neschopný, keď nenapĺňal zákonom predpokladané podmienky platobnej neschopnosti. V čase pred vyhlásením konkurzu splácal pohľadávky žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami v celkovej výške 5.548,89 Eur. Úhrady boli vykonávané prostredníctvom zrážok zo mzdy, a teda je zrejmé, že žalovaný je osobou v pracovnom pomere v produktívnom veku, pričom výška poslednej vykonanej zrážky zo mzdy bola 210,12 Eur. Žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu mal snahu poškodiť svojich veriteľov, alebo zvýhodniť niektorého zo svojich veriteľov. U žalovaného sa nezmenili žiadne okolnosti, žalovaný bol naďalej zamestnanou osobou a jeho životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti. Žalovaný podal nepravdivé vyhlásenie o platobnej neschopnosti, čím vyvolal právne účinky spojené s takýmto vyhlásením, čím sa akoby úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čím splnil zákonnú podmienku nepoctivého zámeru. Žalovaný po podaní návrhu žiadnym spôsobom nekontaktoval žalobcu ani nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, nemal poctivý zámer a teda nemôže požívať benefity spojené s týmto inštitútom oddlženia. Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu, že sa u žalovaného nijako nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Podľa
názoru žalobcu, žalovaný len využil právnu úpravu, ktorá je primárne orientovaná na osoby, ktoré majú nízke príjmy a málo majetku. Ak by mal žalovaný skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností, naďalej by riadne splácal záväzky svojim veriteľom, prípadne by využil inštitút splátkového kalendára, ktorý má na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak pri tomto spôsobe oddlženia dochádza k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Žalobca nepovažuje žalovaného za platobne neschopného, pretože platobne neschopným je len fyzická osoba, ktorá nie je schopná ani čiastočne plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Žalovaný bol schopný plniť svoje záväzky riadne mesačnými úhradami, ktoré možno podľa § 566 Občianskeho zákonníka považovať za čiastočné plnenie záväzku. Žalovaný preto nenaplnil podmienku platobnej neschopnosti predpokladanú v § 3 ods. 2 tretia veta ZoKR. Nestačí, ak žalovaný nie je ochotný svoje záväzky hradiť, resp. prechodne nie je schopný ich hradiť. Žalovaný disponoval finančnými prostriedkami na plnenie svojich záväzkov a v prípade riadneho plnenia (či už formou exekučných zrážok, kde je možná dohoda s exekútorom na splácaní záväzku, alebo dobrovoľnými úhradami) by bol schopný splniť všetky svoje záväzky. Uvedené tak preukázateľne spochybňuje poctivý zámer žalovaného. Ak je dlžník objektívne vzaté schopný zaplatiť splatnú pohľadávku, nie je však ochotný ju uhradiť, nie sú splnené podmienky úpadku v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 veta prvá zákona /R (ČR) 52/1998/. Podľa názoru žalobcu, žalovaný nespĺňa ani druhý predpoklad platobnej neschopnosti, a to nemožnosť vymôcť voči nemu peňažnú pohľadávku exekúciou. Aj v prípade núteného výkonu pohľadávok voči žalovanému by k ich uspokojeniu došlo v relatívne krátkej dobe, preto nebol dôvod žalovaného oddlžovať od všetkých záväzkov. Žalobca má za to, že právna úprava oddlženia nie je určená pre dlžníkov, ktorí sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov, aj za situácie, keď ich príjem, sociálne a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú. Žalobca uviedol, že oddlžením nedochádza k zániku záväzkov dlžníka voči veriteľom, ale tieto pohľadávky sa menia na tzv. naturálne obligácie. Zákon predpokladá uspokojovanie veriteľov aj po podaní návrhu na konkurz, po vyhlásení konkurzu aj po zrušení konkurzu a prijatie takého plnenia nie je bezdôvodným obohatením. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti. Žalovaný sa podľa vyjadrenia žalobcu do stavu platobnej neschopnosti priviedol vlastným úmyselným konaním, len aby bol oprávnený podať návrh na oddlženie. Žalovaný nepravdivo v návrhu na vyhlásenie konkurzu vyhlásil, že je platobne neschopný, aj napriek skutočnosti že do vyhlásenia konkurzu boli žalovanému vykonávané zrážky zo mzdy. 3. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a poučením v zmysle § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ žalovanému, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 01. 10. 2019 uviedol, že s žalobou nesúhlasí, pretože v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu sa voči nemu viedli štyri exekučné konania, z čoho vyplýva, že bol platobne neschopný. Zoznam exekučných konaní zo dňa 12. 03. 2018 žalovaný pripojil k vyjadreniu. K zrážke zo mzdy vo výške uvedenej žalobcom, sa žalovaný nevedel vyjadriť nakoľko o takej nemá vedomosť. Žalovaný bol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu až dodnes riadne zamestnaný v spoločnosti Ekoltech spol. s r.o., so sídlom Lučenec, Čajkovského 8. V čase podpisu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 06. 2012 bol žalovaný zamestnaný v spoločnosti Yura Eltec Corporation Slovakia, s.r.o., čo vyplýva aj z úverovej zmluvy. Od septembra 2012 bol žalovaný nezamestnaný a práve strata zamestnania bola dôvodom, prečo žalovaný úver nesplácal a dostal sa do veľmi zlej finančnej situácie. Žalovaný však mal snahu sa zamestnať, o čom svedčí tá skutočnosť, že v októbri 2013 začal pracovať v spoločnosti Samsung Display Slovakia s.r.o., Voderady, kde pracoval štyri mesiace. Žalovaný v návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol pravdivé informácie a do platobnej neschopnosti sa dostal z dôvodu, že sa dostal kvôli strate zamestnania do finančných ťažkostí. Aj napriek zamestnaniu, žalovaný nebol schopný uhrádzať záväzky všetkých veriteľov. Žalovaný nevlastní žiadny hnuteľný a ani nehnuteľný majetok, správcovi konkurznej podstaty poskytol potrebnú súčinnosť a riadne plní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku vo výške 500 Eur. Žalovaný má aj po oddlžení náklady na stravovanie, ošatenie, hygienu, bývanie a cestovanie do práce.
4. Podaním zo dňa 30. 10. 2019 (§ 167 ods. 3 CSP) žalobca uviedol, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia a preto neuniesol dôkazné bremeno a jeho tvrdenia zostávajú v rovine teoretických tvrdení, bez akéhokoľvek relevantného podkladu. Z týchto dôvodov sa považujú skutkové tvrdenia za nesporné podľa § 151 CSP.
5. Dňa 25. 11. 2019 súd žalovanému doručoval vyjadrenie žalobcu zo dňa 30. 10. 2019 a umožnil mu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia písomne vyjadril a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy
na svoju obranu (§ 167 ods. 4 CSP). Podaním zo dňa 06. 12. 2019 žalovaný uviedol, že spĺňal podmienky na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Okrem žalobcu mal žalovaný ďalších veriteľov a to: POHOTOVOSŤ, s.r.o.; VÚB banku, a.s.; OTP banku, a.s.; Home Credit Slovakia, a.s., čo vyplýva zo zoznamu veriteľov, ktorý žalovaný doručil Centru právnej pomoci, Kancelária Rimavská Sobota, ktoré žalovaného zastupovalo pri vyhlásení konkurzu pod sp. zn. 2OdK/442/2018. Nakoľko týmto dôkazom žalovaný nedisponuje, žiadal súd, aby uvedené dôkazy vyžiadal od príslušného Centra právnej pomoci. Podľa názoru žalovaného, v návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol pravdivé informácie, nič nezamlčal, so správcom konkurznej podstaty spolupracoval, o čom súdu predložil žiadosť o poskytnutie informácie správcu Advisors k.s. zo dňa 01. 06. 2018 adresovanú žalovanému. Na základe tejto žiadosti správcu, žalovaný poskytol všetky informácie. Žalovaný zároveň uviedol, že má iba základné vzdelanie a nevlastní žiaden majetok.
6. Dňa 12. 12. 2019 žalovaný súdu dodatočne doručil podanie, v ktorom namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby. Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 5Er/487/2015 - 21 zo dňa 21. 09. 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 8014/2015, ktorá sa týkala pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 06. 2012 medzi Poštovou bankou, a.s. a žalovaným. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 41CoE/301/2017 zo dňa 15. 08. 2017 uznesenie Okresného súdu Lučenec, č.k. 5Er/487/2015 - 21 zo dňa 21. 09. 2015 potvrdil.
7. Na prejednanie veci samej, súd určil termín pojednávania na deň 04. 02. 2020, na ktorý sa žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu dostavil. Právny zástupca žalovaného a žalovaný požiadali súd o prejednanie veci v ich neprítomnosti, z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu žalovaného, o čom bolo súdu predložené potvrdenie o práceneschopnosti založené na č.l. 88 obsahu spisu.
8. Súd postupom podľa § 185 ods. 2 CSP (vzhľadom k tomu, že tento dôkaz nebol zo strany žalobcu doložený, ale zároveň tento dôkaz vyplýva z verejne dostupného Obchodného vestníka) mal za osvedčené, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2OdK/442/2018 zo dňa 24. 05. 2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 104/2018 dátum vydania 31. 05. 2018, bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a žalovaný bol oddlžený postupom v zmysle § 166e ZoKR. V Obchodnom vestníku č. 146/2018, deň vydania 31. 07. 2018 bol zverejnený oznam správcu konkurznej podstaty Advisors k.s. podľa § 166i v spojení s § 167j ods. 1 ZoKR, že ku dňu 26. 07. 2018 nebol zistený žiaden majetok, ktorý by patril do konkurznej podstaty. Oznam správcu Advisors k.s. o zrušení konkurzu podľa § 167v ods. 1 ZoKR, t.j. z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje nálady konkurzu, bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 161/2018, dátum vydania 21. 08. 2018.
9. Z predloženej Zmluvy o úvere konsolidácia zo dňa 26. 06. 2012, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. so žalovaným /č.l. 18 - 20/, mal súd za preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 4.550 Eur s mesačnou splátkou vo výške 110,85 Eur. Rozpisom úhrad žalovaného od 15. 02. 2017 - 16. 05. 2018 /č.l. 12/ žalobca súdu dokazoval, že žalovaný bol schopný záväzok postupne splatiť formou zrážok zo mzdy.
10. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. II/2017 medzi postupcom Poštová banka, a.s. a postupníkom BENCONT COLLECTION, a.s. zo dňa 09. 02. 2017, žalobca súdu preukazoval, že je aktuálnym veriteľom žalovaného.
11. Na súdnom pojednávaní žalobca netrval na vykonaní dôkazu pripojením konkurzného spisu žalovaného, ktorý je vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2OdK/442/2018 a rovnako nežiadal vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu za účelom vyžiadania rozpisu príjmov žalovaného. Súd na pojednávaní vykonal dôkaz čítaním životopisu žalovaného, z ktorého mal za preukázané, že žalovaný má ukončené základné vzdelanie, aktuálne je zamestnaný v spoločnosti Ekoltech spol. s.r.o. na pozícii operátor výroby. V časti zdravotný stav dlžníka, žalovaný neuviedol žiadne zdravotné ťažkosti. Na jeho majetok sú vedené tri exekučné konania. Po vykonaní všetkých zrážok zo mzdy zostáva žalovanému minimálna mzdy, z ktorej uhrádza ešte ďalšie tri záväzky voči veriteľov. Takto to trvá tri až štyri mesiace a situácia je neúnosná. Žalovaný sa dostal do finančných problémov, keď vychovával svoje dcéry výlučne sám a nemal dostatok finančných prostriedkov a tak si musel požičať. Spoločnú domácnosť tvorí s Ľudovítom Číkom, Alžbetou Číkovou a Róbertom Číkom.
12. Súd sa oboznámil s žalobcom predloženým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I., sp.zn. 8Odi/1/2018 zo dňa 18. 10. 2018, ale vzhľadom k tomu, že sa jedná o rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktoré podľa § 193 CSP, nie je pre súd záväzné, pri rozhodovaní naň neprihliadal.
13. Zo zoznamu exekučných konaní, ktoré predložil žalovaný mal súd za preukázané, že ku dňu 12. 03. 2018, t.j. pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, na majetok žalovaného prebiehalo exekučné konanie pod sp.zn. EX 248/2013 oprávneného Home Credit Slovakia a.s. na vymoženie 722,35 Eur s prísl.; pod sp.zn. EX 8013/2015 oprávneného Poštová banka, a.s. na vymoženie 4.437,53 Eur s prísl.; pod sp.zn. EX 8014/2015 oprávneného Poštová banka, a.s. na vymoženie 5.357 Eur s prísl.; pod sp.zn. EX 20096/16 oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o. na vymoženie 283,15 Eur s prísl. Z dodatočne predloženého rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41CoE/301/2017 zo dňa 15. 08. 2017, súd zistil, že poverenie na výkon exekúcie pod sp.zn. EX 8014/2015 oprávneného Poštová banka, a.s. nebolo súdom vydané, preto exekučné konanie po sp.zn. EX 8014/2015 nie je možné brať do úvahy, nakoľko neprebiehalo.
14. Na nariadenom súdnom pojednávaní, na návrh žalovaného súd vykonal dôkaz oboznámením sa so zoznamom veriteľov zo dňa 10. 05. 2018, z ktorého mal za preukázané, že žalovaný mal okrem žalobcu ešte veriteľov EOS KSI Slovensko, s.r.o.; Home Credit Slovakia, a.s.; KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., organizačná zložka; POHOTOVOSŤ, s.r.o.; Poštová banka, a.s. a Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Vykonaním dôkazu oboznámením sa s obsahom informácie z Centrálneho registra exekúcií mal súd za dokázané, že na majetok žalovaného bolo ku dňu 03. 05. 2018 vedené exekučné konanie pod sp.zn. EX 200969/16 oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o. na vymoženie sumy 283,15 Eur s prísl., pričom poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. bolo Okresným súdom Lučenec vydané dňa 31. 07. 2017.
Podľa ustanovenia § 166f ods. 1 ZoKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
Podľa ustanovenia § 166f ods. 2 ZoKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.
Podľa ustanovenia § 166f ods. 4 ZoKR, zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.
Podľa ustanovenia § 166f ods. 5 ZoKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka.
Podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZoKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. c) ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu.
Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. f) ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť.
Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.
Podľa ustanovenia § 166g ods. 5 ZoKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
15. S novou právnou úpravou oddlženia fyzických osôb konkurzom alebo splátkovým kalendárom účinnou od 01. 03. 2017 bol do nášho právneho poriadku zároveň začlenený inštitút zrušenia oddlženia dlžníka pre jeho nepoctivý zámer. Je to osobitný druh sporového konania, v rámci ktorého súd vykonáva následnú, tzv. ex post kontrolu poctivosti zámeru dlžníka pri jeho oddlžení, pretože pri vyhlásení konkurzu, jeho poctivý zámer neskúma (§ 166g ods. 5 ZoKR). Podmienky na úspešné sa domáhanie zrušenia oddlženia dlžníka, zákon taxatívne stanovuje v § 166f ods. 1 ZoKR. Osobou s aktívnou legitimáciou na podanie návrhu, resp. žaloby, je každý veriteľ, ktorý súdu zdôvodní a doloží dôkazmi, v akom smere bol oddlžením dlžníka dotknutý, to znamená ako tento proces, ktorý začal návrhom dlžníka s nepoctivým zámerom, ukrátil jeho konkrétne práva. Osobou pasívne legitimovanou je dlžník, resp. podľa § 166f ods. 3 ZoKR jeho dedičia, v prípade ak navrhovateľ trvá na pokračovaní konania s dedičmi. Zároveň zákon vyžaduje aj včasnosť podania takého návrhu, pričom je stanovená prekluzívna lehota šesť rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti. Až po splnení všetkých vyššie uvedených podmienok podania žaloby na zrušenie oddlženia dlžníka, súd pristúpi k posudzovaniu a skúmaniu poctivosti, resp. nepoctivosti zámeru dlžníka pri oddlžení v zmysle § 166g ods. 1 a 2 ZoKR. Možno povedať, že súd posudzuje akoby priťažujúce a poľahčujúce okolnosti na strane dlžníka. Kedy nemá dlžník pri oddlžení poctivý zámer, zákon stanovuje len demonštratívne, to znamená v súdnej praxi sa môžu vyskytnúť aj prípady, s ktorými zákon výslovne nepočíta. Súd posudzuje poctivý zámer u dlžníka postupom podľa § 166g ods. 3 a 4 ZoKR. V týchto ustanoveniach zákonodarca súdu určuje, kedy má byť jeho proces skúmania miernejší a kedy má prihliadať prísnejšie na okolnosti konania dlžníka. U dlžníka, ktorý má len základné vzdelanie, vysoký vek, vážne zdravotné dôvody, stratil obydlie alebo zažil v živote inú udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti, má súd postupovať miernejšie a zohľadniť vyššie uvedené kritéria. Naopak prísnejšie by mal súd pristupovať k skupine dlžníkov, ktorí požiadajú o oddlženie a mali alebo majú významnejší majetok, majú skúsenosti s podnikaním, pôsobili alebo pôsobia ako vedúci zamestnanec alebo v orgánoch právnickej osoby alebo majú iné osobitné životné skúsenosti. Následky, ktoré vyvoláva rozhodnutie súdu o zrušení oddlženia dlžníka pre nepoctivosť jeho zámeru sú zakotvené v § 166f ods. 3 a 4 ZoKR a tieto pôsobia „erga omnes“, teda voči všetkým veriteľom.
16. V danej veci súd pristúpil v rámci sporu k posudzovaniu podmienok za splnenia ktorých, sa môže veriteľ úspešne domáhať zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivosť jeho zámeru. Aktívnu legitimáciu žalobcu namietal žalovaný podaním zo dňa 12. 12. 2019 v ktorom uviedol, že Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 5Er/487/2015 - 21 zo dňa 21. 09. 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie pod sp.zn. EX 8014/2015, ktorá sa týkala pohľadávky žalobcu zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou, a.s., z dôvodu, že súd zistil, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou aj napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanou rovnováhou medzu zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. K závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici Rady 93/13/EHS dochádza aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Z uvedeného, preto rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., sp. zn. IA-A/0814/0058 zo dňa 26. 09. 2014 nemožno považovať za materiálne vykonateľný a tak je preukázaná prekážka brániaca vo vykonaní exekúcie. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 5Er/487/2015 - 21 zo
dňa 21. 09. 2015 následne potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 41CoE/301/2017 zo dňa 15. 08. 2017 /č.l.70-72/ ktorý uviedol, že exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne následky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. V tejto súvislosti, súd nemohol súhlasiť s názorom žalovaného, že žalobca v tomto smere nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 4.550 Eur. Už samotným uzatvorením zmluvy, vznikol žalovanému voči žalobcovi záväzok a žalobca tak nepochybne nadobudol postavenie veriteľa. Za veriteľa s pohľadávkou označil žalovaný žalobcu dokonca sám v zozname veriteľov zo dňa 10. 05. 2018, ktorý tvoril súčasť návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného. Oprávnenie na podanie žaloby na zrušenie oddlženia je dané ustanovením § 166f ods. 1 ZoKR. Zrušenia oddlženia sa môže domáhať každý veriteľ, dokonca aj ten, ktorý nevyužije svoje právo prihlásiť si pohľadávku do konkurzu na majetok dlžníka, ak preukáže, že je veriteľom dlžníka a oddlženie dlžníka sa ho dotklo. Žalobca nepochybne má pohľadávku voči žalovanému titulom nevrátenia časti finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému na základe zmluvy o úvere a rovnako je oddlžením dotknutý, pretože konkurzné konanie na majetok žalovaného bolo zrušené v zmysle § 167v ods. 1 ZoKR. Na druhej strane však súd vyjadruje názor, že podanie žaloby zo strany žalobcu bez akýchkoľvek informácií o majetkových a zárobkových pomeroch žalovaného, o počte veriteľoch a prebiehajúcich exekučných konaniach a sociálnej situácii žalovaného a navyše disponujúc informáciou o nevykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, pre konštatovanie neprijateľnej zmluvnej podmienky, sa javí zo strany žalobcu ako nepoctivé.
17. Súd konštatuje, že návrh smeruje voči dlžníkovi, ktorý je v konaní pasívne legitimovaný. Žalovaný bol oddlžený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2OdK/442/2018 zo dňa 24. 05. 2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 104/2018 dátum vydania 31. 05. 2018. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali v zmysle § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZoKR, dňom 01. 06. 2018. Žaloba na zrušenie oddlženia dlžníka bola na súd podaná dňa 06. 05. 2019 (elektronická doručenka na č.l. 24 obsahu spisu). Šesťročná lehota na podanie žaloby začala plynúť dňom 01. 06. 2018 a uplynula by dňa 01. 06. 2024 to znamená, že súd môže skonštatovať, že bola zachovaná lehota na podanie žaloby, pretože žaloba žalobcu bola podaná do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka.
18. Žalobca videl nepoctivosť zámeru žalovaného v tom, že podľa jeho názoru nebol v čase podania návrhu na oddlženie platobne neschopný (§ 166g ods. 2 písm. f) ZoKR), z jeho správania možno usudzovať, že mal snahu poškodiť veriteľa (§ 166g ods. 2 písm. h) ZoKR) a v návrhu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu (§ 166g ods. 2 písm. c) ZoKR). Navyše žalovaný po podaní návrhu na oddlženie nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností (§ 166g ods. 1 ZoKR).
19. Platobná neschopnosť fyzickej osoby je definovaná v ustanovení § 3 ods. 2 tretia veta ZoKR. Za platobne neschopnú je možné považovať fyzickú osobu, ktorá nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Žalobca tvrdil, že žalovaného nie je možné považovať za platobne neschopného, nakoľko aj pred svojim oddlžením bol riadne zamestnaný s dostatočným príjmom a skutočnosť, že odmietal uhrádzať svoj záväzok voči žalobcovi ako veriteľovi nezakladá automaticky jeho platobnú neschopnosť. Navyše v prípade žalovaného, nie je splnená ani druhá podmienka platobnej neschopnosti, t.j., že dlh nie je možné voči nemu vymôcť exekúciou, pretože žalovaný svoj dlh voči žalobcovi riadne splácal zrážkami zo mzdy a pokiaľ by sa nedal žalovaný oddlžiť, bol by žalobca a aj ostatní veriteľa uspokojení. Žalovaný tvrdil, že bol platobne neschopný, nakoľko pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu mal viacero veriteľov a na jeho majetok sa viedli štyri exekučné konania, čo preukázal zoznamom exekučných konaní. Skutočnosť, že žalovaný mal okrem samotného žalobcu aj ďalších šiestich veriteľov vyplynula zo zoznamu veriteľov. Rovnako sa ukázalo ako pravdivé aj tvrdenie žalovaného ohľadne exekučných konaní, ktoré boli vedené na majetok žalovaného od roku 2013 do času podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Súd preukázateľne zistil vedenie troch exekučných konaní.
20. Súd konštatuje, že na to, aby mohlo byť začaté na majetok povinného exekučné konanie je nutné, aby oprávnený disponoval vykonateľným exekučným titulom, ktorého vydanie je možné až potom ako sa stane záväzok povinného splatným a žalovateľným (vymáhateľným). Z toho dôvodu možno konštatovať, že ak exekučné konanie oprávneného Home Credit Slovakia a.s. na majetok žalovaného bolo začaté ešte v roku 2013, oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o. v roku 2017, jeho záväzky museli byť splatné ešte pred rokom 2013 a rokom 2017 a preto možno konštatovať, že minimálne pri týchto finančných
záväzkoch, ktoré boli vymáhané exekučne súdnym exekútorom, bol žalovaný s omeškaním 180 dní po splatnosti v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Omeškanie 180 dní po splatnosti mohol súd rovnako konštatovať aj pri pohľadávke samotného žalobcu, keď z predloženého uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoE/301/2017 zo dňa 15. 08. 2017 vyplýva, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný ešte v roku 2014, t.j. už v tom čase musela byť pohľadávka žalobcu voči žalovanému splatná a žalovaný s ňou bol ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu 180 dní po splatnosti v omeškaní. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že plnenie dlhu formou exekučných zrážok je možné považovať za čiastočné plnenie záväzku zo strany dlžníka podľa § 566 Občianskeho zákonníka a preto nemožno uznať dlžníka za platobne neschopného. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, je možné návrh na začatie exekúcie podať len za splnenia tej podmienky, keď povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Nútený výkon rozhodnutia súdu indikuje neschopnosť dlžníka uhrádzať splatné záväzky, preto aj zákon vyžaduje za účelom vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti ZoKR, vedenie aspoň jedného exekučného alebo obdobného vykonávacieho konania. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žalovaný úmyselne odmietal alebo nebol ochotný uhrádzať jeho záväzok a preto ho nemožno považovať za platobne neschopného. Tým, že mal viacerých veriteľov dostal sa do stavu, kedy už nebolo v jeho silách aj naďalej všetkých veriteľov uspokojovať.
21. Na základe vyššie skonštatovaného, teda nemožno ani tvrdiť, že žalovaný uviedol v návrhu nepravdivú informáciu ohľadom svojej platobnej neschopnosti, pretože v čase podania návrhu žalovaný skutočne bol platobne neschopný. Z toho dôvodu, nie je u žalovaného naplnená ani skutková podstata nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZoKR. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žaloba žalobcu bola v tomto smere neodôvodnená, žalobca tvrdil, že žalovaný nebol platobne neschopný, bez toho, aby mal akékoľvek informácie o mesačnej mzde žalovaného, zrážkach, veriteľoch a prebiehajúcich exekučných konaniach. V ďalšom sa ukázalo ako nedôvodné aj tvrdenie žalobcu, že keby nebol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, bol by žalovaný splnil všetky svoje záväzky voči veriteľom. Súdu nie je zrejmé a nebolo to objasnené ani na súdnom pojednávaní, z akých skutočností vychádzal žalobca, keď tvrdil, že žalovaný by uhradil všetky záväzky. To znamená, že žaloba zostala v tomto smere, len v rovine ničím nepodložených a nepreukázaných tvrdení.
22. Neobstojí ani procesný útok žalobcu v tom smere, že žalovaný mal požiadať o splátkový kalendár. V tejto súvislosti súd poukazuje, že v prípade, že sa dlžník rozhodne vstúpiť do procesu oddlženia požiada o právnu pomoc príslušné Centrum právnej pomoci, ktoré po zhodnotení majetkovej situácie, dlžníkovi odporučí buď oddlženie formou konkurzu alebo splátkového kalendára. Reštrukturalizácia záväzkov dlžníka podľa splátkového kalendára označovaná ako „No Fresh Start“, je alternatívou pre dlžníkov, ktorí majú ešte dostatok majetku, určité príjmy a svoj úpadok zachytili ešte včas. Osobu žalovaného nemožno za takúto osobu považovať, vzhľadom na počet jeho veriteľov uvedených v zozname veriteľov (7 označených veriteľov) a na jeho nemajetnosť, ktorá vyplýva z oznamu správcu konkurznej podstaty Advisors k.s., zverejnený v OV č. 146/2018 zo dňa 31. 07. 2018. O žalovanom skutočne nemožno hovoriť ako o osobe, ktorá zachytila svoj úpadok včas, nakoľko mu každomesačne po vykonaní všetkých zrážok zostávala minimálna mzda, z ktorej uhrádzal záväzky ďalším trom veriteľom.
23. Podľa ďalšieho tvrdenia žalobcu, mal žalovaný snahu poškodiť svojich veriteľov tým, že po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne ďalšie úhrady svojho záväzku aj napriek skutočnosti, že sa u žalovaného nijakým spôsobom nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný zostal aj naďalej zamestnaný a nedošlo k zmene jeho životných nákladov. Podľa názoru žalobcu, práve uhrádzaním záväzkov po oddlžení, dlžník sleduje poctivý zámer podľa § 166g ods. 1 ZoKR. Žalovaný by pokračovaním v splácaní svojich záväzkov dokázal splatiť všetky pohľadávky veriteľov.
24. V tejto súvislosti súd uvádza, že v ustanovení § 166c, Zákon o konkurze a reštrukturalizácii taxatívnym spôsobom vymedzuje okruh pohľadávok, na ktoré sa oddlženie podľa § 166e ZoKR nevzťahuje, tzv. oddlžením nedotknuté pohľadávky. Sú to záväzky dlžníka, ktoré sú špecifické svojim subjektom na strane veriteľa (FO bez upovedomenia správcu o vyhlásení konkurzu na dlžníka, Centrum právnej pomoci) alebo sú to záväzky špecifické svojim obsahom (výživné, zodpovednosť za škodu spôsobenú na zdraví, pracovnoprávne nároky, peňažný trest podľa Trestného zákona, nepeňažná pohľadávka a zabezpečená pohľadávka). Aj napriek oddlženiu dlžníka, veriteľom zostáva zachované právo domáhať sa plnenia z týchto záväzkov a na tieto záväzky sa nevzťahujú účinky § 167e a § 167f ZoKR. Pohľadávka, ktorou disponuje žalobca nie je nedotknutou pohľadávkou, ale naopak je pohľadávkou podľa § 166a ZoKR, t.j. tou ktorá sa uspokojuje konkurzom. Podľa názoru súdu nemožno
od dlžníka, ktorý má viacerých veriteľov a nedokáže splácať všetky svoje záväzky, aby po procese oddlženia nahrádzal funkciu správcu konkurznej podstaty a vlastným výpočtom zistil ako môže aj naďalej svojich veriteľov, resp. veriteľa ďalej uspokojovať. Zo súdnej praxe je viac ako jasné, že o oddlženie žiada skupina dlžníkov neraz aj len so základným vzdelaním, od ktorých nemožno spravodlivo požadovať, aby konali s odbornou starostlivosť, ktorá je kladená na správcu konkurznej podstaty a po svojom oddlžení aj naďalej pomerne plnili svoje splatné záväzky. Žalobca v žalobe odkazoval súd na ustanovenie § 166g ods. 1 ZoKR, konkrétne na časť vety, kde zákonodarca definuje, že dlžník s poctivým zámerom je osoba, ktorá vynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Žalovaný podľa vyjadrenia takou osobou nie je, pretože bol zamestnaný s dostatočným príjmom. Súd nevylučuje, že splácanie nevymáhateľnej pohľadávky je prejavom poctivého zámeru oddlženého dlžníka, ale podľa názoru súdu, sa to týka skôr dlžníkov, ktorí prešli procesom oddlženia formou splátkového kalendára a bola im určená príslušná kvóta, v rozsahu ktorej sú povinní veriteľov aj uspokojovať. Podľa názoru súdu bude zriedkavým javom, ak dlžník ktorý prešiel oddlžením formou konkurzu, bude uhrádzať svoje záväzky, ktoré sa stali nevymáhateľné.
25. Dané ustanovenie tak nemožno aplikovať na žalovaného, nakoľko súdu preukázal, že mal viacerých veriteľov a do procesu oddlženia vstupoval preto, že už zo svojich príjmov nebol schopný uhrádzať všetky záväzky voči veriteľov. Dostal sa aj vlastným pričinením do tak nevyhovujúcej ekonomickej situácie, že jediným riešením bolo žiadosť o vyhlásenie konkurzu. Súd vyjadruje názor, že pokiaľ by aj po oddlžení splácal žalobcovu pohľadávku, skutočne by sa tak vystavil riziku, že by žalobcu ako veriteľa zvýhodnil pred inými veriteľmi, ktorí v danom prípade disponujú pohľadávkou, ktorá je oddlžením nedotknutá. Súd zároveň upriamuje pozornosť žalobcu na hlavný účel oddlženia, ktorým je „očistenie od dlhov“ a možnosť dlžníka začať odznova. Aj z dôvodu, aby bola dlžníkovi daná možnosť začať bez dlhov, zákonodarca v ustanovení § 167h ods. 1 ZoKR ustanovil, že konkurzu podľa štvrtej časti podlieha iba majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. To znamená nie majetok, ktorý nadobudne po vyhlásení konkurzu. Majetok dlžníka, ktorý nadobudne po vyhlásení konkurzu má potom dlžníkovi slúžiť na to, aby sa opätovne zaradil do spoločnosti bez záväzkov.
26. Po podrobnom preskúmaní konania žalovaného pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a po oddlžení, súd dospel k názoru, že nebolo preukázané nepoctivé konanie žalovaného a ani úmysel žalovaného poškodiť veriteľov. Žalovaný súdu odôvodnil, že v rámci konania o vyhlásenie konkurzu konal poctivo, správcovi konkurznej podstaty poskytol požadovanú súčinnosť a snaží sa splácať pohľadávku voči Centru právnej pomoci, kancelária Rimavská Sobota. Žalovaný nekonal nepoctivo s úmyslom ukrátiť veriteľov, nakoľko žiaden z jeho záväzkov nevznikol bezprostredne pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný využil zákonnú právnu úpravu oddlženia a nespadá do skupiny dlžníkov s nepoctivým zámerom. Súd pristúpil k skúmaniu poctivosti zámeru u žalovaného miernejšie, nakoľko žalovaný má preukázateľne len základné vzdelanie (§ 166g ods. 4 ZoKR).
Podľa ustanovenia § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP, poverený vyšší súdny úradník, voči rozhodnutiu ktorého bude prípustná sťažnosť.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo (2).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej
Banská Bystrica dňa 04. februára 2020
JUDr. Dominika REJDOVIANOVÁ s u d c a
Za správnosť vyhotovenia: Oľga Marešová