Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30S-28-2019.pdf
PDF · 204.28 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/28/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: DPT Invest, s.r.o., so sídlom Bratislavská cesta č. 45, Trnava, IČO: 44 334 257, právne zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná č. 31, Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102500117/2018 zo dňa 06.12.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca (správca dane) rozhodnutím číslo: 101572452/2018 zo dňa 14.08.2018 určil žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) rozdiel v sume nadmerného odpočtu 140 076 € na dani z pridanej hodnoty. Znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017 zo sumy 140 080,84 € na sumu 4,84 €. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručenom dňa 23.06.2017 140 080,84 €. Nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní 4,84 €. Rozdiel v sume nadmerného odpočtu 140 076 €. Nadmerný odpočet vrátený do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly 4,84 €. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2017. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 100817543/2018 zo dňa 25.04.2018. Správca dane zistil, že v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2017 si žalobca uplatnil odpočítanie dane vo výške 140 080,84 €. Najpodstatnejšiu časť odpočítania dane (140 076,00 €) predstavovala kúpa nehnuteľnosti - bývalého areálu DREVONA Trnava. Predaj nehnuteľnosti - bývalého areálu DREVONA Trnava bol uskutočnený dvoma faktúrami od dodávateľa WHITEWINE s.r.o.:
- č. 170100029 z 30.05.2017, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 29.05.2017 (pozemky - parcela 3311/1 a 3312), základ dane 700 380,00 €, daň z pridanej hodnoty 140 076,00 €, suma celkom 840 456,00 €;
- č. 170100028 z 30.05.2017, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti podľa Kúpnej zmluvy z 29.05.2017 (parcela 3311/2, 3311/4, nehnuteľnosti na parcele 3311/4 a 3311/2), fakturovaná suma 539 620,00 €, s poznámkou na faktúre prenesenie daňovej povinnosti. Žalobca predložil správcovi dane faktúry, Návrh na vklad do katastra nehnuteľností z 29.05.2017, Kúpnu zmluvu z 29.05.2017, Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve z 29.05.2017 (16.06.2017), Zmluvu o dodávke elektriny a súvisiacich službách z 21.06.2017, Zmluvu o združenej dodávke plynu č. 17120765,
rozhodnutie Okresného úradu Trnava zo 07.06.2017 a 21.06.2017, bankový výpis za máj a jún 2017, dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a zmluvu o postúpení pohľadávok. Správca dane zistil, že vklad do katastra nehnuteľností bol povolený 21.06.2017. Konateľ žalobcu Milan Salay dňa 22.08.2017 správcovi dane uviedol, že spoločnosť zakúpila v mesiaci máj 2017 nehnuteľnosť - bývalú DREVONU Trnava za účelom opravy a ďalšieho prenájmu. Konateľ uviedol, že sa jednalo o pozemok, kde sa nachádzajú dve nehnuteľnosti - výrobná hala a administratívna budova, jednalo sa o starú neudržiavanú fabriku. Bola uzatvorená zároveň aj zmluva o dodávke elektriny a zmluva o dodávke plynu. V mesiaci august 2017 sa vykonávala oprava danej nehnuteľnosti - haly a areálu, čo zabezpečoval daňový subjekt v subdodávke. Žalobca predložil správcovi dane preberací protokol. Požadované dokumenty týkajúce sa prvej kolaudácie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX nepredložil. Dňa 17.01.2018 žalobca doručil správcovi dane „dojednania zmluvných strán zo dňa 29.05.2017“, ku ktorému uviedol, že je to chýbajúci dokument k zmluve so spoločnosťou WHITEWINE s.r.o. a je súčasťou dokumentácie o nadobudnutí areálu. Dňa 03.04.2018 konateľ žalobcu správcovi dane oznámil, že nemá žiadne ďalšie doklady, ktoré by sa týkali kúpy predmetnej nehnuteľnosti. Konateľ žalobcu na otázku správcu dane, koho mali byť stavby, ktoré neboli predmetom predaja, nevedel odpovedať. O tom, že ich nekúpil, nemal vedomosť pri jednaní na Daňovom úrade Žilina, pobočka Čadca dňa 01.02.2018. Správca dane vykonal preverovanie aj u dodávateľskej spoločnosti WHITEWINE s.r.o., kde z predložených dokladov, a to Zmluvy z 30.04.2014 s DREVONA Holding, a.s., znaleckého posudku, podkladov k dani z pridanej hodnoty za máj 2017, fotodokumentácie nehnuteľností (troch fotografií - úradný záznam č. 102483408/2017 a č. 102511851/2017) zistil, že dodávateľ zaúčtoval a zaevidoval predmetné faktúry v záznamoch DPH v zdaňovacom období máj 2017. Predávané nehnuteľnosti spoločnosti WHITEWINE s.r.o. nadobudla v roku 2014, v tom čase nadobudla okrem parciel č. 3311/1, 3311/2, 3311/4 a č. 3312 aj parcely č. 3311/3 a č. 3311/2. Kúpna cena bola stanovená zvlášť na pozemky a zvlášť za stavby s odkazom, že kupujúci je osobou povinnou platiť daň v súlade s § 69 ods. 12 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.). Dodávateľ WHITEWINE s.r.o. v čase, keď nadobudol predmetnú nehnuteľnosť - kúpil ju v režime s prenesením daňovej povinnosti na kupujúceho v zmysle platného zákona o dani z pridanej hodnoty, vykonal tzv. samozdanenie pri tomto nadobudnutí. Areál bývalého závodu DREVONA bol predávaný ako ucelený celok, kedy vzhľadom na prvú kolaudáciu staršiu ako päť rokov, využil platiteľ (dodávateľ spoločnosti WHITEWINE s.r.o.) ust. § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. a na tento predaj sa rozhodol uplatniť daň s využitím prenosu daňovej povinnosti na kupujúceho. Správca dane mal k dispozícii aj znalecký posudok z roku 2014, kedy predmetné nehnuteľnosti nadobudol dodávateľ WHITEWINE s.r.o.. Znalec vychádzal pri stanovení všeobecnej hodnoty areálu t. č. z výkresovej dokumentácie administratívnej budovy, skladu, plotov a spevnených plôch so sprievodnými správami vyhotovenými Stavoprojektom Trnava z rokov 1976 - 1983. Tiež využil vlastnú obhliadku, zamerania a fotografie, výpis z katastra nehnuteľností a informatívnu kópiu mapy. Keďže sa jedná o areál bývalého závodu DREVONA, celá dokumentácia nebola zachovaná a znalcovi bola predložená len časť dokumentov. V znaleckom posudku boli presne vyšpecifikované inžinierske stavby - plot, cesty (10 683,75 m2) a chodníky areálu (281 m2). Cesty a chodníky boli zaradené do kategórie cestné komunikácie (miestne komunikácie). Ich bližšia špecifikácia - plochy s povrchom z monolitického betónu so začiatkom užívania 1983. Areál bývalého závodu sa nachádza v priemyselnom areáli na okraji mesta Trnava. Správca dane preveroval deklarovaný zdaniteľný obchod v súčinnosti s mestom Trnava, ktoré uviedlo, že pozemky parcely č. 3311/1, 3311/2, 3311/4, 3312 vedené na LV č. XXXX sú v zmysle platného Územného plánu Mesta Trnava vedené ako stavebné. Pozemky sú riešené ako plocha funkčného kódu C02 - plochy a bloky priemyselnej výroby, výrobných služieb a stavebnej výroby. Základnou charakteristikou územia bloku je, že slúži pre areály a zariadenia výroby, výrobných služieb a stavebnej výroby. Správca dane ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z dôvodu, že podľa predloženej fotodokumentácie ako aj znaleckého posudku je evidentné, že na parcele č. 3311/1 sa nachádzajú inžinierske stavby (cesty a chodníky), dňa 02.03.2018 opakovane požiadal Mesto Trnava o zaslanie všetkých žiadostí týkajúcich sa inžinierskych stavieb, ktoré žiadali v minulosti vlastníci uvedených pozemkov (č. 3311/1 a č. 3312) spolu s rozhodnutiami stavebného úradu prípadne ďalšími písomnosťami (geometrické plány, atď.). Mesto Trnava vykonalo rozsiahle šetrenie vzhľadom k veku areálu, aby poskytlo správcovi všetky dostupné písomnosti týkajúce sa areálu DREVONY a správcovi dane zaslal vymedzenie areálu DREVONY na podklade ortofotomapy a údajov z katastra k 31.12.2017, čo plne korešponduje s predloženou snímkou od daňového subjektu. Z ortofotomáp (keďže areál nebol predmetom mapovania v rámci tvorby digitálnej technickej mapy Mesta Trnava) je zrejmé, že na pozemkoch sa nachádzajú aj stavby, ktoré nie sú evidované v katastri nehnuteľností. Mesto Trnava, ako miestne a vecne príslušný stavebný úrad od roku 2003 nevydával žiadne správne rozhodnutia súvisiace s týmto areálom, a to ani od roku 1995, kedy mesto začalo tvoriť informačný
systém o výstavbe. Zmenou vlastníka zrejme došlo k ukončeniu využívania areálu ako areálu DREVONY (rok 2014), ale stavebný úrad zmenou vlastníka neriešil žiadne podanie. Na základe dohľadaní z archívnych dokladov môže stavebný úrad potvrdiť, že v rámci dvorovej časti areálu sa musia nachádzať spevnené plochy aj inžinierske siete pre zabezpečenie užívania areálu. Okrem vyššie uvedených zistení Mesto Trnava uviedlo, že z archívov boli dohľadané stavebné povolenia k budovám - sklad dreva, krytý sklad, sociálno-prevádzková budova, inžinierske siete (1976 - 1980). Navrhovaný stav spevnených plôch v areáli v porovnaní s ortofotomapou uvádza v skutočnosti ešte väčšie spevnené plochy, ako boli navrhované (skutočná realizácia oproti navrhovanému stavu korešponduje so znaleckým posudkom z roku 2014). Mesto Trnava zaslalo správcovi dane rozsah spevnených plôch areálu z ortofotomapy z augusta 2017 a výkres 03/1977 - návrh spevnených plôch, stavebné povolenie - vonkajší vodovod a kanalizácia, rozvody NN, vonkajšie osvetlenie, rekonštrukcia vzdušnej siete NN, rozvody slaboprúd, vonkajší teplovodný kanál. Správca dane ďalej poukázal na skutočnosť, že z ortofotomapy z augusta 2017 je zrejmé, že do parcely č. 3312 zachádza parkovisko vedúce od hlavnej cesty, do ktorého je prístup z tejto cesty. Parkovisko je zakreslené aj v kópii katastrálnej mapy podkreslením. V rámci stavebného úradu „dvory, ostatné stavebné plochy“ sú zapisované na väčšine pozemkov v Meste Trnava, pričom tieto tvoria nejaké areály (ako napr. areál priemyselného podniku), čomu zodpovedá aj mapová značka v katastrálnej mape. Na oboch parcelách (3311/1 a 3312) sa táto značka nachádza. Treba brať aj do úvahy, že takýto pozemok naozaj plní funkciu „dvora“ a ešte popritom sú „pod ním“ aj podzemné inžinierske siete. Z vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že podklady, ktoré získal počas daňovej kontroly, nasvedčujú skutočnosti, že sa jednalo o predaj bývalého areálu DREVONY, ktorý bol vybudovaný za svojim účelom - a teda za účelom zabezpečenia užívania areálu, v ktorom museli byť vybudované spevnené plochy. V roku 2014 celý tento areál odkúpila spoločnosť WHITEWINE s.r.o. s prenosom daňovej povinnosti (vykonala samozdanenie), pričom areál bol posudzovaný ako celok, a teda na všetky parcely s nehnuteľnosťami bol uplatnený jeden režim predaja. Kúpna zmluva týkajúca sa prevodu nehnuteľností odkazuje na odovzdanie predmetu prevodu do užívania s odovzdaním kľúčov ale aj dokumentácie viažucej sa k predmetu prevodu - daňový subjekt nepredložil správcovi dane žiadnu dokumentáciu a uviedol, že už nemá žiadne dokumenty ku kúpe nehnuteľností a že k predmetnej kúpe nebol vypracovaný znalecký posudok. Tvrdenie daňového subjektu (až po oboznámení so zisteniami v mesiaci február a marec 2018), že nadobudol pozemky bez nehnuteľností (č. 3311/1 a 3312) sa nezakladá na pravde. Daňový subjekt nevedel uviesť, v koho vlastníctve sú tieto stavby, pričom na liste vlastníctva nie je uvedený v časti C - Ťarchy žiaden zápis a aj kúpna zmluva pojednáva o tom, že na predávaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená, nájomné či iné práva tretích osôb - a teda daňový subjekt DPT Invest, s.r.o. ich prebral v stave, ako stoja a ležia a je nemožné, aby nadobudol pozemky bez spevnených plôch, ktoré tvoria podstatnú časť parcely č. 3311/1. Dodávateľ pozemkov uvedených vo faktúre č. 170100029 z 30.05.2017 (parcela č. 3311/1 a 3312) uplatnil k cene týchto pozemkov daň vo výške 20 %, pričom posúdil tieto ako stavebné pozemky podľa § 38 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., v zmysle ktorého oslobodené je dodanie pozemkov okrem dodania stavebného pozemku. Predmetom prevodu boli pozemky, ktoré sú na LV č. XXXX zapísané nasledovne: druh pozemku zastavané plochy a nádvoria so spôsobom využitia - pozemok na ktorom je dvor. V časti C - Ťarchy nie je uvedený žiaden zápis. Správca dane mal vykonaným dokazovaním preukázané, že nedošlo k dodaniu len stavebného pozemku ale stavebného pozemku so stavbou. Na skutočnosť dodania stavebného pozemku so stavbou odkazuje § 38 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., podľa ktorého pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa naň odsek 1 predmetného § 38. Stavba na účely zákona č. 222/2004 Z.z. nie je definovaná. Nehnuteľnosti definuje ako pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Pojem stavba je definovaný v § 43 stavebného zákona. Z ust. § 43a stavebného zákona vyplýva, že stavby sa členia podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu na pozemné stavby a inžinierske stavby. Zákon č. 222/2004 Z.z. oslobodzuje od dane dodanie a nájom nehnuteľnosti alebo jej časti. Oslobodenie sa týka dodania stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je toto dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby, po ktorej bolo prvýkrát povolené užívanie stavieb. Platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Od dane je oslobodené dodanie (predaj) a nájom nehnuteľnosti za predpokladu, že sú splnené podmienky § 38 zákona č. 222/2004 Z.z.. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, aplikuje sa § 38 ods. 1 daného zákona, teda pre uplatnenie oslobodenia sa bude sledovať lehota určená pre stavbu. Systém tuzemského samozdanenia sa môže uplatniť len v prípade, ak sa jedná o dodanie nehnuteľnosti, na ktorú by sa mohlo uplatniť oslobodenie od dane podľa § 38 ods. 1, ale platiteľ sa rozhodne zdaňovať dodanie nehnuteľnosti - teda dodanie nehnuteľnosti po piatich rokoch od kolaudácie alebo prvého užívania stavby. Na toto by mal predávajúci upozorniť kupujúceho, a to znením na vystavenej faktúre. Oslobodenie pozemku sa týka
parcely, na ktorej stavba stojí. Kupujúci kúpil podľa kúpnej zmluvy nehnuteľnosti v stave, ako stoja a ležia, dôkladne sa oboznámil s ich technickým stavom. Ako vyplýva z fotodokumentácie a zo zistení, daňový subjekt kúpil stavebný pozemok aj so stavbou, preto je potrebné na dodanie pozemku, na ktorom stojí stavba, uplatniť § 38 ods. 1. Svojou funkčnou podstatou je pozemok neoddeliteľnou súčasťou predávanej stavby, preto má mať rovnaké daňové zaobchádzanie ako predávaná inžinierska stavba. Na základe zistených skutočností mal byť na faktúre č. 170100029 z 30.05.2017 uplatnený iný režim predaja týchto nehnuteľností, faktúra od dodávateľa mala byť vystavená s prenosom daňovej povinnosti tak, ako bola vystavená faktúra č. 170100028 z 30.05.2017. Dodávateľ, ktorý vystavil faktúru za predaj nehnuteľnosti č. 170100029 z 30.05.2017, na základe kúpnej zmluvy nepostupoval v zmysle platných ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z.. Na základe uvedeného správca dane konštatoval, že v danom prípade došlo k porušeniu § 69 ods. 12 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z., v zmysle ktorého pri dodaní nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1, je povinný platiť daň platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa aj na tento predaj pozemku prenos daňovej povinnosti.
2. O odvolaní žalobcu voči vyššie citovanému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102500117/2018 zo dňa 06.12.2018, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v rozhodnutí správcu dane. Na dôvažok vo vzťahu k jednotlivým odvolacím námietkam uviedol nasledovné. Žalobca DPT Invest, s. r. o. ako kupujúci dňa 29.05.2017 uzavrel kúpnu zmluvu s predávajúcim WHITEWINE s.r.o. Predmetom predaja boli (podľa či. 1 ods. 1 zmluvy) nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území T., obec T., okres T. a to: a) pozemok parcely registra „C", parc. číslo 3311/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 984 m2, zapísaný na liste vlastníctva XXXX, b) pozemok parcely registra „C", parc. číslo 3311/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 386 m2, zapísaný na liste vlastníctva XXXX, c) pozemok parcely registra „C", parc. číslo 3311/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 750 m2, zapísaný na liste vlastníctva XXXX, d) pozemok parcely registra „C", parc. číslo 3312 zastavané plochy a nádvoria o výmere 580 m2, zapísaný na liste vlastníctva XXXX, e) soc. a admin. budova s. č. 3187 na parc. č. 3311/2, druh stavby 1, súpisné číslo XXXX
- zapísaná na liste vlastníctva XXXX, f) sklad, výrobňa bez s. č. na parc. č. 3311/4, druh stavby 1, zapísaný na liste vlastníctva XXXX. Podľa čl. 2 kúpnej zmluvy - popis nehnuteľností - jedná sa o rovinný pozemok o výmere celkom 18 700 m2 s prístupom po spevnenej komunikácii, zastavaný stavbami podľa geometrického plánu, oplotený, s možnosťou napojenia na všetky inžinierske siete. Kúpna cena a spôsob jej vyplatenia (čl. 3 kúpnej zmluvy) bola zmenená Dodatkom č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 29.05.2017, ktorý bol uzavretý dňa 16.06.2017. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene nehnuteľností vo výške 1 240 000,00 eur bez DPH, za predmet prevodu podľa tejto zmluvy. V zmluve sú uvedené kúpne ceny jednotlivých nehnuteľností v členení podľa čl. 1 ods. 1 kúpnej zmluvy. Predávajúci v čl. 4 kúpnej zmluvy vyhlásil, že predáva nehnuteľnosti kupujúcemu v stave ako stoja a ležia a že na nich neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená, nájomné či iné práva tretích osôb a že podrobne oboznámil kupujúceho s aktuálnym právnym aj fyzickým stavom nehnuteľností. Kupujúci vyhlásil, že kupuje nehnuteľnosti od predávajúceho v stave ako stoja a ležia a že sa dôkladne oboznámil s technickým ako aj s právnym stavom nehnuteľností, a to z dokladov predložených predávajúcim a fyzickou obhliadkou na mieste samom a v stave, v akom sa nachádzajú ku dňu podpísania tejto zmluvy. Zmluvné strany sa v čl. 7 kúpnej zmluvy dohodli, že predávajúci fyzicky odovzdá predmet prevodu kupujúcemu do 3 dní od zaplatenia celej dohodnutej kúpnej ceny na účet predávajúceho. O fyzickom odovzdaní a prevzatí predmetu prevodu vyhotovia písomný preberací protokol. Dátum podpisu preberacieho protokolu sa považuje za deň daňovej povinnosti na účely zákona č. 222/2004 Z. z.. Pri odovzdaní predmetu prevodu odovzdá predávajúci kupujúcemu všetky kľúče, príp. karty od vstupov do predmetu prevodu, ako aj všetku dokumentáciu týkajúcu sa predmetu prevodu, ktorú má k dispozícii. Predávajúci sa zaviazal odovzdať nehnuteľnosti bez zaťaženia nájomnými právami tretích osôb. Žalobca predložil správcovi dane Preberací protokol zo dňa 01.06.2017 a dodatočne predložil aj Dojednanie zmluvných strán zo dňa 30.05.2017, ktoré podstatne zmenilo čl. 7 kúpnej zmluvy týkajúci sa odovzdania a prevzatia predmetu prevodu (odovzdanie a prevzatie predmetu prevodu dňom podpisu tohto dojednania, deň podpisu dojednania je dňom daňovej povinnosti pre účely zákona o dani z pridanej hodnoty a odovzdanie
kľúčov, dokladov a písomností najneskôr do 3 dní od vyplatenia celej kúpnej zmluvy). Znalecký posudok k uvedenému prevodu, podľa tvrdenia žalobcu, nebol vyhotovený. Spoločnosť WHITEWINE s.r.o. dňa 30.05.2017 vystavila pre kupujúceho DPT Invest, s. r. o. faktúry s dátumom dodania tovaru/služby; prijatia platby 30.05.2017: č. 170100028 - predmet fakturácie: predaj nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy zo dňa 30.05.2017 - pozemok parc. 3311/2, pozemok parc. 3311/4, sklad, výrobňa na parc. 3311/4, sociálna administratívna budova 3311/2, fakturovaná suma 539 620,00 € - uhradená záloha 500 000,00 €, spolu na úhradu 39 620,00 €, s poznámkou prenesenie daňovej povinnosti č. 170100029 - predmet fakturácie: predaj nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy zo dňa 30.05.2017 - pozemok parc. 3311/1 a pozemok parc. 3312, základ dane 700 380,00 €, DPH 140 076,00 €, spolu na úhradu 840 456,00 €. Podľa predložených dokladov, kúpna zmluva bola podpísaná dňa 29.05.2017. Žalobca kúpnu cenu uhradil dňa 30.05.2017, dňa 31.05.2017 bola platba pripísaná na účet dodávateľa. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je vlastníkom uvedených nehnuteľností žalobca DPT Invest, s. r. o., spoluvlastnícky podiel 1/1. V časti C výpisu nie sú uvedené žiadne ťarchy. Žalobca DPT Invest, s. r. o. v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017 odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúry č. 170100029 v sume 140 076,00 €, čo správca dane vyhodnotil ako postup v rozpore s § 69 ods. 12 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože faktúra mala byť vystavená s prenosom daňovej povinnosti. V zmysle § 69 ods. 12 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov pri dodaní nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1, je povinný platiť daň platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa aj na tento predaj pozemku prenos daňovej povinnosti. Žalobca síce opakovane namieta, že nebolo preukázané, že by bol nadobudol vlastnícke právo k stavbám, ale z uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX (bez uvedenia akýchkoľvek tiarch), a ktoré podľa kúpnej zmluvy nakúpil ako celok so všetkými súčasťami a príslušenstvami, právami a povinnosťami, v stave ako stoja a ležia. Existencia inžinierskych stavieb na parcelách č. 3311/1 a č. 3312 (spevnené plochy slúžiace ako parkovisko, odstavné plochy, cesty a chodníky) je preukázaná. Z vyjadrení Mesta Trnava (ktoré bolo jedným z dôkazov, ktoré zabezpečil správca dane) vyplynulo aj vysvetlenie terminológie a značení stavebného úradu a skutočnosť, že preverované plochy sú riešené ako plochy a bloky slúžiace pre areály a zariadenia výroby, výrobných služieb a stavebnej výroby. Žalovaný zistil, že správca dane vykonaným dokazovaním preukázal, že v danom prípade došlo k dodaniu pozemkov s inžinierskymi stavbami, ktoré sú stavbami definovanými v stavebnom zákone. Správca dane v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia popísal všetky dôvody a zistenia, na základe ktorých dospel k uvedenému záveru. Správca dane uviedol konkrétne dôkazy, ktoré preukazujú správnosť uvedeného záveru, keď poukázal na skutočnosť, že areál bývalej DREVONY, ktorý bol vybudovaný v rokoch 1976 - 1983, bol vybudovaný za účelom zabezpečenia užívania areálu, v ktorom boli vybudované spevnené plochy dôležité pre využívanie daného areálu. Mesto Trnava ako miestne a vecne príslušný stavebný úrad od roku 2003 nevydávalo žiadne správne rozhodnutia súvisiace s týmto areálom, a to ani od roku 1995 (kedy mesto začalo tvoriť informačný systém o výstavbe), čo svedčí o skutočnosti, že ako bol areál bývalej DREVONY vybudovaný, tak fungoval ako celok aj v ďalších rokoch. Je zrejmé, že v areáli mohli byť vybudované a aj odstránené stavby, ktoré nie sú evidované v katastri nehnuteľnosti, či už z dôvodu nesplnenia povinnosti vlastníka alebo z dôvodu, že sa na ne nevydáva povolenie. Zmenou vlastníka v roku 2014 zrejme došlo k ukončeniu využívania areálu ako areálu DREVONY, ale v tejto súvislosti stavebný úrad neriešil žiadne podanie od spoločnosti WHITEWINE s.r.o., čo správca dane logicky vyhodnotil tak, že to preukazuje, že nedošlo k zmene situácie oproti rokom, kedy bol areál vybudovaný. Na základe archívnych dokladov stavebný úrad potvrdil, že v rámci dvorovej časti areálu sa musia nachádzať spevnené plochy aj inžinierske siete pre zabezpečenie užívania areálu. Aby areál plnil svoju funkciu, musia byť spevnené plochy jeho súčasťou. Tieto spevnené plochy sú z pohľadu stavebného zákona inžinierskymi stavbami. Správca dane poukázal na ďalšie doklady Mesta Trnava súvisiace s uvedeným areálom (stavebné povolenia k budovám - sklad dreva, krytý sklad, sociálno-prevádzková budova, inžinierske siete /1976 - 1980/, výkres 03/1977 /návrh spevnených plôch, stavebné povolenie - vonkajší vodovod a kanalizácia, rozvody NN, vonkajšie osvetlenie, rekonštrukcia vzdušnej siete NN, rozvody slaboprúd, vonkajší teplovodný kanál/ a navrhovaný stav spevnených plôch) a na skutočnosť, že podľa ortofotomapy z augusta 2017 sú v areáli v skutočnosti ešte väčšie spevnené plochy ako boli navrhované a že skutočný stav korešponduje so stavom popísaným v znaleckom posudku
z roku 2014. Z tohto celého areálu spoločnosť WHITEWINE s.r.o. nepredala daňovému subjektu DPT Invest, s. r. o. iba malú časť areálu s pôvodným rodinným domom, ktorá sa nachádzala na okraji areálu a ktorá môže slúžiť oddelene a nemá vplyv na celistvosť priemyselného areálu. K opakovaným tvrdeniam žalobcu, ktoré sa týkajú nepreukázania kolaudácie stavby, žalovaný zhodne so správcom dane poukazuje na jednoznačnú a nespochybniteľnú skutočnosť, že areál bývalej DREVONY, ktorý bol vybudovaný v rokoch 1976 - 1983, bol využívaný, slúžil svojmu cieľu ako areál výroby, výrobných služieb a stavebnej výroby. Je teda logické a nespochybniteľné, že v tom čase museli byť dané do užívania (po predchádzajúcej kolaudácii) aj inžinierske stavby, bez ktorých by areál nemohol plniť svoju funkciu. Z vyjadrení Mesta Trnava je zrejmé, že z archívnej dokumentácie bolo možné zistiť, že v danej veci boli vydané stavebné povolenia zo dňa 11.11.1976 (krytý sklad), zo dňa 16.02.1978 (sociálno-prevádzková budova), zo dňa 25.01.1980 (inžinierske siete) a tiež kolaudačné rozhodnutia zo dňa 04.05.1953 (sklad dreva) a zo dňa 11.03.1983 (krytý sklad, sociálno- prevádzková budova, inžinierske siete). Zo znaleckého posudku z roku 2014 je zrejmé, že znalec vychádzal z výkresovej dokumentácie administratívnej budovy, skladu, plotov a spevnených plôch so sprievodnými správami vyhotovenými Stavoprojektom Trnava z rokov 1976 -1983, pričom využil aj vlastnú obhliadku, zameranie a fotografie, výpis z katastra nehnuteľností a informatívnu kópiu mapy. Zo znaleckého posudku vyplýva, že spevnené plochy boli vybudované a dané do užívania v 80. rokoch, o čom svedčia aj zachované správy vypracované v rokoch 1976 - 1983, ktoré mal k dispozícii znalec pri vypracovaní znaleckého posudku v roku 2014. Aj tieto skutočnosti svedčia o tom, že areál bol skolaudovaný. Žalobca k deklarovanej kúpe nehnuteľností nepredložil ani znalecký posudok, ani žiadnu dokumentáciu, pričom je zrejmé, že v roku 2014 znalec disponoval časťou dokumentácie. Areál je svojim stavebnotechnickým usporiadaním vybavený na účel, za ktorým ho kúpil aj žalobca, ktorý správcovi dane dňa 22.08.2017 tvrdil, že nehnuteľnosť- bývalú DREVONU Trnava zakúpil za účelom opravy a ďalšieho prenájmu. Podľa tvrdenia daňového subjektu, v subdodávke vykonával opravu nehnuteľnosti - haly a areálu a priestory budú prenajaté ako skladové, výrobné a obchodné priestory (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101812756/2017 zo dňa 22.08.2017). Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že predmetom prevodu bol celý priemyselný areál a súčasťou ceny boli aj inžinierske stavby, ktoré síce žalobca označuje ako domnelé stavby, ale je nesporné, že cesty, chodníky, spevnené plochy, oplotenie sú neoddeliteľnou súčasťou areálu. K tvrdeniu daňového subjektu, že uvedené stavby neboli zapísané do katastra nehnuteľností a že správca dane nerešpektoval údaje zapísané v katastri, žalovaný konštatuje, že správca dane nezodpovedá za splnenie resp. nesplnenie povinností vlastníka nehnuteľnosti vo vzťahu k iným inštitúciám. Správca dane v danom prípade vychádzal z údajov v liste vlastníctva č. XXXX, v ktorom nie sú zapísané žiadne ťarchy. Žalovaný k námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú nesprávnej aplikácie zákona predávajúcim uvádza, že každý zdaniteľný obchod sa z pohľadu zákona č. 222/2004 Z. z. posudzuje samostatne a že zákon neustanovuje, že sa pri dodaní tovaru musí postupovať rovnakým spôsobom ako pri jeho nadobudnutí. V danom prípade správca dane poukázal na skutočnosť, že dodávateľ žalobcu nakúpil celý areál s budovami v režime dane s prenosom daňovej povinnosti, čím poukázal na stav v roku 2014, keď dodávateľ dodávateľskej spoločnosti posúdil obchodnú transakciu ako celý predaj v režime dane z pridanej hodnoty s prenosom daňovej povinnosti. Vzhľadom na predpoklad, že v roku 2014 dodávateľ vychádzal z poznatkov uvedených v znaleckom posudku a na skutočnosť, že novší znalecký posudok ani iný relevantný dôkaz o zmenách a o stave prevádzaných nehnuteľností nebol správcovi dane predložený, správca dane dospel k logickému záveru, že daná obchodná transakcia v roku 2017 mala byť posúdená tým istým spôsobom ako ju posúdil dodávateľ dodávateľskej spoločnosti v roku 2014. V roku 2014 celý areál odkúpila spoločnosť WHITEWINE s.r.o. s prenosom daňovej povinnosti (vykonala samozdanenie), pričom areál bol posudzovaný ako celok a na všetky parcely s nehnuteľnosťami bol uplatnený jeden režim predaja. Od roku 2014 do doby predaja areálu žalobcovi nedošlo k žiadnym zásadným zmenám, preto správca dane poukázal na skutočnosť, že keď v roku 2014 boli všetky parcely predané spoločnosti WHITEWINE s.r.o. s rovnakým režimom ako celok. O skutočnosti, že žalobca nadobudol pozemky spolu so stavbami, svedčia aj skutočnosti, uvedené v znaleckom posudku zroku2014,v ktorom sú definované pozemky a stavby (rodinný dom, sklad, administratívna budova, plot od ulice, plot zadný, cesty areálu, chodníky areálu a oporné múry). V danom prípade je rozhodujúcou tá skutočnosť, že boli predávané budovy, ktoré spĺňali podmienky pre uplatnenie režimu prenosu daňovej povinnosti, vrátane pozemkov, na ktorých budovy stoja (uvedených vo faktúre č. 170100028) a súčasne s týmito
nehnuteľnosťami boli predávané aj pozemky so samostatnými parcelnými číslami, ktoré svojou funkčnou podstatou sú neoddeliteľnou súčasťou vyššie uvedených budov a pozemkov (uvedených vo faktúre č. 170100029), pretože sú neoddeliteľnou súčasťou areálu. Z uvedeného dôvodu by tieto mali mať rovnaké daňové zaobchádzanie ako predávané budovy - s prenosom daňovej povinnosti.
3. Voči rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca predovšetkým namieta skutkový záver žalovaného, že žalobca nenadobudol predmetným obchodným vzťahom len stavebný pozemok, ale súčasne aj stavby spolu so stavebným pozemkom, na ktorom stavba stojí. Žalobca počas daňovej kontroly uviedol, že kúpil stavebné pozemky, tak ako sú uvedené v katastri nehnuteľností a rovnako dodávateľ spoločnosť WHITEWINE s.r.o. túto skutočnosť potvrdila, keď sa vyjadrila, že dodávala stavebné pozemky, na ktoré v súlade s § 38 ods. 2 zákona o DPH aplikovala mechanizmus dane. Podľa mienky žalobcu nie je možné aplikovať na daný prípad ust. § 38 ods. 1 zákona o DPH, keďže dokazovaním nebolo preukázané, že spevnené plochy označené žalovaným a správcom dane ako stavba (na parcele č. 3311/1) boli pred viac ako piatimi rokmi skolaudované alebo boli dané do užívania ako stavby. Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že správca dane vychádzal zo zistení, že na predmetných parcelách sa nachádzajú inžinierske stavby, ide o parkovisko, chodníky, cesty a inžinierske siete. Správca dane však nie je orgánom oprávneným vykladať a aplikovať stavebný zákon. Správca dane žiadal stavebný úrad o informácie, aj mu boli poskytnuté, no svoj záver postavil na vlastnom výklade stavebného zákona a posúdení skutkového stavu vo vzťahu k stavebnému zákonu. Zo zistení správcu dane ako aj žalovaného je zrejmé, že predmet zdaniteľného obchodu - dodaný tovar (priemyselný areál) bol budovaný v roku 1976 až 1983. Žalobca sa vyjadril, že nehnuteľnosti, ktorých nadobudnutie je predmetom prejednávanej veci, sú v KN zapísané ako pozemky ďalej druhovo označené ako zastavané plochy a nádvoria. Žalovaný však tvrdí, že predmetom prevodu neboli len pozemky ale aj stavby nachádzajúce sa na pozemkoch. Takouto stavbou by mal byť dvor, ktorý podľa správcu dane slúži ako parkovisko. Predmetom zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou WHITEWINE s.r.o. však nebol prevod stavby, a preto nemožno hovoriť o právnych účinkoch, ktoré by viedli k nadobudnutiu vlastníctva domnelých stavieb v prospech žalobcu. Žalobca ďalej v súvislosti so záverom správcu dane, že žalobca nakúpil nehnuteľnosti ako celok so všetkými súčasťami a príslušenstvami, právami a povinnosťami v stave ako stoja a ležia s tým, že je nemožné, aby nadobudol pozemky bez spevnených plôch, uvádza, že v predmetnom prípade chýba právny titul v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka. Odhliadnuc od uvedeného, pokiaľ by aj prichádzala do úvahy situácia, že na základe určitého právneho titulu by mal žalobca nadobudnúť do vlastníctva určité stavby nachádzajúce sa na predmetných pozemkoch, bolo by nevyhnutné, aby tento prevod stavieb ako taký nadobudol konštitutívne účinky. Žalovaný mal rešpektovať záväzné údaje zapísané v katastri nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že vkladom do katastra na základe predmetnej zmluvy bolo zapísané výlučné vlastníctvo k pozemkom v prospech žalobcu. Ak sa aj inžinierske stavby na predmetných pozemkoch nachádzajú, neboli predmetom dodania tovaru ako stavba či stavby a predmetné pozemky neboli predmetom dodania ako súčasť dodania stavby či stavieb, čím tento zdaniteľný obchod nenapĺňa ust. § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.. Ust. § 69 ods. 12 zákona je možné aplikovať výlučne v prípade naplnenia podmienok ust. § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.. Podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.. Z ust. § 38 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. jasne vyplýva, že dodanie stavebného pozemku podlieha zdaneniu základnou sadzbou dane. Stavebným pozemkom sa podľa stavebného zákona rozumie pozemok zastavaný alebo určený na zastavanie. Teda aj z tohto ustanovenia vyplýva, že ak aj je pozemok zastavaný, stále je považovaný za stavebný pozemok, ak sa nepredáva ako súčasť dodania stavby. Podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.. Na základe vyššie uvedeného žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, ktorý chce bez opory v zákone o DPH dodatočne zdaniť obstaraný tovar z titulu prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona. K záverom žalovaného, ktorý uviedol, že dodávateľ žalobcu spoločnosť WHITEWINE s.r.o. v roku 2014 celý areál odkúpila s prenosom daňovej povinnosti, teda vykonala samozdanenie, pričom tento areál bol posudzovaný ako celok a na všetky parcely s nehnuteľnosťami bol uplatnený jeden režim predaja, žalobca uvádza, že spôsob aplikácie ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. pri nadobudnutí tovaru dodávateľom žalobcu nemá žiadny vplyv na posúdenie správnosti alebo nesprávnosti aplikácie mechanizmu dane aplikovaného
dodávateľom žalobcu pri dodávaní kontrolovaného zdaniteľného obchodu. Zákon o DPH na žiadnom mieste neustanovuje, že sa pri dodaní tovaru musí postupovať rovnakým spôsobom ako pri jeho nadobudnutí. Najpodstatnejšou skutočnosťou v posudzovanom prípade ostáva fakt, že žalovaný ani správca dane žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k stavbám, a teda nepreukázal žiadnym spôsobom svoj záver, že došlo k dodaniu stavby vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí v zmysle § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.. Žalobca ďalej namieta nezákonné doručenie protokolu z daňovej kontroly. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa zaslaný Ing. K. J., ktorý bol splnomocneným zástupcom žalobcu do 27.04.2018, kedy bolo daňovým subjektom udelené plnomocenstvo za zdaňovacie obdobie máj 2017 spoločnosti Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o.. Týmto plnomocenstvom boli zároveň odvolané všetky plnomocenstvá udelené iným osobám v rozsahu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017. Žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca dňa 03.05.2018 požiadal správcu dane o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k oboznámeniu sa s výsledkami z daňovej kontroly. Správca dane žalobcovi nevyhovel a uviedol, že daňová kontrola bola ukončená dňa 30.04.2018 doručením protokolu Ing. K. J., ktorý v tom čase už nebol splnomocneným zástupcom žalobcu. Žalobca poukazuje na ust. § 9 ods. 4, § 30 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. a uvádza, že správca dane už v priebehu doručovania (protokol ešte nebol Ing. K. J. prevzatý) mal vedomosť o skutočnosti, že žalobca odvolal plnomocenstvo pre Ing. K. J. a udelil nové plnomocenstvo spoločnosti Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., a teda mal protokol spolu s výzvou opakovane zaslať novému a jedinému splnomocnenému zástupcovi. Splnomocnený zástupca podal dňa 23.05.2018 vyjadrenie k oboznámeniu so zisteniami v rámci daňovej kontroly u žalobcu vykonávanej na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017. Správca dane však svojvoľne konštatoval, že toto podanie bude považovať za pripomienky k protokolu zo dňa 25.04.2018. Splnomocnený zástupca Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. však žiadne pripomienky k protokolu nepodávala, nakoľko protokol mu nebol správcom dane nikdy doručený. Na dôvažok žalobca poukazuje na skutočnosť, že ak žalovaný a správca dane vychádza z toho, že protokol bol doručený a daňová kontrola ukončená, potom správca dane vydal rozhodnutie po zákonom stanovenej lehote. Žalobca ďalej poukazuje na porušenie zásady neutrality a zásady proporcionality. Vykonaným preverovaním bolo preukázané a žalovaný to ani nespochybňuje, že daň, ktorej odpočítanie si žalobca uplatnil v daňovom priznaní na základe faktúry, ktorou žalobca deklaruje nadobudnutie stavebného pozemku, bola dodávateľom, ktorý predmetnú faktúru vystavil, priznaná a zaplatená. To znamená, že štátny rozpočet nebol poškodený, nakoľko daň z pridanej hodnoty bola žalobcom do štátneho rozpočtu odvedená. Tento postup správcu dane je v rozpore s cieľom spoločného systému DPH, ktorý zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu. Režim DPH má za cieľ zbaviť platiteľa dane, resp. podnikateľa bremena DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci jeho hospodárskych činností. Je v rozpore so zásadou daňovej neutrality a cieľom režimu odpočítania dane obmedziť toto právo daňového subjektu. Uvedené vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora, v zmysle ktorej je právo na odpočítanie dane neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a toto právo nemôže byť v zásade obmedzené. Správca dane okrem zásady neutrality nebral pri svojom rozhodovaní do úvahy ani zásadu proporcionality, v zmysle ktorej členské štáty musia používať prostriedky, ktoré umožňujú účinne dosiahnuť cieľ sledovaný vnútroštátnym právom, ale v čo najmenšej miere zasahujú do cieľov a zásad stanovených právnou úpravou spoločenstva. Porušenie týchto zásad je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora (napr. rozsudky ESD č. C-80/11, C-142/11, C-409/04), pričom správca dane uvedené zásady pri svojom rozhodovaní vôbec nebral do úvahy a nerešpektoval ich. V súvislosti s vyššie uvedeným žalobca dáva do pozornosti, že za daných okolností, ak bola daň dodávateľom odvedená do štátneho rozpočtu a následne uplatnená žalobcom a žalovaný zároveň požaduje od žalobcu samozdanenie tohto zdaniteľného obchodu žalobcom, daň od dodávateľa by bola v štátnom rozpočte navyše, čo však žalovaný ako ani správca dane vôbec neberie do úvahy.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.05.2019 obsiahol totožné skutkové a právne dôvody, aké uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí (bod 2 tohto rozsudku).
5. Žalobca v replike zo dňa 24.05.2019 poukázal na nezrozumiteľnosť niektorých vyjadrení žalovaného ako napr.: „Je zrejmé, že v areáli mohli byť vybudované a aj odstránené stavby ktoré nie sú evidované v katastri nehnuteľností, či už z dôvodu nesplnenia povinnosti vlastníka alebo z dôvodu, že sa na ne nevydáva povolenie. Zmenou vlastníka v roku 2014 zrejme došlo k ukončeniu využívania areálu ako areálu DREVONY, ale v tejto súvislosti stavebný úrad neriešil žiadne podanie od spoločnosti WHITEWINE s.r.o., čo správca dane logicky vyhodnotil tak, že to preukazuje, že nedošlo k zmene situácie oproti rokom, kedy bol areál vybudovaný.“ Žalovaný ako správca dane teda fakt, že stavebný úrad neriešil žiadne podanie od spoločnosti WHITEWINE s.r.o., „logicky“ vyhodnotil tak, že nedošlo k
žiadnej zmene situácie na základe jeho neurčitých, neoverených a nepreukázaných, a teda na ničom nezaložených úvahách o tom, že v areáli mohli byť vybudované ale aj odstránené stavby, ktoré ne sú evidované v katastri nehnuteľností, a to buď z dôvodu nesplnenia povinnosti vlastníka alebo z dôvodu, že sa na ne nevydáva povolenie. Ďalej uviedol, že „ ... zrejme došlo k ukončeniu využívania areálu...“ Aj z uvedených vyjadrení žalovaného je zrejmé, že skutkový stav v danom prípade nebol riadne zistený a nie je jasné, na základe akej konkrétnej úvahy žalovaný a správca dane dospel k záveru, že vyššie uvedené vyjadrenia sú preukazné. K porušeniu zásady neutrality a proporcionality žalobca uvádza, že vykonaným preverovaním bolo preukázané a žalovaný to ani nespochybňuje, že daň, ktorej odpočítanie si žalobca uplatnil v daňovom priznaní na základe faktúry, ktorou žalobca deklaruje nadobudnutie stavebného pozemku, bola dodávateľom, ktorý predmetnú faktúru vystavil, priznaná a zaplatená. To znamená, že štátny rozpočet nebol poškodený, nakoľko daň z pridanej hodnoty bola žalobcom do štátneho rozpočtu odvedená. Tento postup správcu dane je v rozpore s cieľom spoločného systému DPH, ktorý zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu. Režim DPH má za cieľ zbaviť platiteľa dane, resp. podnikateľa bremena DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci jeho hospodárskych činností. Je v rozpore so zásadou daňovej neutrality a cieľom režimu odpočítania dane obmedziť toto právo daňového subjektu. Uvedené vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora, v zmysle ktorej je právo na odpočítanie dane neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a toto právo nemôže byť v zásade obmedzené. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že tento obsahuje niektoré dôkazy len vo fotokópii, čo je podľa názoru NS SR v rozpore s ustálenou judikatúrou. Žalobca poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž/40/97 zo dňa 17.10.1997, ktorý bol uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod. č. R 66/1998, z ktorého vyplýva, že pod spisom správneho orgánu je potrebné rozumieť originálny spisový materiál správneho orgánu vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí. V tejto súvislosti žalobca poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/53/2016 zo dňa 06.06.2017, v ktorom NS SR uvádza nasledovné: „Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že niektoré dokumenty sa v administratívnom spise nachádzajú len vo forme fotokópie (kúpna zmluva, nájomná zmluva, zmluva o úvere, inventárna karta hmotného investičného majetku, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a správcu dane sa súd zaoberá i skutočnosťami, či zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza žalobou napadnuté rozhodnutie, je v rozpore/v súlade s obsahom predloženého administratívneho spisu.“
6. Žalovaný k replike žalobcu v súdom stanovenej lehote dupliku nepodal.
7. Krajský súd, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 04.02.2020 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a zistil, že napadnuté rozhodnutie je v plnom rozsahu zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. dňa 12.12.2018 (ďalej len Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku,správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a) 36a) § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z.v znení zákona č. 331/2011 Z.z.
Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom ku dňu 31.05.2017 (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.) dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. 5a) Čl. 219 ods. 1 až 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 326, 26.10.2012). Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú.v. EÚ C 83, 30.3.2010). § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., dodaním tovaru je aj prevod vlastníckeho práva k hmotnému majetku za náhradu alebo protihodnotu na základe rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku, 19) na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti; platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Byty a nebytové priestory sa na účely oslobodenia od dane podľa prvej vety považujú za časť stavby. 19) § 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1.
Podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom k 31.5.2017 (ďalej len stavebný zákon) stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou.
Podľa § 43a ods. 1 stavebného zákona, stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.
Podľa § 43a ods. 3 stavebného zákona, inžinierske stavby sú
a) diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská, b) železničné, lanové a iné dráhy, c) vzletové dráhy, pristávacie dráhy a rolovacie dráhy letísk, d) mosty, nadjazdy, tunely, nadchody a podchody, e) prístavy, plavebné kanály a komory, úpravy tokov, priehrady a ochranné hrádze, závlahové a melioračné sústavy, rybníky, f) diaľkové ropovody a plynovody, miestne rozvody plynu, g) diaľkové a miestne rozvody vody alebo pary, úpravne vody, miestne kanalizácie a čistiarne odpadových vôd, h) diaľkové a miestne elektronické komunikačné siete a vedenia, telekomunikačné stožiare, transformačné stanice, i) diaľkové a miestne rozvody elektriny, stožiare, transformačné stanice, televízne káblové rozvody,
j) banské stavby a ťažobné zariadenia, k) stavby energetických zariadení, plynárne a spaľovne odpadu, l) stavby na spracovanie a ukladanie jadrového materiálu a rádioaktívneho odpadu,
m) stavby chemických zariadení, rafinérie a koksovne, n) stavby ťažkého priemyslu, napríklad vysoké pece, valcovne a zlievarne, o) nekryté športové ihriská, automobilové, motocyklové a bicyklové dráhy, golfové ihriská, lyžiarske trate a vleky, p) zábavné a oddychové parky, zoologické a botanické záhrady, r) reklamné stavby, s) ostatné inžinierske stavby, napríklad skládky odpadu.
Podľa § 43h ods. 1 stavebného zákona, stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.
9. Žalobca namieta záver žalovaného, podľa ktorého boli žalobcovi spoločnosťou WHITEWINE s.r.o. dodané stavebné pozemky (parcela č. 3311/1 a parcela č. 3312) so stavbou na nich stojacou. Žalobca tvrdí, že predmetom prevodu podľa Zmluvy zo dňa 29.05.2017 boli len pozemky v katastri označené ako „zastavané plochy a nádvoria“. K nadobudnutiu vlastníckeho práva k stavbám tak absentuje právny titul v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by aj hypoteticky prichádzala do úvahy situácia, že na základe určitého právneho titulu mal žalobca nadobudnúť do vlastníctva aj určité stavby nachádzajúce sa na predmetných pozemkoch, bolo by nevyhnutné, aby boli tieto stavby zapísané do katastra nehnuteľností a prevod ako taký nadobudol konštitutívne účinky.
10. K uvedenému okruhu námietok správny súd predovšetkým udáva, že z vykonaného dokazovania, a to z fotodokumentácie, bolo preukázané, že na parcele č. 3311/1 boli vybudované odstavné plochy, parkovisko, cesty a chodníky. Uvedenému dôkazu korešponduje dobre aj stav zistený znalcom v Znaleckom posudku č. 20/2014 (ktorý oceňoval nehnuteľnosti v čase ich predaja predávajúcim vlastníkom v roku 2014 pri predaji areálu spoločnosti WHITEWINE s.r.o.), z ktorého plynie, že na pozemku sa nachádza plot, cesty, chodníky areálu. Rovnako z vyjadrenia Mesta Trnava plynie, že preverované pozemky sú v zmysle platného Územného plánu Mesta Trnava vedené ako stavebné a sú riešené ako plocha funkčného kódu C02 - plochy a bloky priemyselnej výroby, výrobných služieb a stavebnej výroby. Z podkladov Mesta Trnava vyplynulo, že do parcely č. 3312 zachádza parkovisko, do ktorého je prístup z hlavnej cesty; pozemok je zapísaný ako „dvory, ostatné stavebné plochy“, naozaj plní funkciu dvora a sú pod ním aj inžinierske siete. Nakoľko žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil uvedené zistenia, dospel žalovaný k odôvodnenému záveru, že na pozemkoch, ktoré tvorili predmet prevodu, sa nachádzali aj stavby.
11. Správny súd nesúhlasí s námietkou žalobcu, v zmysle ktorej nie je v právomoci správneho orgánu v súvislosti s výkladom pojmu „stavba“ interpretovať stavebný zákon. Správny súd uvádza, že pokiaľ hypotéza právnej normy (v danom prípade ust. § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.) obsahuje legálny pojem, od výkladu ktorého závisí aplikácia danej normy, je povinnosťou správcu dane, resp. žalovaného, daný pojem aj interpretovať. V prejednávanej veci postupovali správne orgány v súlade so zákonom, pokiaľ definíciu legálneho pojmu „stavba“, ktorá nie je obsiahnutá v zákone č. 222/2004 Z.z., hľadali v normách verejného práva, a to v ust. § 43 resp. § 43a stavebného zákona. Potrebe hľadať obsah pojmu stavba obsiahnutý v citovanom ust. § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v rámci administratívnoprávnych predpisov korešponduje aj fakt, že zákonodarca uvedený legálny termín používa v spojení s pojmom „stavebný pozemok“, ktorý je legálnym pojmom verejného práva. Aplikujúc citované ust. § 43a ods. 3 stavebného zákona na zistený skutkový stav potom žalovaný dospel k správnemu záveru, že na parcele č. 3311/1 a č. 3312 sa nachádzajú stavby - inžinierske stavby v zmysle § 43a ods. 3 stavebného zákona, ku ktorým stavebný zákon zaraďuje aj nekryté parkoviská, chodníky, účelové komunikácie, miestne rozvody elektriny, atď..
12. V danom prípade, keďže je relevantná definícia „stavby“ v zmysle administratívnoprávnych predpisov, nie je právne relevantné, že predmetné stavby neboli zapísané na samostatnom liste vlastníctva s prideleným súpisným číslom, keďže nie je dôležité, či stavba (stavby) je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov. Uvedená „vlastnosť“ stavby je podstatná z hľadiska
občianskoprávneho ponímania stavby, a to v súvislosti s možnosťou využiť jedno z vlastníckych oprávnení (právo scudziť vec), kde z hľadiska nadobudnutia vecnoprávnych účinkov prevodu je potrebný zápis zmluvy formou vkladu do katastra nehnuteľností. Pokiaľ teda žalobca namieta, že aj keby hypoteticky existoval právny titul v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka k scudzeniu stavieb bez vkladu do katastra nehnuteľností, nenadobudne takýto prevod konštitutívne účinky, je potrebné túto námietku označiť za irelevantnú. Napokon pojem „stavba“ (§ 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.) je potrebné ponímať v celom kontexte daného ustanovenia. Zákonodarca uvedený pojem spája s pojmom „dodanie“. Obsah pojmu „stavba“ je potrebné hľadať v spojení s pojmom „dodanie“. Ust. § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. definuje inštitút „dodania tovaru“. Dodanie tovaru v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. nemusí nevyhnutne znamenať aj prevod vlastníckeho práva k predmetu dodania. To, že zákonodarca uvedené pojmy dôsledne odlišuje, možno vyvodiť z porovnania citovaného ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., kde zákonodarca obsiahol slovné spojenie „prevod práva nakladať s majetkom“ a ustanovenia § 8 ods. 2, kde zákonodarca obsiahol slovné spojenie „prevod vlastníckeho práva k hmotnému majetku“. Nepochybne tak ide o slovné spojenia, u ktorých zákonodarca predvída ich rozdielny obsah. Slovné spojenie „prevod vlastníckeho práva k hmotnému majetku“ používa v danom ustanovení zákonodarca len v spojení s dodaním tovaru k hmotnému majetku za náhradu alebo protihodnotu na základe rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
13. Pokiaľ teda, ako plynie z vyššie uvedeného, hmotný majetok nachádzajúci sa na pozemkoch napĺňal definíciu stavby v zmysle administratívnoprávnych predpisov, bolo ďalej potrebné sa vysporiadať s otázkou, či bol daný hmotný majetok (ďalej len stavba) dodaný spolu so stavebným pozemkom, na ktorom stojí (§ 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.). Žalobca tvrdí, že predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 29.05.2017 boli len pozemky č. 3311/1 a č. 3312 a nie aj stavby na nich stojace, čo má plynúť z textu kúpnej zmluvy, ako aj samotného zápisu kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Otázke zápisu stavby v katastri nehnuteľností sa správny súd venoval na iných miestach tohto rozsudku. Pokiaľ ide o predmet kúpnej zmluvy, k uvedenej námietke správny súd uvádza, že z hľadiska aplikácie ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty nie je relevantná formálna stránka uskutočneného obchodu, t. j. uzatvorenie samotnej zmluvy, kde predmet zmluvy bol (okrem iného) identifikovaný ako: „Pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo 3311/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 984 m2, zapísaný na LV č. XXXX a pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo 3311/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 386 m2, zapísaný na LV č. XXXX“. Logicky takáto identifikácia predmetu prevodu je relevantná z hľadiska občianskoprávnych vzťahov a zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetu prevodu. Z hľadiska aplikácie zákona o dani z pridanej hodnoty je potrebné pri hľadaní obsahu pojmu predmet dodania vychádzať z obsahu právneho úkonu ako celku v celom jeho kontexte vrátane súvisiacich a úkonu predchádzajúcich skutkových okolností.
14. V prejednávanej veci žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, že predmetom dodania boli stavebné pozemky spolu so stavbami. V danej veci je podstatné, že dané inžinierske stavby tvorili so stavebnými pozemkami, ktoré boli v kúpnej zmluve v čl. 1 ods. 1 špecifikované, jeden funkčný celok. Tieto inžinierske stavby nemohli byť oddelené vzhľadom na ich charakter od pozemkov bez znehodnotenia ich podstaty (boli materiálne neoddeliteľné), boli teda s hlavnou vecou fyzicky spojené a naviac napĺňali znaky funkčnej spojitosti s vecou - pozemkami (slúžili bývalému areálu DREVONY), ktorý nadobudol dodávateľ WHITEWINE s.r.o. a ďalej dodal žalobcovi). Ako také preto boli súčasťou pozemkov a predmetom dodania spolu so stavebnými pozemkami. S uvedeným záverom dobre korešponduje aj znenie čl. 1 ods. 3 kúpnej zmluvy, podľa ktorého „za podmienok dohodnutých v tejto zmluve predávajúci predáva kupujúcemu nehnuteľnosti uvedené v ods. 1 tohto článku so všetkými súčasťami a príslušenstvom, právami a povinnosťami a kupujúci tieto nehnuteľnosti kupuje za dohodnutých podmienok a dohodnutú kúpnu cenu do svojho vlastníctva.“ Uvedenému záveru, t. j. že pozemky boli dodané spoločne s inžinierskymi stavbami ako ich súčasťami, svedčí aj fakt, že v katastri nehnuteľností v časti C nie sú pri zápise pozemkov evidované žiadne ťarchy. Evidencia tiarch viažucich sa k pozemkom by mohla nasvedčovať faktu, že inžinierske stavby netvorili predmet dodania. Pokiaľ ani v kúpnej zmluve neboli inžinierske stavby na parcelách 3311/1 a 3312 zvlášť špecifikované, ale v čase kúpy pozemkov (ako je zrejmé z vykonaného dokazovania) boli inžinierske stavby súčasťou prevádzaných pozemkov (v konaní žalobca nepredložil ani neoznačil dôkazy, ktoré by uvedené závery správcu dane spochybnili, resp. vyvrátili), potom zo samotného charakteru týchto vecí (funkčná a materiálna neoddeliteľnosť) je zrejmé, že boli súčasťou dodania spolu so stavebným pozemkom. Len na okraj je potrebné poznamenať, že „stavba“ podľa stavebného zákona nemusí nevyhnutne napĺňať kritéria samostatnej veci de iure podľa Občianskeho zákonníka, a
byť spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov vrátane dispozície s touto vecou, s ktorou by mohlo byť nakladané samostatne, resp. ktorá nezdieľa právny režim pozemku. Na záver je potrebné zhrnúť, že skutočnosť, že inžinierske stavby neboli zapísané v katastri nehnuteľností ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov, nemá na účely aplikácie ust. § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. žiaden právny význam. Pokiaľ zapísané neboli, netvorili v posudzovanom prípade samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov, ale vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu, a to ich funkčnú a materiálnu neoddeliteľnosť od predmetu dodania (stavebného pozemku) tvorili súčasť samotného predmetu dodania. Uvedený záver podporuje aj výpoveď samotného konateľa žalobcu dňa 22.08.2017 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101812756/2017), ktorý správcovi dane uviedol, že žalobca zakúpil v mesiaci máj 2017 nehnuteľnosť - bývalú DREVONU Trnava za účelom opravy a ďalšieho prenájmu. Z danej výpovede je zrejmý ekonomický motív celej transakcie - dodanie areálu bývalej DREVONY ako celého komplexu, kde pre užívanie areálu z ekonomického hľadiska (resp. ďalší prenájom areálu) je absolútne nevyhnutné súčasne dodanie inžinierskych stavieb, bez ktorých by užívanie areálu fakticky nebolo možné.
15. Žalobca ďalej namieta, že ust. § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. nemožno aplikovať z dôvodu, že dokazovaním nebolo preukázané, že spevnené plochy, označené správcom dane ako stavba na parcele č. 3311/1, boli pred viac ako piatimi rokmi skolaudované, alebo boli dané do užívania ako stavby. Správny súd je toho názoru, že z vykonaného rozsiahleho dokazovania dospel správny orgán k správnemu skutkovému záveru, podľa ktorého bola stavba na parcele č. 3311/1 odovzdaná do užívania pred viac ako piatimi rokmi. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, a to z predloženej fotodokumentácie (ktorú predložil samotný žalobca), v spojení so znaleckým posudkom z roku 2004, je evidentné, že na parcele č. 3311/1 sa nachádzajú inžinierske stavby, cesty a chodníky. Mesto Trnava, odbor stavebného a životného prostredia vykonalo rozsiahle šetrenie vzhľadom k veku areálu DREVONY, aby poskytlo správcovi dane všetky dostupné písomnosti týkajúce sa bývalého areálu DREVONY na podklade ortofotomapy a údajov z katastra k 31.12.2017, ktoré korešpondujú so snímkami predloženými daňovým subjektom. Na základe ortofotomáp je zrejmé, že sa nachádzajú na prevádzaných pozemkoch aj stavby, ktoré nie sú evidované v katastri nehnuteľností. Mesto Trnava uviedlo, že ako miestne a vecne príslušný stavebný úrad od roku 2003 nevydával žiadne správne rozhodnutia súvisiace s týmto areálom, a to ani od roku 1995, kedy mesto začalo tvoriť informačný systém o výstavbe. Na základe dohľadaných archívnych dokumentov stavebný úrad potvrdil, že v rámci dvorovej časti areálu sa nachádzajú spevnené plochy a inžinierske siete pre zabezpečenie užívania areálu. Z archívu Mesta Trnava bolo zistené, že navrhovaný stav spevnených plôch v areáli v porovnaní s aktuálnou ortofotomapou uvádza v skutočnosti ešte väčšie spevnené plochy, ako boli navrhované (skutočná realizácia spevnených plôch oproti navrhovanému stavu korešponduje so znaleckým posudkom z roku 2014). Uvedený záver Mesta Trnava plynie z porovnania ortofotomapy z augusta 2017 a výkresu č. 03/1977 - návrhu spevnených plôch. V danej veci bolo teda rozhodujúce zistenie správcu dane z fotodokumentácie, ktorú predložil daňový subjekt, že na parcele č. 3311/1 sú vybudované spevnené plochy - inžinierske stavby, slúžiace ako odstavné plochy, parkovisko, cesty a chodníky. V znaleckom posudku znalec cesty a chodníky bližšie špecifikoval ako plochy s povrchom z monolitického betónu do hrúbky 250 mm, resp. 100 mm so začiatkom užívania v roku 1983. Uvedenému záveru korešponduje aj fakt, že preverované pozemky sú v zmysle platného Územného plánu Mesta Trnava vedené ako stavebné a sú riešené ako plocha funkčného kódu C-02 - plochy a bloky priemyselnej výroby, výrobných služieb a stavebnej výroby. Teda základnou charakteristikou celého bloku je, že slúžil výrobným službám a stavebnej výrobe DREVONY. Pokiaľ, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, sú tieto inžinierske stavby na parcele č. 3311/1, datované začiatkom užívania v roku 1983, potom je nepochybné, že bola splnená zákonná podmienka, ktorú má na mysli citované ust. § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., v zmysle ktorej dané ustanovenie je možné aplikovať za predpokladu, že ide o dodanie stavby vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ktoré je uskutočnené po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania tejto stavby. S ohľadom na koncepciu skutkovej podstaty ust. § 38 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. správny súd dodáva, že nie je relevantné, či v skutočnosti došlo ku kolaudácii stavieb na parcele č. 3311/1, keďže nevyhnutnou podmienkou pre aplikáciu daného ustanovenia nie je samotná kolaudácia stavby na stavebnom pozemku.
16. Pokiaľ ďalej žalobca namieta nezrozumiteľnosť úvah správcu dane, ktorý na jednej strane uvádza napríklad: „Je zrejmé, že v areáli mohli byť vybudované a aj odstránené stavby, ktoré nie sú evidované v katastri nehnuteľností, či už z dôvodu nesplnenia povinnosti vlastníka alebo z dôvodu, že sa na ne nevydáva povolenie. Zmenou vlastníka v roku 2014 zrejme došlo k ukončeniu využívania areálu
ako areálu DREVONY, ale v tejto súvislosti stavebný úrad neriešil žiadne podanie od spoločnosti WHITEWINE s.r.o., čo správca dane logicky vyhodnotil tak, že to preukazuje, že nedošlo k zmene situácie oproti rokom, kedy bol areál vybudovaný“, žalobca ďalej udáva, že žalovaný ako aj správca dane fakt, že stavebný úrad neriešil žiadne podanie od spoločnosti WHITEWINE s.r.o. „logicky“ vyhodnotil tak, že nedošlo k žiadnej zmene situácie na základe jeho neurčitých, neoverených a nepreukázaných, a teda na ničom nezaložených úvahách o tom, že v areáli mohli byť vybudované ale aj odstránené stavby, ktoré nie sú evidované v katastri nehnuteľností, a to buď z dôvodu nesplnenia povinností vlastníka alebo z dôvodu, že sa na ne nevydáva povolenie. K uvedenej námietke správny súd udáva, že úvaha správcu dane o tom, že mohli byť v areáli vybudované a aj odstránené niektoré stavby, je nadbytočná, keďže je len hypotetická, naviac vo vzťahu k úvahe o možnom odstránení stavieb, táto nemá ani oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže z vyjadrenia Mesta Trnava, je zrejmé len to, že stav spevnených plôch, ako je zrejmé z orofotomapy, je oproti navrhovanému stavu, ako plynie z archívnych dokumentov Mesta Trnava, ako stavebného úradu, v skutočnosti väčší než navrhovaný. Odhliadnuc od uvedenej hypotetickej úvahy správcu dane, ktorá je nadbytočná a len hypotetická, správny súd udáva, že nie je vadou, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia, resp. nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť.
17. Vzhľadom na skutočnosť, že boli v prejednávanej veci naplnené predpoklady obsiahnuté v hypotéze citovaného ust. § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., t. j. bolo preukázané, že v danom prípade bola dodaná stavba vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí a dodanie bolo uskutočnené najmenej po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania tejto stavby, postupoval správca dane v súlade s citovaným ust. § 69 ods. 12 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z., pokiaľ žalobcovi určil daň.
18. Žalobca ďalej namieta v súvislosti s právnym posúdením veci porušenie zásady neutrality a proporcionality. Správny súd je toho názoru, že v prejednávanej veci nebola porušená zásada neutrality, pretože žalovaný síce dospel k záveru, že žalobca mal v daňovom priznaní uplatniť daň, ale súčasne mu bolo správcom dane umožnené daň aj odpočítať. Správny súd nemal preukázané ani porušenie zásady proporcionality. Judikatúra Súdneho dvora EÚ, na ktorú žalobca poukazuje, sa nevzťahuje na okolnosti daného prípadu, keďže právo na odpočítanie dane žalobcom nebolo obmedzené, ani neboli použité také prostriedky, ktoré by zasahovali do cieľov a zásad stanovených právnou normou spoločenstva. V danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou pre postup správcu dane bolo použitie nesprávneho režimu dane pri predaji nehnuteľnosti.
19. Pokiaľ ide o námietku žalobcu (vznesenú v replike zo dňa 24.05.2019), v zmysle ktorej z administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že tento obsahuje niektoré dôkazy len vo fotokópii, čo je v rozpore s ustálenou judikatúrou, správny súd udáva, že táto okolnosť sama o sebe nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia, najmä za tej situácie, ak žalobca žiadnu z listín obsiahnutú v administratívnom spise len vo fotokópii nenamieta čo do obsahu, resp. pravosti a neuvádza konkrétne skutkové dôvody, prečo by tá ktorá listina majúca formu fotokópie nebola hodnoverná. Samotné predloženie administratívneho spisu, pokiaľ ide o niektoré z listín v ňom obsiahnutých vo fotokópii, nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia v intenciách ust. § 191 ods. 1 písm. f) SSP, keďže nevyplynuli najavo také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali záveru, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom, resp. v ňom nemá oporu.
20. Námietku nezákonného doručenia protokolu z daňovej kontroly vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Správca dane Protokol z daňovej kontroly č. 100817543/2018 z 25.04.2018 a výzvu na vyjadrenie sa k protokolu, ako je zrejmé z obsahu administratívneho spisu, dňa 30.04.2018 doručil splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu Ing. K. J., ktorý bol v zmysle plnej moci zo dňa 09.10.2017 splnomocnený na zastupovanie daňového subjektu podľa § 9 ods. 3 Daňového poriadku v plnom rozsahu. Dňa 3.5.2018 bolo správcovi dane doručené podanie zaevidované pod. č. 6/06856840/2018 spolu s plnomocenstvom pre spoločnosť Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o. na zastupovanie žalobcu vo všetkých veciach týkajúcich sa daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017 vykonávanej u daňového subjektu a všetkých nadväzujúcich daňových konaní, ktorým sa aj v uvedenom rozsahu odvolávajú plnomocenstvá udelené iným osobám. Z popísaného skutkového stavu, ktorý je zrejmý z administratívneho spisu, má správny súd za to, že protokol z daňovej kontroly s výzvou na vyjadrenie bol daňovému subjektu doručovaný v súlade s ust. § 30 ods. 3 Daňového poriadku, keď správca dane v súlade s obsahom administratívneho spisu (v čase expedovania listín sa v administratívnom spise nachádzala generálna plná moc zo dňa 09.10.2017 pre Ing. K. J.) doručoval
listiny aktuálnemu splnomocnenému zástupcovi podľa platnej plnej moci. Účinky odvolania plnej moci nastali voči správcovi dane až dňom 3.5.2018 kedy sa do dispozície správcu dane dostalo písomné odvolanie generálnej plnej moci, t. j. v čase keď už správca dane učinil úkon potrebný k doručeniu listín daňovému subjektu. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe udáva, že plná moc bola doručená dňa 27.04.2018 k uvedenému správny súd uvádza, že z administratívneho spisu táto skutočnosť neplynie. Z časovej doručenky pripojenej k zložke č. 38 administratívneho spisu je zrejmý dátum doručenia 3.5.2018.
21. K námietke nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia správny súd udáva nasledovné. V zmysle ustálenej súdnej praxe nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia nespôsobuje samo o sebe podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Nad rámec potrebného zdôvodnenia správny súd udáva, že rozhodnutie správcu dane bolo vydané v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Protokol z daňovej kontroly je možné považovať za účinne doručený dňom 30.06.2018, daňová kontrola bola tak ukončená spôsobom v zmysle § 46 ods. 9 Daňového poriadku. Keďže splnomocnený zástupca žalobcu Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. v lehote na podanie pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole o výsledku daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2017 doručil správcovi dane podanie súvisiace obsahovo so zisteniami správcu dane, v rámci daňovej kontroly bol postup správcu dane, ktorý vyzval splnomocneného zástupcu žalobcu na doplnenie podania, v súlade so zákonom. Vzhľadom na skutočnosť, že správca dane opodstatnene považoval doručenie Protokolu dňa 30.04.2018 Ing. K. J. za účinné, považoval dôvodne podanie zo dňa 23.05.2018 podľa jeho obsahu za pripomienky k Protokolu zo dňa 25.04.2018. Správca dane vyzval dňa 15.06.2018 splnomocneného zástupcu žalobcu na stanovenie termínu prerokovania pripomienok a dôkazov. Splnomocnený zástupca žalobcu navrhol termín na prerokovanie na deň 12.07.2018. Z dôvodu ochorenia splnomocneného zástupcu bol po vzájomnej dohode stanovený nový termín 16.07.2018. Dňa 16.07.2018 správca dane so splnomocneným zástupcom žalobcu prerokoval pripomienky a dôkazy zo dňa 23.05.2018. Dňa 23.07.2018 bolo správcovi dane doručené Vyjadrenie k zápisnici č. 101366355/2018 a dňa 01.08.2018 správca dane spísal so splnomocneným zástupcom daňového subjektu Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101477346/2018, ktorá sa v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku považuje za poslednú zápisnicu s daňovým subjektom vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole. Dňa 14.08.2018, t. j. do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom - v lehote stanovenej v citovanom ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie.
22. Vzhľadom na skutočnosť, že všetky žalobné námietky žalobcu vyhodnotil správny súd ako nedôvodné, žalobu s poukazom na citované ust. § 190 SSP zamietol v celom rozsahu.
23. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa § 168 SSP a contrario tak, že ani žalovanému správny súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.
Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.