Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4Csp/41/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Bratislava, Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 proti žalovanej F. N., nar. XX.X.XXXX, T.Ž. XXXX/XX, XXX XX Č., o zaplatenie 5 046,19 € s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ.

odôvodnenie:

Podľa súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa :

1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: Záväzný predmet sporu v nadväznosti na , bol ten, že žalobkyňa VÚB, a. s., Bratislava, IČO: 31 320 155 žiadal od žalovanej F. N. zaplatiť sumu 5 046,19 € s 8 % úrokom z omeškania ročne od 21.6.2019 do zaplatenia. Súd bol viazaný nielen týmto rozsudočným návrhom, ale aj základom (dôvodom) uplatneného nároku. Základ uplatneného nároku, ktorým sa súd cítil byť viazaný bol ten, že uvedenú sumu žiada žalobkyňa zaplatiť ako zmluvný nárok, na základe platne uzavretej zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa nežiadala uvedenú sumu zaplatiť z titulu bezdôvodného obohatenia, resp. z iného titulu, ktoré by si vyžadovali iné rozhodujúce skutkové tvrdenia v nadväznosti na , , .

2. Aké tvrdenia produkovala žalobkyňa v žalobe: Žalobkyňa v žalobe zo dňa 29.7.2019 uviedla všeobecné tvrdenia. Žaloba má formulárový charakter. Žiadal zaplatiť 5 046,19 € s 8 % úrokom z omeškania ročne od 21.6.2019 do zaplatenia, na základe platne uzavretého právneho úkonu - zmluvy o pôžičke. Za zmluvu o pôžičke považuje zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej bol zriadený účet č. 0042770310. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 2 250 €. Bola povinná splácať mesačnú splátku vo výške 75 €. Vzhľadom na formulárový charakter žaloby, iné rozhodujúce skutkové tvrdenia v žalobe neboli uvedené v rozpore s , , , preto súd nebol povinný v nadväznosti na z pripojených dôkazov sám, namiesto žalobcu, právne zastúpeného, zostavovať rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy. Žalobkyňa v žalobe uviedla len to, že konečný dlh je 5 046,19 €, bez toho, že by zo žaloby vyplývali rozhodujúce skutkové tvrdenia, ako po skutkovej, matematickej a dôkaznej stránke žalobkyňa k takejto sume dospela. Taktiež pokiaľ ide o 8 % úrok z omeškania ročne, žaloba postráda rozhodujúce skutkové tvrdenia. Vo všeobecnej formulárovej

rovine žalobkyňa konštatuje, že žalobkyni vznikol nárok na úhradu úroku z omeškania v zákonnej výške podľa a Nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, teda od 21.6.2019 do zaplatenia. Bez toho, že by po skutkovej, matematickej a dôkaznej stránke odvodila, z čoho odvodzuje splatnosť, z čoho odvodzuje výšku úroku z omeškania ku dňu omeškania. Vzhľadom na rozhodovaciu činnosť odvolacieho súdu, súd má za to, že zo žaloby vyplýva suma, ktorú žalobkyňa chce zaplatiť. Zo žaloby vyplýva základ nároku, že túto sumu chce zaplatiť, vrátiť ako pôžičku, preto nebol dôvod na vyzývanie žalobkyne k odstráneniu vád žaloby. O tejto žalobe mohol súd rozhodnúť. Neunesenie dôkazného bremena sa prejavilo v zamietnutí žaloby.

3. Aké tvrdenia produkovala žalovaná spotrebiteľka: Žalovaná spotrebiteľka na čl. 122 spisu doručila vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že Centrum právnej pomoci Žilina priznalo žalovanej nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci oddlženia konkurzom, až do ustanovenia správcu. Na čl. 123 spisu je rozhodnutie, ktorým bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci. Na čl. 146 spisu predložila žalovaná spotrebiteľka plnú moc advokáta STEHURA & partners, AK Čadca zo dňa 20.1.2020 na zastupovanie v tomto konaní. Súdu bola doručená dňa 27.1.2020 (čl. 144 spisu), teda voči súdu bola účinná týmto dňom ( ). Písomné vyjadrenie žalovanej spotrebiteľky je na čl. 144, 145 súdneho spisu. Žalovaná spotrebiteľka spochybňuje, že by vznikol platný právny vzťah na základe žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 9.11.2012. Poukazuje na nečitateľnosť a právnu irelevanciu tohto listinného dôkazu. Poukazuje na to, že v časti V. je malým, voľným okom ťažko čitateľným písmom, uvedený deň splatnosti mesačnej splátky 15. deň v mesiaci a priemerná RPMN pre kreditné karty na Slovensku vo výške 23,63 %. Druhá časť žiadosti je takmer nečitateľná, a teda formálne nedostupná. Až následne, dňa 13.11.2012, mala byť uzavretá medzi stranami zmluva o aktivácii pôžičkovej karty Quatro, v ktorej je žalobcom v časti III. doplnený predschválený úverový rámec 600 €, štandardná mesačná splátka 20 €, štandardná úroková sadzba 1,9 % mesačne a 22,80 % ročne. Žalovaná mala za to, že z uvedených listín nie je preukázané, že vznikol konkrétny platný zmluvný vzťah. Poukázala tiež na to, že nie je preukázané, že vznikol konkrétny zmluvný vzťah medzi žalovanou a žalobkyňou Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Bratislava, keďže za právneho predchodcu žalobkyne konala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., a nie je zrejmé na základe akých právnych skutočností. Okrem už uvedeného v zmluve nie sú dohodnuté ďalšie podmienky poskytnutia úveru v písomnej forme. Nemožno teda konštatovať, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o úverovom rámci. Samotné používanie karty a čerpanie prostriedkov nie je zároveň dôkazom, že k používaniu karty a čerpaniu prostriedkov došlo na základe platného právneho úkonu, platne uzavretej zmluvy o úverovom rámci. Žalovaná v čase podpisovania žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro dňa 9.11.2012 nebola oboznámená s výškou úverového rámca, s výškou štandardnej mesačnej splátky, s výškou úrokovej sadzby. K uzavretiu samotnej zmluvy o úverovom rámci nedošlo. Žalobkyni by teda patrilo len bezdôvodné obohatenie z neplatnej zmluvy, resp. zmluvy, ktorá ani nevznikla. Z výpisu z kreditnej platobnej karty VÚB, a. s. vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej spolu 2 820,70 €. Z toho žalovaná vrátila 2 025 €. Bezdôvodné obohatenie tak predstavuje rozdiel 795,70 €, a nie žalovanú sumu 5 046,19 €. Žalovaná vzniesla zároveň námietku premlčania. Naposledy čerpala prostriedky 17.3.2016. 18.3.2016 začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia lehota a trojročná objektívna premlčacia lehota. Žalobca podal žalobu na súd 29.7.2019, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Z toho dôvodu žalobu žiadala v celom rozsahu zamietnuť. Na pojednávaní dňa 4.2.2020 právny zástupca žalovanej uviedol, že sa pridržiava v celom rozsahu písomného znenia vyjadrenia k žalobe.

4. Aké dôkazy pripojila k žalobe žalobkyňa: Žalobkyňa k žalobe pripojila obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet (čl. 6 spisu) v absolútne nečitateľnej, právne irelevantnej podobe. Súd na takýto dôkaz, ktorý nebolo možné preskúmať ani žalovanou spotrebiteľkou, ani súdom, prihliada len ako na právne irelevantný dôkaz. Žalobkyňa k žalobe pripojila výpis z pôžičkovej karty Quatro (od čl. 8 až po čl. 16 spisu). K tomuto dôkazu súd uvádza, že podľa žalobkyňa bola povinná v žalobe uviesť všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia. V nadväznosti na nemôže žalobkyňa opísanie rozhodujúcich skutkových tvrdení nahradiť odkazom na označené dôkazy, v tomto prípade na výpisy z pôžičkovej karty Quatro. Súd nezostavoval namiesto žalobkyne rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy z pripojených dôkazov, výpisov z pôžičkovej karty Quatro. Narušil by tým ústavnú zásadu rovnosti strán konania. Žaloba postrádala obsahové náležitosti, rozhodujúce skutkové tvrdenia v nadväznosti na mala formulárový charakter. Súd však o nej mohol rozhodnúť. Nedostatky sa prejavili ne neunesení dôkazného bremena. V ostatnom súd poukazuje na bod 1. odôvodnenia tohto rozsudku, ktorý neopakuje. Na čl. 17 spisu je žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 9.11.2012. Keďže nebol preukázaný originál tohto listinného dôkazu,

nie je zrejmé, či aktívne legitimovaným subjektom v spore je právny predchodca Consumer Finance Holding alebo právni nástupcovia tohto subjektu. Prvou stranou uvedeného listinného dôkazu nemá súd preukázané platné uzavretie zmluvy o pôžičkovej karte a aktívnu legitimáciu žalobkyne. Takýto záver nemá preukázaný ani druhou stranou listinného dôkazu (čl. 17 rub spisu), a to vzhľadom k absolútnej nečitateľnosti a nepreskúmateľnosti tohto listinného dôkazu zo strany spotrebiteľky, aj zo strany súdu. Takýto dôkaz je právne irelevantný. Žalobkyňa ním nepreukázala svoje tvrdenia a súd na základe takého dôkazu nemohol ustáliť, že došlo k platnému uzavretiu právneho úkonu.

5. Právne zastúpenie žalobkyne: Spolu so žalobou zo dňa 29.7.2019 doručila žalobkyňa plnú moc právnemu zástupcovi Beňo & partners, AK Poprad zo dňa 27.12.2017 (čl. 3 spisu). Z obsahu plnej moci vyplýva, že žalobkyňa splnomocnila právneho zástupcu vo všetkých právnych veciach, na všetky právne úkony. Nevyplýva z nej, že by žalobkyňa splnomocnila touto plnou mocou k zastupovaniu naraz dvoch advokátov, resp. že by splnomocnila AK Beňo & partners, Poprad len k podaniu žaloby tak, ako to tvrdí právny zástupca ( , , , ). Žalobkyňa plnú moc advokátovi AK Beňo zo dňa 27.12.2017 vypovedala dňa 22.8.2019 na čl. 38 spisu. Voči súdu táto výpoveď bola účinná doručením dňa 4.9.2019 (čl. 30 spisu), a to v nadväznosti na . Advokát JUDr. Ján Šoltés s návrhom na zámenu strán konania na strane žalobcu zo dňa 4.9.2019 (čl. 31 spisu) nedoručil novú plnú moc. Poukázal na plnú moc, ktorá je založená v registri súdu pod sp. zn. . Táto plná moc je zabezpečená Okresným súdu Čadca, nachádza sa na čl. 58 spisu, a vyplýva z nej, že žalobkyňa splnomocnila JUDr. Jána Šoltésa, advokáta AK Bratislava vo všetkých právnych veciach, na všetky právne úkony, ale plná moc je zo dňa 3.2.2016. Pri chronologickom porovnaní plnej moci, ktorú žalobkyňa udelila JUDr. Jánovi Šoltésovi dňa 3.2.2016 a plnej moci, ktorú žalobkyňa udelila dňa 27.12.2017 (čl. 3 spisu), je zrejmé, že doručením plnej moci zo dňa 27.12.2017 vypovedala žalobkyňa plnú moc JUDr. Jána Šoltésa zo dňa 3.2.2016, pretože z plnej moci zo dňa 27.12.2017 nevyplýva po obsahovej stránke, že splnomocňuje k zastupovaniu dvoch advokátov naraz ( nemá adekvátne ustanovenie v ). Plná moc zo dňa 27.12.2017 AK Beňo bola vypovedaná dňa 22.8.2019 (čl. 38 spisu), teda žalobkyňa ku dňu podania návrhu na zámenu strán konania, ani ku dňu rozhodovania súdu dňa 4.2.2020 nie je právne zastúpená. Pokiaľ žalobkyňa bude podávať odvolanie, musí toto odvolanie podať žalobkyňa, resp. ho podať na základe novej plnej moci (súd upozornil žalobkyňu na túto skutočnosť dňa 13.9.2019 na čl. 66 spisu, napriek tomu žalobkyňa nedoručila nové plné moci, rovnako aj dňa 28.10.2019 na čl. 79 spisu).

6. Vzhľadom k odôvodneniu predchádzajúceho odseku, potom návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu zo dňa 4.9.2019 (čl. 31 spisu) je návrhom, ktorý podal neexistujúci právny zástupca, preto ide o neexistujúci návrh na zámenu strán konania. Článok 5 základných zásad : Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Článok 6 základných zásad : 1) Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. 2) Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia. Vzhľadom k tomu súd v nadväznosti na článok 5, 6 základných zásad odmietol rozhodnúť o úkonoch návrhu na zámenu strán konania na strane žalobcu a späťvzatí žaloby, pretože úkony boli podané advokátom bez predloženia riadnej a platnej plnej moci, teda prejav vôle bez platnej plnej moci nemôže mať právny dopad na zastúpenú žalobkyňu, a nemožno uvedené úkony čiastočného späťvzatia žaloby a návrhu na zámenu strán konania na základe neplatnej plnej moci považovať za procesné úkony zastúpenej žalobkyne ( , , , ). Článok 11, ods. 3 základných zásad : Kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení článku 11 ods. 3 základných zásad , článku 5, 6 základných zásad , a nasl. , , súd preto do zápisnice o

pojednávaní dňa 4.2.2020 rozhodol a vydal nasledovné uznesenie: Podľa článku 5, 6 Základných zásad súd odmieta nasledovné úkony a nebude na ne prihliadať: 1. Návrh žalobcu na zámenu strán konania na strane žalobcu zo dňa 4.9.2019 (čl.31 spisu). 2. Podanie žalobcu zo dňa 26.11.2019 (čl. 92 spisu) vrátane čiastočného späťvzatia žaloby. Podľa článku 5 základných zásad odmietol uvedené úkony ako úkony neexistujúcich právnych zástupcov, a teda neexistujúce procesné úkony na zámenu strán konania a čiastočné späťvzatie žaloby, a teda v nadväznosti na článok 5 základných zásad ide o úkony, ktoré neslúžia k efektívnemu uplatňovaniu alebo bráneniu práva, ale ide o svojvoľné úkony, ktoré nie sú v súlade so zákonom a vedú k nedôvodným prieťahom. Taktiež v nadväznosti na článok 6 základných zásad súd tak postupoval aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaná je spotrebiteľka a súd z úradnej moci musí žalovanej venovať zvýšenú ochranu, vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Je zrejmé, že v tomto konkrétnom prípade bol záujem spotrebiteľky ohrozený, nielen čo do istiny, príslušenstva vymáhanej pohľadávky, ale aj čo do neúčelného navyšovania trov konania, úkonov právnej pomoci. Súd preto takéto úkony sankcionoval. Zjavne slúžili na zneužitie práva, a nie na efektívne uplatňovanie práva žalobkyne. Žalobkyňa tak postupuje vo všetkých prípadoch. Z uvedených dôvodov súd nerozhodol o neexistujúcom návrhu na zámenu strán konania neexistujúceho právneho zástupcu a o neexistujúcom čiastočnom späťvzatí žaloby neexistujúceho právneho zástupcu v tomto konaní. Na úkony neprihliadal aj preto, že sú účelové. Právni zástupcovia žalobkyne množia úkony právnej pomoci v rozpore so zákonnou ochranou spotrebiteľa žalovanej. Ochrana spotrebiteľa nespočíva len v ochrane z toho pohľadu, aby veriteľ nevymáhal od spotrebiteľa neprimeranú výšku pôžičky, úrokov, zmluvných pokút a podobne, ale taktiež v tom smere, aby veriteľ prostredníctvom právnych zástupcov účelovo nepoškodzoval spotrebiteľa navyšovaním úkonov právnej pomoci. Súd chráni spotrebiteľa z úradnej moci (podľa môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol). Taktiež aj podľa ustanovenia je povinný súd z úradnej moci skúmať ochranu práv spotrebiteľa (v súlade s , , a nasl. poškodzuje spotrebiteľa takéto postupovanie pohľadávky bez súhlasu spotrebiteľa, pretože je účelovo zamerané na pravidelné navyšovanie úkonov právnej pomoci, trov právneho zastúpenia v neprospech spotrebiteľa). Podľa , , zámenu strán konania súd konania súd pripustí len vtedy, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností. V danom prípade konanie začalo doručením žaloby dňa 29.7.2019. Z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok na čl. 34 spisu vyplýva, že bola uzavretá pred podaním žaloby, pred začatím konania, dňa 30.11.2017. Žalobca mal teda objektívnu možnosť na základe uvedenej zmluvy pred začatím konania postúpiť pohľadávku. V skutočnosti až po podaní žaloby, po začatí konania, účelovo dňa 4.9.2019 (čl. 32 spisu) doručil žiadosť o postúpenie a prevod na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok. Takto účelovo postupuje v každom jednotlivom prípade. Pohľadávka objektívne mohla byť postúpená už pred podaním žaloby. Žalobcom objektívne mohla byť spoločnosť Intrum Slovakia a nie VÚB, a. s.. V skutočnosti však žalobca a právni zástupcovia, ktorí ho zastupujú v tejto veci, aj vo všetkých ostatných veciach, postupujú účelovo (napr. , , , , , , , atď.). Pravidelne k postúpeniu pohľadávky nepristupujú pred podaním žaloby, aj keď je to objektívne možné, ale účelovo až po podaní žaloby, a naviac tesne pred pojednávaním veci, čím sledujú odročenie pojednávania a ďalšie navyšovanie úkonov právnej pomoci v neprospech spotrebiteľa. Vždy rovnako účelovo žalobu bez postúpenia pohľadávky podá jeden advokát žalobkyne, následne po podaní žaloby za účelom navýšenia úkonov právnej pomoci doručí žalobkyňa prostredníctvom druhého advokáta návrh na zámenu strán konania (častokrát jeden deň pred pojednávaním), aby tak navýšili v prospech obidvoch advokátskych kancelárií počet úkonov právnej pomoci. Takýto postup je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, v rozpore s článkom 5, 6 základných zásad . Ide o zjavné zneužitie práva v neprospech spotrebiteľa, ktoré nepožíva právnu ochranu, a preto súd návrh na zámenu strán konania odmietol, pretože objektívne ide o neexistujúce podanie, neexistujúce právne zastúpenie a žalobkyňa mala objektívnu možnosť pred podaním žaloby postúpiť pohľadávku. (V tomto smere súd poukazuje aj na veľký komentár (Števček, Ficová, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., Nakladateľstvo C. H. Beck SK) - výklad zákona k ust. , bod 3, posledný odsek, strana 296: „...alebo na úkon zástupcu neprihliada ako na úkon sporovej strany (napr. ak realizoval zástupca bez riadneho splnomocnenia späťvzatie žaloby, návrh na zmeny žaloby, prostriedky procesného útoku, alebo procesnej obrany, alebo ktorýkoľvek iný úkon, s ktorým nie je spojené začatie konania, alebo niektorého jeho samostatného procesného štádia...“)

7. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: Súd žalobu zamietol primárne pre nedostatok, resp. nepreukázanie aktívnej legitimácie, na strane žalobkyne. Nepreukázala, či zmluvnou stranou zmluvy

neoriginálnej, nečitateľnej - žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro (čl. 17 spisu), je vecne legitimovaný subjekt Consumer Finance Holding alebo žalobkyňa Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava ako je uvedené v žalobe. Samotná žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala, či aktívne legitimovaným subjektom je Consumer Finance Holding alebo žalobkyňa, a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 (čl. 34 spisu ) je uzavretá medzi Consumer Finance Holding, a. s., Všeobecnou úverovou bankou, a. s. a Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 21.8.2019 (čl. 40 spisu) je uvedený pôvodný právny predchodca Consumer Finance Holding, a. s. a nie žalobkyňa. Žalobkyňa neodstránila uvedený rozpor v aktívnej legitimácii. Súd teda vychádzal z listinných dôkazov a mal za to, že právnym predchodcom bola spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok (oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 13.8.2016 na čl. 98 spisu, ktoré je podpísané spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., doručenka na čl. 99 spisu s odosielateľom Consumer Finance Holding, a.s., kreditné karty Consumer Finance Holding, a.s. na čl. 101 spisu, podmienky cenové, úrokové, atď.) Z výpisu z obchodného registra Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok vyplýva, že právnymi nástupcami sú žalobkyňa VÚB, a. s., Bratislava, ale aj VÚB Leasing, a. s., Bratislava. Súd je viazaný rozhodnutím registrového súdu a záväzným údajom, ktorý je záväzný vo vzťahu k súdom i tretím subjektom, že z tohto výpisu z obchodného registra nevyplýva, že by práva a povinnosti týchto dvoch právnych nástupcov boli delené. Práve naopak, vyplýva, že nie sú delené. Z toho dôvodu súd aplikoval . Ide o plnenie dvom veriteľom, pričom plnenie je nedeliteľné, preto dlžník je oprávnený plniť ktorémukoľvek z veriteľov. Dlžník však nie je povinný plniť jednému zo svojich spoluveriteľov bez súhlasu ostatných spoluveriteľov (súd žiadal súhlas druhého spoluveriteľa písomne 11.12.2019 na čl. 118 spisu bezúspešne). Ak sa všetci spoluveritelia nedohodnú, môže dlžník to, čo je dlžný, zložiť do súdnej úschovy. Žalobca nepredložil k žalobe zo dňa 30.4.2019 súhlas druhého spoluveriteľa VÚB Leasing, a.s., Bratislava, že má právo uplatniť aj v jeho mene spoločnú pohľadávku nedeliteľnú a zaplatiť ju na účet jedného spoluveriteľa. Žalobca súhlas druhého spoluveriteľa nepredložil a aj preto nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore. Aktívnu legitimáciu okrem už uvedených dôvodov nepreukázal aj z toho dôvodu, že sám oznámil postúpenie pohľadávok na spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o., Bratislava, pričom tvrdil, že oznámil práve pohľadávky tvoriace predmet sporu. Nemôže mať žalobca aktívnu legitimáciu k pohľadávke, ktorú postúpil na spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o.. Spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. si musí podať samostatnú žalobu.

8. Primárne zamietol súd žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu, sekundárne aj z toho dôvodu, že nárok žalobkyňa nepreukázala. V nadväznosti na a žalobkyňa žiadala zaplatiť sumu 5 046,19 € s 8 % úrokom z omeškania ročne titulom zmluvy o pôžičke. Žalovaná spotrebiteľka spochybnila platné uzavretie zmluvy o pôžičke na základe nepreskúmateľného právne irelevantného listinného dôkazu - žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro (čl. 17 spisu) zo dňa 9.11.2012. : Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. : Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. : Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. : Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z uvedeného je zrejmé, že bolo povinnosťou žalobkyne preukázať platný právny úkon zmluvy o pôžičke podľa uvedených o poskytovaní spotrebiteľských úverov. Len po preukázaní svojho dôkazného bremena spočívajúceho v platnom uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere mala právo žalobkyňa požadovať plnenie na základe platného právneho úkonu, teda zmluvné plnenie, pretože predmetom sporu nebolo vydanie bezdôvodného obohatenia (, s poukazom na odôvodnenie v bode 1. tohto rozsudku). Keďže uzavretie platného právneho úkonu a zmluvné podmienky žalobkyňa nepreukázala, nevznikol jej žiaden nárok na zmluvné plnenie. Ide o druhý dôvod, pre ktorý súd žalobu zamietol.

9. Z dôvodu, že žaloba bola primárne zamietnutá pre nedostatok aktívnej legitimácie, sekundárne pre nepreukázanie platného právneho úkonu, ako podmienky zmluvného plnenia, ktoré tvorilo predmet sporu, súd považoval za nadbytočné, nehospodárne a právne irelevantné zaoberať sa bezdôvodným

obohatením, ktoré netvorilo záväzný predmet sporu podľa , , ani vznesenou námietkou premlčania, ktorá by sa viazala k bezdôvodnému obohateniu, ktoré netvorilo predmet sporu, predmet dokazovania a nemohlo tvoriť ani predmet rozhodovania súdu.

10. Trovy konania: Podľa úspešnou stranou konania je žalovaná. Vzniklo jej právo na náhradu trov konania voči žalobkyni. Súd jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ. Súd nebude osobitne vyzývať žalovanú k predloženiu vyčíslenia. Priamo zo zákona, z výroku rozsudku vyplýva, že momentom právoplatnosti rozsudku má právo a povinnosť súd rozhodnúť o náhrade trov konania. Ku dňu právoplatnosti vzniká súbežne povinnosť žalovanej doručiť vyčíslenie náhrady trov konania. Z nijakého ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť súdu vyzývať k doručeniu vyčíslenia žalovanú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.