Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/8/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členiek senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: Y. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX X. X., L. U. 1, proti žalovanému: N.. T. K., nar. XX. XX XXXX, bytom XXX XX X. X., N. S. XX, o zaplatenie 19 800 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -70 zo dňa 19.09.2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -70 zo dňa 19.09.2017 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu (výrok I.) a rozhodol o nároku na náhradu trov konania, keď výrokom II. rozsudku vyslovil, že žalovaný má právo na plnú náhradu trov konania od žalobcu. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 19 800 eur s príslušenstvom, pričom v žalobe tvrdil, že išlo o súkromnú pôžičku, ktorú poskytol žalovanému na základe ústnej dohody dňa 2. apríla 2012. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože poprel uzavretie zmluvy o pôžičke so žalobcom a tvrdil, že suma 19 800 eur, ktorú prevzal dňa 2. apríla 2012 ako konateľ spoločnosti FamaStav, spol.s.r.o., bola zálohou na materiál na rekonštrukciu domu obchodnej spoločnosti žalobcu, realizovanú na základe zmluvy o dielo zo dňa 25.apríla 2012. Na dôkaz obchodného vzťahu obchodných spoločností strán žalovaný predložil listinné doklady a taktiež namietal, že žalobca žiada vrátenie tvrdenej pôžičky až po štyroch rokoch. Žalobca odmietal tvrdenie žalovaného, že táto suma bola zálohou na materiál použitý pri rekonštrukcii domu na základe zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 21. apríla 2012 jeho obchodnou spoločnosťou JPM finance s.r.o. a obchodnou spoločnosťou žalovaného FamaStav, spol. s r.o., ale išlo o pôžičku, ktorú žalobca poskytol žalovanému ako fyzická osoba fyzickej osobe (o čom svedčí príjmový pokladničný doklad zo dňa 2. apríla 2012) ešte pred uzatvorením zmluvy o dielo, v čase, keď len komunikoval s architektom o predbežnom rozsahu materiálu na rekonštrukciu domu. Na základe týchto žalobných tvrdení a obrany žalovaného súd uplatnený nárok právne posúdil podľa ustanovenia , v spojení s čl. 8, , , , , , a os. 1 a konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 2. apríla 2012 prevzal žalovaný od žalobcu sumu 19 800 eur. Táto okolnosť medzi stranami nebola sporná. Súd konštatoval spornosť v okolnosti, či tieto peniaze predstavovali súkromnú pôžičku poskytnutú žalobcom, ako fyzickou osobou, žalovanému, ako fyzickej osobe, mimo obchodného vzťahu obchodných spoločností strán tak, ako tvrdí žalobca, alebo či tieto peniaze boli zálohou na materiál na rekonštrukciu domu obchodnej spoločnosti žalobcu realizovanú obchodnou spoločnosťou žalovaného

na základe zmluvy o dielo zo dňa 25. apríla 2012. Súd konštatoval, že stranami predložené listinné doklady len potvrdzujú to, čo nebolo sporné - že dňa 2. apríla 2012 prevzal žalovaný od žalobcu sumu 19 800 eur a že medzi ich obchodnými spoločnosťami JPM finance s.r.o. a FamaStav, spol. s r.o. existoval v roku 2012 obchodný vzťah založený Zmluvou o dielo č. 06/2012/Chalupka, na základe ktorej obchodná spoločnosť žalovaného realizovala rekonštrukciu domu pre obchodnú spoločnosť žalobcu. Súd ďalej poznamenal, že na dôkaz svojho tvrdenia o uzavretí ústnej dohody o pôžičke strán, ako fyzických osôb, predložil žalobca len jeden priamy listinný dôkaz na žalovaným nespochybnené tvrdenie, že dňa 2. apríla 2012 odovzdal žalovanému sumu 19 800 eur. Okrem tohto dôkazu žalobca iný dôkaz súdu nepredložil a ani nenavrhol na preukázanie svojho tvrdenia žiadne dokazovanie. Žalovaný naproti tomu na dôkaz svojho tvrdenia súdu predložil listinné dôkazy o zmluvnom vzťahu obchodných spoločností strán a realizácii diela v danom období (čo žalobca nepopiera). Dôkazné bremeno preukázať tvrdené ústne uzavretie zmluvy o pôžičke stranami, ako fyzickými osobami, však spočívala na žalobcovi a podľa názoru súdu žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, lebo okrem nespochybneného dokladu o odovzdaní sumy iné dokazovanie na svoje tvrdenie nenavrhol. Jeho argumentácia, že v prípade vyplatenia sumy medzi obchodnými spoločnosťami by bol príjmový pokladničný doklad s poznámkou „účel - pôžička“ vyplnený inak, sa nejavila súdu prvej inštancie ako presvedčivá aj preto, že je zrejmé, že príjmový pokladničný doklad zo dňa 2.apríla 2012 vypĺňali dve osoby a rukou žalovaného je vyplnená len rubrika „firma“ a podpis. Súd konštatoval, že z vlastnej rozhodovacej činnosti, aj článku predloženého žalovaným, je všeobecne známe, že žalobca sa dlhodobo zaoberá o. i. požičiavaním finančných prostriedkov. Preto možno usudzovať, že by sumu 19 800 eur žalovanému ako pôžičku bez písomnej zmluvy o pôžičke a bez dohody o splatnosti pôžičky neposkytol. V kontexte listinných dôkazov predložených žalovaným a jeho žalobcom nespochybnenému tvrdeniu, že v danom období existoval obchodný vzťah obchodných spoločností strán, uveril súd tvrdeniu žalovaného, že suma 1.800 eur predstavovala zálohu na materiál potrebný na realizáciu diela. Hoci zmluvu o dielo uzatvorili strany ako konatelia spoločností až dňa 25.apríla 2012, súd vychádzal z názoru, že možno uveriť, že o realizácii diela zmluvné strany rokovali už predtým. Z e-mailovej komunikácie predloženej žalovaným vyplýva, že práve dňa 2. apríla 2012 dostal žalobca od N.. arch. T. P. výmery kontaktného zateplenia na prístavbu k domu. Tvrdenie žalovaného, že zálohu na materiál mu žalobca odovzdal práve v tento deň, sa tak súdu javilo ako logické a uveriteľné. Z uvedených dôvodov a na základe takéhoto zdôvodnenia následne súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Nakoľko žalovaný v konaní uspel v plnom rozsahu, súd mu priznal s poukazom na ustanovenie plnú náhradu trov konania a vyslovil, že o jej výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením ( ).

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a namietal skutkové a právne závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Považuje za nesporné, a vyplýva to aj s príjmového pokladničného dokladu zo dňa 2. apríla 2012, na ktorom je výslovne uvedené „pôžička“, že poskytnutá suma mala tento dôvod a nemohlo tak ísť o zálohu na materiál, pretože pokiaľ by to tak bolo, bol by to priamo uviedol na príjmový pokladničný doklad. Žalobca poukázal na to, že zmluva o pôžičke má charakter reálneho kontraktu, okrem dohody zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy sa na vznik záväzku z nej vyžaduje aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, k čomu medzi ním, ako veriteľom - poskytovateľom pôžičky a žalovaným, ako dlžníkom, aj došlo. Zmluva o pôžičke bola medzi nimi ako fyzickými osobami uzatvorená ústne a následne bola žalovanému poskytnutá finančná pôžička vo výške 19 800 eur, o prevzatí ktorej bol vyhotovený príjmový pokladničný doklad v deň poskytnutia pôžičky dňa 2. apríla 2012, pričom prevzatie tejto pôžičky potvrdil žalovaný priamo na tomto príjmovom pokladničnom doklade. Žalobca zdôraznil, že jasne a zrozumiteľne z daného pokladničného dokladu vyplýva, kto, komu, v akej výške a z akého dôvodu poskytol sumu 19 800 eur, pričom sám žalovaný vypísal predtlačenú časť príjmového pokladničného dokladu, kde uviedol seba ako fyzickú osobu a následne žalobca vypísal dátum a ostatné predtlačené časti príjmového dokladu a žalovaný uvedený doklad podpísal svojím podpisom. Po uplynutí lehoty splatnosti žalobca osobne požiadal a vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky, čo mu údajne žalovaný opakovane prisľúbil, rovnako aj písomne žalobca vyzval žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu na plnenie a vrátenie pôžičky, pričom nikdy ani žiadny iný dôvod vo svojich písomnostiach adresovaných žalovanému neuvádzal. Taktiež aj v odpovedi zo dňa 14. 9. 2016, ktorou reagoval na list - stanovisko žalovaného k jeho mimosúdnej výzve, žalobca uviedol opakovane dôvod vrátenia finančných prostriedkov ako pôžičky a argumentuje, že keby uvedená suma bola zálohou na materiál, tak by to na príjmovom doklade aj napísal. Poskytnutie pôžičky medzi žalobcom a žalovaným ako fyzickými osobami nemá žiadny súvis až z následne (o 3 týždne) uzatvorenou zmluvou o dielo číslo 6/2012/Chalúpka zo dňa 25.04.2012, ktorej účastníkmi sú obchodné spoločnosti, v ktorých sú žalobca a žalovaný konateľmi. Žalobca tvrdí, že v čase

poskytnutia pôžičky žalovanému dňa 2. apríla 2012 sa spolu ani len nerozprávali o obchodnej spolupráci, pretože v tom čase rodinný dom na S. ulici žalobcovi na základe zmluvy rekonštruovala úplne iná obchodná spoločnosť. Obchodná spolupráca založená medzi spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. a JPM finance s.r.o. sa žiadnym spôsobom netýkala predtým poskytnutej pôžičky medzi žalobcom a žalovaným ako fyzickými osobami, s touto podľa tvrdenia žalobcu nemala vôbec žiadny súvis. Podmienky obchodnej spolupráce boli bližšie špecifikované v zmluve o dielo. Tvrdenia žalovaného, že suma 19 800 eur predstavovala zálohu na materiál sú nepravdivé a účelové. Toto tvrdenie žalovaného nie je ničím podložené a nevyplýva zo žiadneho listinného dokladu. Žalobca taktiež uviedol, že ani v samotnej zmluve o dielo číslo 6/2012/Chalupka nie je spomenutá žiadna záloha na cenu diela a pokiaľ by boli pravdivé tvrdenia žalovaného, že išlo o zálohu za materiál, určite by o tejto zálohe bola zmienka v samotnej písomnej zmluve o dielo. Žalobca tvrdí, že až následne, po uzavretí zmluvy o dielo, boli na žiadosť žalovaného, ako konateľa spoločnosti FamaStav s.r.o., poskytnuté zálohy na materiál. Žalovaný účtoval obchodnej spoločnosti žalobcu cenu za dielo v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami a to jednotlivými faktúrami, pričom tieto faktúry boli riadne obchodnou spoločnosťou žalobcu zaplatené. Ani z jednej faktúry vystavenej žalovaným nevyplýva, že žalovaný prijal od žalobcov sumu 19 800 eur ako zálohu na materiál, ako sám účelovo začal tvrdiť v tomto konaní, pretože keby jeho tvrdenia boli pravdivé, túto sumu by žalovaný zúčtoval následne vo vystavených faktúrach. Žalobca uviedol, že po uzavretí zmluvy o dielo dňa 25. 4. 2012 medzi ich obchodnými spoločnosťami bol požiadaný o zálohu na materiál, o čom boli vystavené výdavkové pokladničné doklady, ktoré žalobca predložil súdu dňa 31. 5. 2017. Na týchto výdavkových pokladničných dokladoch sú v časti „Organizácia/firma“ a v časti „vyplatené komu“ uvedené obchodné názvy spoločností žalobcu a žalovaného a taktiež v časti „účel výplaty“ je uvedené záloha za materiál. Suma 19 800 eur nebola zo strany žalovaného vyúčtovaná žiadnym spôsobom, pretože nesúvisela so zmluvou o dielo. V danom období žalobca so žalovaným neriešil pôžičku, ktorú mu poskytol, dôveroval mu a nemal pochybnosť o jeho serióznom prístupe k urovnaniu predmetnej pôžičky, keďže obchodná spolupráca, ktorá potom medzi ich spoločnosťami vznikla a prebiehala, bola vysporiadaná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca považuje za nesporný ním uplatnený nárok voči žalovanému z titulu vrátenia poskytnutej pôžičky. Odvolaním napadnutý rozsudok považuje preto za nezákonný z dôvodu podľa ustanovenia , pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie jeho žalobe a prizná mu nárok na náhradu trov konania.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v plnej miere za spravodlivý. Odvolanie žalobcu považuje len za oddialenie povinnosti, ktorá mu z daného rozsudku vyplýva. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na vyplnenú predtlačenú časť príjmového pokladničného dokladu „firma“ s tým, že do tejto kolónky žalovaný uviedol svoje meno, žalovaný poznamenal, že za firmu koná konateľ, ktorý má trvalé bydlisko a pokiaľ ide o účel vyplnený ako pôžička, žalovaný namietal, že pri jeho podpise táto kolónka nebola uvedená a bola dopísaná dodatočne. Žalovaný tvrdí, že uvedený príjmový pokladničný doklad doniesol vyplnený aj s peniazmi žalobca, nie je teda pravda, že žalovaný ako prvý napísal svoje meno a žalobca ho následne vypísal a až potom žalovaný podpísal. V ďalšom texte vyjadrenia žalovaný poukázal na článok uverejnený v týždenníku Plus 7 dní, týkajúci sa osoby žalobcu. Žalovaný poukázal na predošlé praktiky žalobcu pri požičiavaní peňazí iným fyzickým osobám, vyplývajúce z uvedeného publikovaného článku a vzhľadom na to namietal údajnú ústnu zmluvu a hlavne, že nie je doposiaľ zrejmé zo žiadnej skutočnosti, kedy vlastne mala uplynúť lehota splatnosti. Žalovaný tvrdí, že žalobca by mu bez podpísania zmluvy o pôžičke s jasne stanovenými podmienkami sumu 19 800 eur určite nepožičal. Žalovaný naďalej tvrdí, že iný ako obchodnoprávny vzťah medzi nimi nebol. E-mail zo dňa 2. 4. 2012 potvrdzuje, na čo bola poskytnutá záloha vo výške 19 800 eur a to podľa výmerov stavebných prác. To dokazuje, že ešte pred týmto dátumom muselo prebehnúť rokovanie o budúcej obchodnej spolupráci. Taktiež tvrdenie žalobcu, že v tom čase prebiehala rekonštrukcia prevádzaná inou obchodnou spoločnosťou, je nepodstatné, pretože to by nebránilo, aby poskytol uvedenú zálohu na budúce práce s následným uzatvorením zmluvy o dielo so stavebnou firmou žalovaného. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na zmluvné podmienky obsiahnuté v čl. VI. zmluvy o dielo, tieto boli podľa požiadavky žalobcu a po vzájomnom dohovore zmenené, čo dokazuje aj zápisnica Daňového úradu Banská Bystrica, ktorá je doložená v súdnom spise. Skutočnosť, že finančné prostriedky, ktoré dňa 2. 4. 2012 žalobca poskytol žalovanému, sú zálohou, dokazujú ním predložené príjmové doklady zo dňa 31. 5. 2017. Predložený príjmový doklad s dátumom 20. 6. 2012, kde je uvedený účel výplaty : Záloha za materiál farba fasáda - z tohto logicky vyplýva, že ku dňu 20. 6. 2012 bolo hotové zateplenie

budovy a ostával už finálny úkon dať farbu na fasádu. Uvedené dokazuje podľa názoru žalovaného, že do 20. 6. 2012, teda do doby, kedy bola poskytnutá druhá záloha a to na farbu na fasádu, boli už hotové stavebné práce z poskytnutej prvej zálohy zo dňa 2. 4. 2012 a teda z tej sumy 19 800 eur. Pokiaľ ide o vyúčtovanie uvedenej zálohy 19 800 eur, k tomuto sa žalovaný vyjadril v štádiu prvoinštančného konania, z ktorého vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že tvrdenia o nezaúčtovaní sumy 19 800 eur sú nepravdivé. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovaného.

4. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného a tvrdenia v ňom obsiahnuté označil za účelové a nezakladajúce sa na pravde. Pokiaľ ide o predtlačený príjmový doklad, uviedol, že tento zakúpil v predajni ŠEVT a samotná predtlač na týchto príjmových dokladov obsahuje označenie „Organizácia/ firma“, pričom nie je na takýchto dokladoch uvedené iné označenie týkajúce sa napríklad fyzickej osoby. Žalobca tvrdí, že príjmový doklad s takýmto označením používal bežne pri prevzatí pôžičky a poskytnutí finančných prostriedkov aj s fyzickou osobou, svojimi dlžníkmi. Naďalej tak tvrdí, že uvedené finančné prostriedky, ktoré sú predmetom tohto sporu, požičal žalovanému ako fyzickej osobe a nie jeho spoločnosti ako právnickej osobe. Táto skutočnosť je nesporná a vyplýva aj z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 2.4.2012, na ktorom je navyše jednoznačne uvedený účel „pôžička“ a žalobca trvá na tom, že pokiaľ by išlo o preddavok na materiál, napísal by iný dôvod do pokladničného dokladu a nie pôžičku. Prevzatie tejto pôžičky potvrdil žalovaný priamo na tomto príjmovom pokladničnom doklade svojím podpisom. Žalobca pripúšťa, že síce doniesol daný príjmový doklad s predtlačou, ale sám žalovaný vypísal predtlačenú časť príjmového pokladničného dokladu, kde sám seba označil ako fyzickú osobu a následne žalobca vypísal dátum a ostatné predtlačené časti príjmového dokladu a žalovaný tento doklad podpísal. Žalobca zdôraznil, že následný obchodný vzťah medzi ich obchodnými spoločnosťami vznikol až o 3 týždne a nemá žiadny súvis s pôžičkou. Naďalej tvrdí, že v čase poskytovania pôžičky žalovanému dňa 2. 4. 2012 sa spolu ani len nerozprávali o obchodnej spolupráci. Následná obchodná spolupráca medzi obchodnými spoločnosťami nemala vôbec žiadny súvis s predtým poskytnutou pôžičkou medzi nimi ako fyzickými osobami. Tvrdenia žalovaného, že v prípade sumy 19 800 eur išlo o zálohu na materiál, sú nepravdivé a účelové. Toto tvrdenie nevyplýva zo žiadneho listinného dôkazu. V následnom texte je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu obsahovo zhodné s jeho odvolaním.

5. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu k jeho predošlému vyjadreniu k odvolaniu žalobcu a naďalej tvrdí, že vyplnený príjmový doklad s peniazmi predložil žalobca, pri vypisovaní kolónky firma je uvedené meno žalovaného ako konateľa obchodnej spoločnosti, pretože peniaze boli prevzaté ako záloha za dojednané stavebné práce a v čase podpisu nebola vyplnená kolónka účel. Naďalej tvrdí, že ako fyzická osoba nemal so žalobcom žiadnu finančnú pôžičku a žiadna zmluva o pôžičke medzi nimi uzavretá nebola. Z údajnej ústnej zmluvy o pôžičke nevyplýva uplynutie lehoty splatnosti, ako aj forma údajného splácania dlhu je nejasná. Čo sa týka dátumu uzatvorenia zmluvy o dielo číslo 6/2012/Chalupka zo dňa 25. 4. 2012, v článku II bod 2.1 je potvrdené, že zmluva o dielo je uzavretá na základe ponuky zhotoviteľa, čo dokazuje, že pred uzatvorením tejto zmluvy o dielo prebiehali jednania, ktoré dokazuje aj emailová komunikácia zo dňa 2. 4. 2012, na základe ktorej mu poskytol žalobca uvedenú zálohu vo výške 19 800 eur. V ďalšom texte je vyjadrenie žalovaného opakovaním tvrdení a stanoviska žalovaného obsiahnutých v jeho predošlom vyjadrení k odvolaniu žalobcu. V závere vyjadrenia pripojil žalovaný k svojmu stanovisku fotku svedčiacu o zhotovených stenách a dodanom sadrokartóne v zmysle zmluvy o dielo.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací ( - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia a ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd prvej inštancie náležite a správne zistil skutkový stav veci, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle ustanovenia je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca, ako odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvej inštancie v čase jeho rozhodovania, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení a o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť prezentované v prvoinštančnom

konaní. Odvolaním len spochybnil vyvodený právny názor súdu prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania a na základe súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu a namietal dôvody a právne posúdenie veci, pokiaľ prvoinštančný súd uviedol, akými úvahami sa spravoval a na podklade ktorých skutočností zaujal právny názor vyslovený vo výroku rozsudku, ktorým žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie správne zisteného skutkového stavu a nebolo preto potrebné zo strany odvolacieho súdu doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie ( ).

8. Žalobca sa žalobou doručenou príslušnému súdu dňa 07.11.2016 domáhal voči žalovanému, aby mu zaplatil sumu 19.800,- eur spolu s príslušenstvom z titulu nároku, ktorý mal podľa skutkových a právnych tvrdení obsiahnutých v žalobe vzniknúť žalobcovi na základe podľa jeho tvrdení ústne dojednanej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 02.04.2012, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému finančnú pôžičku vo výške 19.800 eur. Listinný dôkaz, ktorým žalobca mal snahu preukázať svoje tvrdenia, bol príjmový pokladničný doklad zo dňa 02.04.2012, podpísaný žalovaným, v ktorom je žalovaný v časti tlačiva „Firma“ označený menom, priezviskom a bydliskom, s vyplneným textom „Prijaté (od), kde je uvedené meno, priezvisko a neúplná adresa bydliska žalobcu (len ulica, bez evidenčného čísla a bez uvedenia mesta bydliska), je v ňom vyplnená suma 19.800 eur číselne aj slovne a vyplnený „Účel“ : Pôžička a dokument je datovaný dňom 02.04.2012 a podpísaný žalovaným.

9. Vychádzajúc z ustanovenia (ďalej len „“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Podľa článku 8 sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Odvolací súd, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania, po oboznámení sa s obsahom spisu, procesnými vyjadreniami strán sporu, právnymi i skutkovými okolnosťami ktoré tvorili procesný útok žalobcu, ako aj tvrdeniami, na ktorých bola postavená procesná obrana žalovaného, sa plne stotožňuje s prijatých záverom súdu prvej inštancie, že neboli žalobcom preukázané zákonné podmienky na priznanie uplatneného nároku voči žalovanému, pretože súdu dostatočne hodnoverne a dôveryhodne nepreukázal právny dôvod, na základe ktorého by žalovanému vyplynula povinnosť vrátiť žalobcovi prijatú sumu 19.800 eur. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalobca v spore predložil na podporu svojich tvrdení o súkromnej pôžičke jediný priamy dôkaz - príjmový pokladničný doklad, ktorého obsah odvolací súd konštatoval vyššie, ktorého mechanizmus vzniku však bol žalovaným popretý, a okrem neho nedokázal žalobca produkovať žiadne iné hodnoverné preukázanie vzniku súkromného občianskoprávneho vzťahu medzi ním a žalovaným, neuniesol dôkazné bremeno preukázania tvrdeného, ktoré jednoznačne zaťažuje žalobcu. Žalovaný nepoprel prevzatie sumy 19.800 eur dňa 02.04.2012, avšak tvrdil, že tieto financie mu boli žalobcom poskytnuté z úplne iného skutkového a právneho dôvodu, a tým bol obchodnoprávny vzťah medzi obchodnými spoločnosťami strán sporu, v ktorých boli obaja konateľmi a malo sa jednať o zálohu na zakúpenie materiálu potrebného na realizáciu prác v zmysle dojednanej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi obchodnou spoločnosťou žalobcu a obchodnou spoločnosťou žalovaného. Žalovaný na dôkaz svojho tvrdenia súdu predložil listinné dôkazy o zmluvnom vzťahu obchodných spoločností strán a realizácii diela v danom období a to Zmluvu o dielo č. 6/2012/Chalupka zo dňa 25.04.2012 a Dodatok č.1 k tejto zmluve zo dňa 28.06.2012, súpis vykonaných práv v období júl 2012 s výslednou sumou 18.000 eur bez DPH, s DPH 21.600,- eur, podpísaný žalobcom aj žalovaným, ako konateľmi obchodných spoločností, Cenovú ponuku - dodatok č. 1 zo dňa 28.06.2012, znejúcu na tú istú sumu 21.600 eur a podpísanú stranami sporu, ako konateľmi obchodných spoločností, faktúru č. 2012/068 znejúcu na sumu 21.600 eur, na podporu svojich tvrdení a ich preukázanie predložil žalovaný aj nájomnú zmluvu na prenájom fasádneho lešenia zo dňa 03.05.2012, dodaného na stavbu novostavby bytového dumu v Banskej Bystrici na ulici U. S., protokoly o odovzdaní lešenia prenajímateľom lešenia obchodnej spoločnosti žalovaného zo dňa 04.05.2012 a dňa 11.05.2012, pričom tento obchodnoprávny vzťah žalobca ani nepopieral. Žalovaný na podporu svojej procesnej obrany predložil súdu aj mailovú komunikáciu medzi žalobcom a N.. arch. T. P. zo dňa 02.04.2012, ktorou architekt oznámil žalobcovi konkrétne údaje a výmery kontaktného zateplenia na prístavbe Chalupkova. Okrem toho je však zásadné z hľadiska hodnotenia dôveryhodnosti a dostatočnej presvedčivosti a výpovednej hodnoty predložených dôkazov,

že žalovaný spochybnil jediný priamy dôkaz produkovaný žalobcom - a to príjmový doklad zo dňa 02.04.2012 a to nielen ohľadom právneho dôvodu jeho vystavenia a skutkových okolností v dôsledku ktorých bol vystavený, ale žalovaný najmä poukázal na to, že celkom zjavne z neho vyplýva, že bol vypísaný dvomi osobami. Žalovaný tvrdil, že v čase prevzatia tejto finančnej hotovosti, ktorou mala byť záloha na nákup potrebného materiálu, bola ním vypísaná len časť „Firma“ s označením jeho mena a priezviska a bydliska a jeho podpis. Ostatné časti vypisoval žalobca, pričom žalovaný výslovne trval na tom, že v čase jeho podpisu tohto dokladu nebol v ňom označený účel prevzatia finančnej hotovosti. Účel „Pôžička“ do neho dopísal žalobca bez vedomia a podpisu žalovaného. Je tak nutné konštatovať, že aj tento jediný priamy listinný dôkaz o existencii súkromnoprávneho záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ako fyzickými osobami, bol spochybnený žalovaným. Pokiaľ sa v spore žalobca bránil tvrdeniam žalovaného o dôvode prevzatia sumy 19.800 eur od neho dňa 02.04.2012 a tvrdil, že v zmysle platných daňových zákonov pokladničné doklady (príjmové aj výdavkové) musia obsahovať zákonom požadované náležitosti a doložil do spisu výdavkové pokladničné doklady vystavené jeho obchodnou spoločnosťou obchodnej spoločnosti žalovaného ( zo dňa 20.06.2012, 06.07.2012, 11.07.2012, 31.07.2012), ktoré tieto označenia obsahujú, žalovaný tvrdil, že príjmový doklad zo dňa 02.04.2012 neobsahuje jeho označenie ako konateľa obchodnej spoločnosti z dôvodu, že malo ísť len o akýsi neformálny a neoficiálny predbežný doklad o prevzatí tejto sumy na účely zálohovej platby na účely nakúpenia potrebného materiálu ešte pred uzatvorením zmluvy o dielo, ktorý mal byť podľa jeho tvrdenia a ich dohody roztrhaný žalobcom po tom, ako bol vystavený oficiálny doklad a faktúra. Týmto vysvetlil žalovaný dôvod, pre ktorý sa označil v príjmovom doklade ako fyzická osoba.

12. Odvolací súd po zhrnutí relevantných výsledkov dokazovania, po ich zhodnotení sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že na podklade takéhoto dokazovania súd nemal jednoznačne, dostatočne hodnoverne a nespochybniteľne preukázané skutkové a právne tvrdenia žalobcu o existencii zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným ako súkromnými osobami. Odvolací súd len poznamenáva, že sa aj jemu javí málo pravdepodobné, že by žalobca tak vysokú peňažnú sumu poskytol žalovanému len na podklade takého dokumentu, ktorý sa bežne využíva v obchodnom styku, bez písomnej zmluvy (pri zohľadnení zachovania predpokladanej miery rozumnej obozretnosti) a najmä - čo je relevantná procesná obrana žalovaného - bez dojednania splatnosti pôžičky a termínu jej vrátenia. Odvolací súd poznamenáva, že nielenže žalobca nepreukázal lehotu splatnosti pôžičky, teda vymedzenie času jej vrátenia (čo je, mimochodom, podstatná esenciálna náležitosť zmluvy o pôžičke v zmysle zákonnej definície podľa ustanovenia ), no výslovne na pojednávaní dňa 30.05.2017 uviedol, že poskytol žalovanému tak vysoký finančný obnos „na dobré slovo“, a výslovne uviedol, že splatnosť pôžičky si nedojednali. Odvolací súd poznamenáva, že je taktiež pochybné, že by tak vysoký obnos žaloval žalobca až po období vyše štyroch rokov od poskytnutia údajnej pôžičky (02.04.2012, žaloba bola podaná dňa 07.11.2016). Odvolací súd potom po vyhodnotení dokazovania a tvrdení strán sporu konštatuje, že aj podľa jeho názoru žalobca neuniesol dôkazné bremeno na vyvrátenie obrany žalovaného, že prijaté finančné prostriedky vo výške 19.800 eur nemali súvis s obchodnou spoluprácou medzi obchodnými spoločnosťami strán sporu v danom období a neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia o existencii zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným ako fyzickými osobami. Jediný priamy dôkaz - príjmový pokladničný doklad

- ktorého však obsah a mechanizmus vyplňovania žalovaný spochybnil, nie je dostatočne silným a hodnoverným dôkazom, ktorý by oprávňoval súd vyhovieť žalobe a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu spolu s príslušenstvom.

13. Možno potom zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie meritórne rozhodol, pri zdôraznení neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu, boli vecne správne. Odvolací súd preto, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a po zvážení všetkých relevantných skutočností rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnom výroku I. podľa ustanovenia a ako vecne správny potvrdil.

14. V nadväznosti na vecnú správnosť meritórneho výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie a teda konštatovanie plného procesného úspechu žalovaného, pokiaľ súd žalobu vo vzťahu k nemu zamietol v celom rozsahu z dôvodu, že sa žalobcovi nepodarilo v spore preukázať jej dôvodnosť, je potom vecne správny aj závislý výrok II. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v súlade so zásadou zohľadnenia miery procesného úspechu a neúspechu strán sporu, vyplývajúcej z ustanovenia v spojení s ustanovením , priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Odvolací súd

poznamenáva, že v konaniach o peňažné plnenie ide o typické sporové konanie, v ktorom sa v plnej miere požaduje preukázanie skutkových tvrdení a unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, ako subjektu, ktorý si nárokuje určité majetkové tvrdené právo.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením podľa pomeru úspechu strán v konaní ( ) a vyslovil, že žalobca, ako procesne neúspešná strana sporu, je povinný zaplatiť procesne úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške v súlade s ustanovením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).