Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_28Sa-36-2019.pdf
PDF · 82.31 KB
Case nature
Subarea
28Sa/36/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Ing. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX H. J. S., práv. zast. JUDr. Vladimírom Durajom, advokátom so sídlom N. XXXX, XXX XX P., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, 010 08 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OÚ-ZA- OOP1-2019/020460/hri zo dňa 21.08.2019
rozhodol:
Žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím číslo: OÚ-ZA-OOP1-2019/020460/hri zo dňa 21.08.2019 žalovaný odvolanie navrhovateľa - žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy č: OU-ZA-OVVS2-2018/031266/1226/KON zo dňa 18.10.2018 potvrdil.
2. Prvostupňovým rozhodnutím č.j. OÚ-ZA-OVVS2-2018/031266/1226/KON zo dňa 18.10.2018 Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov konanie voči osobe S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXX vo veci spáchania priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 42a ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v spojení s § 21a ods.1 písm. c/ zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. Ing. Z. H. uložil povinnosť podľa § 79 ods. 1 cit. zákona uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,- €. Z odôvodnenia vyplýva, že správny orgán začal vo veci konať na základe návrhu na prejednanie priestupku na úseku práva na prístup k informáciám Ing. Z. H., podľa ktorého sa obvinená S. I. mala dopustiť priestupku na úseku práva na prístup k informáciám na takom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
3. Predtým ako správny súd meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, posudzoval v zmysle § 97 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“), či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej „procesné podmienky“).
4. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
5. Úlohou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.
6. Aktívna procesná legitimácia žalobcu ako procesná podmienka v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve.
7. Podľa § 72 písm. d/ zák. č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch v znení účinnom ku dňu 04.09.2019 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) v konaní o priestupku sú účastníkmi konania navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.
Podľa § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupky podľa § 42a a § 49 ods. 1 písm. a) sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len "navrhovateľ"). Priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) sa prejednáva len na návrh poškodenej osoby, jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka, ak je poškodená osoba vo vzťahu k páchateľovi priestupku blízkou osobou a k ublíženiu na zdraví alebo spôsobeniu škody na majetku došlo iba tejto blízkej osobe, prípadne aj páchateľovi priestupku.
Podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom.
8. Správny súd konštatuje, že je nespornou skutočnosťou, že žalobca bol ako navrhovateľ účastníkom priestupkového konania v zmysle § 72 písm. d/ v spojení s § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch, pričom v priestupkovom konaní sa rozhodovalo o obvinení z priestupku S. I., starostky Obce Povina. Rozhodnutie o priestupku v posudzovanej veci (o vine a treste) sa osobne týkalo iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami neovplyvnilo právnu pozíciu žalobcu, t.j. nezasiahlo do právnej sféry žalobcu a ani nespôsobilo zmenu jeho právneho postavenia.
9. Správny súd ďalej poukazuje na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžo/97/2014 zo dňa 03.08.2016, podľa ktorého „Obdobná problematika aktívnej legitimácie na podanie žaloby účastníka priestupkového konania už bola riešená vo viacerých konaniach vedených na Najvyššom súde Slovenskej republiky, (napr. 3 Sži/1/2011, 6Sžo/434/2009) v ktorých bol judikovaný názor: „ Zákon o priestupkoch v § 67 rozlišuje priestupky prejednávané z úradnej povinnosti a priestupky, ktoré sa prejednávajú iba na návrh. Pri priestupku, ktorý možno prejednať len na návrh, môže návrh podať postihnutá osoba, príp. jej zákonný zástupca alebo opatrovník. Podstata návrhových priestupkov je
v tom, že navrhovateľ musí konanie o priestupku svojim vlastným úkonom vyvolať, bez jeho návrhu nebude konanie prípadného páchateľa priestupku z úradnej povinnosti skúmané. Navrhovateľ tak disponuje návrhom na začatie konania a celým konaním o priestupku. Navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku, je v zmysle § 72 zákona o priestupkoch účastníkom konania o priestupku a pri priestupkoch, ktoré možno prejednať len na návrh, sa môže odvolať proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku alebo povinnosti navrhovateľa uhradiť trovy konania, môže sa tiež odvolať proti rozhodnutiu o zastavení konania. Tieto práva priznáva zákon o priestupkoch navrhovateľovi v konaní o priestupku, avšak od správneho konania o priestupku je potrebné rozlišovať súdne konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby, ktorú nie je možné vnímať ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Preto len z postavenia navrhovateľa ako účastníka konania o priestupku, príp. jeho práva podať odvolanie proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku, nie je možné vyvodzovať jeho právo na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom. Podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol vec meritórne rozhodnúť, sú stanovené O.s.p. Napadnuté uznesenie krajského súdu bolo vydané v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“ (§ 247 až § 250k O.s.p.).
Základná charakteristika tohto druhu správneho súdnictva je vymedzená v § 247 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Žaloba proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu nie je bežným opravným prostriedkom, ktorý je k dispozícii všetkým účastníkom predchádzajúceho správneho konania, čo vyplýva z § 250 ods. 2 O.s.p., ktorý presne definuje, kto môže podať žalobu proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu. Žalobu môže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach, resp. s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo (§ 250 ods. 2 O.s.p.). Pre žalobcu tak v správnom súdnictve, ktorý napáda rozhodnutie správneho orgánu, musia byť splnené okrem všeobecných podmienok konania na strane účastníkov, predpoklady stanovené v § 250 ods. 2 O.s.p. Žalobca ako účastník správneho konania musí byť ukrátený na svojich právach rozhodnutím správneho orgánu. Len na základe žaloby podanej oprávnenou osobou, môže súd vec meritórne prejednať, čo vyplýva aj z § 250d ods. 3 O.s.p., podľa ktorého súd konanie zastaví, ak žalobu podala neoprávnená osoba. Ak určité osoby majú možnosť vyvolať priestupkové konanie svojim návrhom, tak potom prejednanie priestupku je výlučne v záujme týchto osôb. Avšak tento ich záujem na potrestaní páchateľa nie je také právo, ktorého ochrany by sa mohli domáhať podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Správne súdnictvo slúži na ochranu tých osôb, ktoré boli rozhodnutím správneho orgánu ukrátené na svojich právach. Napadnuté rozhodnutie ohľadom žalobcu nezakladá, nemení ani záväzne neurčuje žiadne jeho práva či povinnosti. Preto žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby.
10. Podľa názoru správneho súdu tieto právne názory sú plne použiteľné aj za účinnosti Správneho súdneho poriadku, keďže podmienka aktívnej procesnej legitimácie na podanie správnej žaloby tak, ako bola definovaná v piatej časti O.s.p. zostala zachovaná aj v Správnom súdnom poriadku.
11. Žalobou zo dňa 11.10.2019 žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Z obsahu žaloby je zrejmé, že napadol výrok, ktorým prvostupňový správny orgán konanie zastavil z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. Všetky žalobné námietky smerovali k preukázaniu nezákonnosti tohto výroku, keď namietal, že zistenie skutkového stavu orgánu verenej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, zistenia žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie je neprekúmateľné, keď žalovaný neuviedol svoje stanovisko k tomu, že bolo konštatované, že starostka Obce Povina jednoznačne konala nezákonne, keď ako povinná osoba nerozhodla o odvolaní žalobcu. Z obsahu žaloby správny súd zistil, že žalobca v súdnom konaní neoznačil ako predmet súdneho prieskumu aj výrok o trovách správneho konania. V predmetom podaní vyjadroval len svoj názor na postup obvinenej starostky Obce Povina a na správnosť rozhodnutia žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa v časti, v ktorej priestupkové konanie zastavil.
12. Žalobca v žalobe musí nielen tvrdiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ale musí uviesť rozsah, v akom žiada rozhodnutie a postup preskúmať z hľadiska ukrátenia jeho práv. Rozsah napadnutia rozhodnutia znamená určenie výrokov správneho rozhodnutia, ktoré sa majú preskúmať správnym súdom. Súd nepreskúmava celé rozhodnutie z úradnej povinnosti, ale len v rozsahu napadnutia, ktorý je určený navrhovaným výrokom súdneho rozhodnutia.
13. Správny súd vyhodnotil predmet súdneho prieskumu v súlade s obsahom podanej žaloby. Rozsahom a dôvodmi žaloby je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný. Z dôvodu, že rozsah súdneho prieskumu nemôže prekročiť rámec námietok uvedených v žalobe, nemohol byť predmetom súdneho prieskumu výrok rozhodnutia žalovaného o trovách správneho konania, ktorý nebol zo strany žalobcu namietaný. Žalobca žalobou napadol len rozhodnutie správneho orgánu o zastavení konania vo veci priestupku vydané v zmysle § 76 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch. Rovnako tomu tak bolo aj v priestupkovom konaní, keď podal odvolanie. Táto skutočnosť vyplýva aj z bodu I. žaloby, keď žalobca výslovne uviedol, že Okresný úrad Žilina vydal rozhodnutie, ktorým konanie zastavil z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná nie je priestupkom, následne podal voči tomuto rozhodnutiu (teda nie výroku o trovách konania) žalobca odvolanie a žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
14. Žalobca teda v žalobe namietal jedine výrok o zastavení priestupkového konania voči S. I. podľa § 76 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch. Za tohto stavu veci žalobca nie je, podľa názoru správneho súdu, osobou oprávnenou na podanie žaloby, pretože žalobou sa žalobca domáhal zrušenia takého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím (zastavenia priestupkového konania), ktorým nebolo rozhodnuté o žiadnych právach alebo povinnostiach žalobcu, z čoho vyplýva, že týmto rozhodnutím žalobca nemôže byť ani ukrátený a ani dotknutý na svojich subjektívnych právach.
15. Vo vzťahu k tomuto výroku žalobca nesplnil základnú procesnú podmienku podľa § 178 ods. 1 SSP a to, ukrátenie na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, preto podal žalobu ako zjavne neoprávnená osoba a podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP takúto žalobu správny súd odmietol.
16. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu a podáva sa na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V Žiline, dňa 04. februára 2020