Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/18/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobkyne: Y.. Y. R., W.. X.X.XXXX, F. F. XXXX/XX, XXX XX V. proti žalovanému: E. R., W.. X.X.XXXX, F. I. X, XXX XX V., o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu

rozhodol:

I. Z r u š u j e právo spoločného nájmu družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na ulici F. XX, U. V., pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva.

II. U r č u j e, že výlučným nájomcom družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na ulici F.W. XX, U. V. a výlučným členom Územného bytového družstva V.K. - Ť., F. XX, V., je žalobkyňa.

III. Žalovaný je p o v i n n ý predmetný byt vypratať do 15 dní odo dňa zabezpečenia náhradného ubytovania, ktoré je p o v i n n á zabezpečiť žalobkyňa.

IV. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala zrušenia práva spoločného nájmu k družstevnému bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí na ulici F. XX U. V., pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva a náhrady trov konania s tým, aby ju súd určil za výlučnú nájomkyňu predmetného bytu a výlučnú členku bytového družstva, a aby rozhodol, že žalovaný nemá právo na bytovú náhradu. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že za trvania manželstva strany sporu nadobudli členstvo v ÚBD a vznikol im spoločný nájom k bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí na ulici F. XX U. V., pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 20.11.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2017, bolo manželstvo strán sporu rozvedené. Dôvodila, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode ohľadom zrušenia práva spoločného nájmu bytu a vyriešeniu otázky kto sa stane ďalším nájomcom predmetného bytu a členom družstva a dodala, že v súčasnosti predmetný byt užíva výlučne ona a v ktorom bývajú spolu s ňou synovia pochádzajúci z manželstva so žalovaným. Poukázala na to, že žalovaný má vyriešenú bytovú otázku a preto mu žiadna bytová náhrada neprislúcha.

2. Žalobkyňa spolu so žalobou na preukázanie svojho nároku doručila nájomnú zmluvu o prenechaní družstevného bytu do užívania zo dňa 27.3.1996, rozhodnutie ÚBD Košice - Ťahanovce o pridelení družstevného bytu zo dňa 18.3.1996, rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 20.11.2017 sp. zn. ; v priebehu konania žalobkyňa doručila výpis z LV č. XXXXX pre katastrálne územie Južné mesto, obec Košice - Juh, okres Košice IV.

3. Žalobkyňa použila nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrh na vykonanie dokazovania hore uvedenými dôkazmi.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 10.1.2019, v ktorom uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí, dôvodiac, že k predmetnému bytu sa dopracovali spoločne, pričom do výmeny bytov vložil nemalé finančné prostriedky. Uviedol, že dňa 21.3.2005 odišiel zo Slovenska pracovať do zahraničia z dôvodu finančného zabezpečenia rodiny. Poukázal na to, že má nárok na náhradné bývanie, pretože sa vrátil zo zahraničia späť na Slovensko.

5. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe.

6. K vyjadreniu žalovaného zaujala stanovisko (replika) žalobkyňa písomným podaním zo dňa 18.3.2019, v ktorom uviedla, že predmetný byt, ktorý je predmetom konania, nadobudli strany sporu v roku 1996 a dodala, že o výmenou bytov, v ktorých bývali pred bytom na ulici F. XX U. V. sa zaslúžili obidve strany rovnocenne. Uviedla, že žalovaný bol nútený odísť pracovať do zahraničia, nie však kvôli zabezpečeniu rodiny, ale kvôli dlhom, ktoré bolo potrebné nevyhnutne splácať. Poukázala na výpis z LV, ktorý súdu predložila a z ktorého vyplýva, že žalovaný je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom bytu na ulici I. X U. V..

X. Spolu s týmto vyjadrením žalobkyňa súdu predložila dôkazy o splácaní dlhov vzniknutých počas trvania manželstva voči veriteľom.

8. K replike žalobkyne sa vyjadril duplikou žalovaný zo dňa 15.8.2019, v ktorom uviedol, že je pravdou, že pred uzavretím manželstva mala žalobkyňa byt na V. XX, avšak aj on bol vlastníkom bytu na ulici A. XX U. V., ktorý sa predal v roku 1993 a v tom čase sa vymenil 1-izbový byt na V. XX za 4-izbový na ulici H. XX U. V., pričom celá výmena, t. j. doplatok, rekonštrukcia, sťahovanie bola hradená z peňazí z predaja bytu na ulici A. XX. Následne opätovne došlo k výmene 4-izbového bytu na ulici H. XX za byt W. G. T. U. V. a následne opäť výmena tohto bytu za byt, ktorý je predmetom tohto konania. Uviedol, že je pravdou, že titulom daru je väčšinovým spoluvlastníkom bytu na ulici I. X, avšak dar od jeho matky nemá nič spoločné s predmetom tohto sporu.

9. Žalovaný spolu s duplikou doručil nasledovné dôkazy: zápisnicu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 21.8.1990, zmluvu o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohodu o majetkovom vyporiadaní zo dňa 8.1.1993.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 21.11.1992, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 20.11.2017 sp. zn. právoplatne rozvedené; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2017. V čase rozhodovania o predmete sporu deti pochádzajúce z manželstva strán sporu nadobudli plnoletosť. Je nesporné, že rozhodnutím o pridelení družstevného bytu, členské číslo XXXXX zo dňa 18.3.1996 bol pridelený žalobkyni ako členke ÚBD Košice - Ťahanovce, 3-izbový byt v bloku XXX C, sekcia X, na X. poschodí, č. bytu XX/XX v Košiciach, ulica F. XX. Medzi ÚBD Košice - Ťahanovce a stranami sporu bola dňa 27.3.1996 uzavretá nájomná zmluva o prenechaní družstevného bytu do užívania a táto zmluva bola uzavretá na základe rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 14.3.1996 a dohody o výmene bytu zo dňa 8.3.1996. Je nesporné, že žalovaný je väčšinovým spoluvlastníkom bytu č. XX, nachádzajúcom sa na prízemí, vo vchode č. X, na ulici I. X U. V., obytný dom súpisného č. XXXX, postavený na parcele XXXX/XX o výmere XXX m2, druh: zastavaná plocha a nádvoria a to v podiele X/X k celku, t. j. 3, čo vyplýva z LV č. XXXXX pre katastrálne územie Južné mesto, obec Košice - Juh, okres Košice IV; titul nadobudnutia: rozhodnutie o povolení vkladu darovacej zmluvy U.-XXXXX/XXXX zo dňa 31.10.2018-2349/18.

11. Súd vec právne posúdil nasledovne:

12. Podľa , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania.

13. Podľa , pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.

14. Podľa , ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

15. Podľa , ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

16. Podľa , ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

17. Podľa , pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

18. Podľa , ak ide o prípady podľa a druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie.

19. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že stranám sporu vzniklo spoločné členstvo v ÚBD Košice - Ťahanovce, Bukureštská 12, Košice i právo spoločného nájmu bytu nachádzajúceho sa v Košiciach na ulici Berlínska 27, č. bytu 11, na 6. poschodí, pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva a zároveň je nesporné, že rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2017, bolo manželstvo strán sporu rozvedené. Strany sporu sa po rozvode manželstva nedohodli o ďalšom nájme bytu. Ku dňu rozhodnutia o ďalšom nájme bytu strany sporu maloleté deti nemali.

20. Podľa veta prvá , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

21. Podľa , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

22. Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

23. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu a dodala, že v byte, ktorý je predmetom konania, býva spolu s dospelými synmi pochádzajúcimi z manželstva so žalovaným, nemá inú možnosť bývania na rozdiel od žalovaného a dodala, že od rozvodu manželstva výlučne ona platí úhrady za užívanie predmetného bytu. Zotrvala tiež na tvrdení, že žalovanému nepatrí žiadna bytová náhrada, poukazujúc na to, že je podielovým spoluvlastníkom, a to väčšinovým bytu, tak ako to vyplýva z LV č. XXXXX pre katastrálne územie Južné mesto. Uviedla tiež, že ona nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti.

24. Žalovaný zaujal iba stanovisko k bytovej náhrade, keď tvrdil, že má nárok na bytovú náhradu vo forme náhradného bytu, majúc za to, že aj keď je väčšinovým spoluvlastníkom bytu na ulici I.M. X U. V., ktorý nadobudol darom od svojej matky, v predmetnom byte však je pre neho neúnosné bývanie s jeho matkou a tvrdil, že má vedomosti o tom, že jeho matka mala „napadnúť“ darovaciu zmluvu.

25. Ustanovenie upravuje vplyv rozvodu manželstva na ďalšie trvanie práva spoločného nájmu bytu rozvedenými manželmi. Rozvod manželstva nemá spravidla za následok zánik práva spoločného nájmu bytu. Dochádza k tomu výnimočne len pri tých družstevných bytoch, ktorých bol členom družstva

iba jeden z manželov ( prvá veta ). V ostatných prípadoch, pokiaľ rozvedení manželia nechcú najďalej spoločne užívať byt, sa na zánik spoločného nájmu bytu manželmi vyžaduje rozhodnutie súdu o zrušení spoločného užívania. Súd pritom rozhodne, ktorý z manželov bude byt naďalej užívať ako nájomca. Tento manžel môže podať návrh na súd, aby druhý manžel vypratal spoločný byt. Bývalý spoločný nájomca bytu nie je povinný z bytu vysťahovať a byt vypratať, kým pre neho nie je zabezpečená primeraná bytová náhrada. Zo zákona má nárok na náhradný byt a podľa , druhá veta , však súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo iba na náhradné ubytovanie. Ods. 2 upravuje osud spoločného nájmu družstevného bytu manželmi v závislosti od toho, či bol členom družstva iba jeden z manželov alebo či boli členmi družstva obaja manželia. Súd pri rozhodovaní o tom, kto má zostať naďalej individuálnym nájomcom bývalého spoločného bytu rozvedených manželov vezme zreteľ najmä na záujmy maloletých detí (komu boli zverené po rozvode manželstva) a na stanovisko prenajímateľa.

26. V prejednávanom prípade, keďže stranám vzniklo spoločné členstvo v ÚBD Košice -Ťahanovce i právo spoločného nájmu bytu a potom, čo sa strany sporu po rozvode manželstva nedohodli o ďalšom pokračovaní užívaní bytu, najmä, či jeden z nich prenechá druhému výlučné nájomné právo a tým aj výlučné členstvo v družstve alebo či ten, ktorý sa stane výlučným nájomcom bytu, ponechá druhého rozvedeného manžela v byte ako podnájomníka alebo bude trvať na tom, aby tento manžel z bývalého spoločného bytu vysťahoval, na návrh žalobkyne súd zrušil spoločný nájom a zároveň rozhodol o tom, ktorý z bývalých manželov (strán sporu) bude ako člen družstva naďalej nájomcom bytu. Pri rozhodovaní o výlučnom nájomcovi a členovi družstva súd vychádzal z toho, že po rozvode manželstva výlučne žalobkyňa predmetný byt užíva, platí zaň úhrady spojené s užívaním predmetného bytu, nemá inú možnosť bývania a žalovaný voči skutkovým tvrdeniam žalobkyne ohľadom zrušenia spoločného nájmu bytu a určenia ďalšieho nájomcu a výlučného člena družstva nevzniesol žiadnu obranu.

27. Súd na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovaným zákonným ustanovením zrušil právo spoločného nájmu bytu strán sporu, pretože mal za preukázané, že vzniklo právo spoločného nájmu bytu a taktiež aj spoločné členstvo strán sporu v družstve, a zároveň medzi stranami sporu po rozvode manželstva nedošlo k uzavretiu žiadnej dohody o ďalšom nájme predmetného bytu.

28. Pri rozhodovaní o výlučnom nájomcovi a členovi družstva vychádzal súd z nesporných skutkových tvrdení strán sporu; žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadom tejto otázky a ani nevzniesol žiadnu procesnú obranu proti týmto skutkovým tvrdeniam prezentovaným žalobkyňou, súd preto skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadom určenia výlučného nájomcu predmetného bytu a určenia výlučného člena ÚBD považovala za nesporné ( ) a za výlučného nájomcu predmetného bytu a výlučného člena družstva ÚBD Košice - Ťahanovce, F. XX, V. určil žalobkyňu.

29. Žalobkyňa tvrdila, s poukazom na dôkaz - výpis z LV č. XXXXX, pre katastrálne územie Južné mesto, obec Košice - Juh, okres Košice IV, že žalovanému nepatrí žiadna bytová náhrada. Žalovaný tvrdil opak, a to že má nárok na bytovú náhradu vo forme náhradného bytu tvrdiac, že skutočnosť, že je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom bytu na ulici I. X U. V. titulom darovania, nemá žiaden súvis s predmetom tohto konania a následne uviedol, že táto darovacia zmluva (dar od matky) mala byť „napadnutá“ jeho matkou. V súvislosti s druhým tvrdením - údajným vrátením daru - žalovaný na svoje skutkové tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno a z čoho vyplýva, že súd na skutkové tvrdenia žalovaného, t.j. neunesenia dôkazného bremena, neprihliadal, majúc za to, že ide o skutkové tvrdenia účelové, žiadnym dôkazným prostriedkom nepodložené.

30. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

31. Pri rozhodovaní o bytovej náhrade súd vychádzal z tej skutočnosti, že účelom poskytnutia bytovej náhrady v rôznych formách, je zabezpečiť právo bývania, zodpovedajúce potrebám na to odkázaným subjektom v prípadoch, v ktorých zákon to upravuje. Dosiahnutie sledovaného účelu predpokladá individuálne vyhodnotiť konkrétne okolnosti každého prípadu, aby pri aplikácii zákona nedochádzalo k neodôvodneným zásahom do práv a povinností a oprávnených záujmov účastníkov občianskoprávneho vzťahu tak, ako to upravuje . K rozporu výkonu práv a povinností v zmysle ods.

1 by došlo, ak by bola povinnosť vypratania bytu viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady aj v tých prípadoch, v ktorých síce zákon sám takéto právo priznáva, ale okolnosti konkrétneho prípadu preukazujú, že právo bývania ustupujúceho nájomcu je plne a natrvalo uspokojené iným spôsobom.

32. Ustanovenie upravuje predpoklady, za ktorých má nájomca právo na bytovú náhradu. Ustanovenie upravuje predpoklady, za splnenia ktorých sa má poskytnú určitá bytová náhrada, t. j. kedy ten, kto má byt vypratať, má nárok na primeraný náhradný byt, na náhradný byt, na náhradné ubytovanie, prípadne len na prístrešie, a v ktorých prípadoch sa bytová náhrada neposkytuje. V ods. 8 sa rieši bytová náhrada jedného z rozvedených manželov, keď o zrušení spoločného nájmu bytu na návrh jedného z rozvedených manželov musel rozhodnúť súd. V takomto prípade, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, stačí poskytnúť iba náhradné ubytovanie alebo prístrešie. Ods. 7 v súvislosti zo zánikom spoločného nájmu družstevného bytu manželmi, uvádza, že manželovi, ktorý je povinný byt vypratať poskytne náhradné ubytovanie, súd však môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa rozhodnúť, že rozvedený manžel, ktorý sa má z bytu vysťahovať má právo na náhradný byt. Súd prihliadne predovšetkým na majetkové pomery manžela, ktorý sa má z bytu vysťahovať, jeho zdravotný stav, možnosti jeho bývania inde a pod. Ods. 8 v kontexte s ods. 7 treba vykladať tak, že rozvedený manžel má vždy právo na náhradný byt a iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo prístrešie.

33. v za bytovú náhradu považuje náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie. Podľa , náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti, náhradné ubytovanie podľa , je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu a napokon prístrešie v zmysle , je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to určených, a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných veci domácej a osobnej potreby. V ustanovení sa upravujú podmienky, za ktorých patrí niektorá z vyššie uvedených bytových náhrad tomu, kto má byt vypratať, a tiež určuje, v ktorých prípadoch nemá nájomca právo na bytovú náhradu. V zmysle platí, že ak ide o prípady podľa , t. j. prípady, v ktorých sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu a súd na návrh jedného z nich rozhoduje o zrušení práva spoločného nájmu bytu a súčasne určuje, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca a podľa veta druhá, t.j. prípady v ktorých právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu nenadobudol jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva a súd rozhoduje na návrh jedného z rozvedených manželov o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Je potrebné si uvedomiť, že zo zásady, v zmysle ktorej rozvedenému manželovi patrí právo na náhradný byt, určuje dve výnimky. O prvú z nich ide v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, kedy súd môže (ale nemusí) rozhodnúť, že rozvedenému manželovi, ktorý má byt vypratať, patrí právo na bytovú náhradu nie vo forme náhradného bytu, ale (len) vo forme náhradného ubytovania alebo prístrešia. O druhú výnimku zo spomenutej zásady ide vtedy, ak sa rozvedený manžel, ktorý má byt vypratať, za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia; v takom prípade súd nemôže uplatniť svoju úvahu a zvažovať, či tomuto manželovi bytová náhrada patrí (a v akej forme) alebo nepatrí, pretože nemá inú možnosť, len rozhodnúť tak, že rozvedenému manželovi, ktorý sa dopustil alebo sa dopúšťa takéhoto správania, žiadna bytová náhrada nepatrí (k rovnakým právnym záverom dospel Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. ).

34. Zhrnúc vyššie uvedené súd má zato, že ustanovenie a ods. 8 umožňuje so zreteľom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa iba to, aby povinnosť vypratávaného bývalého manžela neviazal na zabezpečenie bytovej náhrady vo forme náhradného bytu, ale výnimočne (len) vo forme náhradného ubytovania alebo prístrešia; v žiadnom prípade mu ale neumožňuje po zohľadnení dôvodov hodných osobitného zreteľa neviazať povinnosť vypratávaného bývalého manžela na zabezpečenie (žiadnej) bytovej náhrady. Keďže pri rozhodovaní podľa uvedeného ustanovenia sa povinnosť vypratať byt neviaže na zabezpečenie žiadnej bytovej náhrady, iba v prípade preukázaného fyzického alebo psychického násilia (ktorého existencia nebola v danom prípade tvrdená), súd pri rozhodovaní o povinnosti žalovaného byt vypratať po zabezpečení bytovej náhrady vo forme náhradného ubytovania

zohľadnil v spore preukázané skutkové okolnosti, a to že žalovaný nie je odkázaný na bývanie v spornom byte, pretože overovaním jeho bytových potrieb je zabezpečená v byte č. XX U. V. W. G. I. X, na prízemí, ktorého je väčšinovým spoluvlastníkom.

35. Vzhľadom k tomu, že súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný má vyriešené svoje bytové potreby a tieto bytové potreby majú známky trvalosti, úplnosti a nerušenosti, žalovaný je väčšinovým spoluvlastníkom bytu, teda má právnu možnosť užívať byt, resp. má právny titul, ktorý zakladá právo na bývanie a ktorý podľa svojej povahy slúži k trvalému uspokojovaniu potreby bývania žalovaného, súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný predmetný byt vypratať po zabezpečení náhradného ubytovania zo strany žalobkyne.

36. Za tejto situácie by bezvýhradné zotrvanie na podmienke zabezpečenia náhradného bytu žalovanému bolo v rozpore s účelom ochranného inštitútu bytových náhrad, a v takýchto prípadoch súd, s poukazom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, môže odmietnuť požadovanú ochranu ustupujúceho nájomníka, keďže účel ochrany bol dosiahnutý inak.

37. Ostatné skutkové tvrdenia uvádzané sporovými stranami, najmä žalovaným, nesúvisia s predmetom konania, preto súd nepovažoval za nutné a potrebné k nim zaujímať stanovisko.

38. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

40. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok () a od zásady zodpovednosti za zavinenie (). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: - dôvody hodné osobitného zreteľa, - výnimočné okolnosti.

41. Súd v prejednávanom prípade vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, pre ktoré náhradu trov konania nepriznal, vychádzajúc zo skutočnosti, že vyriešenie otázky ďalšieho nájmu bytu bolo v záujme obidvoch strán sporu.

42. Súd dáva do pozornosti žalovanému, že tým, že sa určí, kto bude byt ďalej užívať ako člen družstva, rieši sa aj otázka členského podielu, ktorý pri prípadnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bude musieť pripadnúť tomu, kto sa stal nájomcom bytu ako člen družstva, z čoho vyplýva, že tento bývalý manžel v rámci vyporiadania BSM bude zaviazaný k povinnosti titulom vyporiadania BSM vyplatiť druhého rozvedeného manžela z všeobecnej hodnoty členského podielu v družstve.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Odvolanie môže podať strana, ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ().