Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-84-2017.pdf
PDF · 153.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-5Csp/84/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom 010 11 Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému M.K. S., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Š. XXX, XXX XX O., právne zastúpenému JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie 2 399,88 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania žalovaného bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 18.08.2017 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 399,88 € spolu s úrokom vo výške 28 % ročne od 19.07.2017 do zaplatenia titulom dlžnej sumy nepovoleného prečerpania na účte žalovaného, vedeného žalobcom. V odôvodnení žaloby a jej doplneniach žalobca uviedol, že dňa 11.12.2012 uzavrel so žalovaným zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej zriadil a viedol pre žalovaného účet IBAN: S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Zmluva sa spravovala aj obchodnými podmienkami banky pre jednotlivé produkty, v zmysle bodu 3.8 ktorých je klient povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Žalobca zmluvu porušil tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania a to vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal. Žalobca preto zatvoril účet žalovaného o čom ho informoval posledným výpisom z účtu. Pred zatvorením účtu účtovne - interne previedol debetný zostatok na účte na účet s iným číslom, na tzv. pohľadávkový účet. Uviedol, že v zmysle čl. 3.12 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj VOP), ak nastane nepovolené prečerpanie, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Preto si z istiny 2.399,80 € uplatňuje úrok vo výške 28% ročne, čo je úroková sadzba pri nepovolenom prečerpaní platná od 01.07.2012. V tejto súvislosti odkázal sa vývesku úrokových sadzieb produktov žalobcu.
2. V doplnení žaloby doručenom súdu 27.12.2017 uviedol, že dňa 12.04.2013 žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o povolenom prečerpaní na účte žalovaného, ktorou žalobca poskytol žalovanému limit povoleného prečerpania vo výške 300,- € s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,9 % ročne. Uviedol, že má za to, že zmluva o povolenom prečerpaní obsahuje všetky náležitosti podľa § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle VOP banka rozlišuje povolený debet (služba povolené prečerpanie) a nepovolený debet. Žalovaný mal poskytnutú službu povolené prečerpanie na účte s úrokom 19,90% ročne, ktoré sa riadi okrem zmluvy aj všeobecnými obchodnými podmienkami
písm. T, Povolené prečerpanie na účte - občania. Povolené prečerpanie je úver, ktorý dlžník čerpá naraz alebo po častiach nad rámec aktuálneho zostatku na účte, podľa svojej potreby a to do výšky poskytnutého limitu. Splácanie úveru sa neuskutočňuje vo vopred určených mesačných splátkach, ale automaticky, pribežným znižovaním záporného salda bežného účtu na ktorom bolo prečerpanie zriadené. Žalovaný opakovane porušoval zmluvu tým, že prekračoval limit povoleného prečerpania. Žalobca dňa 03.10.2016 v súlade s čl. 8.9 Všeobecných obchodných podmienok znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na 0,- €. Zrušením povoleného prečerpania sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Žalovaná suma 2 399,88 € predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného.
3. Ohľadne úroku vo výške 28 % ročne z istiny žalobca uviedol, že si ho uplatňuje v súlade s čl. 3.12 VOP v spojení s Výveskou úrokových sadzieb, časť Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu. V zmysle § 2 písm. f/ a § 18 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona, ale podľa § 18 ods. 1 zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na jeho webovej stránke, čím je podľa neho splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa vývesky úrokových sadzieb je sadza úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu 28 % ročne.
4. Žalobca ďalej v doplnení žaloby špecifikoval prehľad všetkých transakcií na účte žalovaného od jeho otvorenia až po jeho uzatvorenie. Na základe výzvy súdu, aby vysvetlil čo niektoré z položiek uvedených v prehľade transakcií znamenajú ako aj bližšie niektoré položky špecifikoval, v podaní doručenom súdu dňa 08.06.2018 uviedol, že položka „úrok/daň“ v celkovej výške 1 147,93 € v kreditných transakciách a položka „úroky“ vo výške 31,24 € v debetných transakciách predstavuje nakumulované debetné/ kreditné úroky počítané z aktuálneho zostatku na bežnom účte, ktoré sa pripisujú k zostatku na účte k poslednému dňu toho ktorého mesiaca. Položku „bezhotovostný prevod UVEX“ ktorá je uvedená v kreditných položkách vo výške 9 400,- € ako aj v debetných položkách vo výške 3995,94 € objasnil tak, že sa jedná o poskytnutie spotrebného úveru majiteľovi účtu na jeho bežný účet. Položku „prenos zostatkov“ v celkovej sume 80,- € špecifikoval tak, že sa jedná o preúčtovanie zostatku zo sporiaceho účtu alebo na sporiaci účet (kredit/debet). Položku „konverzia pre klienta“ v celkovej výške 300,- € špecifikoval tak, že sa jedná o prevod z cudzích mien - automatická konverzia na bežnom účte (kredit/ debet).
5. V doplnení žaloby doručenom súdu 27.12.2017 a podaní doručenom súdu 08.06.2018 žalobca tiež uviedol, že poplatky si účtoval na základe čl. 4 ods. 2 zmluvy o účte, v zmysle ktorého je banka za poskytovanie produktov/ služieb oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov banky v platnom znení na ťarchu zriadeného účtu. V zmysle čl. 3.12 Všeobecných obchodných podmienok s nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho vyrovnanie je spojená povinnosť zaplatiť poplatok. Na základe čl. 2 Zmluvy o povolenom prečerpaní v súvislosti s povolením prečerpania si banka môže inkasovať poplatok za zriadenie, zmenu, prehodnotenie limitu povoleného prečerpania vo výške uvedenej v Sadzobníku poplatkov v platnom znení. Poplatky za upomienky pri nepovolenom debete si od žalobcu účtoval podľa časti I., čl. 5 Sadzobníka poplatkov, poplatok za výzvu pri nepovolenom debete (podľa časti I., čl. 5 Sadzobníka poplatkov) a poplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou alebo výkonom rozhodnutia podľa časti I. čl. 4 Sadzobníka poplatkov.
6. K žalobe žalobca predložil zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a.s. účinné od 17.11.2012, od 01. 04. 2013 od 01.10.2016, od 01.07.2017, od 01.08.2017 výpisy z účtu žalovaného za obdobie od 11.12.2012 - 18.07.2017, Úrokové sadzby produktov účinné od 01.04.2013, 01.06.2016, 01.06.2017, 01.08.2017, Sadzobník poplatkov účinný od 01.04.2013, 01.07.2016, 01.01.2017, 01.08.2017, Zmluvu o povolenom prečerpaní na účte žalovaného a Európske informácie o spotrebiteľských úveroch týkajúce sa povolených prečerpaní.
7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaniami doručenými súdu dňa 22.01.2018 a 30.05.2018 a uviedol, že je ochotný splácať dlžnú sumu splátkami po 70,- € mesačne. Z jeho príjmu 470,- € im zostáva okolo 150,- €, pričom má družku a 2 deti vo veku necelé 2 roky a 4 roky. Namietal tiež, že zmluvu o povolenom prečerpaní je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, pretože neobsahuje všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN. RPMN je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ na úver uhradiť, preto je najlepším indikátorom
posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 11.05.2017, sp. 5Co/59/2017 a rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 03.11.2016, sp. zn. 3Co/124/2016.
8. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17.07.2018, ECLI: SK: OSRA: 2018: 6817205866.4, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Urobil tak z dôvodu, že úver poskytnutý na základe zmluvy o povolenom prečerpaní považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z. v účinnom znení v čase podpisu zmluvy z dôvodu,, že v zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov. Preto bol žalovaný povinný splatiť žalobcovi len čerpanú istinu. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný splatil žalobcovi viac ako reálne čerpal, preto súd ustálil, že voči nemu nemá žiadny dlh.
9. Na základe odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 05.12.2019, sp. zn. 15Co/57/2019, ECLI: SK: OSRA: KSBB:2019:6817205866.2 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Stotožnil sa s námietkou žalobcu, že zmluva o povolenom prečerpaní nemusela ako povinnú náležitosť obsahovať údaj o RPMN. Zákonom vymedzené náležitosti, ktoré musí zmluva o povolenom prečerpaní obsahovať sú upravené v ust. § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd mal za to, že okresný súd nevykonal náležitý prieskum zmluvy o povolenom prečerpaní uzavretej dňa 12.04.2013 medzi žalobcom a žalovaným z hľadiska dodržania všetkých obsahových náležitosti takejto zmluvy v zmysle § 10 ods. 1. Súd pokiaľ sa týka obsahových náležitostí zmluvy o povolenom prečerpaní na účte poukázal na „všeobecné obchodné podmienky žalobcu“, pričom bez bližšieho zdôvodnenia a vysvetlenia konštatoval, že sú súčasťou zmluvy o povolenom prečerpaní bez toho, aby náležite skúmal záväznosť všeobecných obchodných podmienok v prejednávanom prípade. Uviedol, že VOP môžu byť záväzné iba za určitých striktných podmienok - predovšetkým iba ak boli individuálne dojednané - spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť ich obsah, účastníkmi zmluvy podpísané a pod. Všeobecné obchodné podmienky by mali, podľa odvolacieho súdu, zahŕňať skôr doplňujúce informácie pre klienta, hoci aj týkajúce sa základných zmluvných náležitostí napr. aj technického charakteru, ktoré sa spravidla individuálne nedojednávajú medzi veriteľom a dlžníkom, preto ani nie je nevyhnutné aby ich účastníci zmluvného vzťahu osobitne podpisovali, na rozdiel od zmluvných dojednaní. Odvolací súd ďalej uviedol, že ust. § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch obsahuje výpočet obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o povolenom prečerpaní na účte, pričom ide o náležitosti, ktoré vzhľadom na ich dôležitosť musia byť uvedené priamo v zmluve. Nestačí, že boli uvedené v Európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere týkajúcich sa povolených prečerpaní, pretože tieto predstavujú iba základné informácie o spotrebiteľskom úvere pri ponuke spotrebiteľského úveru, ktoré slúžia spotrebiteľom pre porovnanie ponúk rôznych finančných inštitúcií (poskytovateľov úverov) a tým mu umožniť vybrať si najvhodnejší úver. Európske informácie nenahrádzajú zmluvu resp. obsah zmluvy o povolenom prečerpaní a to ani v takom prípade ako bol prejednávaný, keď klient vyhlásil, že pred uzatvorením zmluvy prevzal formulár „Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní“. V ďalšom konaní mal súd prvej inštancie opätovne posúdiť predmetnú zmluvu o povolenom prečerpaní z hľadiska dodržania obligatórnych náležitostí predpísaných zákonom pre tento typ zmluvy a vo veci znova rozhodnúť.
10. V ďalšom konaní súd po vykonanom pojednávaní na ktorom nedoplnil dokazovanie, ktoré bolo v pôvodnom konaní vykonané dostatočne, vec opätovne právne posúdil v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu.
11. Dokazovanie vo veci súd vykonal listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
12. Dňa 11.12.2012 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o spolupráci o poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej zriadil žalobca pre žalovaného osobný účet IBAN: S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Obsahom zmluvy bola zmluva o zriadení účtu - osobného účtu žalovaného, zmluva o vydaní a používaní platobnej karty Maestro medzinárodnej, zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a zriadenie služby SMS notifikácia k účtu. Podľa čl. IV ods. 3 zmluvy sa vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované tuto zmluvou riadia Obchodnými podmienkami k debetným platobným kartám Prima Banka Slovensko, a. s., Obchodnými podmienkami pre služby elektronického bankovníctva Prima Banka Slovensko, a. s. a ďalšími obchodnými podmienkami Prima
Banky, a. s. pre príslušný produkt/ službu a Všeobecnými obchodnými podmienkami Prima Banky a. s, v platnom znení. V čl. IV ods. 4 veta prvá zmluvy žalovaný ako majiteľ účtu vyhlásil, že sa pred podpisom zmluvy oboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy/príslušných zmlúv a zaväzuje sa ich dodržiavať.
13. Zo zmluvy o povolenom prečerpaní na účte mal súd preukázané, že dňa 12.04.2013 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o povolenom prečerpaní na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa čl. 1 zmluvy o povolenom prečerpaní žalobca - banka zriadil v prospech žalovaného povolené prečerpanie do výšky limitu 300,- € pri dohodnutej úrokovej sadzbe 19,9 % ročne. V čl. 1 zmluvy sa uvádza, že Banka zriaďuje povolené prečerpanie v zmysle podmienok uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima Banky Slovensko, a. s. v platnom znení, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Článok 2 zmluvy stanovuje, že banka je oprávnená zúčtovať si na ťarchu účtu, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu klienta vedeného v banke poplatok za zriadenie/zmenu/prehodnotenie limitu povoleného prečerpania vo výške uvedenej v sadzobníku poplatkov Prima Banky Slovensko, a. s. v platnom znení, ktorý je banka oprávnená meniť za podmienok stanovených vo VOP. V Článku 3 zmluvy o povolenom prečerpaní žalovaný ako klient vyhlásil, že nie je osobou s osobitným vzťahom k banke v zmysle zákona o bankách, vyhlásil, že pri podpise zmluvy mu banka poskytla informácie podľa § 37 ods. 2 zákona o bankách v platnom znení a ďalej, že sa oboznámil s jej súčasťami a to so zmením VOP a Sadzobníka poplatkov, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. V čl. 6 zmluvy žalovaný vyhlásil, že pred uzatvorením zmluvy prevzal formulár „Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní“.
14. Zo Všeobecných obchodných podmienok Prima Banka Slovensko, a. s. (ďalej aj VOP) predložených žalobcom mal súd preukázané, že v čase podpisu zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb boli účinné Všeobecné obchodné podmienky účinné od 17.11.2012. V čase uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní boli účinné všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.04.2013. Všeobecné obchodné podmienky Prima Banky, a. s. predstavujú dokument s rozsahom 32 strán formátu A4. Obsahujú úpravu širokého spektra právnych - zmluvných vzťahov, do ktorých vstupuje Prima Banka, a. s. a iných otázok. Delia na deväť častí (I. úvodné ustanovenia (str. 2), II. Vznik právneho vzťahu (str. 3 až 4), III. Účty a vkladné knižky (str. 4 až 15), IV. Platobné služby (str. 15 - 22), V. Úvery pre obyvateľstvo (str. 22 - 28), VI. Zmena subjektov, založenie pohľadávky a vinkulácia (str. str. 28 - 29), VII. Bankové tajomstvo a ochrana osobných údajov (str. 29), VIII. Zodpovedné vzťahy a riešenie sporov (str. 29 - 30), IX. Spoločné a záverečné ustanovenia (str. 30 - 32). Časti sa ďalej delia na podčasti označené veľkými písmenami abecedy, tie na ďalšie podčasti a odseky.
15. Úprava povoleného prečerpania na účte je vo VOP účinných od 01.04.2013 obsiahnutá v čl. III písm. T, označenej ako „Povolené prečerpanie na účte - občania“, na strane 13 až 14. Úprava povoleného prečrpanie obsiahnutá vo VOP stanovuje okrem iného: ods. 1, banka je oprávnená zariadiť klientovi povolené prečerpanie na účte po splnení podmienok stanovených bankou, ktoré sú najmä vek klienta 18 až 65 rokov, kreditné obraty na účte klienta, pravidelnosť ich realizovania a dobrá platobná disciplína klienta a to v rámci maximálnej výšky limitu povoleného prečerpania na účte stanovenej bankou. Povolené prečerpanie môže banka zriadiť na účte klienta v banke na základe uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní na účte s klientom v súlade s podmienkami uvedenými v tejto časti článku III. VOP. ods. 3, za zriadenie/prehodnotenie limitu povoleného prečerpania je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka. ods. 4, veta druhá, klient sa zaväzuje splácať sumu čerpaných peňažných prostriedkov spolu s úrokmi priebežne a to kreditnými obratmi na účte ako aj kedykoľvek v plnej výške na požiadanie banky. ods. 5, úroky sa vypočítajú len zo sumy čerpaných peňažných prostriedkov a za dobu ich skutočného čerpania, pokiaľ v tejto časti článku III. VOP nie je uvedené inak. Banka inkasuje úroky z účtu, na ktorom bol limit PP povolený, vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, pričom úroky sa stávajú súčasťou sumy čerpaných peňažných prostriedkov. ods. 6, úroková sadzba je variabilná a jej výška je závislá od refinančných nákladov úverovej politiky banky, zmeny právnych predpisov a od vývoja na medzibankovom trhu. Úroková sadzba je zverejnená v obchodných priestoroch banky a na internetových stránkach banky. Banka má právo zmeniť úrokovú sadzbu, a to kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu. Banka sa zaväzuje klienta o zmene úrokovej sadzby písomne informovať vo výpise z osobného účtu a to najmenej 15 dní pred jej účinnosťou. ods. 8, banka má právo počas trvania zmluvy kedykoľvek prehodnotiť výšku limitu povoleného prečerpania a následne ju znížiť, resp. limit povoleného prečerpania zrušiť v zmysle podmienok
uvedených v tejto časti článku III. VOP. Novú výšku limitu PP banka klientovi oznámi písomne po jej prehodnotení. Pri znížení výšky limitu PP je klient povinný peňažné prostriedky vo výške rozdielu medzi čerpanou sumou a novou výškou limitu PP uhradiť v lehote uvedenej v oznámení, ktoré mu banka v tejto v súvislosti zašle. ods. 11, klient môže peňažné prostriedky čerpať priebežne počas celej doby trvania zmluvy, pokiaľ neporuší podmienky dohodnuté v tejto časti článku III. VOP. ods. 14, klient môže okamžite písomne odstúpiť od zmluvy kedykoľvek a to vyplnením a doručením formulára banky. Odstúpenie uskutočnené do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia od zmluvy, je účinné okamihom jeho doručenia banke, pričom táto lehota je dodržaná ak bolo písomné odstúpenie odoslané, resp. odovzdané v posledný deň lehoty. Klient je povinný bezodkladne, najneskôr do 30 dní od odoslania, resp. odovzdania písomného odstúpenia banke, zaplatiť banke čerpané peňažné prostriedky vrátane príslušných úrokov, ku dňu splatenie všetkých záväzkov voči banke. Úroky sa vypočítavajú na základe aktuálnej úrokovej sadzby v zmysle tejto časti článku III. VOP a podľa uplynulých dní odo dňa čerpania peňažných prostriedkov v zmysle tejto časti článku III. VOP. Odstúpenie uskutočnené po uplynutí 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy je účinné jeho doručením a uhradením všetkých peňažných záväzkov klienta podľa zmluvy najneskôr ku dňu doručenia formulára banke. ods. 15, banka má právo okamžite písomne o odstúpiť od zmluvy a zároveň zrušiť limit PP a žiadať okamžité splatenie peňažných prostriedkov vrátane úrokov v prípade, ak: a/klient porušuje podmienky uvedené v tejto časti článku III. VOP, b/klient uvedie nepravdivú informáciu o tom, že nie je osobou s osobitným vzťahom k banke, alebo iné nepravdivé informácie potrebné pre preverenie skutočnosti, či klient je alebo nie je takouto osobou. Nevysporiadaný debetný zostatok na účte po zániku zmluvy je banka oprávnená sankcionovať rovnakým úrokom ako pri nepovolenom prečerpaní účtu, ktorého výška je zverejnená v obchodných priestoroch banky a na internetovej stránke banky.
16. Z nesporného tvrdenia žalobcu mal súd preukázané, že pred uzavretím zmluvy o povolenom prečerpaní na účte boli žalovanému doručené Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní, v ktorých boli uvedené nasledujúce informácie: totožnosť a kontaktné údaje veriteľa a to jeho názov, adresa sídla, emailová adresa a webová stránka, druh spotrebiteľského úveru - povolené prečerpanie na účte, celková výška spotrebiteľského úveru - výška dohodnutého limitu, kde zároveň bolo uvedené, že výšku limitu povoleného prečerpania má banka právo kedykoľvek prehodnotiť a následne ju znížiť, resp. limit povoleného prečerpania zrušiť v zmysle podmienok uvedených vo VOP, dĺžka trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere - na dobu neurčitú a informácia o tom, že spotrebiteľ môže byť kedykoľvek požiadaný aby spotrebiteľský úver splatil v plnej výške. V európskych informáciách boli ďalej špecifikované náklady spojené so spotrebiteľským úverom a to úroková sadzba spotrebiteľského úveru vo výške 19,90% ročne, pričom bolo uvedené, že úroky sa vypočítavajú len zo sumy vyčerpaných prostriedkov a za dobu ich skutočného čerpania. Úroková sadzba je variabilná a jej výška je závislá od refinančných nákladov, úverovej politiky banky, zmeny právnych predpisov a od vývoja na medzibankovom trhu. Ohľadne úrokovej sadzby bolo v európskych informáciách ďalej uvedené, že Banka má právo zmeniť úrokovú sadzbu a to kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu. Informáciu o novej úrokovej sadzbe zašle banka klientovi prostredníctvom výpisu z osobného účtu najmenej 15 dní pred jej účinnosťou. Ako ďalší náklad spojený so spotrebiteľským úverom bol v európskych informáciách uvedený poplatok za zriadenie/zmenu/prehodnotenie limitu povoleného prečerpania a to vo výške 1,5% z výšky limitu povoleného prečerpania, minimálne 7,- € v prípade individuálneho poplatkovania a v prípade existencie balíka služieb poplatok 0,- €. Pre prípad oneskorených splátok boli v európskych informáciách uvedené náklady - úrok z omeškania vo výške 5% ročne k už danému úroku vo výške 19,9 %. V európskych informáciách boli tiež špecifikované spôsoby skončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
17. Žalobca v konaní predložil Sadzobník poplatkov I. časť - fyzické osoby, pričom podľa jeho tvrdenia ide o Sadzobník poplatkov, ktorý predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy o povolenom prečerpaní. Sadzobník vo svojej časti 5 upravuje poplatky pri povolenom prečerpaní na účte a to poplatok za prehodnotenie vo výške 1,50%, min 7,- €, poplatok za potvrdenia a súhlasy vydané bankou na žiadosť klienta vo výške 20,- € + DPH, poplatok za upomienku vo výške 15,- € a poplatok za výzvu vo výške 30,- €. Iné poplatky Sadzobník poplatkov - I. časť spojené s produktom povolené prečerpanie na účte neupravuje.
18. Z výpisov z účtu žalovaného za obdobie od 11.12.2012 do 01.06.2017 mal súd preukázané, že ku dňu 31.12.2012 bol na účte zostatok + 950,37 €. Z výpisov z účtov tiež vyplynulo, že v mesiaci
august 2014 došlo zo strany žalobcu k zvýšeniu limitu povoleného prečerpania žalovaného zo sumy 300,- € na sumu 1 390,- €. V mesiaci október 2015 došlo k zníženiu povoleného prečerpania zo sumy 1 390,- € na sumu 500,- € a v mesiaci október 2016 došlo k zníženiu povoleného prečerpania zo sumy 500,- € na sumu 0,- €. Z nesporného tvrdenia žalobcu vyplynulo, že k zníženiu povoleného prečerpania došlo z dôvodu, že žalovaný mal porušovať zmluvu tým, že opakovane prekračoval limit povoleného prečerpania. Z nesporného tvrdenia žalobcu tiež vyplynulo, že zníženie limitu povoleného prečerpania bolo žalovanému oznámené vo výpise z účtu za príslušný mesiac. Z výpisov mal súd preukázané, že za obdobie od 01.01.2013 do 18.07.2017 vykonal žalovaný výbery z účtu v celkovej výške 5 495,32 € a vklady na účet spolu vo výške 6 526,57 €.
19. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
20. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
22. Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
23. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 01. 2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
25. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 3. 2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
26. Podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. 12.04.2013 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch alebo ZSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
27. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
28. Podľa § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
29. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
30. Podľa § 11 ods. 1 písm. c/ Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1.
31. Žalobca sa žalobou podanou na súde domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 399,88 € titulom nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte, ktorý vznikol zo zmluvy o povolenom prečerpaní po tom, ako žalobca žalovanému v dôsledku porušovania zmluvy znížil limit povoleného prečerpania na 0,- €. Nárok žalobcu súd právne posúdil podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka ako zmluvu o úvere, nakoľko sa ňou žalobca zaviazal, že žalovanému poskytne peňažné prostriedky do určitej dohodnutej sumy a žalovaný sa tieto zaviazal splácať a zaplatiť úroky. Zároveň súd zmluvu posúdil podľa ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka upravujúcich práva spotrebiteľov, v znení účinnom do 31.03.2015 ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva o úvere súčasne predstavuje spotrebiteľský úver ako bol definovaný v § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch preto súd nárok posúdil aj podľa ustanovení tohto zákona.
32. V súlade so závermi zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu prvostupňový súd posúdil, či zmluva o povolenom prečerpaní uzavretá medzi žalobcom a žalovaným má všetky náležitosti, ktoré povinnej musí obsahovať v zmysle § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Jedná sa o náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w) (§10 ods. 1 písm. a/), ďalej povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške (§10 ods. 1 písm. b/) a výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť (§10 ods. 1 písm. c/).
33. Preskúmaním samotného textu zmluvy súd zistil, že v zmluve samotnej absentujú nasledujúce z povinných náležitostí: 1) doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ v spojení s § 10 ods. 1, písm. a/ ZSÚ), 2) bližšia špecifikácia zmluvného úroku, keďže v zmluve je uvedená len výška úrokovej sadzby, bez toho, aby bolo uvedené, že sa jedná o úrokovú sadzbu variabilnú, ktorú môže banka meniť ako aj podmienky od ktorých sa odvíja jej výška (§ 9 ods. 2 písm. i/ v spojení s § 10 ods. 1 písm. a/SSP). 3) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu (§ 9 ods. 2 písm. w/ v spojení s § 10 ods. 1 písm. a/ ZSÚ),
4) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške (§ 10 ods. 1 písm. b/ ZSÚ), 5) výška poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť (§ 10 ods. 1 písm. c/ ZSÚ).
34. Žalobca v konaní argumentoval, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky Prima Banky, a. s. a tieto povinné náležitosti zmluvy sú súčasťou VOP. Dôvodil tiež, že VOP boli do zmluvy riadne inkorporované inkorporačnou doložkou a žalovaný mal pred uzavretím zmluvy možnosť s nimi sa oboznámiť a vyslovil s nimi súhlas, čo potvrdil svojim podpisom na zmluve.
35. Všeobecné zmluvné podmienky sú zmluvné podmienky, ktoré boli vopred pripravené jednou zo zmluvných strán alebo treťou osobou pre neurčité množstvo zmlúv určitého druhu a ktoré neboli individuálne dohodnuté medzi stranami. Nič nebráni, aby si účastníci zmluvného vzťahu aj ak je jednou zo zmluvných strán spotrebiteľ, niektoré svoje práva a povinnosti upravili odkazom na všeobecné zmluvné podmienky. V občianskoprávnych záväzkových vzťahoch je možnosť upraviť si zmluvné práva a povinnosti odkazom na všeobecné zmluvné podmienky možné vyvodiť z princípu autonómie zmluvných strán, explicitne je v zákone táto možnosť upravená pri poistných zmluvách v § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo v zákone o elektronických komunikáciách pri zmluve o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 ods. 1.
36. Na to, aby sa všeobecné zmluvné podmienky stali riadnou súčasťou zmluvy je potrebné, aby tieto boli zmluvnými stranami začlenené (inkorporované) do zmluvy. Jedným zo spôsobov inkorporácie zmluvných podmienok do zmluvy je tzv. inkorporačná klauzula, ktorou boli danom prípade VOP Prima banky, a.s. začlenené do zmluvy o povolenom prečerpaní (čl. 1). Okrem inkorporácie všeobecných podmienok do zmluvy je však pre ich záväznosť pre zmluvné strany potrebné, aby zmluvné strany mali možnosť sa s obsahom všeobecných zmluvných podmienok oboznámiť pred alebo v rámci kontraktačného procesu. Táto požiadavka sa odvíja od toho, že podpisom zmluvy strany vyslovujú súhlas zároveň s inkorporovanými všeobecnými zmluvnými podmienkami. Na to, aby takýto súhlas mohli udeliť, musí im byť obsah všeobecných podmienok známy, resp. im musí byť daná aspoň možnosť sa s ním oboznámiť (čo však neznamená tak aj nevyhnute musia urobiť). Tento základný predpoklad vyplýva zo všeobecných podmienok platnosti právnych úkonov s ohľadom na náležitosti vôle subjektu uskutočňujúceho právny úkon (§37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). K nutnosti znalosti obsahu všeobecných zmluvných podmienok zmluvnými stranami alebo existencii možnosti zoznámenia sa s ich obsahom ako podmienky ich záväznosti pre právny vzťah sa vyjadrila aj právna teória. JUDr. Milan Hulmák v monografii Uzavíraní smluv v civilním právu, C.H.BECK 2008 na str. 64 uvádza: „Má li se jejich (všeobecných zmluvných podmienok) závaznost pro daný právní vztah odvíjet od souhlasu smluvních stran, pouhá odkaz nestačí. Musí k nemu přistoupit seznámení sa s jejich obsahem.“ Aj samotná zákonná úprava v prípadoch, kde výslovne predpokladá možnosť použitia všeobecných zmluvných podmienok pri uzatváraní zmlúv (§273 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka) stanovuje, že sa zmluvné podmienky stanú súčasťou zmluvy len ak boli k zmluve, resp. návrhu zmluvy priložené, alebo ak sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe. Pre platné začlenenie všeobecných podmienok do zmluvy teda samotný podpis pod inkorporačnou doložkou nestačí, je potrebné, aby bol naplnený aj druhý predpoklad, oboznámenie sa zmluvných strán so všeobecnými podmienkami, resp. ich pripojenie k zmluve (aby zmluvné strany mali možnosť sa s nimi oboznámiť). Dôkazné bremeno o tom, že sa strany s obsahom všeobecných zmluvných podmienok zoznámili, resp. mali možnosť tak urobiť leží na osobe, ktorá sa ich ustanovení dovoláva.
37. V danom prípade je v texte zmluvy o povolenom prečerpaní uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v čl. 3 okrem iného uvedené, že sa klient, teda žalovaný, pred uzavretím zmluvy oboznámil s jej súčasťami a to so znením VOP a Sadzobníka poplatkov, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
38. Pri spotrebiteľských zmluvách, je s ohľadom na ochranu spotrebiteľa potrebné dôsledne skúmať, či spotrebiteľ mal skutočne reálnu možnosť oboznámiť sa so všetkými zmluvnými podmienkami, s ktorými povinne mal byť oboznámený pred a pri uzatváraní zmluvy. Pri ochrane práv spotrebiteľov, ako už bolo mnohokrát vyslovené v predpisoch EÚ na ochranu práv spotrebiteľov, v právnych predpisoch SR na ochranu práv spotrebiteľov ako aj v rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ a súdov Slovenskej republiky význam a dôležitosť ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany (v zmluvnom vzťahu s dodávateľom) spočíva v tom, aby sa faktická nerovnosť medzi spotrebiteľom ako slabšou stranou a dodávateľom ako
stranou silnejšou (z hľadiska ekonomického, informačného, odborného a pod.) vyrovnávala tým, že sa spotrebiteľovi poskytne širšia ochrana jeho práv a dodávateľovi sa uloží viac povinností. (Porovnaj aj rozsudok Súdneho dvora EÚ Océoano Grupo Editorial c/a Salvat Editores, bod 25).
39. Vo vzťahu k zmluvám o spotrebiteľských úveroch predstavuje právny rámec ochrany spotrebiteľa smernica Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ktorá bola implementovaná do právneho poriadku SR Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Cieľom prijatia smernice bolo podľa ods. 7 uľahčenie vytvorenia riadne fungujúceho vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi, pričom je podľa ods. 8 „dôležité, aby tento trh poskytoval spotrebiteľom dostatočnú mieru ochrany a zabezpečil si tak ich dôveru“. Podľa ods. 9 „úplná harmonizácia je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve zabezpečila vysoká a rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov....“. S ohľadom na posledne uvedené je potrebné nielen riadne a dostatočne implementovať ustanovenia Smernice do právnych poriadkov členských štátov, ale aj príslušné právne predpisy, ktorými sa implementácia vykonáva, vykladať v súlade s cieľmi smernice jej dôvodmi a účelom.
40. Podľa ods. 31 smernice zmluva o úvere by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere je preto potrebné hodnotiť nielen z hľadiska jej obsahu, (či obsahuje všetky prepísané náležitosti, ktoré spotrebiteľ má právo poznať pri jej uzatvorení), ale aj z hľadiska jej zrozumiteľnosti, prehľadnosti a stručnosti, teda či zmluvné ustanovenia sú jasné, pre bežného spotrebiteľa pochopiteľné a systematicky prehľadne usporiadané tak, aby spotrebiteľovi bola daná skutočná možnosť riadne sa oboznámiť s jeho zmluvnými právami a povinnosťami.
41. V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ v rozsudku C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bírovej uviedol: „(31) Ako vyplýva z článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 v súlade s odôvodnením 31 tejto smernice, požiadavka zrozumiteľne a stručne uviesť v zmluve o úvere, vyhotovenej písomne alebo na inom trvalom nosiči, náležitosti uvedené týmto ustanovením je nevyhnutná na to, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami.“ (33) Hoci vzhľadom na tento cieľ nemusia byť všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nevyhnutne obsiahnuté v jedinom dokumente, je pritom potrebné poznamenať, že vzhľadom na odsek 1 tohto článku musia byť všetky náležitosti, ktoré vymenúva tento odsek 2, vyhotovené písomne alebo zachytené na inom trvalom nosiči a musia byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. (34) Keďže všetky náležitosti upravené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 musia byť uvedené zrozumiteľne a stručne, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 52 svojich návrhov, je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti alebo iné trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti, ktoré boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami“.
42. Prehľadnosťou a systematikou spotrebiteľských zmlúv, najmä ak ich súčasť tvoria Všeobecné obchodné podmienky sa zaoberal aj Ústavný súd ČR v Náleze IÚS 3512/11 z 11.11. 2013, v ktorom okrem iného uviedol, že v oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné aplikovať zásadu „poctivosti“ a to vo forme tzv. princípu dôvery. Dôveru je podľa ústavného súdu potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života, pretože vyjadruje jednak vnútorný postoj odrážajúci eticky odôvodnené predstavy a očakávania a na druhej strane je výrazom princípu právnej istoty (ods. 27 Nálezu). Podľa ústavného súdu sa v praxi zásada poctivosti prejavuje okrem iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, najmä ak sa jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zásada poctivosti dopadá aj na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok (ods. 29 Nálezu). Ústavný súd zdôraznil, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Nesmú byť použité na to, aby do nich v často neprehľadnej, formulačne zložitej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že najskôr uniknú jeho pozornosti (napr. rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute ods. 30 Nálezu). Poukázal tiež na to, že fakticky je sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie bude uvedené v zmluve a ktoré vo všeobecných podmienkach len zdanlivá, lebo obe listiny vo formulárovej podobe pripravuje dodávateľ a s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej
sile dodávateľa a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že spotrebiteľ sa len ťažko môže domôcť zmeny vopred pripravených dojednaní (ods. 31 Nálezu).
43. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Všeobecné obchodné podmienky Prima Banky, a. s. účinné v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú dokument v rozsahu 32 strán formátu A4. Je v nich upravených množstvo dojednaní, práv a povinností spotrebiteľa aj banky, ktoré sa viažu k rôznym bankovým produktom a rôznym typom zmlúv uzatváraným medzi bankou a klientmi, nielen k zmluve o povolenom prečerpaní. Všeobecné obchodné podmienky sú síce členené na jednotlivé časti, oddiely a pododdiely, v ktorých sú obsiahnuté jednotlivé odseky upravujúce dojednania, práva a povinnosti, avšak vzhľadom na ich rozsiahlosť, bez bližšieho odkazu na konkrétnu časť, oddiel alebo pododdiel, sú VOP sú pre bežného spotrebiteľa príliš rozsiahle na oboznámenie sa, nedostatočne prehľadné a teda neprimerane zložité. Ustanovenia týkajúce sa zmluvy o povolenom prečerpaní pre občanov sa nachádzajú na strane 12 - 13 VOP. Bez toho, aby banka ako dodávateľ najlepšie v samotnom texte zmluvy alebo iným spôsobom výslovne odkázala na konkrétne ustanovenia alebo časti VOP upravujúce práva a povinnosti pri povolenom prečerpaní (časť III. písm. T), je pre priemerného spotrebiteľa obtiažne sa s týmito právami a povinnosťami oboznámiť. Zároveň je pre priemerného spotrebiteľa a priori odrádzajúce oboznamovať sa rozsiahlymi VOP, čo v konečnom dôsledku v praxi vedie k tomu, že sa s právami a povinnosťami upravenými vo všeobecných obchodných podmienkach neoboznámi. Preto vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve o povolenom prečerpaní, že sa tak stalo, neodzrkadľuje reálnu situáciu. Predmetné vyhlásenie ako súčasť celej zmluvy, pripravoval dodávateľ - banka a spotrebiteľ nemal možnosť jeho existenciu v zmluve ovplyvniť. Naviac, toto vyhlásenie je, napriek jeho významu a dôležitosti, v zmluve značne skryté. Nie je uvedené v samostatnom odseku, ani nie je umiestnené za inkorporačnou doložkou, kde by sa správne systematicky a logicky malo nachádzať. Je uvedené ako tretia časť vety čl. 3 za druhou bodkočiarkou, za vyhláseniami spotrebiteľa, ktoré sa týkajú obsahovo odlišných skutočností, kde by ho spotrebiteľ neočakával.
44. Keďže v danom prípade samotný text zmluvy o povolenom prečerpaní neobsahoval náležitosti, ktoré zmluva v zmysle § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch mala obsahovať a všeobecné zmluvné podmienky, v ktorých tieto náležitosti síce uvedené boli, sa vzťahovali k rôznym bankovým produktom a zmluvným typom a boli natoľko rozsiahle, že spotrebiteľ nemal reálne možnosť sa s náležitosťami zmluvy obsiahnutými vo VOP pri podpise zmluvy oboznámiť, pričom zmluva neobsahovala odkaz na konkrétne ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok týkajúce daného typu zmluvy, bolo potrebné mať za to, že zmluva o povolenom prečerpaní uvedené náležitosti neobsahuje, resp. ich neuvádza spôsobom, aby sa spotrebiteľ s nimi mohol reálne oboznámiť.
45. Preskúmaním zmluvy o povolenom prečerpaní z hľadiska toho či spĺňa povinné obsahové náležitosti podľa § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy vo svetle vyššie uvedených východísk a princípov mal potom súd za to, že zmluva riadnym, prehľadným a pre spotrebiteľa zrozumiteľným spôsobom neuvádza potrebné náležitosti (uvedené v ods. 34 rozsudku) tak, aby sa s nimi mohol spotrebiteľ pred podpisom zmluvy riadne oboznámiť. V zmluve nie sú takýmto spôsobom uvedené všetky tie povinné náležitosti, ktoré nie sú uvedené v texte samotnej zmluvy, ale sú uvedené len vo Všeobecných obchodných podmienkach.
46. Zo zmluvy nie je sú dostatočne zrejmé také náležitosti ako je napríklad riadne uvedená úroková sadzba, povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek na požiadanie veriteľa zaplatiť úver v plnej výške, alebo výška poplatkov spojených s úverom, ktoré môžu mať vplyv na rozsah záväzku spotrebiteľa zo zmluvy o povolenom prečerpaní. Neuvedenie takýchto náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere možno, ako uviedol Súdny dvor EÚ v rozsudku C-42/15 zo dňa 09.11.2016 Home Credit Slovakia, a. s. proti D. I., sankcionovať podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky (ods. 60 až 73 odôvodnenia rozsudku). Takáto sankcia vyplýva z § 11 ods. 1 písm. c/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto je úver poskytnutý žalobcom žalovanému na základe zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 12.04.2013 bezúročný a bez poplatkov.
47. Nad rámec súd uvádza, že podstatná časť práv a povinností zmluvných strán zo zmluvy o povolenom prečerpaní (vrátene povinných náležitostí podľa § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch) je upravená výlučne vo Všeobecných zmluvných podmienkach Prima Banky, a. s. a zo samotnej zmluvy o úvere nevplývajú prakticky žiadne. Pritom nebol daný žiadny rozumný dôvod, aby banka, všetky náležitosti vložila do VOP nie do samotnej zmluvy, najmä keď to zákon výslovne predpokladá. Nie je
úlohou všeobecných zmluvných podmienok nahrádzať zmluvu ako takú a jej náležitosti. Všeobecné zmluvné podmienky by sa mali obmedziť na výklad pojmov a úpravu všeobecných práv a povinností zmluvných strán, ktoré sú pre všetky bankové produkty a zmluvné typy rovnaké. Osobitné práva a povinnosti, vzťahujúce sa k danému zmluvnému typu alebo bankovému produktu by mali byť obsahom zmluvy samotnej.
48. Žalobca v konaní uvádzal, že pred uzavretím zmluvy o povolenom prečerpaní žalovanému poskytol Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní, kde žalovaného riadne informoval o všetkých podmienkach úveru. V ust. § 4 až 6 zákona o spotrebiteľských úveroch je upravená povinnosť veriteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi niektoré dôležité informácie o úvere, ktorý sa mu má poskytnúť. Pri úvere poskytnutom formu povoleného prečerpania je táto povinnosť upravená v § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôvodom zavedenia tejto povinnosti bolo zvýšiť mieru informovanosti spotrebiteľa o ponúkanom spotrebiteľskom úvere. Veriteľovi sa ukladá povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi vysvetlenie (napr. vysvetlenie jednotlivých položiek predzmluvných informácií, charakteristiku produktov, následky nesplácania úveru, atď.) na primeranej úrovni tak, aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť, či navrhovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácií. Podstatou predzmluvných informácií je, aby mal spotrebiteľ dostatok informácií pre porovnanie ponúk od rôznych veriteľom na rovnaký druh spotrebiteľského úveru. Povinnosť veriteľa poskytovať spotrebiteľovi predzmluvné informácie je ako v smernici 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere aj v zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch upravená oddelene od povinnosti veriteľa v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať niektoré dôležité náležitosti. Jedná sa teda o povinnosť samostatnú. Splnenie povinnosti veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi predzmluvné informácie o úvere nenahrádza jeho povinnosť v zmluve o úvere riadnym spôsobom uviesť všetky náležitosti, s ktorými spotrebiteľ má právo sa oboznámiť. Splnením prevej z uvedených povinností sa veriteľ nezbavuje povinnosti druhej, ale tieto musí splniť kumulatívne.
49. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný odo dňa 31.12.2012, kedy bol na účte žalovaného zostatok + 950,37 € (stav ešte pred poskytnutím povoleného prečerpania), na účte vykonal výbery vo výške 5.459,23 € a vklady vo výške 6.525,57 €. Rozdiel medzi skutočne čerpanou čiastkou a čiastkou splatenou žalobcovi tak predstavuje 1.066,34 € v prospech žalobcu. Táto suma presahuje aj výšku poplatkov, ktoré si žalobca v konaní uplatnil v celkovej výške 603,05 € (tak ako ich špecifikoval v doplnení žaloby doručenom súdu dňa 27.12. 2017), na ktoré žalobcovi mohol vzniknúť nárok z iného právneho titulu než zo zmluvy o povolenom prečerpaní a to napr. z titulu zmluvy o bežnom účte. Keďže žalovaný nemá vo vzťahu k žalobcovi žiadny dlh, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Revúca (§ 357 v spojení s § 362 ods. 1 a v spojení s § 125 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).