Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-1954-2019.pdf
PDF · 94.09 KB
Case nature
Subarea
35Ek/1954/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Martin Píry, so sídlom exekútorského úradu Framborská 3605/41, 010 01 Žilina, ktorý ju vedie pod sp. zn. 376EX 607/2019, o vymoženie 4162,36 EUR s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29.10.2019 domáhal od povinného 4162,36 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu – rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10Csp/69/2018 zo dňa 14.01.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 05.03.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/147/2019 zo dňa 30.07.2019 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.09.2019 a vykonateľnosť dňa 01.11.2019 (ďalej ako ,,exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 15.11.2019 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Martin Píry, so sídlom exekútorského úradu Framborská 3605/41, 010 01 Žilina, ktorý ju vedie pod sp. zn. 376EX 607/2019.
3. Dňa 30.10.2023 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 10.12.2019. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 25.09.2023, bol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, a teda oneskorene.
4. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný uvádza, že sú dané dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná a tiež je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom, pretože mu ako účastníkovi konania boli odňaté ústavné práva v súlade Ústavou Slovenskej republiky. Povinný v návrhu uvádza, že má záujem o splatenie oprávneným poskytnutého úveru, avšak len v mesačných splátkach. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tiež uviedol: „Dodávateľ/veriteľ/oprávnený predložil na podpis formulárovú, vopred pripravenú typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a Zmluvu musel podpísať ako celok jedným podpisom a ktorej obsah bol pripravený jednoznačne v neprospech spotrebiteľa ale najmä ide o zmluvu v rozpore so zákonom z ktorej oprávnený odvodzuje svoj nárok. Pri uzatváraní zmluvy dodávateľ/veriteľ/oprávnený použil nekalé praktiky a do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky – neprimerane vysoká odplata v rozpore s dobrými
mravmi odôvodňujúca úžeru, neprimerane vysoké sankcie, poplatok za poskytnutie úveru, nečitateľné podmienky o čom sa spotrebiteľ dozvedel až teraz.“
5. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie ďalej uviedol: „Nie je v súlade s unijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Nie sú preukázané skutočné náklady a teda skutočné výšky výdavkov uvedené v upovedomení o začatí exekúcie. V Exekučnom príkaze, ktorý zaslal súdny exekútor nie je zo strany súdneho exekútora preukázateľné ani uvedené, z čoho trovy exekúcie, ktoré si uplatňuje pozostávajú, nakoľko v exekučnom konaní, ktoré voči povinným vedie urobil úkony neodôvodňujúce takúto výšku trov exekúcie. Náhrada hotových výdavkov musí mať pre účastníka jednoznačný a preskúmateľný základ v upovedomení súdneho exekútora, preto je súd povinný výšku náhrady preskúmať i z úradnej povinnosti v súlade s unijným právom a judikatúrou Európskeho súdneho súdu z dôvodu. V upovedomení o začatí exekúcie ako ani v exekučnom príkaze súdneho exekútora nie sú preukázané skutočné náklady a teda skutočné výšky výdavkov. Náhrada výdavkov musí mať pre účastníka jednoznačný a preskúmateľný základ v upovedomení súdneho exekútora, preto žiadam súd, aby výšku náhrady preskúmal i z úradnej povinnosti v súlade s unijným právom a judikatúrou Európskeho súdu z dôvodu, či nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Upozornenie súdneho exekútora, že ak povinný dlh nesplní do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie je v rozpore so zákonom.“ Na základe vyššie uvedeného povinný žiada aby súd predmetnú exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal k úhrade trov konania.
6. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený, ktorý v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že v zmysle § 61k ods.1 má za to, že exekučný súd sa v rámci svojho rozhodovania o zastavení exekúcie môže zaoberať len skutočnosťami, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu. Nemôže sa zaoberať skutočnosťami, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu , ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, preto sa podľa tvrdenia oprávneného relevancia namietaných skutočností skončila vydaním exekučného titulu. Akékoľvek skutočnosti, ktoré povinný nenamietal v základnom konaní, ktoré bolo právoplatne skončené, sú už v tomto štádiu konania právne neopodstatnené. Oprávnený ďalej uviedol: „Je nesporné, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Povinný zdôraznil súdu, že má záujem o splatenie poskytnutého úveru, ale len v mesačných splátkach k čomu oprávnený uvádza, že povinnému bolo exekučným titulom umožnené splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach a práve z dôvodu, že povinný splátky neplnil, pristúpil oprávnený k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučných titulov, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučných titulov.“ Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietnuť.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučný poriadok, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b. exekučný titul bol zrušený,
c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e. je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenie podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak a) ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3, b) ide o návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je neodkladné opatrenie alebo uznesenie o zabezpečení dôkazu, ktoré nadobudli právoplatnosť, c) prílohou návrhu na vykonanie exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné plnenie je osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti a znalecký posudok alebo odborné stanovisko znalca, z ktorého je zrejmá všeobecná hodnota inej povinnosti ako zaplatenie peňažnej sumy v peniazoch, ktorú môžu vykonať aj iné osoby, uložená exekučným titulom, ak hodnota tejto povinnosti nevyplýva z exekučného titulu.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
14. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, to znamená moment podania návrhu n vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd musí exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti.
15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká súdu povinnosť preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným , a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spája ťarchu povinného, ktorým okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
16. Súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe návrhu na vykonanie exekúcie a na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozsudok Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10Csp/69/2018 zo dňa 14.01.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 05.03.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/147/2019 zo dňa 30.07.2019 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.09.2019 a vykonateľnosť dňa 01.11.2019, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie ako aj samotná exekúcia začali dôvodne.
17. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom a účinnom znení a vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že tento považoval za nedôvodný pričom poukazuje na nasledovné. Súd má za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 10.12.2019. Povinný mal v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie u súdneho exekútora. Exekučný súd uvádza, že posledný deň lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku pripadol na deň 27.12.2019. Vzhľadom k tomu, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi odoslaný dňa 21.09.2023, súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, t.j. oneskorene. Nakoľko povinný nedodržal zákonom stanovenú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a neuplatnil včas svoje námietky, jej zmeškanie nie je možné odpustiť.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný oneskorene, súd ho v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Aj napriek tomu, že bol návrh na zastavenie exekúcie podaný oneskorene, po zákonom stanovenej lehote, súd vyhodnotil, že neboli zistené dôvody, pre ktoré by musela byť exekúcia zastavená ex offo. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení, súd konštatuje jeho nedôvodnosť a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný nepreukázal žiadnym spôsobom skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená. Ku tvrdeniu povinného, že boli porušené jeho ústavné práva súd uvádza, že povinný mal možnosť podať proti exekučnému titulu opravný prostriedok (odvolanie), pričom túto možnosť nevyužil a tým sa po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania exekučný titul stal pre neho právne záväzným. Na základne uvedeného nemožno hovoriť, že povinnému bolo odňaté ústavné práva.
19. Ku vyjadreniu povinného, že má záujem o splácanie dlžnej sumy v mesačných splátkach súd poukazuje na exekučný titul - rozsudok Okresného Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10Csp/69/2018 zo dňa 14.01.2019, bod 29., v ktorom je uvedené vyjadril ku neúčasti povinnej na pojednávaní nasledovné: „V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovanej splácať priznané plnenie v splátkach vo výške 120 eur mesačne, prihliadajúc na osobu žalobcu, osobu žalovanej, najmä jej príjmové a výdavkové pomery. Žalovaná je aktuálne síce práceneschopná, avšak deklarovala schopnosť splácať dlh po 120 eur mesačne, nakoľko v blízkej dobe hodlá ísť pracovať do zahraničia. Výška súdom určených splátok je vyššia ako výška splátok úveru dojednaných v zmluve o úvere, uzavretej medzi stranami sporu. Súd mal za to, že povolením splácania dlhu v splátkach, vzhľadom na výšku splátky a výšku priznaného plnenia, nebudú ohrozené práva žalobcu a súčasne nebude ohrozené uspokojovanie základných životných potrieb žalovanej.“ V zmysle vyššie uvedeného, súd konštatuje, že povinnej v exekučnom titule bolo umožnené splácať priznané plnenie v mesačných splátkach, avšak povinný splátky zmysle vyššie citovaného bodu exekučného titulu neplnil a z toho dôvodu pristúpil oprávnený k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie.
20. Ku námietke týkajúcej sa trov exekúcie súd uvádza, že otázku odmeny a náhrady výdavkov súdneho exekútora za výkon jeho činnosti upravuje ust. § 197 a nasl. Exekučného poriadku, pričom výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanovuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za výkon exekučnej činnosti teda exekútorovi patrí odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Ak ide o exekúciu, predmetom ktorej je vymoženie peňažného plnenia, základom pre určenie odmeny exekútora je samotná výška vymoženého plnenia, a preto je potrebné zdôrazniť, že výška odmeny súdneho exekútora uvedená v upovedomení
o začatí exekúcie je vypočítavaná ku dňu vydania upovedomenia a to tak, že ak povinný uspokojí pohľadávku oprávneného spolu s jej príslušenstvom v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súdny exekútor má nárok na odmenu vo výške 10 % zo základu, t.j. z vymoženého plnenia. Ak povinný v uvedenej lehote záväzok voči povinnému neuhradí, odmena súdneho exekútora sa zvyšuje o ďalších 10 % a teda súdny exekútor má nárok na odmenu vo výške 20 % zo základu (z vymoženého plnenia). Ak ide o náhradu paušálnych výdavkov, aj tu je rozhodujúci okamih, kedy dôjde k uspokojeniu nároku oprávneného. V prípade úhrady pohľadávky oprávneného v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súdny exekútor má nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 30,- eur, ak však k úhrade v tejto lehote nedôjde, výška náhrady paušálnych výdavkov je 60,- eur. Nemožno preto poučenie súdneho exekútora o vyššie uvedených skutočnostiach a teda o možnom navýšení trov súdneho exekútora považovať za tvrdenie, ktoré by bolo v rozpore so zákonom. S poukazom na uvedené poverený súdny exekútor postupoval pri vyčíslení trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie ako pre prípad uhradenia vymáhanej pohľadávky v 15 dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj pre prípad neuhradenia vymáhanej pohľadávky v stanovenej lehote, v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku (§ 197 ods. 1 a ods. 2, § 199) a vyhlášky 68/2017 Z. z. (§ 6, 7 ods. 1 a ods. 2, § 22 ods. 1 a ods. 2). Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným vznesenú námietku proti trovám exekúcie za nedôvodnú.
21. Súd uvádza, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania aj v prípade, ak by skutočne existovali sa do exekučného konania neprenášajú. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Exekučný súd konštatuje, že vyššie uvedené skutočnosti mal povinný namietať v rámci základného konania, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu a to podaním riadneho opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu.
22. Povinný neuviedol relevantné skutočnosti a dôkazy, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v spojitosti s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa po zákonnej lehote môžu namietať tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Na základe uvedeného súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. (I. výrok)
23. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. O trovách účastníkov konania súd rozhodol tak, že im ich náhradu nepriznal a to z dôvodu, že povinný bol v konaní procesne neúspešný a zároveň oprávnený si ich náhradu neuplatnil (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.