Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Ek-762-2019.pdf
PDF · 74.31 KB
Case nature
Subarea
26Ek/762/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: MARKOS SLOVAKIA s.r.o., IČO: 362 126 10, so sídlom Kaluža 225, 072 36 Kaluža, zast.: Mgr. Michal Gargulák, advokát, so sídlom Kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, proti povinnému: Z. R. , H..: XX.XX.XXXX, R. C. V. XXX/XX, XXX XX Z., o vymoženie nepeňažnej pohľadávky vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivan Varga, so sídlom exekútorského úradu Štúrova 20, 040 01 Košice, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 08.05.2019 domáhal od povinného vymoženia nepeňažnej pohľadávky na základe exekučného titulu uznesenia Okresného súdu Michalovce vydaného dňa 18.03.2019 pod spisovou značkou 14C/17/2019.
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 21.05.2019 poverenie na vykonanie exekúcie pod spisovou značkou 26Ek/762/2019, ktorým bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ivan Varga, so sídlom exekútorského úradu Štúrova 20, 040 01 Košice. Súdny exekútor, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 303EX 208/19 následne vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinný prevzal dňa 14.06.2019.
3. Dňa 28.06.2019 bolo súdnemu exekútorovi doručené podanie povinného, ktoré súdny exekútor vyhodnotil ako návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie súdny exekútor doručil súdu dňa 16.07.2019.
4. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal zastavenia exekúcie. Povinný dôvodil svoj návrh tým, že upovedomenie o začatí exekúcie je nevykonateľné z dôvodu, že ako povinný je uvedený on ako fyzická osoba a hnuteľné veci, ktoré sú predmetom exekúcie (unimobunka a rozoberateľná terasa) nie sú jeho vlastníctvom. Povinný podal odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce, ktoré súdu predložil aj s fotokópiou kúpnej zmluvy medzi predávajúcim: Z. R. a kupujúcim: M.J.F. company, s.r.o., ktorej predmetom sú vyššie spomenuté veci. Povinný uviedol, že ani v čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nebol vlastníkom týchto vecí, preto nemôže naplniť neodkladné opatrenie, lebo by tým porušil vlastnícke právo cudzej osoby.
5. K podaniu povinného na zastavenie exekúcie sa oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril tak, že s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že odvolací súd doposiaľ nerozhodol o odvolaní povinného. Ďalej oprávnený uviedol, že jediným konateľom a jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti M.J.F. company, s.r.o. je práve osoba povinného. Oprávnený má za to, že citovaná kúpna zmluva bola vyhotovená a uzatvorená dodatočne, účelovo a pod doručení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Oprávnený opiera svoje tvrdenie
o skutočnosť, že sa jedná o totožné osoby povinného a konateľa obch. spoločnosti, povinný de facto uzatvoril zmluvu sám so sebou. Podľa vyjadrenia oprávneného je návrh povinného na zastavenie predčasný a nedôvodný, nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej a nedošlo k preukázaniu nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným hnuteľným veciam.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je odôvodnený s uvedením všetkých skutočností, ktoré mohli ku dňu podania návrhu v rámci zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty uplatniť. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
12. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
13. Podľa § 45 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
14. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora. Toto právo patrí tomu, kto zároveň tvrdí a preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo k dotknutej veci vylučujúce exekúciu. Právo namietať neprípustnosť exekúcie nepatrí dlžníkovi povinného vo vzťahu k pohľadávke povinného voči nemu. Námietka má na exekúciu vo vzťahu k dotknutej veci odkladný účinok. Na opakované námietky z tých istých dôvodov, o ktorých už bolo rozhodnuté, sa neprihliada.
15. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na skutočnosť, že nie je vlastníkom predmetným hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom exekúcie. Ďalej povinný uviedol, že podal proti uzneseniu, ktoré je exekučným titulom, odvolanie. Z uvedených dôvodov požiadal povinný súd o zastavenie exekúcie. Súd v tomto bode konštatuje, že podanie odvolania nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd poukazuje na skutočnosť, že nie je prekážkou vedenia exekúcie, ak predmetné hnuteľné veci, ktoré je potrebné odstrániť z vypratávanej nehnuteľnosti, nie sú vo vlastníctve povinného, ale sú vo vlastníctve tretej osoby. Jedná sa o obligačnú povinnosť povinného, nie povinnosť vecnoprávneho charakteru. Tretie osoby majú k dispozícii procesnú obranu a to takú, že môžu vzniesť u súdneho exekútora námietku neprípustnosti exekúcie vykonávanej v časti postihnutím predmetnej veci. Exekučný titul nadobudnutím vykonateľnosti nadobudol vlastnosť spôsobilosti byť exekučným titulom, a preto oprávnený v prípade ak povinný si nesplnil svoj záväzok riadne a včas bol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd mal za preukázané, že nedošlo k vyprataniu nehnuteľnosti uvedenej v exekučnom titule, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne.
16. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené, ani procesný postup súdu v základom konaní a je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný.
17. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví. V danom prípade však súd pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že skutočnosti uvádzané povinnými nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie (povinní neuviedli skutočnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia), preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
18. Oprávnený ani povinný si neuplatnili nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, preto súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.