Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/41/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci žalobkyne: K. R., F..X, XX XXX S., R. K. X. zastúpená: JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom, so sídlom Grősslingová 6-8, 811 09 Bratislava IČO: 36065226 proti žalovanému v 1. rade: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, žalovanej v 2. rade: H. J., X.. XX.XX.XXXX, V. L. J. P. XX, XXX XX G. X. Y. zastúpená: advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, žalovanej v 3. rade: R. P., X.. XX.XX.XXXX, V. L. V. X, XXX XX L. zastúpená: advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, žalovanej v 4. rade: IX.. K. B., X.. XX.XX.XXXX, L. D. X, XXX XX L. zastúpená: A.. E. B.Č., X.. XX.XX.XXXX, D. X, XXX XX L. a žalovanému v 5. rade: A.. E. B., X.. XX.XX.XXXX, V. L. D. X, XXX XX L. zastúpený: advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107 o opravu domu takto,

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1. až 5. rade sa proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.06.2018 domáhala, aby súd uložil žalovaným v 1. až 5. rade povinnosť spoločne a nerozdielne uskutočniť opravu domu súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX registra M. zapísaného na Z. Č..XXXX katastrálne územie J. L., obec Bratislava, mestská časť J. L., okres Bratislava II, spočívajúcu v demontáži strešnej a stropnej konštrukcie, znížiť štítový požiarny múr o strešnú časť, vybudovať stužujúce vence s novou strešnou konštrukciou, opraviť trhlinu v štítnej stene a to všetko do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Taktiež sa žalobkyňa domáhala od žalovaných náhrady trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnila tým, že rodinný dom ktorého opravy sa domáha nadobudla spolu s manželom na základe Kúpnej zmluvy registrovanej dňa 06.10.1975. V roku 1982 žalobkyňa spolu s manželom emigrovali do vtedajšej Nemeckej spolkovej republiky, pričom manžel bol za emigráciu odsúdený a bol mu uložený trest prepadnutia majetku, tzn. polovice ich domu. Keďže žalobkyňa odsúdená nebola, nakoľko nebola občiankou Československa, zostala vlastníčkou polovice rodinného domu. Napriek tomu si Československý štát dal zapísať celý rodinný dom do svojho vlastníctva a dal ho do správy Bytovému podniku Bratislava. Následne Bytový podnik odpredal dom právnym predchodcom žalovaných, manželom A.. E. B. a jeho manželke O. B.Č., Kúpnou zmluvou registrovanou dňa 07.02.1990 pod reg.č. K. XXX/XX na Štátnom notárstve Bratislava II. Súd v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. XXC XXX/XXXX rozhodol, že Kúpna zmluva je v časti jednej polovice neplatná, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.06.2000. Na základe tohto rozsudku sa stal spoluvlastníkom polovice domu žalovaný v 1. rade a druhá polovica domu zostala vo

vlastníctve manželov Zuščákových. Po ich smrti zdedili ich podiel žalovaní v 2. až 5. rade. Žalobkyňa v apríli 2016 podpísala zo žalovaným v 1. rade Dohodu o mimosúdnom vyrovnaní na základe ktorej získala spoluvlastníctvo k domu v podiele 1/6 k súvisiacemu pozemku parc.č. XXXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 471m2. Po smrti manželov Zuščákových zostal dom zrejme neobývaný a pustol. Stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 18.09.2017 č. R.-XXXX/XXXXX/XXXX naradil odstránenie domu. V dôsledku odvolania žalobkyne Okresný úrad zrušil rozhodnutie stavebného úradu Podunajské Biskupice a nariadil vo veci ďalej konať. Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice rozhodnutím zo dňa 16.04.2018 č. R. - XXX/XXXX/XXXX, R. -XXXX/XXXX/Svo odkázal účastníkov na občiansko- právne vyriešenie susedských vzťahov súdnou cestou. Žalobkyňa dala za týmto účelom vypracovať znalecký posudok Ing. Petrovi Paškovi č. XX/XXXX za účelom posúdenia ďalšieho využitia domu a s ním spojenými úpravami. Znalec v posudku uviedol, že dom je schopný adekvátne plniť funkciu rodinného domu, ale je potrebné demontovať strešnú a stropnú konštrukciu, znížiť štítový požiarny múr o strešnú časť , vybudovať stužujúce vence s novou strešnou a stropnou konštrukciou. Podľa názoru žalobkyne za všetky uvedené práce zodpovedajú žalovaní z dôvodu zanedbania starostlivosti o dom, ktorá im vyplýva zo spoluvlastníctva.

3. Žalovaný v 1. rade sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 12.10.2018. Uviedol, že žalobný návrh sa týka splnenia povinností vyplývajúcich z vlastníctva rodinného domu súpisné č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX, k.ú. Podunajské Biskupice, LV č. XXXX, ktorým žalobkyňa požaduje, aby súd žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne vykonať opravu domu. Žalovaný v 1. rade v prvom rade namieta svoju pasívnu legitimáciu v tomto súdnom konaní. Na podporu tohto tvrdenia poukázal na skutočnosť, že predmetná stavba zapísaná na LV č. XXXX ako rodinný dom je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaných a žalovaných v 2. až 5. rade. Medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade bola dňa 26.07.2016 uzatvorená Dohoda o urovnaní č. XX XX XXXX XX XX, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti - spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2m k stavbe súp.č. XXXX, k.ú. Podunajské Biskupice a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/6 na pozemku parc.č. XXXX - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 471m2 , k.ú. - Podunajské Biskupice, LV č. XXXX. Žalobkyňa sa titulom vyššie uvedenej dohody stala podielovou spoluvlastníčkou domu súp. č. 9859 a pozemku parc. č. 5192, k.ú. Podunajské Biskupice, a to ku dňu 05.10.2016 na základe právoplatného rozhodnutia príslušného okresného úradu. Z uvedeného LV č. XXXX je zrejmé, že žalovaný v 1. rade nie je spoluvlastníkom stavby rodinného domu súp.č. XXXX. Z poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný v 1. rade žiadal, aby súd konanie voči nemu zastavil.

4. Podaním doručeným súdu dňa 25.10.2018 sa k žalobe vyjadrili žalovaní v 2. až 5. rade. Vo vyjadrení poukázali na tvrdenia žalobkyne, ktorá v žalobe uviedla, že príslušný stavebný úrad Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice v konaní o odstránení stavby zistil, že nehnuteľnosť je v dezolátnom stave, má poškodenú strechu, prehnitý strop a hrozí jej celková deštrukcia. Vzhľadom na závadný technický stav nehnuteľnosti ohrozujúci zdravie a život osôb vydal príslušný stavebný úrad rozhodnutie č.j. R.-XXXX/XXXXX/XXXX/Svo zo dňa 18.09.2017, ktorým nariadil odstránenie stavby. Proti rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa, preto Okresný úrad Bratislava - Podunajské Biskupice rozhodnutím č. S.-L.-S.-XXXX/XXXXXXX/VAM zo dňa 05.12.2017 zrušil rozhodnutie o nariadení odstránenia nehnuteľnosti a vec vrátil príslušnému stavebnému úradu. Na základe vyššie uvedeného príslušný stavebný úrad prerušil konanie rozhodnutím zo dňa 16.04.2018, R.-XXX/XXXX/XXXX/Voj, R.-XXXX/XXXX/Svo s odkazom na ustanovenie (Stavebný zákon) a uložil účastníkom podať žalobu na základe ktorej sa rozhodne o tom, ako naložiť so spoločnou vecou. Žalovaní sú toho názoru, že nehnuteľnosť je potrebné odstrániť tak, ako už raz nariadil stavebný úrad neprávoplatným rozhodnutím, vzhľadom na dezolátny stav ako aj na skutočnosť, že náklady na opravu nehnuteľnosti by boli neprimerané vzhľadom na jej hodnotu. Nehnuteľnosť ba aj v prípade jej opravy nebolo možné efektívne užívať, keďže medzi žalovanými v 2. až 5. rade sú rodinné väzby, avšak žalobca so žalovanými v 2. až 5. rade nie je v žiadnom vzťahu. Žalovaní v 2. až 5. rade zároveň namietajú význam znaleckého posudku, na ktorý odkazuje žalobkyňa v žalobe, pre túto vec, kde znalec tvrdí, že nehnuteľnosť je opraviteľná bez mimoriadne zvýšených finančných prostriedkov, ale konkrétnym spôsobom neurčil hodnotu opráv predmetnej nehnuteľnosti. Podľa názoru žalovaných je rekonštrukcia nehnuteľnosti veľmi nákladná. Okrem vyššie uvedených skutočností považujú žalovaní v 2. až 5. rade žalobu za nedôvodnú aj z toho dôvodu, že nie je žiaden dôvod prečo by mali opravu rodinného domu financovať výlučne žalovaní. Zdôraznili, že v dôsledku súdnych konaní, ktoré viedol žalobca nebolo zrejmé, kto je vlastníkom nehnuteľností a preto bolo bez hospodárskeho významu pre žalovaných, aby uskutočňovali investície do nehnuteľnosti. Trvajú však na tom, že na akýchkoľvek zásahoch do

nehnuteľnosti sú povinní sa podieľať všetci podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti. S poukazom na vyššie uvedené žiadali žalovaní v 2. až 5. rade žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobkyne, splnomocnená zástupkyňa žalovaného v 1. rade, právny zástupca žalovaných v 2., 3. a 5. rade ako aj splnomocnený zástupca žalovaného v 4.rade. Strany prejavili záujem o mimosúdne vyriešenie sporu. Následne súd nariadil pojednávanie na ktoré sa nedostavila žalobkyňa resp. jej právny zástupca, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil, pričom predvolanie na pojednávanie mal riadne doručené dňa 29.01.2020. Súd preto s poukazom na ustanovenie pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich obsah spisu ( Výpis z LV č. XXXX, Dohoda o mimosúdnom urovnaní č. XX XX XXXX XX XX zo dňa 21.04.2016, Rozhodnutie č. R.-XXX/XXXX/XXX/Voj zo dňa 16.04.2018, Znalecký posudok Č.. XX/XXXX, Výpis z LV č. XXXX) a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z LV č. XXXX vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na predmetnom LV sú žalobkyňa v podiele 1, žalovaná v 2. rade v podiele 1/6, žalovaná v 3. rade v podiele 1/6, žalovaná v 4. rade v podiele 1/12 a žalovaný v 5. rade taktiež v podiele 1/12. Podľa výpisu z LV mala žalobkyňa nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na základe Dohody o mimosúdnom urovnaní Y.-XXXXX/XXXX zo dňa 05.10.2016. Žalovaní v 2. až 5. rade nadobudli spoluvlastnícky podiel taktiež na základe Dohody o mimosúdnom urovnaní Y.-XXXXX/XXXX zo dňa 15.10.2014 - Y.: XXXX/XX.

8. Z Dohody o mimosúdnom urovnaní č. XX XX XXXX XX XX uzavretej dňa 26.07.2016 medzi žalovaným v 1. rade a žalobkyňou konkrétne z čl. 2 vyplýva, že sa strany dohody dohodli že v zmysle sa zruší zápis pozemku reg. ,,C“ v k.ú. Podunajské Biskupice, parc. č. XXXX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 471m2 v spoluvlastníckom podiele 1/6, zapísaného na LV č. XXXX v prospech vlastníka hlavné mesto SR Bratislava a tento pozemok bude zapísaný na LV č. XXXX ako spoluvlastníctvo Rity Šuškovej v podiele 1/6. Zápis stavby súp.č. XXXX- rodinný dom na parc. č. XXXX, k.ú. Podunajské Biskupice, v podiele 1 /2, zapísanej na LV č. XXXX v prospech hlavného mesta SR Bratislavy a táto stavba bude zapísaná na LV č.XXXX ako spoluvlastníctvo Rity Suškovej v podiele 1. Z článku 4 Dohody vyplýva, že uzatvorenie mimosúdnej dohody schválilo Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy na svojom zasadnutí dňa 30.1.2014 uznesením č. XXXX/XXXX.

9. Vlastníctvo žalovaných v 2. až 5. rade medzi stranami sporu sporné nebolo.

10. Žalobkyňa v konaní na podporu svojich tvrdení predložila súdu Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný Ing. Petrom Paškom, PhD. znalcom v odbore stavebníctvo. Predmetom znaleckého posudku bolo zhodnotiť technický stav objektu rodinného domu súp. č. XXXX, zapísaného na vlastníctva číslo XXXX, okres Bratislava II, Obec: BA- m.č. Podunajské Biskupice, k. ú. Podunajské Biskupice nachádzajúceho sa na pozemku pare. č. XXXX o výmere 99 m2 zapísaného na LV č. XXXX, okres Bratislava II z konštrukčného a statického hľadiska a ďalšej jeho možnosti využitia. Posudok bol vypracovaný k 05.10.2017. Zo záveru znaleckého posudky vyplýva, že rodinný dom je v stave degradácie jednotlivých prvkov krátkodobej a dlhodobej životnosti. Objekt ako celok je opraviteľný bez mimoriadne zvýšených finančných prostriedkov. Z hľadiska statiky a konštrukčného riešenia rodinného domu, jeho nosného systému je objekt možné ďalej využívať na bývanie a to za predpokladu jeho modernizácie. Modernizáciou sa v tomto prípade rozumie demontovanie strešnej konštrukcie spolu s drevenou strešnou konštrukciou, ktoré sú v procese pokročilej degradácie. Po demontovaní strešnej a stropnej konštrukcie, znížení štítového o strešnú časť je možné na rodinnom dome vybudovať stužujúce vence s novou stropnou a strešnou konštrukciou. Objekt rodinného domu po výmene strešnej a stropnej konštrukcie s opravou trhliny v štítovej stene bude schopný obývania ľuďmi a bude adekvátne plniť funkciu rodinného domu.

11. Rozhodnutím č. R.-XXX/XXXX/XXXX /. zo dňa 16.04.2018 boli žalobkyňa, ako aj žalovaní, ako spoluvlastníci, odkázaní na súd a tak bolo konanie vo veci nariadenia údržby stavby rodinného domu vedené príslušným stavebným úradom prerušené. Z odôvodnenia rozhodnutia taktiež vyplýva, že žalobkyňa bola vyzvaná na predloženie cenovej ponuky na stavebné práce v zmysle znaleckého posudku Ing. Pašku zo dňa 10.10.2017 ako aj na predloženie písomné vyjadrenia firmy, ktorá by mala

uskutočňovať stavebné zaistenie domu, výmenu stropu a strechy stavby ako aj uviesť lehotu, v ktorej možno dom zrekonštruovať. Žalovaní v 2. až 5. rade predložili cenovú ponuku na odstránenie stavby vo výške 7.400,-€, pričom prehlásili, že nemajú záujem o údržbu stavby nakoľko stavba je v spoluvlastníctve žiadali, aby stavebný úrad konal o nariadení odstránenia stavby. Žalobkyňa sa proti odstráneniu stavby odvolala.

12. Právny zástupca žalovaných v 2. až 5. rade pred súdom uviedol, že zotrváva na písomných vyjadreniach k žalobe a žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

13. Poverená zástupkyňa žalovaného v 1. rade taktiež zotrvala na námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade z dôvodu, že žalovaný v 1. rade nie je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

14. Podľa až 3 (ďalej len ) z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

15. Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

16. Podľa § 420 ods.1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

17. Podľa ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX sú žalobkyňa v podiele 1, žalovaná v 2. rade v podiele 1/6, žalovaná v 3. rade v podiele 1/6, žalovaná v 4. rade v podiele 1/12 a žalovaný v 5. rade taktiež v podiele 1/12. Táto skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v 1. rade nie je spoluvlastníkom rodinného domu, ktorého rekonštrukcie sa žalobkyňa domáha. Z ustanovenia jasne vyplýva, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne a preto je žalovaným v 1. rade vznesená námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie dôvodná.

19. Z rozhodnutia č. R.-XXX/XXXX/XXXX /. zo dňa 16.04.2018 vydaného Mestskou časťou - Podunajské Biskupice mal súd za preukázané, že spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti boli odkázaní na súd z dôvodu, že žalobkyňa ako spoluvlastníčka v podiele 1 v rámci správneho konania dávala prednosť rekonštrukcii rodinného domu s čím ostatní spoluvlastníci nesúhlasili a žiadali začať konanie o nariadenie odstránenia stavby. Žalobkyňa dôvodnosť žaloby opierala o znalecký posudok vypracovaný Ing. Petrom Paškom, Phd., ktorý v závere znaleckého posudku konštatoval, že rodinný dom je možné opraviť. Náklady na opravu resp. modernizáciu rodinného domu však znalec v znaleckom posudku neuviedol a ani sama žalobkyňa v konaní nepredložila žiaden dôkaz z ktorého by vyplývala výška resp. cenová ponuka predmetných stavebných prác. Žalovaní ktorí trvali na odstránení stavby predložili v rámci stavebného konania cenovú ponuku na odstránenie stavby a to výške 7.400,-€.

20. Zásada väčšinového rozhodovania je modifikovaná v ustanovení § 139 ods. 3, podľa ktorého ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd. O dôležitú zmenu spoločnej veci ide najmä vtedy, keď sa zmení jej podstata či funkcia. Takou zmenou môže byť napríklad zmena spoločného domu s nájomnými bytmi na dom s nebytovými priestormi alebo zmena záhrady na stavebné pozemky, či vynaloženie značných investícií na spoločnú vec, alebo postavenie prístavby, ktorá by zmenila dosah a obsah predmetu spoluvlastníctva, a pod. Tento pojem však treba vykladať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu, a to v závislosti od povahy, druhu, hodnoty a ekonomického určenia predmetu spoluvlastníctva tak, aby navrhovanou úpravou nedošlo k porušeniu práv a oprávnených záujmov ostatných spoluvlastníkov alebo aby dôležitá zmena spoločnej veci bola na prospech spoluvlastníkov.

21. Spoluvlastník, ktorý nesúhlasí s hospodárením so spoločnou vecou, ako sa na tom uzniesla väčšina spoluvlastníkov počítaná podľa veľkosti podielov, nemôže sa domáhať na súde rozhodnutia o hospodárení s touto vecou okrem prípadu, že ide o dôležitú zmenu veci; môže žiadať buď len vydanie úžitkov pripadajúcich na jeho podiel alebo žiadať o zrušenie spoluvlastníctva, pokiaľ nie je viazaný zmluvnou povinnosťou zotrvať v spoluvlastníctve po určitý čas.

22. Pri úprave spoločného užívania prichádzajú do úvahy tieto základné možnosti: a) rozdelenie užívania veci tak, že jednotliví spoluvlastníci budú užívať určité im vydelené časti spoločnej veci, b) jeden zo spoluvlastníkov bude užívať celú vec a ostatní dostanú náhradu (spravidla peňažnú) a c) všetci spoluvlastníci budú vec užívať striedavo v určitých časových obdobiach. R 20/1955.

23. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha opravy rodinného domu, ktorý je v spoluvlastníctve strán sporu, pričom podľa tvrdení žalobkyne práve žalovaní v 1. až 5. rade majú zodpovedať za zanedbaný stav rodinného domu a za škodu, ktorá na dome vznikla. Sama však uvádza, že opravu domu nie je možné uskutočniť podľa reálnych podielov nakoľko spoluvlastníctvo k domu je ideálne a preto sa na nej majú podieľať všetci spoluvlastníci. Za škodu na spoločnej veci majú žalovaní zodpovedať podľa , nakoľko sa ich právny predchodcovia o dom nestarali, neudržiavali jeho technický stav, vystavili ho poveternostným vplyvom, vytvorili podmienky pre rozmnoženie hmyzu a hlodavcov. Súčasný stav domu ohrozuje aj okolie. Žalobkyňa však svoje tvrdenia uvádzané v žalobe preukazovala iba znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Petrom Paškom z obsahu ktorého nie je možné zistiť náklady spojené s opravou rodinného domu a ani presné technické riešenie jeho opravy či rekonštrukcie. Žalovaní počas celého konania trvali na tom, že rodinný dom nie je hospodárne opraviť vzhľadom na výšku nákladov a rozsah opravy, pričom trvali na jeho odstránení.

24. K žalobkyňou uplatnenému nároku súd uvádza, že ustanovenie § 415 zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť, ktorá ukladá povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere). Táto povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku, o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už alebo iného zákona. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo na životnom prostredí, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa .

25. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, ak sa vyžaduje zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, ak sa zavinenie nevyžaduje, ide od objektívnu zodpovednosť.

26. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá, škodca sa môže od zodpovednosti oslobodiť za podmienok ustanovenia .

27. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne konala, prípadne opomenula konať a ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom.

28. S poukazom na výsledky dokazovania ako aj na vyššie citované zákonné ustanovenia mal súd ta to, že v danej veci nebol žalobkyňa v konaní ani jeden z predpokladov potrebných pre priznanie nároku z titulu náhrady škody nepreukázala. Priamo z procesných noriem upravujúcich konanie pred súdmi či už to bol alebo v súčasnosti platný vyplýva, že strana v konaní súdu predloží alebo označí dôkaz, ktorým preukazuje svoje tvrdenia a v prípade, že nie je sama

schopná tento dôkaz súdu zadovážiť požiada o zabezpečenie dôkazu súd. Ani v tomto smere žalobkyňa nebola v konaní aktívna.

29. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danej veci nie sú splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu a preto súd žalobu zamietol. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd žalobu zamietol aj z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle a . Nakoľko žalovaní mali vo veci plný úspech, vznikol im nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni a to v plnom rozsahu.

31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku.).