Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-26-2018.pdf
PDF · 87.5 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/26/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: V. Ž., B. B. N. Y. K. X, XXX XX Ž., J.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Lukáš Bútora, advokát so sídlom Vojtecha Tvrdého 12, 010 01 Žilina, proti žalovanej: D. F., N..XX.XX.XXXX, C. A. K. XXXX/X, XXX XX Ž., Š. Y. B., o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á vypratať X - izbový byt č. XX, vo vchode č. X, na M.. poschodí, nachádzajúci sa na ulici K. XXXX/X M. Ž., v obytnom dome Z. X, súp. č. XXXX, ktorý je postavený na parcele K. Č.. XXXX/XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., Y. Ž., okres Ž. a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom zo dňa 13.04.2018, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 13.04.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanej súdneho rozhodnutia, ktorým by bola zaviazaná vypratať X - J. byt č. XX, nachádzajúci sa vo vchode č. X v bytovom dome na ulici K. M. Ž., v obytnom dome súpisné číslo XXXX, ktorý je postavený na parcele K. Č.. XXXX/XXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie D. a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť mu trovy konania. Ako dôvod pre podanie žaloby žalobca uviedol, že žalovaná užíva predmetný byt aj po skončení nájomného pomeru, bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalobca mimo uvedeného dodal, že žalovaná neplatí ani nájomné, pričom dlhuje ku dňu podania žaloby na nájomnom sumu 5.601,47 EUR s príslušenstvom. Predmetnú pohľadávku si žalobca uplatňuje v samostatnom konaní na tunajšom súde.
2. Súd vykonal rozsiahle šetrenie pobytu žalovanej z dostupných verejných registrov ako aj prostredníctvom polície SR, či dopytom u rodinných príslušníkov. Lustráciou v Registri obyvateľov SR mal za preukázané, že žalovaná má evidovaný trvalý pobyt na L. K. XXXX/X, Ž. (č.l. 31 a 64 spisu), ktorý je zároveň aj miestom jej podnikania podľa výpisu zo živnostenského registra (č.l. 35 spisu). Podľa oznámenia dcér žalovanej F. F. P. K. F. D. F. XX.XX.XXXX vyplýva, že súčasná adresa žalovanej je K. XXXX/X, Ž. (č.l. 44 spisu).
3. Žalovaná sa k podanému žalobnému návrhu, ktorý jej bol doručený spolu s prílohami a procesnými poučeniami prostredníctvom oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v súdom stanovenej lehote písomne nevyjadrila, ani nepoužila prostriedky procesnej obrany.
4. Vo veci súd nariadil a dňa 04.02.2020 vykonal pojednávanie v súlade s ust. § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a žalovanej, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom v súlade
s ust. § 111 ods. 3 CSP dňa 02.01.2020. Žalovaná svoju neúčasť neospravedlnila riadne a včas, ani nepožiadala z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaná naďalej neoprávnene užíva predmetný nájomný byt, a tak žalobca trvá na podanej žalobe. Súd po oboznámení sa s obsahom celého spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový stav:
5. Žalobca je výlučným vlastníkom X - J. bytu č. XX, vo vchode č. X na M.. poschodí, nachádzajúceho sa na ulici K. XXXX/X M. Ž. v obytnom dome Z.-X súp. č. XXXX, ktorý je postavený na K. parc. č. XXXX/ XXX a zapísaný na R. Č.. XXXX pre k.ú. D.M., Y. Ž., okres Ž. (č.l. 5 a 65 spisu). Žalobca preukázal, že na základe Zmluvy o nájme bytu č. XXX/XXXX zo dňa 01.04.2015 vznikol nájomný pomer medzi vlastníkom bytu - prenajímateľom V. Ž. a nájomcom - žalovanou. Predmetný byt bol prenajatý na dobu určitú do 31.10.2016 (č.l. 3 spisu). Žalovaná si svoje povinnosti vyplývajúce z čl. III bod 2. neplnila - nájomné a preddavky za služby poskytované s užívaním bytu v celkovej výške 272,61 EUR mesačne, najneskôr do 25. dňa príslušného mesiaca neuhrádzala a z tohto dôvodu bola nájomná zmluva s ňou ukončená výpoveďou zo dňa 04.01.2016, ktorá jej bola doručená dňa 04.01.2016 a výpovedná doba uplynula 30.04.2016 (č.l. 11 spisu). Od 01.05.2016 až doposiaľ žalovaná užíva predmetný byt bez právneho dôvodu. Žalobca vyzval žalovanú na uvoľnenie bytu listom zo dňa 07.02.2017 označeným ako „Výzva na uvoľnenie bytu“, ktorú však žalovaná neprevzala a byt dobrovoľne neuvoľnila (č.l. 12 spisu).
6. Zo sumárnej analýzy predpisu za obdobie od 01.08.2007 do 28.02.2018 súd zistil, že k bytu K. Č.. XXXX/X/XX v zmysle vyúčtovania predstavuje nedoplatok 5.601,47 EUR (č.l. 7 spisu).
7. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
8. Podľa § 710 ods. 1 OZ, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Podľa ods. 2 cit. zák. ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
9. Podľa § 711 ods. 1 písm. d/ OZ, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu zaplnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
10. Podľa § 710 ods. 3 OZ, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
11. V zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Toto právo rovnako ako ostatné požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 Občianskeho zákonníka, umožňuje vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia, najmä ju držať, užívať, brať z nej plody a scudziť ju.
12. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
13. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v citovanom ustanovení vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Ochrana vlastníckeho práva je zaručená tak Ústavou SR čl. 20 (každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu) ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za
podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva). Z oboch dokumentov vyplýva, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona.
14. Žalobca ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti sa domáha svojho vlastníckeho práva na vypratanie nehnuteľnosti. Hmotné právo hovorí o práve vlastníka domáhať sa vydania veci, teda hnuteľnej aj nehnuteľnej (od toho, kto ju neprávom zadržuje), pričom vo vzťahu k nehnuteľným veciam ide o vypratanie. Pod pojmom „s plnením povinnosti vypratať nehnuteľnosť“ sa rozumie odstránenie všetkých hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v priestoroch nehnuteľnosti a zabezpečiť opustenie priestorov osobami tam sa nachádzajúcimi (T. XX/XXXX). Teda, ak niekto bez právneho dôvodu užíva vec, jedným z možných riešení ako sa brániť, je inštitút vypratania nehnuteľnosti.
15. V konaní je nesporné, že byt, ktorý sa má vypratať, jeho vlastníkom je žalobca a žalovanej nesvedčí žiaden právny titul, na základe čoho by vznikol medzi žalobcom a žalovanou právny vzťah.
16. V konaní mal súd preukázané, že žalobca ako prenajímateľ vypovedal žalovanej nájomný vzťah, výpoveď z nájomného vzťahu zo dňa 04.01.2016 pod č. zn.XXX/XXXX/Han bola podľa doručenky doručená žalovanej dňa 04.01.2016. Hoci bola žalovaná ako nájomca vo výpovedi poučená o práve uplatnenia neplatnosti výpovede a práve predĺženia výpovednej doby o ochrannú lehotu, súd nezistil, žeby si žalovaná uplatnila takýto nárok u prenajímateľa alebo podala žalobu o neplatnosť výpovede. Uplynutím prekluzívnej doby na uplatnenie neplatnosti výpovede vzniká prezumpcia jej platnosti, s ktorou zákon spája ukončenie nájomného vzťahu a v prípade výpovedného dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ OZ nevzniká právo na bytovú náhradu. Nakoľko výpoveď bola doručená 04.01.2016, nájomný vzťah zanikol uplynutím výpovednej lehoty, ktorá je podľa ust. § 710 ods. 3 OZ v dĺžke tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Teda výpovedná doba uplynula 30.04.2016. Od 01.05.2016 žalovaná po skončení doby nájmu predmetný byt č. XX i napriek výzve neodovzdala a naďalej ho neoprávnene (bez právneho dôvodu) užíva, čím zasahuje neoprávnene do vlastníckeho práva žalobcu. Medzi stranami žiaden právny úkon uzavretý nebol, na základe ktorého by žalovaná mala právny dôvod na užívanie tejto nehnuteľností od 01.05.2016. Žalovaná realizuje užívateľské oprávnenia bez právneho dôvodu a bez poskytovania náhrady za vykonávanie jej nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jej majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať predmetnú nehnuteľnosť. Žeby sa medzi stranami sporu jednalo o bezplatné užívanie predmetnej nehnuteľnosti i potom, ako nájom bytu zanikol uplynutím výpovednej doby, v danom prípade nebolo ani len tvrdené. Žalovaná nemá žiaden právny titul na užívanie predmetného bytu a keďže po zániku nájomného vzťahu výpoveďou z nájmu, byt i naďalej užíva, užíva ho neoprávnene a vzniká jej teda povinnosť byt vypratať a odovzdať žalobcovi.
17. Preto súd vec posúdil z hľadiska opodstatnenosti ochrany práva vlastníka vlastniť majetok a tieto dôvody sú významnou okolnosťou, ktorú súd vzal do úvahy pri rozhodovaní o žalobe. Žalobou o vydanie veci (vindikačná žaloba) sa vlastník domáha vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje a jej predpokladom teda je, že vlastník nemá vec vo svojej moci a vec sa neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka. Žaloba o vydanie veci môže byť úspešná len za splnenia dvoch predpokladov, a to, že žalobca preukáže svoje vlastnícke právo k veci, ktorej vydania sa domáha, a ak preukáže, že žalovaný mu vec zadržuje neprávom.
18. Keďže v konaní žalobcom bolo preukázané splnenie podmienok vindikačnej žaloby v zmysle ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka, súd považoval jeho nárok za právne dôvodný a žalovanej uložil povinnosť vypratať a žalobcovi odovzdať predmetnú nehnuteľnosť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
19. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Súd s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
21. O samotnej výške tejto náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.