Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-35-2019.pdf
PDF · 100.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-2T/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci obžalovaného Š. H., D.. XX.XX.XXXX S. F. Z., H. N. B. M. Č.. XXX, na slobode, trestne stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 05. februára 2020 t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný: Š. H., D.. XX.XX.XXXX S. F. Z., trvale bytom B. M. Č.. XXX, na slobode,
j e v i n n ý, ž e
dňa 31.05.2018 v čase o 09:39 hod. viedol v katastri mesta D. O. D. S. po ceste 1/61, A. ulici, smerom od mesta D. O. D. S. k obci A., nákladné vozidlo zn. Volvo FLL 240, ev. č. F. XXXBK, pričom v 98,37 km na križovatke tvaru „T" cesty 1/61 a účelovej komunikácie vedúcej k areálu spoločnosti N. Z. s.r.o. počas odbočovania vľavo na účelovú komunikáciu v rozpore s ustanovením § 19 ods. 4 prvou vetou zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nedal prednosť v jazde oproti jazdiacemu dvojkolesovému motocyklu Yamaha FZ6 Fazer, ev. č. D. XXXAF, vedenému poškodeným A. C., pričom obvinený vytvoril poškodenému náhlu prekážku, poškodený sa snažil prekážke vyhnúť a intenzívne brzdil, avšak napriek tomu došlo k zrážke oboch vozidiel, pri ktorej poškodený A. C. utrpel zlomeninu 2. - 5. zebra vpravo, malý pneumotorax, obojstranné pomliaždenie pľúc, tržnú ranu ľavého kolena, tržnú ranu ľavého lakťa, luxačnú trimalleolárnu zlomeninu členkového kĺbu vľavo s poškodením väzov medzi ihlicou a píšťalou, zlomeninu strednej časti lakťovej kosti vľavo a zlomeninu krížovej kosti, ktoré zranenia si vyžiadali hospitalizáciu poškodeného v dňoch 31.05.2018 až 03.06.2018 a v dňoch 07.06.2018 až 12.06.2018 a v dôsledku ktorých bola významne limitovaná jeho mobilita kvôli obtiažnemu pohybu s barlami v období od 31.05.2018 do 29.06.2018,
t e d a
- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
č í m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n), § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 1.300,- Eur (jedentisíctristo Eur).
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu po dobu 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, so sídlom Trenčín, Jilemnického 3760, IČO 30 807 484, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO 35 937 874, pobočka Trenčín, Partizánska 2315 odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Dňa 05.06.2019 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 491/18/3304-30 zo dňa 31.05.2019, na obvineného Š. H., D.. XX.XX.XXXX S. F. Z., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Dňa 03.09.2019 súd vo veci vydal Trestný rozkaz č. k. 2T/35/2019-194, proti ktorému podal v zákonnej lehote odpor prokurátor.
Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 05.02.2020 za účasti obžalovaného a jeho obhajcu a zistil nasledovné:
Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že medzi prokurátorom a obžalovaným nedošlo k zhode v otázke konania o dohode o vine a treste na hlavnom pojednávaní.
Obžalovaný Š. H. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 491/18/3304 zo dňa 31.05.2019 doručenej súdu dňa 05.06.2019, právne kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, mohol sa so svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku robí dobrovoľne a uznáva vinu za skutok kladený mu za vinu. Súd súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Z vyjadrení obžalovaného Štefana Tótha na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin úprimne oľutoval. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku, ako aj stanovisko obhajcu obžalovaného (per analogiam), súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Súd jeho vyhlásenie o vine zo spáchania žalovaného skutku následne prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného vyšetrovania nemal pochybnosti o vine obžalovaného a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť, resp. protiprávnosť jeho konania. Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa obžaloby. Zároveň súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere a rozhodnutia o náhrade škody. Súd konštatoval, že v prípravnom konaní boli uplatnené nároky na náhradu škody poškodenou: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO 35 937
874, pobočka Trenčín, Partizánska 2315 a Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, so sídlom Trenčín, Jilemnického 3760, IČO 30 807 484.
Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti (§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Obžalovaný bol schopný v čase spáchania trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vo veci jednalo o nedbanlivostný trestný čin, kedy obžalovaný inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil povinnosť uloženú mu podľa zákona. Zavinenie obžalovaného bolo nedbanlivostné v zmysle § 16 Trestného zákona. Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Tento záujem bol konaním obžalovaného porušený, nakoľko obžalovaný naplnil aj objektívnu stránku stíhaného trestného činu, teda prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a spáchal ho tak, ako na to poukazovala aj obžaloba, keďže obžalovaný inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 158 Trestného zákona. Konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu, teda konanie obžalovaného, jeho následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom.
Podľa § 16 Trestného zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Podľa § 158 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora, po vyjadrení obhajcu obžalovaného Tótha prijal, s prihliadnutím aj na ostatné dôkazy, získané v prípravnom konaní, subsumoval súd protiprávne konanie obžalovaného opísané v obžalobe pod skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Z dôvodu prijatia vyhlásenia obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd v zmysle § 257 ods. 8 Tr. poriadku už nevykonal dokazovanie čo do viny, ale svoju ďalšiu činnosť zameral len na vykonanie dokazovania čo do výroku o treste, jeho druhu a výmere a čo do výroku o náhrade škody podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku.
Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste, a to oboznámením sa so závermi znaleckého posudku MUDr. Mihoka zo dňa 28.12.2018 č. 4/2018 ohľadom zranení poškodeného A. C., oboznámením sa s vyjadreniami poisťovne UNIQUA z 13.12.2019, 11.11.2019 a 04.12.2019, s evidenčnou kartou obžalovaného, oboznámením aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného H., lustrácie v evidencii priestupkov obžalovaného, správy Obecného úradu B. M., oboznámením lustrácie Sociálnej poisťovne, so správou OR PZ M..
Zo záverečnej reči obžalovaného a obhajcu vyplýva, že po nehode obžalovanému nebol zadržaný vodičský preukaz, nebolo v tej dobe zjavné zavinenie obžalovaného, obžalovaný od nehody už dva roky jazdí bez nehody a bez priestupku. Poukázal na to, že počas nehody bol poškodený A. C., ktorý viedol motocykel v šľapkách, tento si náhradu škody v tomto trestnom konaní neuplatnil, škoda na zdraví mu bola vyplatená cestou poisťovne Uniqua, spolu vo výške 12.414,89 eur, o čom predložil vyjadrenie poisťovne o tejto úhrade. Poškodený C. mal podľa neho sčasti zavinenie na nehode. Obžalovaný v minulosti nebol účastník podobnej nehody. Poukázal na rýchle zrýchlenie motocykla, ktorý viedol poškodený C.. Poukázal na to, že jazdil na nákladnom vozidle, ktorého manipulácia nie je tak jednoduchá ako pri osobnom motorovom vozidle ako aj na to, že nemohol tak rýchlo zareagovať na motocykel, ktorý jazdí omnoho rýchlejšie. Hoci obžalovaný premávku kontroloval, bola to sekunda, kedy došlo k nehode. Podľa obžalovaného trest, ktorý mu súd uložil v trestnom rozkaze je zákonný a spravodlivý, nakoľko pre
neho je dostatočný peňažný trest, ktorý je pre obžalovaného väčšou sankciou ako podmienečný trest. Obžalovaný je riadne zamestnaný. Trest zákazu činnosti považuje za primeraný a zákonný.
Z oboznámeného aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného Š. H. vyplynulo, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov.
Z oboznámenej lustrácie v evidencii priestupkov a z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný Š. H. sa dopustil jedenástich priestupkov na úseku cestnej premávky, za čo mu boli uložené pokuty, a to za obdobie od roku 2004 do 2017. Naposledy sa dopustil priestupku dňa 02.11.2017, za ktorý mu bola uložená pokuta 10 eur, odvtedy nemá evidovaný priestupok na úseku cestnej premávky.
Zo správy OR PZ M. zo dňa 14.01.2020 bolo zistené, že obžalovaný sa v období od 01.01.2018 dodnes nedopustil žiadneho trestného činu ani priestupku. Vedie riadny život.
Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný je od 06.06.2017 riadne zamestnaný. Zo správy o povesti vyplýva, že obžalovaný žije vo vlastnom dome, žije s manželkou a matkou, o rodinu sa riadne stará. Je zamestnaný, má kľudnú povahu, nikdy nemal žiadne konflikty so spoluobčanmi, správa sa slušne.
Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 8 prvej vety Trestného zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného Š. H. existenciu dvoch poľahčujúcich okolností, a to podľa 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že uznal vinu zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, čím odpadla povinnosť súdu vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie vo vzťahu k výroku o vine) postupom podľa § 257 Trestného poriadku. Na strane priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Trestný zákon ustanovuje v § 158 za prečin ublíženia na zdraví trest odňatia slobody až na jeden rok.
Pri rozhodovaní o výmere trestu sudca tunajšieho súdu musel vziať do úvahy viacero skutočností. Pri úvahách o výške trestu zohľadnil súd najmä existenciu a prevahu dvoch poľahčujúcich okolností u obžalovaného, ďalej aj skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil nedbanlivostného trestného činu, vedie riadny život, riadne pracuje a stará sa o rodinu. Od novembra 2017 sa nedopustil žiadneho priestupku, nebol v minulosti trestne stíhaný. V danom prípade súd pristúpil k uloženiu alternatívneho peňažného trestu vo výške 1.300 eur - jedentisíctristo eur, ktorý bude aj podľa vyjadrenia obžalovaného pre neho väčšou sankciou ako príp. podmienečný trest, nakoľko si naň musí zarobiť, pričom jeho priemerný čistý mesačný zárobok je 650 eur. Samotné trestné konanie má na neho dostatočný prevýchovný vplyv na to, aby si pri svojej práci vodiča nákladného vozidla dával ešte väčší pozor ako doteraz. Obžalovaný poukázal tiež na to, že vzhľadom na uložený trest zákazu činnosti je možné, že prácu stratí. Súd v danom prípade považoval peňažný trest vo výške 1.300 eur - jedentisíctristo eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace na ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa za dostatočný, a to najmä s poukazom, že obžalovaný vedie riadny život, je zamestnaný, stará sa o rodinu a je bezúhonný. Na základe týchto úvah mal súd za to, že peňažný trest ako aj samotné trestné konanie vedené za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona je dostatočný pre obžalovaného vzhľadom na jeho prevýchovu. Tento zohľadňuje nielen stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku a osobu páchateľa, jeho trestnú minulosť, ale aj okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu. Súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v dolnej výmere dvanásť mesiacov, nakoľko sa obžalovaný dopustil trestného činu ublíženia na zdraví v súvislosti s touto činnosťou, kedy v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu vozidla a nesledovania situácie v cestnej premávke a nedal prednosť v jazde oproti jazdiacemu dvojkolesovému motocyklu vedenému poškodeným A. C., kedy obžalovaný vytvoril poškodenému náhlu prekážku, poškodený sa snažil prekážke vyhnúť a intenzívne brzdil, avšak napriek tomu došlo k zrážke oboch vozidiel, čím poškodenému spôsobil zranenia špecifikované v obžalobe. V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní nezistil také mimoriadne okolnosti prípadu, pre ktoré by upustil od uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Trest zákazu činnosti v trvaní dvanásť mesiacov pritom nie je voči obžalovanému neprimerane prísny. Súd pritom poukazuje aj na to, že obžalovaný sa opakovane dopúšťal priestupkov na úseku cestnej premávky.
Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu, a preto je jeho uloženie úplne odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo.
Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.
S trestným konaním bolo spojené adhézne konanie, teda bol riadne a včas uplatnený nárok na náhradu škody poškodenou: Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Trenčín, pričom bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie ohľadom výšky náhrady škody, ktoré by presahovalo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd ich v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.