Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/33/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr. Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Ondrej Bartošovič, so sídlom Pázmaňa 2020/30, Šaľa, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -177 zo dňa 18.10.2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Súdu prvej inštancie n a r i a ď u j e vykonať opravu rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti nesprávneho označenia pozemku parcely registra „C“ „č. 676/2“, ktoré má správne znieť „č. 676“.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam, a to rodinnému domu s. č. XXX, postavenému na parc. reg. "C" č. 675/2, pozemku parc. reg. "C" č. 675/2 o výmere 490 m2 - zastavané plochy a nádvoria a pozemku parc. "C" č. 676/2 o výmere 1 965 m2 - záhrady, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XX pre okres Šaľa, obec C., kat. úz. C., vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu v Šali; výrokom II. prikázal spoluvlastnícky podiel žalovaného o veľkosti 1/2 k celku na uvedených nehnuteľnostiach do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu v sume 54.500 eur, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému v lehote do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku; výrokom III. žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne (ďalej len „“) a vecne tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 11.7.2019 domáhala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku tohto rozhodnutia a zároveň aby nariadil predaj týchto nehnuteľností. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný sú bývalými manželmi, ktorí boli v roku 2012 rozvedení a ktorí žili aj 7 rokov po rozvode ešte stále v spoločnom obydlí. Do podania žaloby neprišlo k vysporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva medzi nimi a po jeho zákonnej transformácii na podielové spoluvlastníctvo ani k vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti - rodinnému domu na adrese C. XXX. Naďalej tak obývajú spoločnú nehnuteľnosť. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný je dlhoročný gambler, ktorý bol aj neúspešne liečený na svoju závislosť na hracích automatoch. Žalovaný kombinuje alkohol s psychiatrickými liekmi a v dôsledku týchto skutočností nedokáže často ovládať svoje správanie, býva nekontrolovateľný, agresívny voči svojej bývalej manželke, ako aj voči veciam vo svojom okolí. V

spoločnej domácnosti žijú aj ich dve maloleté dcéry, 16-ročná E. a 12-ročná F., ktoré majú zo svojho otca strach a na noc sa zamykajú vo svojich izbách spolu s matkou. V dôsledku opakovaného a násilného správania žalovaného došlo zo strany polície dňa 8.6.2019 k vykázaniu žalovaného zo spoločného obydlia podľa o policajnom zbore a bolo začaté trestné stíhanie. Následne podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd určil žalovanému povinnosť nevstupovať do rodinného domu na adrese C. XXX a nepriblížiť sa k nej bližšie než na 10 metrov. Žalobkyňa sa snažila niekoľkokrát nehnuteľnosť predať, avšak žalovaný nikdy nesúhlasil s veľkosťou prípadného podielu, ktorý by mu pripadol. Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, žalobkyňa uviedla, že reálne rozdelenie nehnuteľností s prihliadnutím na účelné využitie veci nie je možné. Ide o pozemok, na ktorom stojí rodinný dom, ktorý predstavuje jeden celok. Žiaden zo spoluvlastníkov však nemá stabilný pravidelný príjem, ani úspory a nespĺňa ani podmienky pre poskytnutie hypotekárneho úveru. Vzhľadom na to nie je ani jeden zo spoluvlastníkov spôsobilý na prikázanie celej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva a na vyplatenie primeranej náhrady. Vzhľadom na uvedené prichádza do úvahy len uplatnenie postupu uvedeného v poslednej vete , teda nariadenie predaja nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku.

3. Na pojednávaní dňa 27.9.2022 žalobkyňa uviedla, že má prísľub od syna, ktorý po zrušení podielového spoluvlastníctva a prikázaní nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva zaplatí náhradu rovnajúcu sa 1 hodnoty nehnuteľností. Z tohto dôvodu preto navrhla, aby bola pripustená zmena žaloby tak, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam a prikázal spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k celku, ktorého vlastníkom je žalovaný, do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu v sume 54.500 eur (v zmysle ňou predloženého znaleckého posudku), ktorú žalobkyňa zaplatí žalovanému v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Následne súd prvej inštancie na predmetnom pojednávaní, na ktorom boli strany sporu prítomné, uznesením pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobkyne.

4. Žalovaný súhlasil so zrušením spoluvlastníctva, avšak nie s navrhovaným spôsobom vyporiadania. Uviedol, že má záujem o vyplatenie 1 ceny nehnuteľností žalobkyni, pričom finančné prostriedky zabezpečí najneskôr do 12 mesiacov odo dňa rozhodnutia súdu o žalobe. Tvrdenia žalobkyne o gamblerstve a pod. spochybnil. Dodal, že bude mať jednorazové finančné prostriedky na úhradu podielu žalobkyne, pričom netvrdil, že ich dcéry by nemohli zostať s ním bývať v dome. Potvrdil, že už rok je práceneschopný, pričom poberá dávku v hmotnej núdzi, čo mu však nebráni uhradiť žalobkyni jej podiel. Žalovaný nesúhlasil so znaleckým posudkom predloženým žalobkyňou ohľadom hodnoty nehnuteľností. Údajne konzultoval znalecký posudok s iným znalcom, podľa ktorého mal uvedený znalecký posudok mnoho chýb, avšak nikto so znalcov nemal záujem prísť na pojednávanie. Bol ochotný svoj spoluvlastnícky podiel previesť za 80.000 eur. Za sumu, ktorú mu ponúka žalobkyňa, je ochotný odkúpiť jej podiel.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobkyňa a žalovaný boli manželia, ktorých manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. -41 zo dňa 19.3.2012 rozvedené, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.4.2012. Uvedeným dňom došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, pričom do rozhodnutia vo veci samej neprišlo k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. V zmysle súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že dňa 2.4.2015 došlo z dôvodu nevyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu k jeho vyporiadaniu zo zákona, a to tak, že žalobkyňa aj žalovaný sa stali podielovými spoluvlastníkmi na sporných nehnuteľnostiach, každý v pomere jednej 1 k celku. Dňa 8.6.2019 došlo v dôsledku opakovaného násilného správania sa žalovaného k jeho vykázaniu zo spoločného obydlia, pričom súd prvej inštancie uznesením č. k. -11 zo dňa 13.6.2019 zakázal žalovanému vstupovať do rodinného domu a zároveň uložil žalovanej povinnosť v lehote 30 dní podať žalobu vo veci samej o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. V súčasnosti sú nehnuteľnosti užívané žalobkyňou spolu s dvoma maloletými dcérami, ktoré sú spoločnými deťmi strán sporu.

6. Vychádzajúc z ust. mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami sporu ako spoluvlastníkmi nehnuteľností nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, že sporné nehnuteľnosti v súčasnosti fyzicky užíva žalobkyňa spolu so svojimi deťmi, pričom v konaní bolo tiež preukázané násilné správanie žalovaného k žalobkyni ako ďalšej spoluvlastníčke, v dôsledku čoho došlo k vykázaniu žalovaného zo spoločnej nehnuteľnosti. Z

uvedených dôvodov súd prvej inštancie spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zrušil a spoluvlastnícky podiel žalovaného prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, nakoľko táto prejavila vôľu stať sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, pričom nad rámec zákona preukázala aj schopnosť vyplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Súd takto rozhodol aj napriek tomu, že žalovaný v priebehu konania prejavil vôľu stať sa výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, avšak túto vôľu iba verbálne prezentoval, bez akejkoľvek snahy preukázať svoje tvrdenia. Navyše mal súd prvej inštancie za to, že účelnosť využitia nehnuteľností je možné vidieť výlučne iba na strane žalobkyne, pretože žalovaný v dôsledku vykázania a následného zákazu vstupovania do nehnuteľnosti tieto neužíva a navyše bolo v konaní jednoznačne preukázané, že žalovaný sa voči žalobkyni dopustil násilného správania, čo síce žalovaný verbálne spochybňoval, avšak za účelom preukázania opaku v priebehu konania nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov.

7. Spornou okolnosťou v konaní zostala hodnota nehnuteľností, pričom žalobkyňa v konaní predložila súkromný znalecký posudok č. 13/2022, podľa ktorého bola vyčíslená celková hodnota nehnuteľností na sumu 109.000 eur. S obsahom tohto znaleckého posudku žalovaný nesúhlasil, avšak do rozhodnutia vo veci aj napriek poskytnutiu lehoty zo strany súdu nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by hodnovernosť znaleckého posudku predloženého žalobkyňou spochybnil, prípadne ktorým by preukázal inú - vyššiu hodnotu nehnuteľností. Každá zo strán sporu má povinnosť svoje tvrdenia preukázať dôkaznými prostriedkami, čo však žalovaný v tomto prípade neurobil, preto súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z toho, že znalecký posudok predložený žalobkyňou preukazuje skutočnú hodnotu nehnuteľností, pričom z tejto pripadá na hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalovaného suma 54.500 eur.

8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia (ďalej len „“), podľa pomeru úspechu a neúspechu tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil. Žalovaný nesúhlasil s rozsudkom súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nezohľadnil jeho argumenty a prihliadal len na argumentáciu žalobkyne. Žalovaný zotrval na tom, že je schopný aj ochotný uhradiť žalobkyni jej spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1. Nestotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že by pripravil o strechu nad hlavou svoje vlastné deti. Poukázal na to, že súd prvej inštancie zohľadnil ústny prísľub žalobkyne na vyplatenie jeho spoluvlastníckeho podielu, no jeho pokusy ústne sa so žalobkyňou dohodnúť nezohľadnil. Za nereálnu označil možnosť si pre seba zabezpečiť nové adekvátne bývanie za sumu 54.500 eur pri súčasných cenách nehnuteľností. Žalobkyňou predložený znalecký posudok ohľadom hodnoty nehnuteľností počas súdneho konania niekoľkokrát spochybnil, snažil sa o vypracovanie nového znaleckého posudku iným znalcom, no ani jeden zo znalcov nebol ochotný vypracovať iný posudok. Podľa názoru žalovaného je hodnota jeho spoluvlastníckeho podielu (1/2) vyššia ako 54.500 eur, a to minimálne 70-80.000 eur. Žiadal preto o vyplatenie sumy 75.000 eur. Navrhol, aby bolo vykonané nové znalecké dokazovanie a bol vypracovaný nový znalecký posudok. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru tiež pochybil v tom, že sa zaoberal jeho skutkami z minulosti, ktoré s oceňovaním nehnuteľností nemajú nič spoločné a nemôžu ani ovplyvniť prikázanie jeho spoluvlastníckeho podielu do vlastníctva žalobkyne.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že znalecký posudok bol vypracovaný objektívne, suma v ňom určená je trhovou cenou, pričom žalovaný mal dostatok času na zabezpečenie dôkazov vo vlastný prospech. Žalobkyňa nesúhlasila so spôsobom vyporiadania, ktorý navrhoval žalovaný. Žalovaný najprv deklaroval, že chce nehnuteľnosť nadobudnúť do výlučného vlastníctva a v lehote 12 mesiacov vyplatiť podiel žalobkyni. Aj takýto postup by však bol nereálny a súd by bol povinný skúmať, či osoba, ktorá chce nadobudnúť nehnuteľnosť do svojho vlastníctva, je nielen ochotná, ale aj reálne schopná vyplatiť druhého spoluvlastníka. Žalovaný tento status absolútne nespĺňa, je nezamestnaný, dlhoročný gambler bez pravidelného príjmu, celý život sa zadlžuje a je, resp. bolo voči nemu vedených množstvo exekúcií. V dôsledku jeho zadlžovania bolo na liste vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam zriadených už 5 exekučných záložných práv, pričom exekúcie musela vyplácať žalobkyňa. Podľa

žalobkyne neexistuje ani len minimálna pravdepodobnosť, že by žalovaný dostal úver na jej vyplatenie z akéhokoľvek peňažného ústavu či nebankového subjektu. Je potrebné tiež prihliadať na skutočnosť, že v nehnuteľnostiach žijú maloleté deti, ktoré sú zverené do starostlivosti matky a v prípade prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného by podstupovali veľké riziko, že otec matku nevyplatí a teda by ostali bez prostriedkov na zabezpečenie bývania.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok odvolateľa uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené a preskúmavaný rozsudok je vecne správny. Odvolací súd v celom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi oboch strán sporu a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

16. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

17. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len , ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle je judicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i vyporiadania spoluvlastníctva, ale môže rozhodnúť aj inak ( ). v upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie (1/ rozdelenie veci, 2/ prikázanie veci

za náhradu, 3/ nariadenie jej predaja), ktoré je pre súd záväzné (R 1/89, str. 3, tiež Rc 54/73, obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy ( od 1.1.1992) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pri prikázaní veci (ak nie je rozdelenie veci dobre možné) súd prihliada na účelné využitie veci a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

18. Predmetom konania v prejednávanej veci je návrh žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe s tým, že strany sporu ako bývalí manželia (rozvedení v roku 2012) sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, a to každý s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1, keďže návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva nebol podaný v lehote stanovenej , ktorá skutočnosť v konaní sporná nebola.

19. V žalobe žalobkyňa navrhla, vychádzajúc z príjmových možností oboch strán sporu, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo, nariadil predaj nehnuteľností a následné rozdelenie výťažku z predaja nehnuteľností. Žalovaný so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasil, no nesúhlasil so spôsobom vyporiadania, ktorý navrhovala žalobkyňa. Uviedol, že má záujem o nehnuteľnosti a finančné prostriedky na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu zabezpečí do 12 mesiacov odo dňa rozhodnutia súdu. V priebehu konania žalobkyňa predložila znalecký posudok č. 13/2022 vypracovaný dňa 15.2.2022 znalcom Ing. Jarolímom Pšenkom na preukázanie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktorá bola znalcom stanovená na sumu 109.000 eur. Žalovaný so stanovenou hodnotou nehnuteľností nesúhlasil, no v konaní nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci správnosť záverov žalobkyňou predloženého znaleckého posudku, hoci za týmto účelom bolo odročené pojednávanie konané dňa 26.4.2022.

20. V priebehu konania žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu petitu žaloby tak, aby bolo podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zrušené a spoluvlastnícky podiel žalovaného prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu 54.500 eur, ktorú žalobkyňa zaplatí žalovanému v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa na preukázanie schopnosti uhradiť uvedenú sumu predložila čestné prehlásenie plnoletého syna strán sporu, že jej poskytne potrebné finančné prostriedky na vyplatenie žalovaného v prípade, že nehnuteľnosti súd prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 27.9.2022 na návrh žalobkyne zmenu žaloby pripustil a následne po vykonanom dokazovaní žalobe vyhovel.

21. V súvislosti s procesnou pasivitou žalovaného odvolací súd poukazuje na základných princípov , v zmysle ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Sporové strany tak majú v súdnom konaní povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov (porovnaj ust. , , , a , a ). Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že nenavrhla dôkazy na preukázanie jeho pravdivosti alebo že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu ( a ), je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd pritom nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.

22. Hodnotenie dôkazov v zmysle je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd

rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

23. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobkyňa užíva predmetné nehnuteľnosti (rodinný dom a prislúchajúce pozemky) po tom, ako bol žalovaný dňa 8.6.2019 vykázaný zo spoločného obydlia postupom v zmysle o Policajnom zbore a následne mu bol nariadeným neodkladným opatrením zakázaný vstup do rodinného domu (uznesením Okresného súdu Galanta č. k. -11 zo dňa 13.6.2019). Žalobkyňa sa stará o dve dcéry, ktoré boli zverené do jej osobnej starostlivosti (rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. -41 zo dňa 19.3.2012). Žalobkyňa počas konania predložila čestné prehlásenie jej plnoletého syna, že jej pomôže s vyplatením primeranej náhrady, pričom žalovaný, na rozdiel od žalobkyne, žiadnym spôsobom nepreukázal schopnosť uhradiť tzv. vyrovnávací podiel, resp. možnosť si zabezpečiť finančné prostriedky za týmto účelom. Potvrdením OO PZ Šaľa o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia dňa 8.6.20019 a uznesením Okresného súdu Galanta č. k. -11 zo dňa 13.6.2019 bolo zároveň preukázané násilné správanie žalovaného voči žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke. Hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti bola preukázaná žalobkyňou predloženým znaleckým posudkom, ktorý žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil, hoci v konaní mal možnosť predkladať na preukázanie ním tvrdených skutočností dôkazy, čo však nevyužil.

24. Vyššie uvedené skutočnosti zohľadnil vo svojom rozhodnutí aj súd prvej inštancie, ktorý pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v súlade s ust. prihliadal na účelné využitie nehnuteľnosti a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči druhému podielovému spoluvlastníkovi, pričom odvolací súd dospel k záveru, že jeho rozhodnutie je vecne správne. Súd prvej inštancie pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právnu normu, ktorú aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorej vyvodil právne závery, ktoré primerane vysvetlil. V posudzovanej veci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keďže zrozumiteľne poskytuje odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. vo veci samej a v súlade s i v závislom výroku III. o náhrade trov konania (keď vo vzťahu k nemu žalovaný žiadne odvolacie dôvody neuviedol) podľa a ako vecne správny potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , ods. 1, . Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške vzhľadom na to, že bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať ( ). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Odvolací súd zároveň súdu prvej inštancie nariadil vykonať opravu rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. (postupom v zmysle ), ktorý obsahuje zrejmú nesprávnosť, a to konkrétne v časti nesprávneho označenia parcely registra „C“ č. 676. Z listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie C., obec C., okres Šaľa vyplýva, že záhrada vo výmere 1965 m2 je na uvedenom liste vlastníctva evidovaná pod parcelným číslom „676“ a nie pod parcelným číslom „676/2“, ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie.

28. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).