Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/191/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú: M. Q., I. X. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - O. G., I. X. XX.XX.XXXX, Z.: Y. XX, Z., zast. Mgr. Dávid Štefanka, advokát, so sídlom: Povoznícka 18, Bratislava a otec - W. Q., I.. XX.XX.XXXX, Z.: Z. X, Z., zastúpený: Hagyari & Partners, s.r.o., so sídlom: Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 51 473 208, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Hanulova 9/A, Bratislava a Komisára pre deti, so sídlom: Odborárske námestie 3, Bratislava, IČO: 50 159 399, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.októbra 2019, č. k. -19, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.októbra 2019, č.k. -19, v napadnutom výroku o úprave styku otca s maloletou a v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu matky na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matke, p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 21.októbra 2019, č.k. -19, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej M. Q., I.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 150,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť do 15. teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom 21.10.2019. Zároveň súd prvej inštancie do právoplatného skončenia konania vo veci samej určil, že je otec oprávnený sa s maloletou stretávať každý párny kalendárny týždeň v piatok v čase od 14,00 hod. do 17,00 hod a každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu v čase od 14,00 hod. do 17,00 hod., s tým, že otec maloletú prevezme v mieste bydliska maloletej, kde ju po ukončení styku vráti a matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 18.09.2019 sa matka domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej M., I.. XX.XX.XXXX. Zároveň žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť dočasne platiť na výživu maloletej výživné v sume 400,- eur mesačne. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že od 11.09.2019 býva aj s maloletou u svojich rodičov. S otcom maloletej nie sú manželia, bývali asi 4 mesiace v jednej domácnosti. Spoločnú domácnosť opustila z dôvodu psychickej a fyzickej agresivity otca. Tento napádal jej rodičovské zručnosti tvrdeniami, že je neschopná matka, pritom ona sa o maloletú príkladne starala. Jeho agresivita sa začala už pred pôrodom. Otec síce maloletú ľúbi, ale bazíruje na každej maličkosti. O maloletú je z jej strany dokonale postarané, je zdravá a veselá. Na maloletú má

výdavky spolu 355,- eur mesačne (75 ,- eur Sunar + 280,- eur plienky). Do novembra bude poberať materské dávky vo výške 640,- eur, príjem otca odhaduje na 2.000,- eur až 3000,- eur mesačne. Otec s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že hlavným dôvodom zhoršenia ich vzťahov bola životospráva matky pred aj po pôrode, nedbanlivá starostlivosť a nezáujem o maloletú zo strany matky. Krátko po pôrode, keď ešte matka výlučne dojčila, maloletá pravidelne hystericky plakala od hladu, pričom matka nevedela zistiť príčinu jej plaču a vyriešiť ju. On nevystavoval matku stresu, práve naopak, vždy sa podieľal na starostlivosti o maloletú, aj o domácnosť, bol matke nápomocný, snažil sa s ňou komunikovať a ukázať jej, čo maloletej chýba a ako ju utíšiť. Avšak bezúspešne. Matka jeho snahy vnímala tak, že napáda jej materstvo. Mal záujem o matku, ako aj o maloletú, a tiež o výpomoc v starostlivosti o maloletú. Jeho dobre mienené rady a neskôr prosby, napokon vyústili až do výčitiek a boli zo strany matky vnímané ako bezdôvodné bazírovanie, čo u matky spôsobovalo výbuchy hnevu. Matka podľa neho neprejavuje záujem o správnu starostlivosť, rozvoj maloletej, ani o zdravotnú prevenciu. Poprel, že by bol k matke agresívny. Vzhľadom na vek maloletej, súhlasil, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky. Nakoľko sa o maloletú od narodenia staral a má s ňou veľmi blízky vzťah, chce byť súčasťou jej života a má veľký záujem fakticky sa podieľať na jej výchove a starostlivosti o ňu po všetkých stránkach. Chce, aby sa jeho vzťah s maloletou napriek konfliktom, ktoré majú medzi sebou rodičia prehlboval, preto navrhol aby súd predbežne upravil jeho styk s maloletou na každý piatok a nedeľu od 10,00 hod do 16,00 hod. a to aj bez prítomnosti matky, ktorá už toho času maloletú nedojčí. Zároveň žiadal, aby súd matke uložil povinnosť informovať ho o zdravotnom stave maloletej, o termínoch lekárskych prehliadok a umožniť mu na nich účasť. Predbežné výživné na maloletú navrhol vo výške 150,- eur mesačne a 50,- eur mesačne ako sporenie.

3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , a až . Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadrením otca k návrhu, ako aj ostatným obsahom spisu dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady len na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v okamžitom určení výživného na maloletú a v úprave styku maloletej s otcom. Nakoľko maloletá sa fakticky nachádza vo výlučnej starostlivosti matky a otec ponechanie maloletej v jej starostlivosti nenamieta, súd prvej inštancie mal za to, že rozhodovať o dočasnom zverení maloletej do osobnej starostlivosti jedného z rodičov (matky) neodkladným opatrením by bolo nadbytočné a nemalo by zákonný podklad, keďže v danom prípade nejde o potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Preto súd prvej inštancie návrh matky na dočasné zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti zamietol. Súd prvej inštancie pokladal za potrebné určiť výživné na maloletú tak, aby boli jej nevyhnutné potreby zabezpečené. Výšku výživného súd prvej inštancie ustálil na sumu 150,- eur mesačne, nakoľko takúto výšku výživného považuje za dostatočnú na splnenie účelu neodkladného opatrenia. S poukazom na to, že výživné určené neodkladným opatrením má zabezpečiť len nevyhnutnú výživu maloletého dieťaťa, súd prvej inštancie vo zvyšku návrh matky na určenie predbežného výživného zamietol. Súd prvej inštancie zároveň upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ňou každý párny kalendárny týždeň v piatok v čase od 14,00 hod. do 17,00 hod a každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu v čase od 14,00 hod. do 17,00 hod. s tým, že otec maloletú prevezme v mieste jej bydliska, kde ju po ukončení styku vráti a matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť. Pri úprave styku súd prvej inštancie prihliadol na nízky vek maloletej, ktorá ledva dovŕšila 4 mesiace a má preto za to, že takáto úprava styku je pre zachovanie jej vzťahu s otcom na účely neodkladného opatrenia dostatočná.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka odvolanie z dôvodov v zmysle , a , a to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie v bode 12. uznesenia, že rozhodovať o dočasnom zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov (matky) neodkladným opatrením by bolo nadbytočné a nemalo by zákonný podklad, keďže v danom prípade nejde o potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Matka je toho názoru, že v danom prípade je vzhľadom na protichodnosť a rozporuplnosť tvrdení rodičov a ich konfliktný vzťah potrebné zastabilizovať situáciu a zveriť maloletú do osobnej starostlivosti jedného z rodičov - matky, tak ako navrhla a otec s tým súhlasil. Rovnako má matka za to, že bez dočasnej úpravy zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov - matky, by mohlo byť právo niektorej zo strán sporu ohrozené, čo by nebolo v záujme maloletej. Maloletá má vzhľadom na svoj vek silnejší citový vzťah k matke. Nakoľko je maloletá v období nízkeho fyzického veku a k svojmu

zdravému vývinu nutne potrebuje blízky kontakt s matkou a oporu matky, je v záujme maloletej zveriť ju dočasne do osobnej starostlivosti matky. Matka ďalej v odvolaní uvádza, že úpravu styku otca s maloletou považuje za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, nakoľko rola otca má v budúcom vývoji maloletej nezastupiteľnú úlohu, avšak matka nesúhlasí so stykom bez jej prítomnosti a tiež nesúhlasí vzhľadom na súčasný denný režim maloletej so stykom v rozsahu 3 hodín. S poukazom na to, že v súčasnosti si maloletá zvyká na príkrmy a nechce papať keď je pritom niekým rušená, matka vidí ako dostatočné stretávanie otca s maloletou v rozsahu 2 hodín. Podľa názoru matky je samostatný styk otca s maloletou v súčasnosti nerealizovateľný a potrebná je prítomnosť matky. Rešpekt matky zo strany otca je východiskom k získaniu jej dôvery. Zvýšená dôvera a pocit bezpečia pri otcovi (ako bývalom partnerovi) na strane matky budú viesť k obdobnému prežívaniu na strane maloletej. Matka poukázala na to, že maloletá má iba 5 mesiacov, poskytuje jej každý deň osobnú starostlivosť a zabezpečuje jej všetko potrebné. Maloletá je od narodenia zvyknutá na matku, ktorá bola vždy pri nej keď maloletá plakala kvôli refluxu alebo nemohla spinkať. Naopak otec býval s maloletou málo času, pretože chodieval z práce vo večerných hodinách. Často požíval alkoholické nápoje. Matka poukazuje aj na to, že otec má agresívne správanie a je náladový človek s pesimistickými sklonmi. Keď spolu ešte žili, fyzicky aj psychicky ju napádal. Dňa 24.11.2019, keď mal byť v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia s maloletou vtrhol do domu a začal si ju a jej sestru nahrávať bez jej súhlasu na video, že mu vraj bránia zobrať si maloletú. Matka po tomto incidente podala na otca trestné oznámenie. Vzhľadom na agresívne správanie otca, má matka obavu ponechať maloletú v starostlivosti otca bez jej prítomnosti. Má obavu, že človek, ktorý dokáže byť agresívny k nej, ako matke, môže či už vedome, alebo neúmyselne ohroziť aj maloletú. Matka ďalej poukazuje na to, že maloletá má zaužívaný denný režim, ktorý otcovi maloletej nie je známy, nie je naň zvyknutý a toto by mohlo mať negatívny vplyv na maloletú. Zároveň uvádza, že si je vedomá, že maloletá potrebuje otca a otec má právo sa s ňou stretávať, preto má vytvorené v domácnosti také podmienky, kde by mohol prebiehať nerušený styk otca s maloletou, zatiaľ kým by si matka robila práce v domácnosti. Matka vzhľadom na agresívne správanie otca nenavrhuje miesto stretávania v mieste jeho bydliska, t.j. v jeho domácnosti, keďže matka sa obáva byť s otcom u neho sama, bez prítomnosti tretích osôb. Preto matka navrhuje ako miesto stretávania otca s maloletou jej bydlisko, pričom býva s rodičmi v Lamači, na adrese Y. XX v poschodovom rodinnom dome, ktorý dáva možnosť nerušeného styku otca s maloletou. Matka nechce byť prítomná počas celého styku otca s maloletou, ale nechala by otca s maloletou v jednej izbe v dome. Maloletá toto prostredie pozná, je naň zvyknutá a cíti sa v ňom bezpečne. Keby pri realizácii styku maloletej s otcom maloletá čokoľvek potrebovala, matka je pripravená otcovi ochotne pomôcť. Matka je toho názoru, že osobnostné predpoklady otca, ako rodiča sú na nedostatočnej úrovni, a že otec zasahuje nevhodným spôsobom do výchovy maloletej a vystavuje ju stresovým a nestabilným situáciám. Preto matka považuje za nevyhnutné byť prítomná pri styku otca s maloletou. Podľa názoru matky by kontakt otca s maloletou na niekoľko hodín a bez jej prítomnosti s ohľadom na útly vek maloletej mohol reálne ohroziť jej zdravý osobnostný rast, pretože maloletá ešte v tomto veku sama nedokáže zvážiť čo je pre ňu dobré a otec nevie reálne posúdiť, čo je objektívne dobré pre maloletú. Matka uvádza, že nebude brániť stretávaniu maloletej s otcom ani osamote, ak maloletá dosiahne na to vhodný vek, čo však vek 5 mesiacov istotne nie je. Podľa matky päť mesačné dieťa je v jednej z najdôležitejších fáz vývinu. Deťom kŕmeným umelým mliekom je možné začať podávať nemliečnu stravu, pričom prvé príkrmy začínajú varenou mixovanou zeleninou, postupne sa pridávajú ovocné pyré, mäso a ryžové, kukuričné či mliečne kaše. V tomto veku je prítomnosť matky nevyhnutnou. Zároveň sa u dieťaťa rozvíja vo veľkej miere zmyslové vnímanie, pričom sa rozvíja veľmi úzke prepojenie medzi matkou a dieťaťom. Matka nebude brániť v prípade priaznivého počasia kočíkovaniu maloletej otcom, avšak v rámci 3 hodinového styku nie je prirodzené a vhodné pre maloletú, aby strávila cca 1 hodinu cestovaním v aute z jedného konca Bratislavy na druhý (Lamač - Petržalka a nazad), resp. navštevovalo detské kútiky (na to ešte vek nemá). Matka teda navrhla, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.10.2019 č.k. - 19 v napadnutej časti zmenil tak, že maloletá Svetlana sa dočasne zveruje do osobnej starostlivosti matky. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v piatok v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod., a to vždy za prítomnosti matky v mieste bydliska maloletej, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.

5. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že matka vydané neodkladné opatrenie nedodržiava a otcovi znemožňuje styk s maloletou v zmysle neodkladného opatrenia. Po opustení spoločnej domácnosti a pred vydaním neodkladného opatrenia matka odmietala styk otca s maloletou v domácnosti matky a obmedzovala otca len na kočíkovanie v mieste bydliska matky vo štvrtky o 17.00 hod., teda v čase nepriaznivej dopravnej situácie a v čase kedy je otec maloletej v práci. Otec sa však

s ohľadom na to, že má záujem byť s maloletou v tom čase prispôsobil podmienkam matky, pričom matka viackrát samovoľne stretnutia otca s maloletou rušila. Otec matke navrhoval, aby boli aspoň vo vnútri, avšak matka s týmto nesúhlasila s argumentáciou, že otcovi musí stačiť styk vonku. Po vydaní neodkladného opatrenia matka zmenila rétoriku a momentálne v každom svojom podaní uvádza, že otec môže byť s maloletou u nej doma. Otec poukázal na to, že matka sa opakovane vyjadrila, že mu maloletú na styk nedá. Otec si s ohľadom na nevôľu matky pripraviť maloletú na styk s otcom pri uskutočňovaní prvého styku s maloletou chcel natočiť odmietnutie predania maloletej na kameru, o čom upovedomil starú matku maloletej. V dome sa nachádzal matkin brat a jej sestra, ktorá otca maloletej napadla a snažila sa mu vytrhnúť z ruky telefón. Matka následne podala na otca trestné oznámenie. Otec si na ďalšie styky privolával aj policajnú hliadku, pričom zo strany rodinných príslušníkov matky musel znášať rôzne nevhodné narážky. Po tom, ako bol otec nútený zavolať trikrát policajnú hliadku z dôvodu marenia styku s maloletou zo strany matky, pristúpil otec ku uskutočneniu styku v dome, kde toho času matka s maloletou bývajú. Následne po uskutočnení styku si otec našiel na svojom motorovom vozidle pľuvanec a preliačinu. Z dôvodov na strane matky otec nie je schopný uskutočňovať svoj styk s maloletou v zmysle rozhodnutia o neodkladnom opatrení, čím dochádza ku vážnemu zásahu do jeho rodičovských práv. Tvrdenia matky uvedené v doplnení jej odvolania, kde matka uvádza, že otec vtrhol do matkinho domu sa teda nezakladajú na pravde. Otec ďalej uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v danej situácii nie sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletej do starostlivosti jedného z rodičov. Matka v časti zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti prostredníctvom neodkladného opatrenia neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Otec poukazuje na to, že matka evidentne opomína skutočnosť, že maloletá má dvoch rodičov, a to otca aj matku, nie iba matku. Uvedenej skutočnosti by matka mala prispôsobiť aj svoje správanie. Matka sa odsťahovala z domácnosti otca, keď mala maloletá 2,5 mesiaca. Maloletá bola teda 2,5 mesiaca zvyknutá na domácnosť otca. Maloletá je rovnako, ako na matku, naviazaná aj na otca, pričom práve konaním matky, ktorá vedome a účelovo bráni v styku otca s maloletou môže neskôr dôjsť k citovému odcudzeniu medzi maloletou a otcom. Otec vo vyjadrení ďalej uvádza, že by matke ani maloletej nikdy neublížil. Sama matka vo svojom návrhu zo dňa 18.09.2019 uvádza, že otec maloletú ľúbi. Je to práve otec, ktorý sa od odchodu matky a maloletej zo spoločnej domácnosti obáva o bezpečnosť maloletej, nakoľko správanie matky je v mnohých ohľadoch nezodpovedné, iracionálne a emocionálne nestabilné. O jej správaní svedčí aj spôsob opustenia spoločnej domácnosti, ktorú matka opustila spôsobom, že otcovi nechala na stole položený lístok s odkazom. Žiadnym spôsobom sa v tomto odkaze nezmienila o akejkoľvek agresivite otca, ako dôvode na odchod. Problém matky bola skutočnosť, že ju otec nepredstavil svojej rodine, a preto od otca odišla spolu s maloletou. Matka opisuje údajnú a ničím nepodloženú otcovu agresivitu, no nezmieňuje sa o tej svojej. Matka často krát vrieskala od hnevu na otca v prítomnosti maloletej, držala ju na rukách a kričala na otca: “M. ťa nenávidí!", „Plače len kvôli tebe!", „Nechceme ťa tu!". Keď mali otec s matkou výmenu názorov, otec sa snažil z konfliktu vycúvať no matka doňho neustále dobiedzala, a to často krát s maloletou na rukách. Otec má kľudnú povahu a netrpí žiadnymi psychickými problémami. Naopak otec má obavu, že určitou formou psychickej poruchy môže trpieť matka, uvedené však bude predmetom dokazovania na súde prvej inštancie v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej. Tvrdenia matky o tom, že otec je agresívny a mohol by maloletej ublížiť nie sú podložené žiadnymi konkrétnymi dôkazmi. Samotné tvrdenia matky nemôžu obstáť ako dôkaz, na základe ktorého by mal súd vyhodnotiť, že otec nemôže tráviť čas s maloletou bez prítomnosti matky. Otec má za to, že matka tvrdí uvedené skutočnosti, aby sa otcovi pomstila a zabránila v kontakte s maloletou, nakoľko ku otcovi prechováva negatívne emócie. Otec ďalej k tvrdeniam matky o jeho častom pití alkoholu uvádza, že si aj s ohľadom na svoju výkonnú funkciu v práci nemôže dovoliť denne požívať alkoholické nápoje. Otec po celý čas fungovania s matkou a následne aj po narodení maloletej cítil voči obom patričnú dávku zodpovednosti a tomu prispôsobil aj svoje konanie. Otec vyriešil a financoval bývanie pre matku a maloletú, vyriešil matke pôrod v súkromnom a kvalitnom zariadení na klinike Koch, ponúkal matke predpôrodné kurzy, vzdelávanie, vybavil jej multisport kartu cez svojho zamestnávateľa, aby mohla navštevovať wellness centrá, gravid-yogu, plávanie, nakupoval kvalitné potraviny (o ktoré matka nejavila záujem), varil a staral sa o domácnosť. Otec rovnako zháňal a vybavoval potrebnú výbavu pre maloletú, po práci študoval potrebné informácie týkajúce sa starostlivosti o maloletú (napr. ako riešiť plač, ako predchádzať zdravotným problémom, ako správne rozvíjať dieťa atď...). Otec takmer každý deň po práci varil a upratoval a to aj do neskorej noci, keďže matka o starostlivosť o domácnosť javila minimálny záujem. K tvrdeniam matky, že maloletá je zvyknutá na matku a otec s ňou trávil v čase spolužitia s matkou málo času, otec uvádza, že s maloletou trávil maximum času, ktorý mohol. Samozrejme, že otec nebol s maloletou celý deň, nakoľko musel chodiť do práce, aby zarobil peniaze a mohol financovať chod domácnosti a život rodiny. Otec sa z práce snažil odchádzať

čo najskôr, aby mohol byť s maloletou a matkou. Domov prichádzal okolo 17.00 hod. Často krát po príchode domov bol otec svedkom situácií, keď maloletá aj polhodinu plakala len preto, lebo matka si neuvedomila, že maloletá je hladná alebo potrebuje nejakú pomoc. Otec sa matke snažil vysvetliť, ako sa má v tej ktorej situácii správať, a ako je možné spoznať napr. príznaky hladu alebo bolesti u maloletej a adekvátne zakročiť. Matka však snahu otca ignorovala a robila si po svojom, čo spôsobovalo utrpenie najmä maloletej, ktorá plakala a matka ju nevedela utíšiť. Následne, keď bol otec doma, vzal maloletú a obvykle ju utíšil do 5 minút. Otec poukázal na to, že má vo svojej domácnosti vytvorené podmienky na starostlivosť o maloletú. Uvedené môžu potvrdiť aj pracovníčky ÚPSVaR, ktoré domácnosť otca navštívili. Domácnosť otca je z hľadiska starostlivosti o maloletú kompletne zariadená. K tvrdeniu matky, že stretávania otca s maloletou nevyhovuje dennému režimu maloletej otec uvádza, že matka vo svojich podaniach denný režim maloletej nijako neopisuje, a teda uvedené tvrdenie matky nemá v ničom oporu. Matka o uvedenom režime otca neinformuje, čo je ďalším príznakom účelového konania matky, ktorá sa snaží zabrániť stýkaniu otca s maloletou. So stretávaním sa s maloletou v domácnosti matky, v jej prítomnosti a v jednej izbe otec nesúhlasí a nevidí žiadny dôvod na to, aby bolo tomuto návrhu matky vyhovené. Argument matky, že nie je pre maloletú vhodné, aby cestovala v rámci 3 hodinového styku 1 hodinu autom z jedného konca Bratislavy na druhý neobstojí. Trasa z adresy matky na adresu otca má cca 15 km, a pri ideálnej premávke trvá cesta autom 15 min. Otec má styk s maloletou určený v piatok a v nedeľu v časoch od 14.00 hod. do 17.00 hod. V uvedených časoch a dňoch je možné uvedený úsek prejsť za 15 minút. Maloletá by teda v aute strávila minimum času. K uvedeným presunom, by s ohľadom na styk otca s maloletou určený neodkladným opatrením dochádzalo len raz do týždňa, čo nemožno považovať za akýkoľvek negatívny vplyv na maloletú, alebo neprirodzený stav. Otec sa u matky necíti dobre, ľudia ktorí sa tam nachádzajú sa k nemu nesprávajú adekvátne a došlo už aj ku poškodeniu jeho motorového vozidla, keď sa na styk s maloletou v zmysle neodkladného opatrenia dostavil. Otec má za to, že vo svojej domácnosti má vytvorené lepšie podmienky ako sú tie u matky. Rovnako otec poukazuje na skutočnosť, že maloletá nie je kojená, ale je na umelej strave, a teda nie je potrebné, aby počas rozsahu, v ktorom sa styk otca s maloletou má uskutočniť bola potrebná prítomnosť matky. Otec uviedol, že sa počas styku s maloletou tejto vie venovať aktívne. Keď je s maloletou otec sa s ňou hrá, cvičia nôžky, číta jej z knižky, kŕmi ju (bez problémov aj výživou), prebaľuje ju, púšťa jej hudbu, alebo ju uspáva. Otec maloletú miluje a má všetky predpoklady na to, aby sa o maloletú mohol starať. Otec ďalej uvádza, že síce v stanovenej lehote nepodal voči uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia odvolanie, avšak poukazuje na to, že v rámci odôvodnenia sa súd prvej inštancie nevysporiadal s návrhom otca, aby bola matke uložená povinnosť informovať otca o zdravotnom stave maloletej, o termínoch lekárskych prehliadok a účasti na nich. Keďže podľa otca ide o závažné obmedzovanie jeho rodičovských práv a o podstatné veci týkajúce sa maloletej, kde by mali rozhodovať obaja rodičia má za to, že sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia. Matka otcovi dostatočne neposkytuje informácie o zdravotnom stave maloletej, a rovnako ho dostatočne neinformuje ho o termínoch prehliadok, pričom otec má obavu o to, či matka všetky potrebné prehliadky a návštevy pediatra absolvuje v rozsahu v akom je to potrebné. Rovnako má otec obavu o to, aby matka bez jeho vedomia nečinila podstatné rozhodnutia súvisiace so zdravotným stavom maloletej, nakoľko otcovi na maloletej mimoriadne záleží a nechce, aby z akýchkoľvek dôvodov bol negatívne ovplyvňovaný jej zdravý vývin. Z tohto dôvodu má otec za to, že v tejto časti sú splnené zákonné podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. Otec navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie, alternatívne, aby uznesenie zmenil tak, že otec je do právoplatného skončenia vo veci samej oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v nedeľu v čase od 12.00 hod. do 17.00 hod. Matka je povinná otca informovať o zdravotnom stave maloletej, matka je povinná informovať otca o termínoch lekárskych prehliadok maloletej, matka je povinná umožniť otcovi účasť na lekárskych prehliadkach maloletej.

6. Kolízny opatrovník, prokurátor a komisár pre deti sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť ( ).

8. Podľa odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

9. Podľa odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. Podľa na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

12. Podľa uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

13. Podľa ust. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa riadne zaoberal návrhom a relevantnými argumentmi účastníkov, zo zisteného skutočného stavu prijal vecne a právne správne rozhodnutie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, pričom zdôrazňuje, že pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní.

16. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že rodičia maloletej nebývajú spoločne a prebieha toho času na súde konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej. Matka odvolaním napadla zamietajúci výrok v časti, ktorým bol zamietnutý návrh na dočasné zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti. Je nesporné, že maloletá sa nachádza v osobnej starostlivosti matky a otec voči tomu nenamieta, súhlasí s tým, aby vzhľadom na svoj útly vek maloletá bola v osobnej starostlivosti matky. Za takejto situácie je potom správny záver súdu prvej inštancie o tom, že nie je potrebné neodkladne rozhodnúť, o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, keď tu nehrozí maloletej bez tohto rozhodnutia žiadna ujma, maloletá sa fakticky v osobnej starostlivosti matky nachádza a otec voči tomu nenamieta. Len to, že rodičia nemajú medzi sebou dobrý vzťah, neznamená automaticky potrebu rozhodnúť neodkladne o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matke. Neodkladné opatrenie nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, má sa nariadiť tam, kde bez neodkladnej úpravy by hrozila ujma maloletému dieťaťu, čo v danom prípade nie je splnené. Matka napadla odvolaním aj výrok o úprave styku otca s maloletou. Dôvodí nízkym vekom maloletej a agresívnym správaním otca voči jej osobe, čo zakladá dôvod k tomu, aby bol styk upravený za jej prítomnosti a v užšom rozsahu, s tým, že sa bude realizovať v bydlisku maloletej, kde sú vytvorené vhodné podmienky na nerušený kontakt otca s maloletou. Odvolací súd konštatuje, že bolo správne v danej veci upraviť neodkladným opatrením styk otca s maloletou, keď je z návrhov oboch rodičov zrejmé, že sa na úprave styku nevedia dohodnúť, styk otca s maloletou sa nerealizuje pravidelne a v dostatočnom rozsahu. Nemôže byť sporu o tom, že by sa otec nemal

právo stretávať s maloletou, čo napokon nerozporuje ani matka. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou vhodným spôsobom, ktorý nemôže nijakým spôsobom vplývať na maloletú negatívne. Argumenty matky neobstoja a nie sú spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Maloletá je toho času vo veku 8 mesiacov, nie je kojená, rozsah styku v trvaní troch hodín nepredstavuje žiadnu ujmu pre maloletú. Príkrm, ktorý maloletá začína jesť, jej môže pripraviť a podať aj otec, táto skutočnosť nie je dôvodom na obmedzenie styku otca za prítomnosti matky a iba v jej domácnosti. Vzhľadom na vek maloletej, kedy sa rýchlo vyvíja, spoznáva okolie a buduje si vzťahy s blízkymi osobami, je nevyhnutné, aby mala zabezpečený riadny kontakt s otcom a aby sa mohlo vyvíjať puto aj medzi nimi. Agresívne správanie otca voči matke nie je podložené žiadnym relevantným dôkazom, pričom z tvrdení otca vyplýva, že aj matka voči nemu sa údajne správala tiež agresívne. To, že rodičia majú medzi sebou vážne narušený vzťah, nie je dôvodom, aby maloletá netrávila čas aj s otcom a nemala zabezpečený s ním nerušený kontakt. Matka sama uvádza, že otec maloletú ľúbi a neuvádza, že by otec voči maloletej niekedy vystupoval agresívne. Odvolací súd práve aj vzhľadom na nezhody rodičov a ich vzájomnú antipatiu, má za to, že je v záujme maloletej, aby sa styk s otcom realizoval bez prítomnosti matky. Styk v rozsahu po tri hodiny jeden krát do týždňa je skutočne minimálnym stykom a zohľadňuje vek maloletej. Bydliská rodičov nie sú tak vzdialené od seba, že by realizácia styku s maloletou, tak ako je nariadená neodkladným opatrením nebola možná. Otec má vytvorené vhodné podmienky vo svojej domácnosti k starostlivosti o maloletú, a ako už bolo vyššie uvedené odvolací súd nevidí dôvod, prečo by otec nemohol, či nebol schopný maloletej sa venovať, postarať sa o ňu a pripraviť aj príkrm a tento jej podať. Argumenty matky, pre ktoré napadla uznesenie súdu prvej inštancie sú nedôvodné a nie sú spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

17. Čo sa týka návrhu otca neodkladne uložiť matke povinnosť informovať otca o zdravotnom stave maloletej a o lekárskych prehliadkach, odvolací súd dospel k záveru, že tu nie je daná bezodkladná potreba ukladať matke takúto informačnú povinnosť. O zdravotnom stave maloletej, ako aj plánovaných lekárskych prehliadkach, sa otec môže informovať u pediatra maloletej, a ako zákonný zástupca maloletej má právo byť účastný týchto preventívnych prehliadok. Odvolací súd nespochybňuje povinnosť matky, ktorá má maloletú v osobnej starostlivosti informovať otca o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletej, avšak pre nariadenie bezodkladnej úpravy by muselo byť vážne ohrozené právo otca na informácie o maloletej, respektíve by musela hroziť nejaká ujma maloletej, čo v danom prípade nie je splnené.

18. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že je v príkrom rozpore so záujmom maloletej, aby rodičia svoj nezvládnutý vzťah a svoje vzájomné rozpory riešili cez maloletú. Sú to v prvom rade rodičia, ktorí si musia uvedomiť, že dieťa nemôže byť rukojemníkom ich narušeného vzťahu. Maloletá potrebuje oboch rodičov. Najideálnejšie je, keď dieťa môže vyrastať v harmonickej rodine, spolu s mamou a otcom. Pri rozchode si musia rodičia uvedomiť, že maloletá potrebuje stále ich oboch a mali by urobiť všetko pre to, aby čo najmenej pociťovala, že nebývajú všetci spoločne v jednej domácnosti. Rodičia majú zodpovednosť za riadnu výchovu a zdravý vývin svojho dieťaťa a je len na nich, ako sa k tejto svojej rodičovskej úlohe postavia. Súd síce upraví výkon ich práv a povinností, avšak realizácia tejto úpravy je na rodičoch a bez vzájomného rešpektu a normálnej komunikácie dochádza ku zbytočným konfliktom, ktoré zaťažujú aj maloleté dieťa. Rodičia by si mali v danom prípade uvedomiť, že v záujme maloletej je, aby sa k sebe správali slušne a vedeli sa dohodnúť o výkone svojich rodičovských práv a povinností, nakoľko rola oboch rodičov je v živote dieťaťa nezastupiteľná.

19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku a v časti napadnutého výroku o zamietnutí návrhu na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky potvrdil ( ), keď dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je vecne a právne správne, a nie sú dané dôvody na zmenu tohto rozhodnutia.

20. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).