Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-49-2019.pdf
PDF · 111.96 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/49/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci navrhovateľky S. M., V.. Š., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. N. XXX/XX, XXX XX Ž., štátne občianstvo SR, zastúpenej JUDr. Janou Šálkovou ml., advokátkou, so sídlom Bystrická 101, 966 81 Žarnovica, proti manželovi K. M., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. N. XXX/XX, XXX XX Ž., štátne občianstvo SR, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu P. M. J.. XX.XX.XXXX, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo S. M., V.. Š., J.. XX.XX.XXXX M. K. M., J.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 19.11.1993 I. Ž., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Ž., vo zväzku 5, ročník 1993, na strane 110, pod poradovým číslom 67 r o z v á d z a .
II. Súd na čas po rozvode manželstva z v e r u j e maloletého P. M., J.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky S. M., J.. XX.XX.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
III. Otec maloletého K. M., J.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. M., J.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 170,-Eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého S. M., J.. XX.XX.XXXX, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
IV. Súd styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e .
V. Súd u r č u j e , že matka maloletého dieťaťa je oprávnená poberať rodinné prídavky a daňový bonus na maloleté dieťa.
VI. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 29.11.2019 žiadala manželstvo uzatvorené s manželom dňa 19.11.1993 rozviesť. Vo svojom návrhu uviedla, že manželstvo bolo prvé roky veľmi dobré, narodilo sa im prvé dieťa a o 5 rokov druhý syn. Manžel chodil do práce a bol spočiatku vnímavý, chápavý, pozorný, zaujímal sa o ňu, ako aj o deti a tiež o domácnosť. O všetkom rozhodovali spolu. Mali občasné výmeny názorov, ale vždy vedeli na vzniknutú situáciu a problém nájsť spoločné riešenie. Navrhovateľka bola dlhodobo nezamestnaná a venovala sa deťom a domácnosti, ale manžel bol v podstate spokojný, lebo vždy bolo všetko doma porobené, navarené a dá sa povedať, že mu to tak
v podstate vyhovovalo. V roku 2005 sa im narodil syn P., u ktorého sa približne po 2 rokoch prejavili zdravotné problémy, pričom záver lekárov znel, že má slabo vyvinutý mozog a tiež má zasiahnuté rečové centrum a jemnú motoriku. Kým sa ale na tento záver prišlo, trvalo to približne 5 rokov. Syn vyžadoval zvýšenú pozornosť, pričom paradoxom je, že manžel sa P. od narodenia venoval oveľa menej, ako jeho dvom bratom, hoci P. by to bol vzhľadom na jeho zdravotný stav potreboval viac. Preto bol stredobodom jej pozornosti stále mal. P., manžel pracoval a ona sa venovala synovi. Tak sa postupne s manželom odcudzili a stále menej času trávili spolu ako rodina. Manžel začal viac času tráviť na svojich voľno- časových aktivitách ako doma. Spočiatku mu to aj vyčítala, ale keďže to bolo zbytočné a hádky neviedli k žiadnemu riešeniu, nechala to tak. Manžel nemal absolútne žiadny záujem na záchrane ich vzťahu. Ako manželia sa úplne odcudzili po všetkých stránkach, vrátane intímnej a manželstvo sa zmenilo na úplne formálne spolužitie dvoch cudzích ľudí. S manželom vzájomne komunikujú už len o veciach týkajúcich sa ich syna Filipa. Potom čo manželovi oznámila, že podá návrh na rozvod, sa začal viac venovať synovi, začal s ním viac komunikovať a v auguste 2019 mu dokonca kúpil tablet a mobil. Po zrelej úvahe navrhovateľka dospela k presvedčeniu, že s manželom už nedokáže a nechce ďalej žiť. Aj pre syna bude lepšie, ak už viac nebude trpieť ich nefunkčným vzťahom. Navrhovateľka vo svojom návrhu ohľadne príjmových a majetkových pomerov uviedla, že manžel je zamestnaný u zamestnávateľa Železnice Slovenskej republiky, pričom jeho čistý príjem predstavuje okolo 900-1.000,-Eur mesačne. Navrhovateľka je zamestnaná u zamestnávateľa Neuman Aluminium PWG s. r. o Žarnovica, pričom jej čistý mesačný príjem je okolo 700-750,-Eur. Zatiaľ ešte spolu bývajú v rodinnom dome v Žarnovici, ktorý majú v prenájme od ŽSR, pričom manžel platí nájomné vo výške 50,-Eur mesačne. Zároveň manžel uhrádza poplatok za elektrinu v sume 160,-Eur mesačne a Skylink do sumy 20,-Eur mesačne. Navrhovateľka vo svojom návrhu zároveň vyčíslila svoje fixné mesačné výdavky v celkovej sume 295,- Eur, v ktorej nie je zarátaná položka bývanie, nakoľko aktuálne nemá vyriešenú bytovú otázku. Ohľadne maloletého P. navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že je žiakom X. V.H. J. N. Š. F. I. X. vzhľadom na jeho zdravotný problém. Zároveň vyčíslila mesačné výdavky na maloletého v celkovej sume 368,- Eur, ktoré zahŕňajú poplatok za stravu v škole v sume 57,80 Eur, výdavky na stravu doma v sume cca 60,-Eur, poplatok za internát v sume 13,40 Eur, školské pomôcky v sume 20,-Eur, výdavky na oblečenie a obuv 60,-Eur, výdavky na lieky a vitamíny v sume 20,-Eur, výdavky na hygienické potreby v sume 20,- Eur, vreckové na internát v sume 20,-Eur, na občasné poplatky v škole, na výlety, kopírovacie služby a podobne 15,-Eur. Výdavok na dopravu do školy I. X. v sume cca 70,-Eur a poistku v sume 11,49 Eur. Tieto výdavky podľa matky zahŕňajú len najzákladnejšie potreby maloletého, pričom nie sú tam zahrnuté jednorazové zvýšené výdavky na začiatku školského roka a tiež tam nie je zahrnutý výdavok na bývanie, keďže ho navrhovateľka ešte nemá vyriešený. Maloletý bude s najväčšou pravdepodobnosťou potrebovať aj zubný strojček, na ktorý zatiaľ nemá financie. Navrhovateľka zároveň žiadala na čas po rozvode manželstva zveriť maloletého P. do jej osobnej starostlivosti a otcovi maloletého uložiť povinnosť platiť na výživu maloletého sumou 250,-Eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletým dieťaťom žiadala neupraviť a ponechať na dohodu rodičov. Matka zároveň žiadala, aby súd určil, že je oprávnená poberať rodinné prídavky a daňový bonus na maloleté dieťa. O trovách konania žiadala rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Druhý manžel vo svojom vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva doručeným súdu dňa 17.01.2020 uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, avšak nesúhlasí s dôvodmi rozvratu manželstva, ktoré vo svojom návrhu uviedla navrhovateľka. Podľa jeho názoru mali na rozpade manželstva obaja rovnaký podiel viny. Ich manželstvo bolo harmonické až do novembra roku 2016. Absolútne nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že by sa ich maloletému synovi venoval menej, ako ich dvom dospelým synom. Je pravdou, že navrhovateľka sa P. od malička venovala viac ako matka, keďže bola na rodičovskej dovolenke a následne aj dlhodobo nezamestnaná. Nie je však pravdou, že by mu to vyhovovalo. Bol rád, že sa navrhovateľka zamestnala, keďže sa jej aj on snažil nájsť zamestnanie. Tiež súhlasí s tvrdením navrhovateľky, že medzi nimi došlo k citovému odcudzeniu a približne 2,5 roka už spolu intímne nežijú. Od mája roku 2018 už spoločne nehospodária. Je toho názoru, že medzi nimi došlo k úplnému citovému odcudzeniu, pričom vzťahy medzi nimi sú tak vážne narušené, že niet žiadnej šance na obnovu manželského spolužitia. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému P. na čas po rozvode manželstva navrhovanej matkou maloletého, súhlasí s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, avšak nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného v sume 250,-Eur mesačne. Navrhovateľkou požadované výživné na maloletého P. nezodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam, ako aj reálnym potrebám a výdavkom v súvislosti s výživou maloletého. K svojim príjmovým a majetkový pomerom uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti Železnice Slovenskej republiky ako traťmajster, kde dosahuje čistý priemerný mesačný príjem okolo 920,-Eur. V jeho mzde je zahrnutá
aj výplata jednorazovej odmeny za nadčasy v letných mesiacoch. Z jeho mesačného príjmu uhrádza všetky výdavky spojené s chodom domácnosti, jeho osobné výdavky a výdavky týkajúce sa maloletého syna P., teda najmä výdavky na stravu v sume 250,-Eur mesačne, nájomné v sume 46,43 Eur, poplatok za elektrinu v sume 174,-Eur mesačne, koncesionárske poplatky v sume 4,64 Eur, životné poistenie Allianz v sume 24,23 Eur, doplnkové dôchodkové sporenie v sume 35,-Eur, poistenie zodpovednosti za výkon povolania v sume 41,82 Eur ročne (t. j. 3,48 Eur mesačne), poplatok za satelit v sume 11,08 Eur mesačne, poplatok za telefón v sume 25,-Eur mesačne, poplatok za telefón a internet pre maloletého Filipa v sume 25,-Eur mesačne, výdavky na oblečenie v sume 15,-Eur mesačne, výdavky na obuv v sume 10,-Eur mesačne, výdavky na kozmetiku a hygienické potreby v sume 10,-Eur mesačne, výdavky na lieky v sume 5,-Eur a poplatok za komunálny odpad v sume 113,15 Eur ročne (t. j. 9,42 Eur mesačne), výdavky na údržbu nájomného domu v sume 300,-Eur ročne, vreckové pre syna Filipa v sume 5,- Eur mesačne a iné nevyhnuté nepravidelné výdavky. Ohľadne výdavkov vyčíslených matkou v návrhu manžel vo svojom vyjadrení nenamietal, že nesúhlasí s uvedenou sumou na kúpu oblečenia a obuvi pre maloletého, keďže manželka reálne nevynaloží na kúpu oblečenia uvedenú sumu. Pokiaľ ide o výdavok na dopravu maloletého do školy a späť, maloletý syn má možnosť využívať bezplatnú vlakovú dopravu do školy a späť, pričom túto v poslednej dobe aj reálne využíva. Zároveň namietal, že matka maloletého vo svojom návrhu uviedla nereálne výdavky na kúpu liekov, keďže má vedomosť, že maloletý P. užíva pravidelne lieky, avšak s ich kúpou sú spojené výdavky vo výške maximálne 10,-Eur mesačne. Zastáva názor, že s výživou maloletého sú spojené výdavky maximálne vo výške 250,-Eur mesačne. Na prípadných jednorazových zvýšených výdavkoch spojených s výživou maloletého, by sa vedel s matkou do budúcnosti dohodnúť. Vzhľadom na uvedené je otec maloletého ochotný prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 150,-Eur mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom žiadal neupraviť a ponechať na dohodu rodičov.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a kolízneho opatrovníka, zadováženými správami a inými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 19.11.1993 v Ž. a ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Ž. vo zväzku 5, ročník 1993, na strane 110, pod por. č. 67. Obidvaja manželia sú slovenskými štátnymi občanmi a u obidvoch ide o manželstvo prvé. Z manželstva účastníkov pochádzajú 3 deti, z toho 1 maloleté dieťa, a to P. M., J.. XX.XX.XXXX.
5. Zo správy kolízneho opatrovníka, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica zo dňa 31.01.2020 súd zistil, že účastníci konania zatiaľ žijú v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve zamestnávateľa otca maloletého Železníc SR. Spolu s rodičmi ešte žijú v domácnosti dospelí synovia M. M. Z.. Z pohovoru s maloletým P. vyplynulo, že rodičia si nerozumejú a o podanom návrhu na rozvod manželstva vie. Potom, čo mu bolo vysvetlené, že s rozvodom je spojená aj úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu uviedol, že chce byť zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a s otcom sa chce neobmedzene stretávať. Matka sa o neho stará viac a nič mu nechýba. Kolízny opatrovník v závere svojej správy uviedol, že v prípade rozvodu manželstva navrhuje zveriť maloletého P. do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť vyživovaciu povinnosť primerane potrebám maloletého a možnostiam a schopnostiam otca. Styk otca s maloletým nie je potrebné upravovať.
6. Z lekárskej správy S.. M. X., všeobecného lekára pre deti a dorast zo dňa 22.11.2019 súd zistil, že maloletý P. M., J.. XX.XX.XXXX je v psychologickej starostlivosti od roku 2008 pre oneskorený vývin reči a pre ambidextriu a hyperaktivitu. Na základe vyšetrení bola zistená vývinová dysfázia a špecifické vývinové poruchy učenia. Toho času maloletý P. navštevuje špeciálnu školu v X..
7. Z rozhodnutia N. Š. F., N. N. H. N. XX, X. zo dňa 21.08.2019 súd zistil, že príspevok na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte v školskom roku 2019/2020 predstavuje mesačne 13,40 Eur a príspevok za náklady na nákup potravín na celodenné stravovanie podľa vekovej kategórie predstavuje sumu 57,80 Eur mesačne.
8. Z potvrdenia spoločnosti Železnice Slovenskej republiky Bratislava, Účelové stredisko ŽSR - Účtovné centrum Zvolen o príjme zamestnanca zo dňa 09.01.2020 súd zistil, že čistý príjem za manžela za obdobie od 1/2019 do 12/2019 predstavuje sumu 11.151,75 Eur, čo predstavuje čistý priemerný mesačný príjem v sume 929,31 Eur.
9. Z potvrdenia spoločnosti Neuman Aluminium PWG s.r.o. Žarnovica o príjme zamestnanca S. M. zo dňa 27.01.2020 súd zistil, že čistý priemerný mesačný príjem navrhovateľky za obdobie 1/2019 až 12/2019 je 590,40 Eur.
10. Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu na rozvode manželstva. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému P. žiadala maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti, styk otca s maloletým dieťaťom žiadala neupraviť a ponechať na dohodu rodičov. Matka zároveň žiadala, aby súd určil, že je oprávnená poberať rodinné prídavky a daňový bonus na maloleté dieťa. Otcovi maloletého žiadal určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 200,-Eur, vzhľadom na to, že nastala zmena vo výdavkoch na cestovanie maloletého do internátnej školy v Lučenci zo sumy 70,-Eur na 20,-Eur, keďže maloletý už cestuje vlakom. Celkové mesačné nevyhnutné výdavky na maloletého sa znížili zo sumy 365,-Eur na sumu 320,-Eur. V týchto výdavkoch nie sú zahrnuté výdavky maloletého na bývanie, ktoré vzniknú matke v súvislosti so zabezpečením vlastného bývania. Požadované výživné v sume 200,-Eur by malo zahŕňať aj jednorazové a mimoriadne výdavky na maloletého, na ktorých sa otec maloletého ani doteraz nepodieľal. Námietku otca ohľadne výšky výdavkov na oblečenie, obuv a lieky pre maloletého vyčíslených matkou, nepovažovala za dôvodnú. Keďže maloletý má zdravotný hendikep, tieto výdavky považovala za adekvátne a primerané jeho veku a zdravotnému stavu. Matka namietala opodstatnenosť výdavkov otca na doplnkové dôchodkové poistenie v sume 35,-Eur mesačne, ktorý nepovažuje za nevyhnutný a výdavok na komunálny odpad v sume 113,15 Eur ročne, t.j. 9,42 Eur mesačne pre piatich členov domácnosti. Zároveň namietala výdavok na údržbu služobného domu vo výške 300,-Eur ročne, ktorý považuje za nepreukázaný, výdavok na stravu v sume 250,-Eur mesačne a tiež na životné poistenie v sume 24,23 Eur, ktorý tiež nepovažuje za nevyhnutný.
11. Z výsluhu navrhovateľky súd zistil, že ich manželstvo bolo spočiatku harmonické, ale postupne sa obidvaja zmenili a teraz sa už nevedia na ničom dohodnúť, ani na fungovaní v manželstve, a ani na výchove detí. Takýto stav pretrváva už takmer 5 rokov. Keďže si už s manželom prestali rozumieť aj v intímnej oblasti, našla si pred 3 rokmi priateľa, s ktorým však neplánuje žiť v spoločnej domácnosti. S manželom spoločne finančne nehospodária už takmer 2,5 roka. Manželstvo považuje za trvalo rozvrátené a nevidí predpoklad obnovenia manželského spolužitia.
12. Z výsluchu manžela súd zistil, že s rozvodom manželstva súhlasí. Podľa neho mali spočiatku len bežné problémy, ako v každom manželstve. Konflikty začali medzi nimi vznikať od mája 2018, keď manželke navrhol, aby si nejako podelili výdavky, ktoré on dovtedy všetky uhrádzal. Manželstvo podľa neho už nefunguje po žiadnej stránke, ani intímne spolu nežijú 3 roky. O manželkinej nevere doteraz nevedel, pričom on manželke nebol nikdy neverný. Finančne spolu už nehospodária dlhšiu dobu, on uhrádza výdavky spojené s bývaním a manželka uhrádza výdavky na maloletého P. a ostatné výdavky. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému, súhlasil s tým, aby bol maloletý P. zverený do osobnej starostlivosti matky, avšak nesúhlasil s výškou výživného. Navrhol určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 150,-Eur mesačne, pretože jeho mesačný príjem predstavuje sumu okolo 920,-Eur a jeho celkové mesačné výdavky sumu 680,-Eur. Namietal výšku výdavku na oblečenie a obuv v sume 60,-Eur mesačne pre maloletého, pretože má za to, každý mesiac oblečenie nie je potrebné nakupovať. Tiež namietal vysoký výdavok matky v sume 45,-Eur na životnú poistku. K námietke matky ohľadne jeho výdavku na údržbu služobného domu vo výške 300,-Eur ročne uviedol, že sú to reálne výdavky, pretože matka ani nemala vedomosť o udržiavacích prácach, ktoré sa v dome vykonali, napríklad čistenie žumpy, oprava čerpadla a ďalšie bežné údržby. Pokiaľ ide o úpravu styku s maloletým, žiadal styk neupraviť, keďže sa na tomto vedia s matkou dohodnúť.
13. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol manželstvo rozviesť a maloletého na čas po rozvode manželstva zveriť do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletým neupraviť a vyživovaciu povinnosť otca určiť primerane jeho možnostiam a schopnostiam a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
15. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
16. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
17. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
18. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva je dôvodný. Manželstvo účastníkov konania neplní žiadnu zo svojich funkcií, ani ekonomickú, ani sociálnu, ani biologickú. Navrhovateľka ako príčinu rozvratu manželstva uviedla úplné odcudzenie manželov vo všetkých stránkach, vrátane intímnej, ktoré bolo dôsledkom toho, že navrhovateľka sa viac venovala maloletému P. z dôvodu jeho nepriaznivému zdravotnému stavu a manžel sa venoval práci a svojim voľnočasovým aktivitám. Navrhovateľka priznala mimomanželský vzťah, čo súd považuje za porušenie povinnosti manželov byť si verní zakotvenej v § 18 Zákona o rodine. Manžel s rozvodom manželstva súhlasil a potvrdil vzájomné citové odcudzenie, ako aj skutočnosť, že manželstvo je len už formálnym zväzkom. Podľa jeho názoru mali na rozpade manželstva obaja rovnaký podiel viny, pričom absolútne nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky, že by sa ich maloletému synovi venoval menej, ako ich dvom dospelým synom. Záujem o obnovenie manželského spolužitia nemá ani jeden z manželov. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že rozvrat manželstva je trvalý a vážny a nemožno predpokladať obnovenie manželského spolužitia. Súd vzhľadom na uvedené manželstvo rozviedol, a to aj napriek tomu, že z manželstva pochádza ešte jedno maloleté dieťa. Ako súdu vyplynulo z dokazovania, maloletý bol prostredníctvom kolízneho opatrovníka oboznámený s rozvodom a v rámci pohovoru uviedol, že na čas po rozvode manželstva chce byť zverený do starostlivosti matky a s otcom by sa chcel stretávať neobmedzene.
20. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
21. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, a vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
22. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4 prvá veta a ods. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
25. O úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva rozhodol tak, že maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, matky maloletého, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Navrhovateľka žiadala na čas po rozvode manželstva maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti, pričom manžel s týmto súhlasil. Keďže navrhovateľka nežiadala upraviť styk otca s maloletým a zároveň sa vyjadrila, že v styku otca s maloletým nebude brániť, súd styk otca s maloletým na čas po rozvode manželstva neupravil.
26. O rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletému na čas po rozvode manželstva súd rozhodol tak, že ho zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 170,-Eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Súd pri určení výživného bral do úvahy vek maloletého, jeho základné životné potreby, ako aj potreby súvisiace s jeho vzdelávaním a zdravotným stavom. Súd zohľadnil skutočnosť, že maloletý je žiakom Spojenej školy internátnej v Lučenci, do ktorej dochádza mimo miesta svojho bydliska, s čím vznikajú matke zvýšené výdavky, ktoré mal súd v konaní preukázané. Tiež mal súd preukázané výdavky na maloletého v súvislosti s jeho zdravotným stavom, a to lekárskou správou z č.l. 19 a dokladmi o nákupe liekov z č.l. 15 spisu. Súd dospel k záveru, že takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, a preto v prevyšujúcej časti návrh matky ako nedôvodný zamietol. Pri určení výživného súd tiež posudzoval schopnosti a možnosti otca maloletého prispievať na jeho výživu takto určenou sumou, pričom dospel k záveru, že i vzhľadom na jeho pravidelné mesačné výdavky, ktoré v konaní špecifikoval a preukázal a opodstatnenosť niektorých namietala matka (na doplnkové dôchodkové poistenie v sume 35,-Eur mesačne, za komunálny odpad v sume 9,42 Eur mesačne, výdavok na údržbu služobného domu vo výške 300,-Eur ročne, výdavok na stravu v sume 250,-Eur mesačne a tiež na životné poistenie v sume 24,23 Eur) je schopný zo svojho mesačného príjmu v sume 929,31 Eur platiť. Súd tiež pri určení výživného zohľadňoval výdavky a príjem matky, ako aj skutočnosť, že otec uhrádza výdavok maloletého na telefón v sume 25,-Eur mesačne a matka bude poberať na maloletého rodinné prídavky a daňový bonus, ako aj to, že matke maloletého v budúcnosti opodstatnene vznikne ďalší výdavok v súvislosti s bývaním.
27. Súd zároveň v zmysle návrhu matky určil, že matka maloletého dieťaťa je oprávnená poberať rodinné prídavky a daňový bonus na maloleté dieťa, čo potom zohľadnil pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca maloletého.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 z.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Žiar nad Hronom, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).