Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-10-2019.pdf
PDF · 89.38 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/10/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Danielou Kotrecovou, v právnej veci žalobkyne: D. R., N.. O., Q.. XX.XX.XXXX, T. XX, U., proti žalovanému: R. R., Q.. XX.XX.XXXX, T. XX, U., o vylúčenie z užívania domu, takto
rozhodol:
I. Súd vylučuje žalovaného R. R., Q.. XX.XX.XXXX, z užívania dvojizbového rodinného domu nachádzajúceho sa na T. ulici, číslo XX v Bratislave, zapísaný na LV XXXX, vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom okres Bratislava Z., K. U. - J.. Č.. S., kat. územie S., postavený na parc. č. XXX, súp. číslo XXXX. II. Súd priznáva žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Dňa 26.04.2019 žalobkyňa doručila súdu žalobu na úplné vylúčenie žalovaného z užívania domu, čím si splnila povinnosť podať žalobu vo veci samej uloženú v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia č. k. 19C/10/2019 - 13 v spojení s uznesením č. k. 1Co/4/2019 - 85 podľa § 325 ods. 2 písm. e) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorým bola zároveň žalovanému uložená povinnosť zdržať sa vstupu do 2-izbového rodinného domu, nachádzajúcemu sa na ulici T. Č.. XX v Bratislave, zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres: U. Z., K.: U.-J..Č.. S., k.ú.: S. nachádzajúci sa na parcele XXX, súpisné č. XXXX, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným spolu žili 32 rokov, majú spoločného syna, v roku 2006 sa presťahovali do starého rodinného domu do Lamača, kde majú doposiaľ trvalé bydlisko. V decembri 2018 bolo tunajším súdom manželstvo strán sporu rozvedené. Žalovaný bol počas celého spolužitia so žalobkyňou agresívny, avšak svoju agresivitu vedel kontrolovať. Situácia sa zhoršila v roku 2017, kedy žalovaný prekonal klinickú smrť a bol dlhodobo hospitalizovaný, následne sa musel ďalej zotavovať a rehabilitovať, s čím mu žalobkyňa pomáhala, avšak od tejto doby svoju agresivitu už nevie ovládať a žalobkyňa nevie, čo od neho môže očakávať. Žalovaný každý deň požíva alkohol, vulgárne žalobkyni nadáva, vyhráža sa jej zabitím a zmrzačením, pričom podobné vyhrážky začal používať aj voči synovi žalobkyne. V decembri 2018 žalovaný prišiel za žalobkyňou do kuchyne a udrel ju stoličkou do kolena a vulgárne sa jej vyhrážal zabitím. Žalobkyňa tento incident nahlásila na polícii, kde o tomto spísali úradný záznam a povedali jej, že pokiaľ sa bude situácia opakovať, má volať policajnú hliadku. Od tohto dňa žalovaný na žalobkyňu fyzicky nezaútočil, no používal voči nej vulgarizmy. Tento stav trval do dňa 04.04.2019, kedy žalovaný žiadal od žalobkyne vyplatenie 70.000 EUR, nakoľko vlastní 15% ich rodinného domu, s tým, že pokiaľ ich nedostane, tak sa odtiaľ nevysťahuje. Žalobkyňa reagovala tak, že toľko peňazí mu nedá, pretože toľko nestojí ani celý rodinný dom. Následne žalovaný začal žalobkyni vulgárne nadávať, a aby sa nemuseli hádať, žalobkyňa odišla z domu a chcela počkať, kým sa žalovaný ukľudní. Keď sa žalobkyňa
vrátila domov, žalovaný v nadávaní pokračoval, stále žiadal vyplatenie 70.000 EUR, na návrh žalobkyne dať vyhotoviť znalecký posudok a pred notárom mu vyplatiť príslušnú čiastku začal žalovaný kričať a vyhrážať sa, že zabije ju aj jej syna. Žalobkyňa sa veľmi bála, zvažovala či zavolať políciu, avšak mala obavy, že ak ho nevezmú, situácia sa ešte zhorší a žalovaný naplní svoje vyhrážky. Nakoniec sa žalobkyňa odhodlala zavolať pomoc, po príchode policajnej hliadky bola vypočutá žalobkyňa aj žalovaný a nakoľko sa tento správal agresívne aj voči policajtom, bol hliadkou odvezený z domu, žalobkyňa podala na policajnej stanici trestné oznámenie, na základe ktorého bol žalovaný vykázaný z predmetného rodinného domu, z ktorého si v sprievode polície bol zobrať svoje osobné veci. Žalobkyňa sa obáva o svoj život a má za to, že žalovaný potrebuje psychiatrickú pomoc, pretože sa nevie ovládať. Dňa 08.04.2019 bol žalobkyni doručený trestný rozkaz vydaný dňa 06.04.2019, ktorým tunajší súd uznal žalovaného za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Trestného zákona, za čo ho odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon trestu mu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 06.04.2019. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 29.07.2019, v ktorom uviedol, že kategoricky odmieta, že žalobkyňu a deti psychicky týral, čo sa týka alkoholu a s ním spojeným psychickým týraním jedná sa o absolútny výmysel žalobkyne, rovnako ako jeho agresivita a má za to, že sa ho žalobkyňa snaží zabiť. Myslí si, že konanie žalobkyne je sofistikovaným útokom na jeho osobu, ktorým ho chce dostať z domu bez vyporiadania BSM. Zároveň uviedol, že jeho zdravotný stav si vyžaduje primerané ubytovanie - kúpeľňa, WC, sprcha a 220 W pripojenie pre kyslíkovú pumpu. K incidentu, ktorý sa odohral dňa 04.04.2019 uviedol, že sa chcel rozumne porozprávať o BSM, povedal žalobkyni svoju predstavu - vyplatenie sumy 70.000 EUR, nakoľko podľa jeho názoru má dom trhovú hodnotu 160.000 EUR, na čo sa žalobkyňa začala smiať a povedala, že od nej nedostane ani cent a dostane ho pod most. Následne žalobkyni žalovaný začal nadávať do špinavých kuriev a podobne, na čo sa mu žalobkyňa začala vyhrážať, že syn sa nechá aj zavrieť pokiaľ tam on (žalovaný) stále bude. Žalovaný sa nechal uniesť a povedal, že keď do domu jej syn príde aj so svojimi namakanými kamarátmi a dotkne sa ho, tak ho zabije, pričom na adresu žalobkyne nepadla ani jedna vyhrážka a žalovaný si myslel, že polícia, prokuratúra aj súd vyhodnotia jeho vyjadrenie ako varovanie pre syna. Žalovaný tiež uviedol, že výpoveď syna žalobkyne Juraja na polícii o tom, že jeho mamu žalovaný škrtil, je výmysel. Žalovaný žiadal okamžite zrušiť nariadené neodkladné opatrenie aj celý prípad ako neopodstatnené tvrdenia založené na polopravdách a klamstvách a svedectvách z druhej ruky a žiadal aj úhradu vzniknutých nákladov vo výške 2.279 EUR za ubytovanie, osobné náklady, jazdy autom a konzultácie s odborníkmi. 3. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 24.09.2019, v ktorom uviedla, že zo žalovaného má stále strach a obavy, bojí sa kde ho stretne a či ju nenapadne, žalovaný opakovane krúži autom okolo domu. Dňa 02.06.2019 vydala žalovanému všetky jeho osobné veci, ktoré mal v dome, spísala ich do zoznamu a odovzdala mu ich za prítomnosti dvoch svedkov. 4. Súd nariadil pojednávanie v zmysle § 177 CSP, kam sa osobne dostavila žalobkyňa aj žalovaný. Žalobkyňa uviedla, že na podanom návrhu trvá, zo žalovaného má stále strach, nemôže s ním byť a dokonca sa vyhráža aj ich deťom. Žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobkyne sú klamstvo, do domu sa už nikdy nevráti a nebude tam bývať. Toho času býva na ubytovni vo Vrakuni. Svedok R. R. J.., Q.. XX.XX.XXXX, syn žalobkyne a žalovaného, vo svojej výpovedi uviedol, že mal problémy so žalovaným a odišiel z domu. K správaniu žalovaného k žalobkyni sa vyjadril tak, že je to skôr psychického rázu - nadáva jej. Podľa názoru svedka žalovaný v dome byť nemôže, pretože je agresívny, čo vyplýva aj z toho, že požíva alkoholické nápoje a myslí si, že žalovaný trpí nejakou psychickou poruchou. Na otázku žalovaného, či na neho verbálne alebo fyzicky útočil svedok uviedol, že žalovaný na neho útočil verbálne, pretože fyzicky by si to nedovolil.
5. Podľa § 146 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
6. Pojem „fyzické násilie“ a „psychické násilie“ je potrebné pre účely tohto ustanovenia vykladať rovnako, ako pre účely trestného konania. Fyzické alebo psychické násilie však nemusí dosahovať intenzitu vyžadovanú pre trestný čin. Fyzické násilie sa prejavuje vo viacerých formách brutality, ale aj vo forme takého správania, ktoré bezprostredne neznamená poškodenie zdravia, hoci spravidla je násilie
(či už fyzické alebo psychické) sprevádzané rôznymi poruchami, napr. poruchami spánku, bolesťami hlavy, poruchami stravovania a pod. Pojem „psychické násilie“ právny poriadok v žiadnom ustanovení nedefinuje, preto je potrebné vychádzať zo všeobecného definovania uvedeného pojmu a jeho prejavov. Môže spočívať v citovom, ako aj v slovnom týraní, v podobe zosmiešňovania doma alebo na verejnosti, výbuchmi zlosti, ponižovaním, vyžadovaním komunikácie v nevhodnom čase, nepravdivými tvrdeniami, žiarlivostným správaním a pod..
7. Zákon poskytuje ochranu nielen pri existencii fyzického alebo psychického násilia, ale ochranu je treba poskytovať už pri existencii hrozby tohto násilia.
8. Poskytnutie ochrany je okrem násilia podmienené kumulatívnym naplnením ďalších dvoch podmienok a to: - spolužitie sa stalo neznesiteľným a - násilie (alebo jeho hrozba) smerovalo voči osobám v zákone uvedeným (blízka osoba, ktorá býva spoločne s násilníkom v dome).
9. Spôsob ochrany môže spočívať v dvoch polohách a to v obmedzení užívacieho práva násilníka alebo dokonca v jeho vylúčení z práva užívať dom.
10. Vylúčenie z užívania domu či bytu znamená, že súd rozhodne, že druhý spoluvlastník, nemôže užívať dom alebo byt a zakáže mu vstup do domu či bytu.
11. Právo na ochranu života a zdravia osoby voči ktorej násilie smeruje, a ktoré právo je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu a je teda silnejšie ako právo násilníka, ktoré mu vyplýva zo spoluvlastníckeho práva k bytu či domu. Právo v takomto prípade musí chrániť slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva dať možnosť, aby sa riešili právne situácie takým spôsobom, aby ten zo spoluvlastníkov (manželov alebo bývalých manželov), ktorý zasahuje do práva druhého (druhých) na pokojný a zdravý život, na ochranu zdravého vývoja detí, bol obmedzený aj v takých právach, ako je právo spoluvlastníka na užívanie, resp. spoluužívanie domu či bytu.
12. Kedy sa ďalšie užívanie stane neznesiteľným, zákon nedefinuje. Ide o neurčitú hypotézu právnej normy, ktorá umožňuje súdu pod túto podradiť stav vyplývajúci z konkrétnej situácie. Právna teória má za to, že sa vyžaduje naplnenie takej intenzity negatívneho správania, ktoré vyvoláva na druhej strane odôvodnený pocit nemožnosti ďalšieho spolužitia. Ide teda predovšetkým o subjektívny pocit na strane „poškodeného“ spoluvlastníka.
13. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
14. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
15. Vychádzajúc z uvedeného a z výsledkov vykonaného dokazovania, kedy súd vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo z konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu a vypočutý svedok v konaní, mal súd za to a dospel k záveru, že v tomto prípade sú plne splnené všetky zákonné predpoklady pre vylúčenie žalovaného z užívania predmetnej nehnuteľnosti.
16. V konaní bolo preukázané a to výpisom z katastra nehnuteľností, že strany sporu sú vlastníkmi nehnuteľnosti, a to 2-izbového rodinného domu, nachádzajúcemu sa na ulici T. Č.. XX v Bratislave, zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres: Bratislava Z., K.: U.-J..Č.. S., k.ú.: S.č nachádzajúci sa na parcele XXX, súpisné č. XXXX. Aj keď právoplatnosťou rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 22Pc/19/2018 o rozvode ich manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo, v čase rozhodovania tunajšieho súdu vyporiadané nebolo.
17. Predmetom vyporiadania BSM, o ktorom sa odo dňa 20.01.2020 vedie konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/3/2020 je aj predmetná nehnuteľnosť, z užívania ktorej žiadala žalobkyňa žalovaného vylúčiť.
18. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vzájomné vzťahy strán sporu sú rozvrátené a napäté, pričom toto je zrejmé nielen z vyjadrení žalobkyne, ale aj z vyjadrení žalovaného, ktorý sa vo svojich podaniach adresovaných súdu hanlivo a vulgárne vyjadroval na jej adresu. Konfliktné vzťahy medzi bývalými manželmi vyvrcholili incidentom dňa 04.04.2019, ktorý bol riešený za asistencie polície, ktorá tento incident vyhodnotila tak, že žalovaného vykázala na dobu 10 dní zo spoločného obydlia (č. l. 29). Žalobkyňa zároveň v uvedený deň podala trestné oznámenie na žalovaného za prečin nebezpečného vyhrážania (č. l. 9), ktoré vyústilo do vydania trestného rozkazu Okresným súdom Bratislava IV dňa 06.04.2019, sp. zn. 0T/44/2019, právoplatným dňa 06.04.2019 (č. l. 61), ktorým súd uznal žalovaného za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Trestného zákona, za čo ho odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon trestu mu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Uvedeným rozhodnutím bolo ukončené trestné konanie proti žalovanému, ktorý aj v tomto trestnom konaní k incidentu zo dňa 04.04.2019 uviedol, že tvrdenia žalobkyne sú klamstvom a nikdy sa žalobkyni nevyhrážal, avšak toto tvrdenie bolo vzhľadom na vydaný trestný rozkaz vyvrátené bez dôvodnej pochybnosti v zmysle zásad trestného konania.
19. Z obsahu spisu (písomné podanie Ministerstva vnútra SR, OR PZ v Bratislave IV, Obvodné odd. PZ
- Dúbravka, č. l. 70) tiež vyplýva, že žalovaný dňa 04.05.2019 približne o 13.18 hod. vošiel dovnútra rodinného domu v Bratislave na T. ul. XX za účelom vyzdvihnutia si osobných vecí, a to aj napriek tomu, že mu bola uznesením vykonateľným dňa 10.04.2019 uložená povinnosť zdržať sa vstupu do predmetnej nehnuteľnosti. Uvedené konanie žalovaného nerešpektujúce uznesenie vydané v tomto konaní, v rámci ktorého sa žalobkyni opätovne vyhrážal, potvrdzuje tiež žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného voči uzneseniu, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie. Incident, ktorý v uvedený deň vznikol, riešila policajná hliadka odvedením žalovaného zo spoločnej nehnuteľnosti. Z takto zisteného skutkového stavu má súd za osvedčený taký stupeň intenzity psychického násilia zo strany žalovaného voči žalobkyni, že nemožno požadovať, aby žalobkyňa zotrvala v bývaní so žalovaným „pod jednou strechou“, a tiež od nej požadovať, aby strpela hrozbu prípadných konfliktných stretov s ním. Súd poznamenáva, že zo zistených skutočností vyplýva, že žalovaný je vážne chorý, avšak ani jeho zlý zdravotný stav nemôže brániť jeho vykázaniu zo spoločného obydlia, keďže jeho zotrvanie v spoločnom obydlí by mohlo znamenať pokračovanie v prípadnom násilnom správaní voči žalobkyni.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, po dôkladnom zhodnotení dôkazov predložených v konaní samostatne aj vo vzájomných súvislostiach, tunajší súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).