Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-367-2015.pdf
PDF · 86.66 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/367/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou, v právnej veci Český inkasní kapitál, a.s., so sídlom Praha 1 - Nové Město, Václavské nám. 808/66, PSČ 11000, IČO: 27646751, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom 023 33 Povina, o zaplatenie 206.701,54 Kč (8.098,- eur) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 206.701,54 Kč spolu s úrokmi z omeškania vo výške 18.040,99 Kč, zmluvnými úrokmi vo výške 26.130,64 eur a zákonnými úrokmi z omeškania vo výške 12,04 % zo sumy 205.069,54 Kč od 01.07.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca spol. Česká sporiteľa a.s. sa návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu doručeného súdu dňa 31.07.2015 domáhal voči žalovanému vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť pôvodnému žalobcovi sumu 206.701,54 Kč spolu s úrokmi z omeškania vo výške 18.040,99 Kč, zmluvnými úrokmi vo výške 26.130,64 eur a zákonnými úrokmi z omeškania vo výške 12,04 % zo sumy 205.069,54 Kč od 01.07.2010 do zaplatenia. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. 2. V návrhu uviedol v súlade s čl. 7 nariadenia č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze dostupné dôkazy odôvodňujúce pohľadávku, a to Zmluvu o úvere zo dňa 11.02.2008 („zmluva“), výzva žalovanému na zaplatenie dlhu zo dňa 14.06.2009, Historický výpis splátok zo dňa 30.06.2010 a predžalobnú upomienku. 3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená spôsobom podľa ust. § 116 ods. 2 CSP, v súdom určenej lehote nevyjadril. 4. Uznesením č.k. 27C/367/2015-133 zo dňa 29.06.2018 súd podľa ust. § 80 ods. 2 CSP pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu z pôvodného žalobcu na žalobcu uvedeného v záhlaví tohto uznesenia. 5. Súd svoju právomoc odvodil od čl. 6 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, ak sa však pohľadávka týka zmluvy uzavretej osobou
- spotrebiteľom na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania, a ak je odporca spotrebiteľom, majú právomoc len súdy v členskom štáte, v ktorom má odporca bydlisko v zmysle článku 59 nariadenia (ES) č. 44/2001. 6. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 05.02.2020. Na pojednávanie sa strany sporu, ako aj právny zástupca žalobcu neustanovili. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 10.01.2020 ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalobcu na pojednávaní s tým, že súhlasil s rozhodnutím vo veci aj v ich neprítomnosti. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov produkovaných účastníkmi pričom zistil nasledovný skutkový stav. 8. Zo žalobcom predloženej Zmluvy o úvere č. 3561593826 (č.l. 15 spisu) uzatvorenej dňa 11.02.2008 medzi právnym predchodcom žalobcu spol. Česká sporiteľňa, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo medzi týmito zmluvnými stranami k vzniku zmluvného vzťahu titulom zmluvy o úvere, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 200.000 Kč, ktoré sa dlžník zaviazal uhrádzať v 84 pravidelných mesačných splátkach vo výške 3.558,- Kč vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci a poslednú 84. splátku vo výške 1.319,- Kč. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 17.03.2008 a posledná splátka bola splatná k 16.02.2015 vo výške 3.542,- Kč. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 12,04 % a RPMN, resp. ročná percentuálna sadzba nákladov bola stanovená vo výške 13,22 %. V zmysle bodu 12 zmluvy klient – žalovaný sa zaviazal uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu cenu za prijatie a vyhodnotenie žiadosti vo výške 1.600,- Kč, ktorá bola splatná v deň podpisu zmluvy a cenu za správu a vedenie účtu vo výške 49,- eur za každý započatý kalendárny mesiac. 9. Z dodatku k Zmluve o úvere č. 3561593823 zo dňa 11.11.2008 je zrejmé, že žalovaný uznal svoj záväzok voči právnemu predchodcovi žalobcu vo výške 189.370,71 Kč s prísl. a dohodol sa na odklade splátok. 10. Výzvou zo dňa 13.5.2009 (č.l. 21 spisu) spol. Česká sporiteľňa a.s. vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy spolu vo výške 12.342,- Kč (vyčíslená k 10.05.2009), a to najneskôr do 14.06.2009. Súčasne ho poučil, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, dôjde k vyhláseniu splatnosti celého zostatku úveru aj s príslušenstvom dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na úhradu. 11. Z predžalobnej upomienky zo dňa 13.07.2015 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu vo výške 453.896,04 Kč vyčísleného ku dňu 20.04.2015, a to najneskôr do 20.07.2015. 12. Z predloženej fotokópie pokladničného dokladu je zrejmé, že žalovaný čerpal úver vo výške 102.084,50 Kč. 13. Z Historického výpisu splátok vyplýva, že ku dňu 30.06.2010 bol dlh žalovaného vyčíslený vo výške 205.069,54 Kč, dlžné poplatky vo výške 1.632,- Kč a dlžný úrok z omeškania vo výške 18.040,99 Kč. 14. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d/ zákona č. 513/1191 Sb. Obchodní zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej v texte ako „Obchodní zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo: zmluvy o predaji podniku alebo časti (§ 476), zmluvy o nájme podniku (§ 488), záložného právo k obchodnému podielu (§ 117a), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prenájme dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). 15. Podľa ust. § 262 ods. 1 veta prvá Obchodního zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa riadi týmto zákonom. 16. Podľa ust. § 262 ods. 4 Obchodního zákonníka, vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených obchodnému zákonníku dohodou podľa ods. 1 sa použijú, pokiaľ nevyplýva z tohto zákona alebo z iných právnych predpisov niečo iné; ustanovenia tejto časti zákona na obe strany; ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, a adhéznych zmluvách zneužívajúcich klauzuly a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však potrebné použiť vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa občianskeho zákonníka a na ich spoločné záväzky sa použijú ustanovenia občianskeho zákonníka. 17. Podľa ust. § 497 Obchodního zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 18. Podľa ust. § 2 písm. a/ zákona č. 321/2001 Sb. o niektorých podmienkach uzatvárania spotrebiteľského úveru v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej v texte ako „z.č. 321/2001 Sb.“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom poskytnutie peňažných prostriedkov alebo odložená platba, napríklad vo forme úveru, pôžičky alebo kúpy prenajatej veci, za ktorú je spotrebiteľ povinný platiť. 19. Podľa ust. § 2 písm. b/ z.č. 321/2001 Sb., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a v ktorej prospech je spotrebiteľský úver dohodnutý. 20. Podľa ust. § 2 písm. c/ z.č. 321/2001 Sb., veriteľom je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo združenie takýchto osôb.
21. Podľa ust. § 4 ods. 1 veta prvá z.č. 321/2001 Sb., zmluva, predmetom ktorej je poskytnutie spotrebiteľského úveru, musí byť uzatvorená písomne. 22. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a h/ z.č. 321/2001 Sb., zmluva, predmetom ktorej je poskytnutie spotrebiteľského úveru, musí obsahovať aj (a) určenie ročnej percentuálnej miery nákladov na spotrebiteľský úver, (c) určenie maximálnej výšky spotrebiteľského úveru, určenie výšky jednotlivých splátok, ich počtu a presného časového rozvrhu splatenia, (d) určenie jednotlivých platieb, (h) podmienky, za ktorých je možné predčasne ukončiť zmluvný vzťah. 23. Podľa ust. § 23 ods. 1 zákona č. 145/2010 Sb. o spotrebiteľskom úvere účinného do 30.11.2015, právne vzťahy týkajúce sa spotrebiteľského úveru vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa riadia doterajšími právnymi predpismi. 24. Podľa ust. § 164 veta prvá zákona č. 257/2016 Sb. o spotrebiteľskom úvere účinného od 1.12.2015, pokiaľ nie je ustanovené inak, riadia sa práva a povinnosti zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona doterajšími právnymi predpismi. 25. Podľa ust. § 3028 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb. Občiansky zákonník účinného od 1.1.2014, týmto zákonom sa riadia práva a povinnosti vzniknuté odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 26. Podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992 (ďalej v texte ako „Občiansky zákonník“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 27. Podľa ust. § 1 nariadenia vlády č. 142/1994 v znení účinnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšená o sedem percentuálnych bodov. 28. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že pri posudzovaní tohto prípadu je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení zákona č. 321/2001 Sb. a dospel k záveru, že na záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe predmetnej zmluvy o úvere sa aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka a zákona č. 321/2001 Sb.. 29. V konaní mal súd nesporne preukázané, že na základe Zmluvy o úvere č. 3561593826 bol žalovanému poskytnutý úver v celkovej výške 200.000,- Kč, ktorý mal splácať v 84 pravidelných mesačných splátkach v sume 3.558,- Kč (resp. poslednú 84. splátku vo výške 3.542,- Kč). Žalovaný svoju povinnosť splácať úver riadne a včas opakovane porušil, a preto uzavreli právny predchodca žalobcu a žalovaný dodatok k zmluve zo dňa 11.11.2008, na základe ktorého došlo k odklade splátok dlhu a ktorým žalovaný uznal svoj záväzok, pričom v tom čase bol dlh žalovaného vo výške 189.370,71 eur s prísl. 30. Žalovaný čerpal od právneho predchodcu žalobcu peňažné prostriedky spolu vo výške 102,084 Kč. Do zosplatenia úveru pôvodný žalobca vyúčtoval žalovanému celkom poplatky vo výške 1.632,- Kč. Od poskytnutia úveru do jeho zosplatnenia pôvodnému žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z úveru spolu vo výške 26.130,64 Kč. Okrem toho tým, že sa dostal žalovaný do omeškania, bol povinný uhradiť aj úroky z omeškania za obdobie od 11.02.2008 do 30.06.2010 vyčíslené spolu vo výške 18.040,99 Kč. Žalovaný na daný úverový vzťah uhradil spolu sumu 31.900,- Kč, ktoré úhrady pôvodný žalobca započítal na úhradu istiny úveru vo výške 28.346,12 Kč, na úhradu poplatkov vo výške 3.436,- Kč a na úhradu úrokov z omeškania vo výške 117,88 Kč. 31. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný plnil svoj dlh špecifikovaný v návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, a to čo i len čiastočne, súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, žalobe žalobcu ako právne a skutkovo dôvodnej vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 32. Rovnako súd s poukazom na cit. ust. § 497 Obchodného zákonníka a uzatvorenú zmluvu o úvere súd priznal žalobcovi nárok aj na vyčíslené zmluvné úroky vo výške 26.130,64 Kč. 33. Rovnako súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 1 nariadenia vlády č. 142/1994 Sb. aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške vo výške 12,04 % ročne zo sumy 205.069,54 Kč. od 01.07.2010 do zaplatenia. 34. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 35. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP. Plne úspešnou stranou v spore bol žalobca, keďže súd jeho žalobe vyhovel. Žalobcovi preto súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.