Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-4-2020.pdf
PDF · 120.78 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa N. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov D. S., trvale bytom T. XXXX/XX, W. A. a F. V., t. č. v ÚVTOS Leopoldov, v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19. septembra 2019, č.k. 3P/47/2019-104, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. N. V., nar. XX.X.XXXX zo sumy 75,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne od 19.8.2019, ktoré zvýšené výživné je otec povinný zasielať matke vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zameškané výživné na mal. N. V., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 19.8.2019 do 31.10.2019 vo výške 60,48 eur je otec povinný zaplatiť matke maloletého do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. konania 4P/36/2018-124 zo dňa 13.11.2018 v časti o výživnom na maloletého. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka podala dňa 19.8.2019 na súd návrh na zvýšenie výživného zo strany otca na mal. N., zo sumy 75,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne. Dôvodila, že na strane maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov, keď mu diagnostikovali vážne poškodenie zraku s tým, že používa okuliare a keďže býva často chorý, nemôže navštevovať jasle. Matka pracuje ako kaderníčka, ale z dôvodu častých chorôb maloletého nemôže chodiť do práce, je nútená s ním zostať doma. V súvislosti so starostlivosťou o dieťa vyčíslila výdavky nasledovne: oblečenie 50, -eur, plienky 45 eur, detská kozmetika 17 eur, potraviny, vitamíny a lieky 150 eur, fľašky, cumle, hračky 20 eur, detské jasle 300 eur. Matka tiež vyčíslila ďalšie výdavky, a to 500 eur nájom bytu, telefón, TV a internet 60 eur, PHM a náklady s užívaním motorového vozidla 50 eur. Uviedla, že s otcom dieťaťa predali byt, ktorý mali v podielovom spoluvlastníctve, pričom z výťažku vyplatili záväzky, a matka ako aj otec disponujú sumou cca 8.000,- eur. K návrhu matka pripojila rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 4P/36/2018, fotokópiu zdravotného záznamu maloletého, faktúry a pokladničné bloky, výpis z LV. Otec ani kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadrili. Kolízny opatrovník na pojednávaní žiadal návrhu matky vyhovieť, keďže dieťa je chorľavé, nosí okuliare, a teda podstatná zmena na strane dieťaťa nastala v tomto smere. Matka žiadala návrhu vyhovieť.
3. Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutočný stav. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 4P/36/2018-124 zo dňa 13.11.2018, právopl. dňa 10.12.2018 bol maloletý N. zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 75,- eur mesačne od 21.5.2018, pričom zároveň bolo rozhodnuté i o zameškanom výživnom a trovách konania. Styk otca s maloletým nebol upravený. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.11.2018, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, vyplýva, že matka v tom čase bývala s maloletým N. a starším synom P. (z predchádzajúceho manželstva, na ktorého jeho otec prispieva sumou 150 eur mesačne) v prenajatom byte, za ktorý platila 500 eur. Bola konateľkou spoločnosti My passion, s.r.o, Považská Bystrica a jej mesačný príjem bol 350 eur. Okrem tohto príjmu poberala rodičovský príspevok vo výške 215 eur a rodinné prídavky na dve deti. Finančne jej pomáhali rodičia. Maloletý N. mal 1 rok a 7 mesiacov a navštevoval detské jasle, za ktoré matka platila 310 eur mesačne. Matka uviedla, že v súvislosti s výchovou a starostlivosťou o maloletého nemá zvýšené výdavky. Mal. N. býval často chorý, ale len počas sezóny, príležitostne mu kupovala vitamíny. Otec v tom čase sa nachádzal vo výkone väzby, nemal žiaden príjem. Pred nástupom do výkonu väzby pracoval ako bagrista, žeriavnik s príjmom 620 - 650 eur mesačne. Rodičia boli spoluvlastníkmi 4-izbového bytu v Pov. Bystrici, ktorý zakúpili na hypotéku, a ktorú v tom čase splácali rodičia otca. V súčasnosti má mal. N. 2 roky a 5 mesiacov a od 2.9.2019 navštevuje štátne detské jasle, za ktoré matka platí 160,- eur mesačne. Na jar 2019 zistili maloletému laktózovú intoleranciu, preto namiesto mliečnych výrobkov mu matka zakupuje sójové výrobky. Má oslabenú imunitu, býva chorý nielen v zime, ale aj v lete. Mesačne na lieky vynaloží aj 50 eur. Natanael má slabý zrak, preto nosí okuliare, ktoré matka zakúpila v 2/2019 za 124,45 eur. V súvislosti s týmito problémami maloletý chodí každé 3 mesiace na kontroly k lekárke do Považskej Bystrice. Za každé také vyšetrenie platí matka poplatok 20 eur. V 10/2019 maloletý absolvuje urologickú operáciu. Zo zdravotného záznamu súd zistil, že maloletý navštívil v roku 2019 všeobecného lekára v dňoch 14.1.2019 s odporučením k detskému očnému lekárovi pre strabizmus, dňa 25.3.2019 (teploty), 30.4.2019 (teploty), 3.5.2019 (kašeľ), 6.5.2019, 10.5.2019, keď 3.5.2019 boli maloletému odobraté vzorky na rôzne vyšetrenia. Z pokladničných dokladov vyplývajú výdavky matky v súvislosti s nákupom oblečenia, autosedačky v hodnote 269,- eur, okuliarov v hodnote 124,45 eur, prípadne liekov a sprejov v lekárni. Matka spolu s mal. N. a synom P., na ktorého platí biologický otec 200 eur mesačne, býva v prenajatom byte, za ktorý platí 500 eur mesačne. Ďalšie výdavky má v súvislosti s platbami telefónu a TV vo výške 60 eur mesačne, resp. v súvislosti s PHM vo výške 50 eur mesačne. Je jedinou konateľkou a zároveň spoločníčkou obchodnej spoločnosti My passion, s.r.o., Považská Bystrica, pracuje ako kaderníčka s príjmom do 500 eur mesačne. Okrem toho poberá rodičovský príspevok, od 1/2019 vo výške 220,70 eur mesačne. Tiež poberá rodinné prídavky a daňový bonus na maloleté deti. Matke pomáhajú jej rodičia, či už finančne alebo zakupovaním potravín, oblečenia. Z predaja bytu má matka 8.000 eur, iný majetok väčšej hodnoty nemá. Otec je t. č. vo výkone trestu odňatia slobody so započítaním väzby od 19.8.2018. Od 25.3.2019 je pracovne zaradený, pričom jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 4/2019-7/2019 bol 180,06 eur. Po vykonaní zrážok titulom výživného a nákladov výkonu trestu odňatia slobody mu zostáva vreckové v priemere 21,60 eur. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. Považská Bystrica je zrejmé, že ku dňu rozhodnutia súdu obaja rodičia už nie sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X vo vchode X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX v W. A.. Podľa vyjadrenia matky byt rodičia predali a po vyplatení záväzkov bola rodičom, teda aj otcovi vyplatená suma cca 8.000,- eur. Túto skutočnosť uvedenú aj v návrhu otec nerozporoval. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni pracoval naposledy otec v spoločnosti STYLEX - SLOVAKIA, s.r.o., Domaniža, pričom jeho vymeriavací základ bol 800 eur. Podľa kalkulačky na www.platy.sk/vypocet-mzdy pri hrubej mzde 800 eur predstavuje čistá mzda sumu 624 eur za predpokladu neuplatnenia daňového bonusu (na mal. N. poberá daňový bonus matka). Predtým otec pracoval v spoločnosti JAMEX, s.r.o., Považské Podhradie, a to v období od 1.3.2016 do 31.12.2017, pričom pracovný pomer bol s otcom uzavretý na dobu určitú, do 31.12.2017.
4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého N. nie sú manželia a nebývajú v spoločnej domácnosti. Otec uzavrel na pojednávaní dňa 13.11.2018 s matkou rodičovskú dohodu, v ktorej sa zaviazal prispievať na výživu mal. N. mesačne sumou 75,- eur od 21.5.2018. Uvedenú rodičovskú dohodu súd schválil rozsudkom č. k. 4P/36/2018-124 zo dňa 13.11.2018, právopl. dňa 10.12.2018. Matka podala návrh na zvýšenie výživného dôvodiac, že v čase pôvodného rozhodovania bol maloletý bez zdravotných ťažkostí, pričom odvtedy mu diagnostikovali vážne poškodenie zraku, v dôsledku čoho musí nosiť okuliare. Zároveň je dieťa chorľavé, preto nemôže pravidelne navštevovať zariadenie pre deti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od ostatnej úpravy výživného na strane dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov v tom smere, že dieťa nosí
okuliare, za ktoré matka zaplatila 124,45 eur. Okrem toho je zrejmé, že dieťa býva často chorľavé, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi - zdravotným záznamom, s čím má matka zvýšené výdavky na maloletého v priemere 50,- eur mesačne. Na druhej strane došlo u maloletého k zmene aj v tom smere, že kým v čase ostatnej úpravy výživného navštevoval súkromné jasle, za ktoré matka platila mesačne 310,- eur, v súčasnosti maloletý navštevuje štátne detské jasle, za ktoré matka platí 160,- eur mesačne. V tomto smere náklady matky oproti stavu v čase ostatnej úpravy výživného klesli o 150,- eur mesačne. Náklady na bývanie sa u matky nezmenili, a rovnako tak, ako v čase ostatnej úpravy výživného tieto sú 500,- eur mesačne. K podstatnej zmene pomerov došlo u matky aj v súvislosti so zárobkovými pomermi, nakoľko matka v čase ostatnej úpravy výživného zarábala 350,- eur mesačne, v súčasnosti podľa jej vyjadrenia na pojednávaní zarába do 500,- eur mesačne. Čo sa týka zdroja príjmu, v tomto smere u matky k zmene nedošlo. Okrem tohto príjmu matka poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky a daňový bonus na dve deti. U otca oproti stavu v čase ostatnej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov len v tom smere, že tento už nie je vo výkone väzby, ale vo výkone trestu odňatia slobody, kde je pracovne zaradený. Podľa potvrdenia ústavu bol otcov priemerný mesačný príjem za obdobie 4-7/2019 vo výške 180,06 eur. Po vykonaní zrážok titulom výživného a nákladov výkonu trestu odňatia slobody mu zostáva vreckové v priemere 21,60 eur. Čo sa týka majetkových pomerov rodičov, tieto sa nezmenili v tom smere, že by došlo na strane rodičov k nárastu majetku. V čase ostatnej úpravy výživného rodičia boli spoluvlastníkmi bytu, ktorý zakúpili na hypotéku, pričom túto splácali rodičia otca. Podľa vyjadrenia matky, a toto vyplýva aj z listu vlastníctva, v súčasnosti už nie sú vlastníkmi bytu, tento predali a po zaplatení všetkých záväzkov každému z rodičov bola vyplatená suma cca 8.000,- eur. Hoci by sa na prvý pohľad zdalo, že ak otec disponuje sumou 8.000,- eur, tak došlo k zmene pomerov na jeho strane, nie je to tak, len došlo k pretransformovaniu formy majetku - aktív z nehnuteľnej veci na finančné prostriedky. Mal. N. mal v čase vydania rozsudku v konaní sp. zn. 4P/36/2018 1 rok a 6 mesiacov, v súčasnosti má 2 roky a 5 mesiacov. Od ostatnej úpravy výživného síce neuplynul ani rok, súd má však vzhľadom na vyššie uvedené za to, že je potrebné výživné na maloletého zvýšiť, a to najmä s poukazom na to, že dieťa býva aj mimo sezóny choré, a v dôsledku starostlivosti o dieťa matka nepracuje. Hoci otec vo výkone trestu odňatia slobody pracuje s príjmom tak, ako je uvedené vyššie, súd nemôže pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného vychádzať z tohto reálneho príjmu. Otec pred nástupom do výkonu väzby pracoval v spoločnosti STYLEX - SLOVAKIA, s.r.o., pričom podľa vyjadrenia otca v konaní sp. zn. 4P/36/2018 pracoval s priemerným príjmom 635,- eur (čo v podstate korešponduje aj so súdom vykonaným výpočtom čistej mzdy). Súd pri svojom rozhodovaní o výške výživného vychádzal z potenciality príjmu otca. Pri určení výživného je totiž rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. V danom prípade otec ako povinný rodič má maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností a najmä vzdelania a pracovných príležitostí organizovať si svoje aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Okolnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody, nemôže byť podľa názoru súdu na ujmu maloletého N., a ani takou okolnosťou, pre ktorú by súd nezvýšil výživné. Platiť výživné na svoje nezaopatrené deti je prvoradou povinnosť každého rodiča. Súd poukázal na to, že v zmysle čl. 5 Zákona o rodine je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaní neboli preukázané žiadne zdravotné prekážky na strane otca, ktoré by mu napriek výkonu trestu odňatia slobody bránili pracovať a dosahovať príjem, z ktorého by mohol plniť vyživovaciu povinnosť svoje maloleté dieťa v potrebnom rozsahu. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine veta druhá, je nutné prihliadať i na to, že okolnosť, že sa otec t. č. nachádza vo výkone trestu odňatia slobody si zapríčinil sám, v dôsledku vlastného protiprávneho konania, ktorá okolnosť nemôže byť dôvodom na to, aby boli upreté práva maloletého dieťaťa na primerané výživné. Vzhľadom k veku maloletého N., k jeho potrebám, s prihliadnutím k tomu, že o dieťa sa stará matka s pomocou svojich rodičov, matka je zamestnaná, a teda aj ona má podľa svojich možností a schopností povinnosť podieľať sa na uhrádzaní hmotných potrieb maloletého dieťaťa, má súd za to, že výživné vo výške 75,- eur je nedostatočné a nezodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa. Súd teda zvýšil výživné na maloletého N. zo sumy 75,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne, od podania návrhu. Takto určená výška výživného je podľa názoru súdu vzhľadom na potenciálny príjem otca (teda príjem, ktorý je schopný reálne aj dosahovať, ak by nebol vo výkone trestu odňatia slobody) a jeho majetkové pomery dostatočná a primeraná. Pre úplnosť súd považoval za potrebné zdôrazniť, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je určujúca životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň
dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania také skutočnosti ohľadne osobných, majetkových a zárobkových pomeroch otca, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného nad sumu 100,- eur nevyplynuli, preto vo zvyšku bolo potrebné návrh matky zamietnuť. V súvislosti so zvýšením výživného od podania návrhu, t. j. od 19.8.2019 vzniklo otcovi za obdobie od 19.8.2019 do 31.10.2019 zameškané výživné v celkovej výške 60,48 eur ( za pomernú časť mesiaca 8/2019 vo výške 10,48 eur + 2 x po 25,- eur, t. j. 50,- eur za mesiace 9, 10/2019), ktoré zameškané výživné je otec povinný zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k 4P/36/2018-124 zo dňa 13.11.2018 v časti o výživnom na maloletého. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka mal., ktorá v odvolaní uviedla, že v plnom rozsahu nesúhlasí s rozhodnutím súdu, považuje ho za vecne aj právne nesprávny. V plnom rozsahu zotrváva na všetkých skutočnostiach a tvrdeniach, ktoré uviedla v priebehu konania. Súd v odôvodnení uviedol, že v súvislosti s majetkovými pomermi rodičov, tieto sa nezmenili, len došlo k ich pretransformovaniu, t.j. z aktív v nehnuteľnej veci sa stali finančné prostriedky. Namieta definíciu súdu - pretransformovania majetku, nakoľko vlastníctvo nehnuteľnej veci nedokáže zabezpečiť výživu - nedokážeme si z tohto vlastníctva zabezpečiť uspokojovanie základných potrieb. S finančnými prostriedkami naopak, dokážeme zabezpečiť výživu, uspokojenie základných potrieb. S poukazom na konkrétnu situáciu matka maloletého, v prípade, že v daný mesiac nezarobí dostatok finančných prostriedkov, bude musieť siahnuť po týchto finančných prostriedkoch, nakoľko spoliehať sa na podporu zo strany rodičov, vzhľadom na existujúci balík finančných prostriedkov nie je morálne. V tejto súvislosti by tiež poukázala na skutočnosť, že pomoc, či už osobnú, finančnú, alebo zakupovaním vecí nevyhnutnej potreby pre maloletého zabezpečujú len rodičia matky, matka by rovnako tak, privítala pomoc od rodičov otca, vzhľadom na to, že otec sa nedokáže sám postarať o výživu maloletého syna z dôvodu, ktorý si však zapríčinil sám. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ide o listinné dôkazy - kópie dokladov preukazujúcich odôvodnené zvýšené výdavky na maloletého, ktoré prikladá v prílohe tohto podania. Na základe uvedeného žiada preto o vykonanie vyššie špecifikovaných listinných dôkazov. N., aby odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a po vykonanom dokazovaní rozsudok okresného súdu zrušil a vec opätovne vrátil na konanie súdu prvej inštancie alebo zmenil tak, že jej návrhu v celom rozsahu vyhovie.
6. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa naďalej pridržiava svojho stanoviska predneseného na súdnom pojednávaní. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletému sa od poslednej úpravy zhoršil zdravotný stav v dôsledku čoho sa matke zvýšili náklady na jeho zdravotnú starostlivosť a taktiež z toho istého dôvodu sa nemôže plnohodnotne venovať svojej práci, čím sa znížil jej príjem, je v záujme maloletého, aby výživné bolo zvýšené. Z tohto dôvodu má za to, že matkin návrh je dôvodný. 7. Otec mal. sa písomne k odvolaniu matky nevyjadril. 8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. 9. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
10. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.
11. Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).
12. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
13. Preskúmaním veci bolo zistené, že súd prvej inštancie v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav veci, nebol dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania ani na jeho doplnenie podľa ust. § 68 CMP. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť k maloletému bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 4P/36/2018-124 zo dňa 13.11.2018, právopl. dňa 10.12.2018, ktorým bol maloletý N. zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 75,- eur mesačne od 21.5.2018, pričom zároveň bolo rozhodnuté i o zameškanom výživnom a trovách konania. Styk otca s maloletým nebol upravený. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.11.2018, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, vyplýva, že matka v tom čase bývala s maloletým N. a starším synom P. (z predchádzajúceho manželstva, na ktorého jeho otec prispieva sumou 150 eur mesačne) v prenajatom byte, za ktorý platila 500 eur. Bola konateľkou spoločnosti My passion, s.r.o, Považská Bystrica a jej mesačný príjem bol 350 eur. Okrem tohto príjmu poberala rodičovský príspevok vo výške 215 eur a rodinné prídavky na dve deti. Finančne jej pomáhali rodičia. Maloletý N. mal 1 rok a 7 mesiacov a navštevoval detské jasle, za ktoré matka platila 310 eur mesačne. Matka uviedla, že v súvislosti s výchovou a starostlivosťou o maloletého nemá zvýšené výdavky. Mal. N. býval často chorý, ale len počas sezóny, príležitostne mu kupovala vitamíny. Otec v tom čase sa nachádzal vo výkone väzby, nemal žiaden príjem. Pred nástupom do výkonu väzby pracoval ako bagrista, žeriavnik s príjmom 620 - 650 eur mesačne. Rodičia boli spoluvlastníkmi 4-izbového bytu v W.. A., ktorý zakúpili na hypotéku, a ktorú v tom čase splácali rodičia otca.
14. V súčasnosti má mal. N. 2 roky a 5 mesiacov a od 2.9.2019 navštevuje štátne detské jasle, za ktoré matka platí 160,- eur mesačne. Na jar 2019 zistili maloletému laktózovú intoleranciu, preto namiesto mliečnych výrobkov mu matka zakupuje sójové výrobky. Má oslabenú imunitu, býva chorý nielen v zime, ale aj v lete. Mesačne na lieky vynaloží aj 50 eur. N. má slabý zrak, preto nosí okuliare, ktoré matka zakúpila v 2/2019 za 124,45 eur. V súvislosti s týmito problémami maloletý chodí každé 3 mesiace na kontroly k lekárke do Považskej Bystrice. Za každé také vyšetrenie platí matka poplatok 20 eur. Z pokladničných dokladov vyplývajú výdavky matky v súvislosti s nákupom oblečenia, autosedačky v hodnote 269,- eur, okuliarov v hodnote 124,45 eur, prípadne liekov a sprejov v lekárni. Matka spolu s mal. N. a synom P., na ktorého platí biologický otec 200 eur mesačne, býva v prenajatom byte, za ktorý platí 500 eur mesačne. Ďalšie výdavky má v súvislosti s platbami telefónu a TV vo výške 60 eur mesačne, resp. v súvislosti s PHM vo výške 50 eur mesačne. Je jedinou konateľkou a zároveň spoločníčkou obchodnej spoločnosti My passion, s.r.o., Považská Bystrica, pracuje ako kaderníčka s príjmom do 500 eur mesačne. Okrem toho poberá rodičovský príspevok, od 1/2019 vo výške 220,70 eur mesačne. Tiež poberá rodinné prídavky a daňový bonus na maloleté deti. Z predaja bytu má matka 8.000 eur , iný majetok väčšej hodnoty nemá. Otec je t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, od 25.3.2019 je pracovne zaradený, pričom jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 4/2019-7/2019 bol 180,06 eur. Po vykonaní zrážok titulom výživného a nákladov výkonu trestu odňatia slobody mu zostáva vreckové v priemere 21,60 eur. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. W. A. je zrejmé, že ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie obaja rodičia už neboli podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X vo vchode X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX v W. A.. Podľa vyjadrenia matky byt rodičia predali a po vyplatení záväzkov mala byť rodičom, teda aj otcovi vyplatená suma cca 8.000,- eur. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni pracoval naposledy otec v spoločnosti STYLEX - SLOVAKIA, s.r.o., Domaniža, pričom jeho vymeriavací základ bol 800 eur. Predtým otec pracoval v spoločnosti JAMEX, s.r.o., Považské Podhradie, a to v období od 1.3.2016 do 31.12.2017, pričom pracovný pomer bol s otcom uzavretý na dobu určitú, do 31.12.2017.
15. Z uvedeného je zrejmé, tak, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, že preukázateľne došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného na strane maloletého v tom smere, že dieťa nosí okuliare, za ktoré matka zaplatila 124,45 eur. Okrem toho je zrejmé, že býva často chorľavý, s čím má matka zvýšené výdavky. Na druhej strane však došlo u maloletého k zmene aj v tom smere, že kým v čase poslednej úpravy výživného navštevoval súkromné jasle, za ktoré matka platila mesačne 310,- eur,
v súčasnosti maloletý navštevuje štátne detské jasle, za ktoré matka platí 160,- eur mesačne. V tomto smere teda aj podľa odvolacieho súdu náklady matky oproti stavu v čase ostatnej úpravy výživného klesli o 150,- eur mesačne. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie bolo ďalej preukázané, že náklady na bývanie sa u matky nezmenili, avšak k podstatnej zmene pomerov došlo u matky v súvislosti so zárobkovými pomermi, nakoľko matka v čase poslednej úpravy výživného zarábala 350,- eur mesačne, v súčasnosti podľa jej vyjadrenia na pojednávaní pred súdom prvej inštancie zarába do 500,- eur mesačne a okrem tohto príjmu matka poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky a daňový bonus na dve deti. U otca oproti stavu v čase poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov len v tom smere, že tento už nie je vo výkone väzby, ale vo výkone trestu odňatia slobody, kde je pracovne zaradený, pričom podľa potvrdenia ústavu bol otcov priemerný mesačný príjem za obdobie 4-7/2019 vo výške 180,06 eur a po vykonaní zrážok titulom výživného a nákladov výkonu trestu odňatia slobody mu zostáva vreckové v priemere 21,60 eur. Ďalej z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že v čase poslednej úpravy výživného rodičia boli spoluvlastníkmi bytu, ktorý zakúpili na hypotéku, pričom túto splácali rodičia otca. Podľa vyjadrenia matky, a toto vyplýva aj z listu vlastníctva, v súčasnosti už nie sú vlastníkmi bytu, tento predali a po zaplatení všetkých záväzkov každému z rodičov mala byť vyplatená suma cca 8.000,- eur. Mal. N. mal v čase vydania rozsudku v konaní sp. zn. 4P/36/2018 1 rok a 6 mesiacov, v čase rozhodovania súdom prvej inštancie mal 2 roky a 5 mesiacov. Od poslednej úpravy výživného síce plynul len rok, súd prvej inštancie mal však vzhľadom na vyššie uvedené správne za to, že je potrebné výživné na maloletého zvýšiť, a to najmä s poukazom na to, že dieťa býva aj mimo sezóny choré, a v dôsledku starostlivosti o dieťa matka nepracuje. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o výške výživného správne vychádzal z potenciality príjmu otca. Vzhľadom k veku maloletého N., k jeho potrebám, s prihliadnutím k tomu, že o dieťa sa stará matka s pomocou svojich rodičov, matka je zamestnaná, a teda aj ona má podľa svojich možností a schopností povinnosť podieľať sa na uhrádzaní hmotných potrieb maloletého dieťaťa, má aj odvolací súd za to, že výživné vo výške 75,- eur je nedostatočné a nezodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa. Súd prvej inštancie správne zvýšil výživné na maloletého Natanaela zo sumy 75,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne, od podania návrhu, pričom takto určená výška výživného je aj podľa odvolacieho súdu vzhľadom na potenciálny príjem otca (teda príjem, ktorý je schopný reálne aj dosahovať, ak by nebol vo výkone trestu odňatia slobody) a jeho majetkové pomery dostatočná a primeraná. Záverom odvolací súd tak ako správne už konštatoval i súd prvej inštancie uvádza, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je určujúca životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Výživné je určené na úhradu odôvodnených potrieb detí, má teda spotrebný charakter, pričom odvolací súd má v zhode so súdom prvej inštancie za to, že takto určené výživné zo strany otca k maloletému, s prihliadnutím na to, že vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia, je zodpovedajúce veku a jeho odôvodneným potrebám. Z vykonaného dokazovania také skutočnosti ohľadne osobných, majetkových a zárobkových pomeroch otca ( napriek tomu, že mu mala byť vyplatená suma 8.000 eur ), ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného nad sumu 100,- eur ani podľa odvolacieho súdu nevyplynuli, preto vo zvyšku bolo potrebné návrh matky zamietnuť.
16. Vychádzajúc teda potom z vyššie uvedených zistení, prihliadajúc na odôvodnené potreby maloletého, na možnosti a schopnosti oboch rodičov, pri zohľadnení príjmu matky aj otca, aj pri zohľadnení preukázaných výdavkov u maloletého, u matky, ako i pri zohľadnení preukázaných výdavkov u otca, považoval aj odvolací súd návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému z časti za dôvodný, pričom za primerané zvýšenie výživného považoval aj odvolací súd sumu 100 eur mesačne a preto súd prvej inštancie správne na túto sumu otcovi vyživovaciu povinnosť zvýšil, nakoľko takto stanovené výživné je v súlade tak s potrebami maloletého, ako i s možnosťami a schopnosťami a majetkovými pomermi oboch rodičov podieľať sa spoločne na nákladoch, spojených s výživou a výchovou maloletého dieťaťa. Túto sumu považoval teda aj odvolací súd za zodpovedajúce zmeneným pomerom a súčasne táto suma spĺňa kritéria vyššie citovaných zákonných ustanovení. Za správny považoval aj výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vyčíslil nedoplatok otca na výživnom, ktorý súd uložil otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
17. V danom prípade teda súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, preto odvolací súd námietky matky mal. uvádzané v odvolaní nepovažoval za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa CMP.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona CMP a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.